Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 11, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11Cpr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615210028
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5615210028.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobcu L.. O.

U., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. T. XX/XX, U. C., právne zastúpeného JUDr. Radoslavou Žemličkovou,
advokátkou so sídlom Bajkalská 29/C, Bratislava, proti žalovanému Lesy Slovenskej republiky, štátny
podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne zastúpenému JUDr.
Ľubošom Rackom, PhD., advokátom so sídlom Vranovská 517/9, Liptovský Mikuláš, v konaní o určenie
neplatnosti výpovede, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 809,01 eur mesačne od 01.
05. 2016 až do času, keď žalovaný preukázateľne neumožní žalobcovi pokračovať v práci, najviac do

01. 05. 2019.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 30. 12. 2015, sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede
zo dňa 27. 08. 2015, náhrady mzdy vo výške 650,- eur mesačne od 01. 11. 2015 a náhrady trov konania.

2. Čiastočným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 29. 03. 2016, č.
k. 11Cpr/1/2015 - 95 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 16. 06. 2016, sp. zn.
9CoPr/5/2016 súd určil, že výpoveď daná žalobcovi listom žalovaného zo dňa 27. 08.

2015 je neplatná. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 09. 2016.

3. Po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej zostala predmetom konania uplatnená náhrada mzdy ako
aj náhrada trov konania. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní opakovane zmenila žalobu, o čom
súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že pripustil zmenu žaloby, ktorou
sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému nahradiť mu náhradu mzdy vo výške 809,01 eur
mesačne od 01. 05. 2016 až do riadneho nástupu do práce zo strany žalovaného.

4. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že k zmene žaloby pristúpil žalobca z dôvodu ukončenia
práceneschopnosti ku dňu 30. 04. 2016. Od nasledujúceho dňa tak vzniká žalobcovi nárok na náhradu
mzdy, nakoľko žalovaný mu doposiaľ neumožnil nástup do práce. Zároveň upravili aj výšku náhrady
mzdy a to podľa predloženého pravdepodobného priemerného zárobku žalobcu, vypočítaného z prvého
kvartálu platného v druhom kvartáli, t. j. 5,3934 eur/1 hod. pri 37,5 hodinovom týždennom
pracovnom čase. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že považoval pracovný pomer za skončený, tak na

takýto záver nebol dôvod, nakoľko v tom období prebiehalo konanie o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou a predložené listinné dôkazy nenasvedčujú tomu, že by žalobca mienil
skončiť pracovný pomer so žalovaným. Vo svojej záverečnej reči poukázala na to, že v priebehu konania
nebola namietaná výška požadovanej náhrady mzdy a preto navrhla žalobe vyhovieť v plnom rozsahu.5. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný po ukončení práceneschopnosti žalobcu doručil
dňa 06. 05. 2016 žalovanému prípis označený ako „odovzdanie a vyrovnanie služobných záležitostí“,

keď mal za to, že ukončením práceneschopnosti došlo aj ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou.
Žalobca bol zároveň požiadaný o odovzdanie služobného preukazu, doručenie výstupnej lekárskej
prehliadky a vyrovnanie zostatkovej hodnoty za rovnošatové súčasti. Následne žalobca doručil lekársky
posudok a zaplatil zostatkovú hodnotu vecí vo výške 36,50 eur. Tým pádom žalovaný považoval
pracovnýmpomerzaukončenýaodhlásilžalobcuzoSociálnejpoisťovneakoajzozdravotnejpoisťovne.

Nakoľko žalobca potvrdil, že od 01. 06. 2016 sa zamestnal u iného zamestnávateľa, žalovaný mal a
stále má za to, že žalobca už nemá záujem ďalej pracovať u žalovaného.

6. Žalobca vypovedal, že po vyhlásení čiastočného rozsudku išiel za zamestnávateľom, pričom vtedajší
riaditeľ mu prisľúbil prácu. Pred ukončením práceneschopnosti sa opätovne dostavil k žalovanému,
kde mu však už bolo povedané, že mu prácu nemôžu ponúknuť. Bol vyzvaný na vrátenie služobného

preukazu a podrobenie sa zdravotnej prehliadke, pričom personalistka mu mala uviesť, že ide len o
priebežnú zdravotnú prehliadku v zamestnaní. Žalobca nič nepodpisoval, len si splnil svoje povinnosti. V
súčasnej dobe je zamestnaný v obchodnej spoločnosti COOP LC SEVER, a. s. ako zástupca vedúceho
skladu na dobu určitú. Je však dohodnutý, že môže kedykoľvek ukončiť tento pracovný pomer, aby
mohol nastúpiť na výkon práce u žalovaného. Žalobca uviedol, že aj napriek tomuto konaniu, chce byť

zamestnaný u žalovaného, nakoľko ho tento druh práce baví, vyštudoval ju a žalovaného považuje za
top zamestnávateľa v tomto odbore. Súhlasil by aj s preradením na inú prácu v rámci pôsobnosti závodu
v Liptovskom Hrádku.

7. Zo správy žalovaného zo dňa 27. 09. 2016 vyplýva, že výška pravdepodobného priemerného zárobku

žalobcu vypočítaného z prvého kvartálu 2016 platného v 2 kvartáli 2016 je 5,3934 eura.

8.ZpotvrdeniaSociálnejpoisťovneodočasnejpracovnejneschopnostič.O660452súdzistil,žežalobca
bol práceneschopný od 30. 10. 2015. Žalovaný v konaní predložil výpis z programu SOFTIP o registri
nemocenských dávok za obdobie 4/2016, z ktorého vyplýva, že práceneschopnosť žalobcu trvala do

30. 04. 2016.

9. Z listu žalovaného zo dňa 06. 05. 2016 súd zistil, že nakoľko dňa 30. 04. 2016 ukončil žalobca
práceneschopnosť, uvedeným termínom skončila aj výpovedná doba. Žalovaný preto požiadal žalobcu
o odovzdanie služobného preukazu, doručenie výstupnej lekárskej prehliadky a vyrovnanie zostatkovej

hodnoty za OOPP a rovnošatové súčasti, spolu 36,50 eura.

10. Lekárskym posudkom o výstupnej lekárskej prehliadke vyhotoveným O.. M. M. mal
súd preukázané, že žalobca sa zúčastnil lekárskej prehliadky so záverom „zdravý - bez profesionálneho
poškodenia“.

11. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

12. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

13. Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Dozúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na
pracovisku (§ 96 ods. 3)
a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti

na pracovisku.

14. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,

ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval
aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.
Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho
obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

16. Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce, Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych
predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného

pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.

17. Nakoľko žalovaný skončil pracovný pomer so žalobcom neplatne a v konaní nebolo tvrdené ani
preukázané to, že by žalobca netrval na ďalšom zamestnávaní, v súlade s citovanými ustanoveniami mu
patrí náhrada mzdy v sume pravdepodobného zárobku, ktorý predstavoval pri týždennom pracovnom

čase37,5hodinypodľapotvrdeniažalovaného5,3934eur/1hodinu. Pokiaľžalovanýtvrdil,žepovažoval
pracovný pomer za skončený dňom ukončenia práceneschopnosti žalobcu, takouto obranou nemohol
uspieť, nakoľko v tom čase vedel o prebiehajúcom konaní, podal odvolanie proti čiastočnému rozsudku
a z vyjadrení žalobcu mu muselo byť známe, že tento trvá na ďalšom zamestnávaní. Naviac, pre
rozhodnutie súdu o uplatnenej náhrade mzdy je rozhodujúca len tá skutočnosť, či došlo k neplatnému

skončeniu pracovného pomeru alebo nie. Vzhľadom k tomu, že o tejto otázke bolo právoplatne
rozhodnuté, platí to, že pracovný pomer trvá a preto žalobcovi prináleží náhrada mzdy. Skutočnosť,
že sa žalobca zamestnal na dobu určitú sama o sebe neznamená preukázanie toho, že už nemá
záujem byť zamestnaný u žalovaného. Súd sa stotožnil s argumentáciou právnej zástupkyne žalobcu,
že tento ako živiteľ rodiny bol nútený si nájsť inú prácu, keďže žalovaný mu neumožnil nástup do

práce. Preto skutočnosť, že žalobca vykonal kroky smerujúce k tomu, aby zabezpečil výživu v rodine,
v ktorej vychováva maloleté dieťa, nemôžu byť na jeho ujmu v tomto konaní. Rovnako absolvovanie
výstupnej prehliadky nie je prejavom vôle žalobcu smerujúcim k ukončeniu pracovného pomeru, lebo
túto prehliadku absolvoval na pokyn žalovaného, pričom súd uveril jeho tvrdeniu o tom, že prehliadku
u doktora považoval za priebežnú prehliadku. Bolo by totiž nelogické predpokladať, že by žalobca v

priebehu tohto konania, po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené,
vykonal úkony smerujúce k ukončeniu pracovného pomeru, keď doposiaľ tvrdí, že chce byť naďalej
zamestnaný u žalovaného.

18. Pri výpočte náhrady mzdy súd vychádzal z toho, že pri týždennom pracovnom čase 37,5 hodiny je

priemerný počet hodín, ktorý pripadá v roku na jeden mesiac 163,05 hodiny. Priemerný počet
pracovných hodín pripadajúcich na jeden mesiac sa vypočíta ako súčin priemerného počtu týždňov, t. j.
4,348 týždňa (priemerný počet dní v roku 365,25 dňa : 7 dní = 52,179 týždňa : 12 mesiacov)
a týždenného fondu pracovného času, t. j. 37,5 hodiny. Pri vynásobení tohto priemerného počtu hodín
a pravdepodobného hodinového zárobku 5,3934 eura súd zistil, že žalobcovi by prináležala náhrada

mzdy vo výške 879,39 eura mesačne. Nakoľko si však uplatnil náhradu mzdy v nižšej sume,
súd v súlade s citovanými ustanoveniami mu priznal náhradu mzdy v ním požadovanej výške.

19. Medzi stranami nebolo sporné to, že žalobca bol práceneschopný do 30. 04. 2016 a preto mu patrí
náhrada mzdy v uplatnenej výške od 01. 05. 2016 a to podľa zákonnej úpravy až do času, kedy mu

zamestnávateľ umožní pokračovať v práci. V súlade s § 79 ods. 2 Zákonníka práce však súd rozhodol,
že žalobcovi patrí náhrada mzdy najviac po dobu 36 mesiacov, t. j. do 01. 05. 2019.20.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolvsúlades§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku
a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov konania súd po právoplatnosti tohto

rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.