Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 22, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13C/443/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615218646
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615218646.4

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Katarína Šťastná, v spore žalobcu : F. Z., S..
XX.XX.XXXX, M. M. XX, právne zastúpený : Mgr. Juraj Berčo, advokát, Spišská Nová Ves, Zimná 59
proti žalovanému v 1. rade : E.. W. H., S.. XX.XX.XXXX, M. M. XX, Q. C. : F.. F.S. M., L., V. S. W., C. Š.
L. Ž. W. X. R. : Š. V., S.. XX.XX.XXXX, M. M. XX, o uplatnenie nároku z predkupného práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný v 1. rade má nárok na plnú náhradu trov konania.

III. Žalovaný v 2. rade nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 13.10.2015 žalobu, ktorou sa domáha určenia, že kúpna zmluva

uzavretá medzi žalovaným v 2. rade ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim a ktorou
žalovaný v 1. rade nadobudol spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 4/64 k celku na nehnuteľnostiach
zapísanýchnaH.Č..XXX,katastrálneúzemieM.,atoparcelaE-KNč.80/1ornápôdaovýmere5351m2,
parcela E-KN č. 80/2 orná pôda o výmere 125m2, parcela E-KN č. 102/1 trvalé trávnaté porasty o výmere
122m2, parcela E-KN č. 102/2 trvalé trávnaté porasty o výmere 126m2, parcela E-KN č. 103 trvalé
trávnaté porasty o výmere 115m2, parcela E-KN č. 104 trvalé trávnaté porasty o výmere 108m2, parcela

E-KN č. 192 trvalé trávnaté porasty o výmere 2061m2 a nehnuteľnosti zapísané na LV č. 226 katastrálne
územie M., a to parcela E-KN č. 230 orná pôda o výmere 2971m2, je v časti prevodu spoluvlastníckeho
podielu 4/64 k celku na týchto nehnuteľnostiach neplatná.

2. Svoj návrh odôvodnil žalobca tým, že v čase prevodu vlastníckeho práva bol podielovým
spoluvlastníkom o veľkosti 8/64 k celku na zapísaných nehnuteľnostiach a okrem žalobcu a žalovaného

v 2. rade ako predávajúceho bolo podielových spoluvlastníkov na predmetných nehnuteľnostiach ešte 7
ďalších osôb. Vklad vlastníckeho práva bol príslušnou Správou katastra v Levoči povolený pod V899/12
- 43/12 dňa 30.10.2012. Pred uskutočnením tohto prevodu spoluvlastníckeho podielu na žalovaného
v 1. rade , žalovaný v 2. rade žiadnym spôsobom neponúkol žalobcovi tento podiel na odkúpenie,
ani ho s týmto zámerom neoboznámil. Keďže v danej veci sa celkom určite nejedná o prevod blízkej
osobe, predkupné právo žalobcu bolo porušené a predpokladá, že rovnako bolo porušené aj predkupné

právo ostatných podielových spoluvlastníkov. Poukázal, že prevod vlastníckeho práva pri porušení
predkupného práva zakladá neplatnosť danej zmluvy o prevode vlastníckeho práva.

3. Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil. Poukázal, že žalobca nemal a nemá o spoluvlastnícky
podiel žiaden záujem a ani pred podaním žaloby ho nijako neoslovil. Má za to, že zo strany žalobcu ide
o zneužitie práva, ktoré by nemalo požívať súdnu ochranu.4. Žalovaný v druhom rade so žalobou nesúhlasil s odôvodnením, že žalobca ho neoslovil a neprejavil
záujem o nehnuteľnosti.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, kde vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a listinnými
dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu.

6. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca použil ako prostriedky procesného útoku skutkové tvrdenia
uvedené v žalobe a výpovedi ako aj listinné dôkazy, a to list vlastníctva č. 250 k.ú. M. zo dňa 10.02.2010,

list vlastníctva č. 250 k.ú. M.Ľ. zo dňa 01.10.2015, list vlastníctva č. 226 k.ú. M. zo dňa 10.02.2010, list
vlastníctva č. XXX Z..ú. M.Ľ. zo dňa 30.09.2015, spis Katastrálneho úradu v Prešove s kúpnou zmluvou.

7. Žalovaný v 1. rade ako prostriedky procesnej obrany použil skutkové tvrdenia uvádzané vo svojej
výpovedi a vyjadreniach a vznesenie námietky premlčania.

8. Žalovaný v 2. rade ako prostriedky procesnej obrany použil skutkové tvrdenia uvádzané vo svojej
výpovedi.

9.Zvýpovedežalobcusúdzistil,ženemalvedomosťotom,že žalovanýv2.radechcepredaťsvojpodiel
na nehnuteľnostiach. Dozvedel sa o tom až po určitom čase a má za to, že ani ostatní spoluvlastníci

o tom pravdepodobne nevedeli. Žalovaný v 2. rade mu až teraz dodatočne ponúkol, že pokiaľ má
záujem, môže si jeho podiel kúpiť za takých podmienok , ako ho predal žalovanému v 1. rade. O tom,
že žalovaný v 1. rade kúpil nehnuteľnosť vedel od svojej sestry, ktorá pracuje na obecnom úrade a
s ostanými spoluvlastníkmi túto záležitosť neriešil. Žalobu podal z dôvodu, že chce kúpiť podiel na
pozemku, ktorý mu patrí. Pozemok zatiaľ nevyužíva ale do budúcna má o to záujem. O tom, ako s

pozemkom nakladajú ostatní spoluvlastníci nemá vedomosť.

10. Z výpovede žalovaného v 1. rade súd zistil, že predmetné pozemky už niekoľko rokov užíva ako
nájomca prostredníctvom právnických osôb, ktoré vykonávajú poľnohospodársku činnosť, má uzavreté
riadne nájomné zmluvy, preto si myslí, že to bol aj dôvod, prečo žalovaný v 2. rade predal sporné parcely

jemu. Poprel, že by ostatní spoluvlastníci nevedeli o prevode, boli o tom riadne informovaní a jeden zo
spoluvlastníkov aj prejavil záujem, na čo mu ponúkol podiel na predaj za tých istých podmienok ako
ho kúpil, avšak prevod sa nakoniec nezrealizoval. Tým, že podiel kúpil, nesledoval nič zlé iba to, že ho
kúpil pretože pozemok užíval ako nájomca a pokiaľ by ho niekto zo spoluvlastníkov oslovil, nemal by
problém ponúknuť mu podiel na predaj. Problém však nastal v minulom roku, keď sa na sporné parcely

začal navážať stavebný odpad, pričom obec tak konala bez toho, aby mala k týmto parcelám nejaké
oprávnenie a on toto skladovanie odpadu namieta, nakoľko má za to, že starosta sa touto skládkou
obohacuje. Keď na to starostu upozornil, ten mu veľmi svojským spôsobom povedal, že vlastníkom
už nebude a že si nájde niekoho, kto kúpnu zmluvu napadne. Žalobca so starostom mali obchádzať
všetkých spoluvlastníkov a vyvíjať na nich nátlak na uzavretie dohody o realizácii predkupného práva s

tým, že podiel vykúpi. Má za to, že účelom tohto konania je znemožniť mu byť vlastníkom a myslí si, že
žalobca nemá žiaden právny záujem o sporné nehnuteľností s poukazom, že hoci bývajú v susedstve a
má k jeho rodine určitý príbuzenský vzťah, nikdy o parcely neprejavil záujem a žiadnym spôsobom ho
nekontaktoval, pričom od zrealizovania prevodu prešla dlhá doba.

11. Z výpovede žalovaného v 2. rade súd zistil, že titulom dedenia nadobudol pozemky, na ktorých
nechcel pracovať ani on, ani nikto z jeho rodiny, preto ich chcel predať a keďže žalovaný v 1. rade
parcely užíval, ponúkol mu ich na predaj a on s tým súhlasil. Ostatných spoluvlastníkov neoslovil, nie
je znalý v tejto problematike, avšak tým, že pozemky predal, nechcel nikomu ublížiť a ak súd uzná,
že boli porušené práva, tak má za to, aby sa žalobca vyrovnal so žalovaným v 1. rade, nakoľko jemu

nezáleží na tom, kto bude vlastník, on nemá záujem byť vlastníkom sporných parciel. O tom, že žalobca
si uplatňuje svoje právo sa dozvedel až z tohto súdneho konania a ostal z toho v šoku, pretože ani
po tom, čo predal pozemky žalovanému v 1. rade žalobca , ani ostatní spoluvlastníci za ním neprišli s
tým, že by pozemky chceli.

12. Z listov vlastníctva č. XXX L. XXX Q. Z..Ú.. M. súd zistil, že žalobca je evidovaný ako spoluvlastník
nehnuteľností v podiele 8/64. Žalovaný v 1. rade je evidovaný ako spoluvlastník v podiele 4/64 na
výpisoch z listov vlastníctva zo dňa 30.09.2015, kým na výpisoch z listov vlastníctva zo dňa 10.02.2010
je ako spoluvlastník podielu 4/64 evidovaný žalovaný v 2. rade.13. Zo spisu Katastrálneho úradu Prešov súd zistil, že kúpna zmluva medzi žalovaným v 2. rade
ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim týkajúca sa sporných nehnuteľností bola

uzavretá dňa 27.09.2012. Návrh na vklad vlastníckeho práva bol podaný dňa 01.10.2012 a povolený bol
rozhodnutím Správy katastra Levoča zo dňa 30.10.2012 pod číslom V 899/12.

14.Potom,čobolsúdudoručenýspiszkatastrálnehoúraduabolozrejmé,kedydošlokuzavretiukúpnej
zmluvy, vzniesol žalovaný v 1. rade námietku premlčania s poukazom, že žalobca bol povinný uplatniť

si svoje nároky z predkupného práva vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Keďže žalobu podal
dňa 13.10.2015 a napadnutá kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 27.09.2012, navrhol súdu žalobu z
dôvodu premlčania práv zamietnuť. Žalobca sa nestotožňoval s týmto právnym názorom a mal za to, že
premlčacia lehota začína plynúť až po povolení vkladu, kedy nadobúda zmluva aj právne účinky, pretože
ak by plynula lehota od uzavretia zmluvy, mohlo by dochádzať aj k obchádzaniu zákona, kedy by sa po
uzavretí zmluvy počkalo 3 roky a následne by sa požiadalo o vklad. Žalovaný v 1. rade k argumentácii

žalobcu poukazoval na konštantnú judikatúru, ktorá v otázke premlčania nároku z predkupného práva
drží jednotnú líniu, rozoznáva obligačné a vecnoprávne účinky, pričom práve obligačno-právne účinky,
ktoré vznikajú v okamihu uzavretia zmluvy, sú spojené s uplatnením nároku z predkupného práva.

15. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci

predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

16. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za

platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

17. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. Po vykonanom dokazovaní, zistenom skutkovom stave a právnom posúdení žalobného návrhu
mal súd za to, že ak by aj bola žaloba dôvodná, nie je možné vyhovieť jej z dôvodu premlčania.
Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1. rade vzniesol námietku premlčania, zaoberal sa súd v prvom
rade touto námietkou a dospel k záveru, že námietka je dôvodná, nakoľko spisom Správy katastra

bolo nepochybne preukázané, že k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode sporných parciel došlo dňa
27.09.2012, a teda trojročná premlčacia doba uplynula 27.09.2015. Keďže žaloba bola na súde podaná
dňa 13.10.2015, bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty. Súd má za to, že k začatiu plynutia
premlčacej lehoty dochádza odo dňa, kedy došlo k realizácii právneho úkonu, ktorým predkupné právo
nebolo rešpektované, t.j. odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy a právo dovolať sa relatívnej neplatnosti

právneho úkonu podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Tento svoj právny
názor opiera súd o rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/37/2007, sp. zn. 1Cdo/27/2005 ,
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 53/06 ako aj o rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
32 Odo 568/2002. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.21. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí , samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

25.Podľa§257Civilnéhosporovéhoporiadkuvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového

poriadku. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, bol žalobca v konaní neúspešný. Žalobca žiadal,
aby súd pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol na znenie § 257 CSP z dôvodu, že až priebehu
konania sa dozvedel, že žalovaný sa bude brániť námietkou premlčania. Súd na túto žiadosť žalobcu
neprihliadal , nakoľko nevzhliadol žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by žalobcu ako
neúspešnú stranu nemal zaviazať k náhrade trov. Súd poukazuje na to, že žalovaný v 1. rade v rámci

svojej obrany použil riadny prostriedok procesnej obrany, a to vznesenie námietky premlčania a navyše,
žalobca mohol vznesenie tejto námietky prinajmenšom predpokladať, keďže z výpisu z listu vlastníctva,
ktorý súdu predložil, bolo zrejmé, že k vkladu vlastníckeho práva došlo v roku 2012 a žalobu podal
na súd v roku 2015. Žalovaní v 1. a 2. rade tak boli v konaní úspešní, pričom náhradu trov konania si
uplatnil len žalovaný v 1. rade, na základe čoho rozhodol súd tak, že žalovaný v 1. rade má nárok na

plnú náhradu trov konania a žalovaný v 2. rade , keďže si trovy neuplatnil, nemá nárok na náhradu trov.
O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom ukončení veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, kterým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.