Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 12, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/226/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115212816
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3115212816.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobkyne: W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. republika, A. - A., ul.

N. XXX, proti žalovanej: G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., ul. M. C. XXXX/XX, zastúpená W. A., bytom
H., ul. M. C. XXXX/XX, o určenie dedičského práva, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalovaná n i e j e dedičkou po poručiteľovi H. U., narodenom dňa XX.XX.XXXX
a zomrelom dňa XX.XX.XXXX v tretej dedičskej skupine ako osoba žijúca v spoločnej domácnosti s
poručiteľom.

II. Žalobkyni p r i z n á v a súd náhradu trov tohto konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 03.06.2015 doručená žaloba žalobkyne, ktorou sa proti žalovanej

domáha, aby súd určil, že žalovaná nežila s poručiteľom H. U. v spoločnej domácnosti najmenej po dobu
jedného roka pred jeho smrťou a z toho dôvodu sa nestarala o spoločnú domácnosť a nie je zákonnou
dedičkou po zomrelom H. U.. Žalobu odôvodnila tým, že poručiteľ H. U. zomrel dňa XX.XX.XXXX ako
rozvedený bez zanechania neopomenuteľných dedičov, závetu i listiny o vydedení, keď jeho rodiča
zomreli pred ním. V čase svojej smrti žil dlhé roky v spoločnej domácnosti so svojou sestrou G. N., ktorá
bola rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 25.02.1972 pozbavená spôsobilosti na právne úkony.
Poručiteľ, G. N. a žalobkyňa majú spoločnú matku, H. N.. Po smrti poručiteľa bol G. N. ustanovený za

opatrovníka pán A. A.. Pri prejednávaní dedičstva po poručiteľovi predložila žalovaná súdnej komisárke,
notárke M.. H. N. prehlásenia viacerých osôb z H., Z., W. a Z. C., že poručiteľ žil spolu so žalovanou
ako druh a družka. S týmto tvrdením žalobkyňa nesúhlasí a svoj nesúhlas opiera o tvrdenie obyvateľov
bytového domu, v ktorom mal byt poručiteľ, v ktorom býval. Toto svoje tvrdenie doložilo 13 obyvateľov
bytového domu aj písomne, pričom títo odmietli urobiť vyhlásenie pánovi A. A. a jeho manželke R. A.,
v prospech žalovanej. A. získali vyjadrenia iných osôb mimo obydlia poručiteľa. Pre rozporné tvrdenia
bolo dedičské konanie prerušené. Žalobkyňa je presvedčená, že žalovaná s poručiteľom nikdy spoločne

nežili, neviedli spoločnú domácnosť a žalovaná sa ani nepodieľala na nákladoch a vedení spoločnej
domácnosti. Pokiaľ sa spolu navštevovali, išlo o bežné návštevy.

2. Na doručenú žalobu reagovala žalovaná tak, že udelila plnú moc na jej zastupovanie svojej matke, W.
A.. Táto dňa 08.03.2016 doručila súdu písomné vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedla, že žalovaná sa
stýkala s poručiteľom minimálne po dobu približne 8 až 9 rokov. Netvrdí, že bývali spolu stále u pána U..
Ich vzťah bol partnerský, o čom svedčí aj fakt, že poručiteľ zomrel, keď sa spolu vracali z nákupu domov

na S. ulici asi 100 metrov od vchodu bytového domu. Vzhľadom na rozumovú nevyspelosť žalovanej
(poberá invalidný dôchodok), ako aj zdravotný stav poručiteľa, ktorý bol silný cukrovkár, nesúhlasila
zástupkyňa žalovanej (jej matka) so svadbou. No nemohla im brániť vo vzťahu. Žalovaná bývala s
H. U. striedavo u nej a na S. ulici u H.. Takisto chodili pomáhať na záhradu a okolo stavby A. A.a jej druhej dcéry. Nakoniec o tom svedčí aj zverenie G. N. do opatrovníctva A. A. a nie žalobkyni
alebo pani C.. Žalovaná spolu s poručiteľom sa pohybovali v dosť širokom okruhu ľudí a na viacerých
miestach. Ľudia z predmetného paneláku sa rozdelili na dva tábory. Do kontaktu najčastejšie prichádzali

s domovým dôverníkom a nie s ľuďmi, ktorí sa len domnievajú. Jediná osoba, s ktorou sa žalovaná a
poručiteľ rozprávali a priatelili vo vchode bola pani P., ktorú mali skoro za druhú mamu. Pani P. chodila
kontrolovať G. aj keď bola doma sama, lebo poručiteľ chodil po brigádach. Pracoval aj na výstavisku,
vyvíjal množstvo činností a aktivít pre dôchodcov a viacero spolkov. Ona ich nabalila jedlom alebo dala
prostriedky na čas, ktorý bola žalovaná s ním. Žalovaná môže tvrdiť niečo čo nevie, ale sa len domnieva.

Má poznatky z tvrdení pár ľudí, lebo sama sa nestarala a ani sa neinformovala a nekontaktovala so
svojou vlastnou rodinou, bratom a sestrou celých 17 alebo 18 rokov. Svoje tvrdenia žalovaná opiera
v prvom rade o dôkazy na CD nosičoch z dovoleniek z rokov 2006 a 2007 a z nespočetných výletov
do prírody, z ktorých je zjavné, že sa nejednalo o jeden rok. V druhom rade poukazuje na zmluvu o
obstaraní zájazdu zo dňa 22.08.2011, kde je transparentne dokázané, že spolu chodili na dovolenky
všetci traja, spali v jednej izbe a nejedná sa o partiu kamarátov z paneláku alebo sídliska. Destinácia

Chorvátsko - Tučepi sa im tak zapáčila, že tam boli viac krát asi 4 alebo 5 krát. H. mal jej dôveru, preto
dávala (zástupkyňa žalovanej) peniaze jemu na dovolenky a výlety za žalovanú. Ak by nebol partner
žalovanej, tak by ho nepozývali na ich rodinné akcie. Bol na svadbe druhej dcéry zástupkyne žalovanej
a zúčastňoval sa na narodeninových a rodinných oslavách.

3. Za účelom rozhodnutia o žalobe, súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila žalobkyňa a
zástupkyňa žalovanej, a na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a oboznámením sa s
listinnými dôkazmi, a to: zápisnicou spísanou M.. H. N., súdnou komisárkou v dedičskom konaní
vedenom pod sp.zn. 16D/706/2014, zmluvou o obstaraní zájazdu na č.l. 39, platobným príkazom na
úhradu na č.l. 40, fotografiami predloženými žalobkyňou na č.l. 51 až 56 a uznesením Okresného súdu

Trenčín zo dňa 16.09.2015 z pripojeného spisu sp. zn. 16D/706/2014.

4. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že už asi 40 rokov žije v Českej republike. Bolo jej oznámené,
že jej brat zomrel a asi o týždeň prišla do Trenčína. Išla do bytu jej brata, kde našla veľký neporiadok.
Vzhľadomnatentoneporiadok,savtomtobytenedalobývať.Zjehostavusiurobilaajfotodokumentáciu.

Ľudí bývajúcich v bytovke sa pýtala, či s ním bývala v byte aj žalovaná. Títo jej povedali, že tam nebývala,
dokonca, že sa s ňou jej brat rozišiel a že ju vyháňal od seba preč. Nepopiera, že žalovaná mohla byť
kamarátka s jej nebohým bratom, avšak nebývala s ním v spoločnej domácnosti. Nevie pochopiť, ako
mohla zástupkyňa žalovanej nechať bývať svoju dcéru v takom neporiadku. Byt vypratávali asi 3 dni,
pričom tam našli živé aj mŕtve myši. Odporkyňa neprispievala bratovi nijako na chod domácnosti. Byt

si brat kúpil spolu s jej sestrou niekedy v 90-tych rokoch. Naposledy sa rozprávala so svojim bratom
približne pred 18 až 20 rokmi. Vedomosť o jeho živote nemala, občas sa niečo dozvedela od svojich
kamarátok.

5. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že sa odvoláva v plnom rozsahu na svoje písomné

vyjadrenie zo dňa 08.03.2016. Popiera tvrdenie žalobkyne, že žalovaná nebola spolu s H.. Chodili spolu
na návštevy k nej a takisto k jej ďalšej dcére do Drietomy. Nevie či jej dcéra, teda žalovaná dávala nejaké
peniaze poručiteľovi. Ona peniaze dávala dcére a nevie, čo s nimi robila. Do bytu ju poručiteľ nikdy
nechcel pustiť, vždy povedal, že musí najskôr upratať. Žalovaná má nižšiu inteligenciu, avšak je plne
spôsobilá na právne úkony. Keby vedela kam chodí, tak by ju tam nepustila.

6. Svedok O. N. vypovedal, že žalobkyňu pozná z videnia, keď vypratávala byt v bytovke na S. X v H.,
v ktorej býva už asi 20 rokov. Poznal pána H. U.. Bol to sused z poschodia, ktorý tam býval viac ako
20 rokov. Bol to divný byt, bolo z neho počuť buchot. Bývala tam s ním aj jeho sestra G.. Nikdy v tom
byte nebol. S H. sa iba pozdravili. Meno G. A. mu nie je známe. Zrejme ide o ženu, ktorá chodila k H..

Podľa neho to bola asi jeho priateľka. Sem tam ju tam vídaval, napríklad aj so psíkom. Raz prišla, raz
odišla. Považoval ju za návštevu. Nevedel kto to je. Že by dávali H. a ona najavo, že sú priatelia, to nie.
Bližšie o ich vzťahu nevie nič. Takisto si už nepamätá, ako dlho k H. chodila. Veľmi sa o nich nezaujímal,
nemal s nimi žiaden problém.

7. Svedok M. T. vypovedal, že žalobkyňu pozná bližšie, spoznali sa už pred približne 45 rokmi. Boli
susedia v Trenčíne na G. ulici. On sa tam priženil. Jeho manželka bola kamarátka žalobkyne. Kontakty
neskôr prerušili, nakoľko žalobkyňa sa odsťahovala do Čiech. Má k nej neutrálny vzťah. Na S. ulici X
v Trenčíne býva už asi 38 rokov, pričom pána H. U. poznal od jeho piatich rokov veku. Aj on spočiatkubýval na G. ulici. Všetkých z tohto domu ich vysťahovali vojaci do bytovky na Juhu, kde teraz bývajú.
Odvtedy býval pán H. U. tam. Stretávali sa takpovediac dennodenne, nakoľko obaja mali psíkov, ktorých
chodievali venčiť. Preto spolu takmer denne komunikovali. Pozná pani G. A., o ktorej mu H. rozprával, a

s ktorou sa takisto rozprával aj on. Bola to kamarátka H. sestry G.. Chodievala k nim. H. sa na ňu hneval,
pričom sa jedoval hlavne na jej mamu, pretože ona ju posielala k nemu, aby sa o ňu staral. Sťažoval sa
na to a on mu na to povedal, aby povedal jej matke, nech tak už ďalej nerobí. Nakoniec to ostalo len
jeho želaním. Stávalo sa, že G. A. od neho chodila aj s plačom, pretože ju zbil. Keď sa jej na to spýtal,
ona mu to povedala. On to bral tak, že je u neho proti jeho vôli, aby sa o ňu staral a aby jej mama mala

od nej pokoj. Nevie o tom, že by v byte u H. pani A. prespávala. Vždy ju na večer poslal späť. Tam sa ani
nedalo prespať. On tam bol jedenkrát a prišlo mu z toho zle, kvôli neporiadku. Spomínal túto skutočnosť
aj sociálnym pracovníčkam, ktoré sa snažili dostať do H. bytu, ale on ich tam nechcel pustiť. Pani A.
tam chodila určite viac ako rok. H. určite nemal záujem viesť s pani A. spoločnú domácnosť. On ju aj
svoju sestru využíval na práce. Keď išiel na záhradu, nabalil im ruksaky a on išiel popri nich ako pohonič.
Štvalo ho to, že peniaze na pani A. za opatrovanie brala jej mama, ktorá sa jej zbavila tak, že ju poslala

k nemu a on sa o ňu mal starať zadarmo. Žiadny partnerský vzťah určite medzi nimi nebol.

8. Svedkyňa V. B. vypovedala, že pozná zástupkyňu žalovanej, pričom k nej nemá žiadny vzťah. Býva
na S. X v Trenčíne od roku 1975. Poznala pána H. U. a jeho rodičov viac ako 30 rokov. Býval v ich baráku
najprv so svojimi rodičmi a keď oni zomreli, tak so svojou sestrou. Chodievala k nim aj pani G. A., dlhšiu

dobu, určite viac ako rok. Vídavala ich ako spolu chodievali do obchodu. Vie aj o tom, že chodili spolu
na dovolenky. V deň smrti pána H. spolu išli do U., ťahali so sebou káričku a mali aj ruksaky na pleciach.
Potom sa dozvedela o jeho úmrtí. Usudzuje, že pani A. u H. aj prespávala, nakoľko skoro ráno spolu
chodili aj na trh, avšak potvrdiť to nevie. Vídavala ju tam často. Cez víkendy pravidelne, cez týždeň nevie
kde bola. Chodili spolu aj na kluby seniorov. Nevie či medzi nimi bol nejaký intenzívnejší vzťah. S H. sa

bližšie nerozprávala o jeho veciach. Spomínal jej, že po smrti rodičov si kúpil byt spolu so sestrou G..
Ľudia z baráku im sem tam pomáhali, žili biedne. Spomínal aj svoju sestru, žalobkyňu, ale nikto ju nikdy
nevidel, až na pohrebe. Nevie, či prispievala pani A. H. na domácnosť.

9. Svedkyňa M. C. vypovedala, že býva na S. 4 v Trenčíne asi 22 rokov. Poznala pána H. U. odkedy sa

do bytu prisťahovali, avšak nie bližšie. On býval nad nimi, iba sa pozdravili. Zo zvukov z jeho bytu vie,
že asi rád majstroval, nakoľko búchal, vŕtal a presúval niečo v byte. Býval so sestrou G.. Meno G. A.
jej nič nehovorí. Nevie, kto všetko býval s ním v byte, asi iba sestra. O inej osobe nevie. Asi dvakrát až
trikrát sa pri výťahu stretla aj s inou pani, alebo slečnou, ktorá bola tmavšia. Nevie ako sa volá. Spolu ich
videla celkovo asi dva alebo trikrát. Osobne o ich vzťahu nevie nič. Najmä počas víkendov vykrikoval

vulgárnosti na G., avšak nevie, na ktorú z nich.

10. Svedok O. C. vypovedal tak, že žalobkyňu pozná osobne, v podstate z videnia. Majú neutrálny vzťah.
Býva na S. ulici X v Trenčíne od narodenia, teda od roku 1985. Poznal pána H. U., išlo o jeho suseda.
Bližší vzťah medzi nimi nebol. Občas sa porozprávali ako susedia. A. G. A. pozná z videnia. Chodievala

k pánovi H.. Občas ju stretol vo vchode. Pán U. mu o nej nič nerozprával a o ich vzťahu nevie. Určite by
ich vzťah neoznačil ako partnerský. Vnímal ju skôr ako nejakú návštevu. Raz alebo dvakrát týždenne
ju stretával vo vchode. Pendluje hore dole. Aj trikrát, štyrikrát cez deň je doma a stalo sa, že pani A.
nevidel vôbec dva až tri týždne, možno aj mesiac. Potom ju videl možno jeden až dvakrát za týždeň.
Raz ju videl ako odchádzala od pána U. s plačom. Krik býval častý. Bolo to počuť vonku, väčšinou pán

U. nadával, avšak nevie prečo. Po toľkých rokoch to už neriešil.

11. Svedkyňa P. G. vypovedala, že pozná zástupkyňu žalovanej, je to jej suseda. Navštevujú sa a majú
dobrý vzťah. Býva v Trenčíne na ulici M. C. XX už asi viac ako 30 rokov. Poznala pána H. U., bol
priateľom, nie iba kamarátom žalovanej, chodili spolu hrozne dlho. On k nim chodieval domov, teda ku G.

a jej mame, ktoré bývajú spolu. Takisto G. chodila k nemu. Vídavala ich, ako spolu chodili aj na nákupy.
Žalovaná sa od svojej mamy neodsťahovala.

12. Svedkyňa O. G. vypovedala, že býva v Trenčíne na ulici M. C. XX. Zástupkyňa žalovanej je jej dobrá
suseda už asi 20 rokov a viac, majú balkóny oproti sebe. Majú dobrý vzťah. Poznala pána H. U. od A..

Chodieval k nim často a veľmi veľa. Bol priateľom žalovanej. Chodili spolu na výlety, boli napríklad aj v
Chorvátsku, tvorili pár. Raz boli u A. a raz u neho v byte. Boli stále spolu. Naposledy pána U. videla deň
pred jeho smrťou. Bol u A. a opravoval zámok na dverách. Videla ho ako sedel na stoličke a prehodili
spolu aj pár slov. Spolu so žalovanou ho videla veľa ráz nakupovať. Žalovaná býva spolu so svojoumamou u nej doma a to už od jej detstva, teda od narodenia. Jej matka sa o ňu veľmi dobre stará, spolu
robia všetko. Raz uprace jedna, raz druhá, ako v každej normálnej domácnosti. Predpokladá, že spolu
aj varia. G. vešia prádlo, potom ho dáva dolu.

13. Svedok F. O. vypovedal, že pozná zástupkyňu žalovanej, je to svokra pána A., ktorý je jeho susedom.
Má k nej pozitívny vzťah. Pán A. kúpil chalupu u nich v Drietome, predstavil mu žalovanú a celú jej
rodinu. H. U. bol priateľom žalovanej. Chodil k pánovi A. a tak sa spoznali. S G. boli priateľmi. Boli do
seba zamilovaní, nakoľko sa držiavali za ruky a ich náklonnosť bola vzájomná. H. chodil pomáhať pánovi

A.. Takisto sa tam konali aj opekačky. Žalovaná mu povedala, že boli spolu aj na dovolenke. Či spolu
bývali uviesť nevie, on ich vídaval iba u pána A. v W..

14. Svedok O. C. vypovedal, že pozná žalobkyňu iba z videnia, videl ju ešte keď bol dieťa. Ide o H.
sestru. Zástupkyňu žalovanej nepozná. Už asi 35 rokov býva v Trenčíne na ulici S. 4. V. 35 rokov poznal
aj pána H. U.. Býval v tom istom vchode. On býva na 1. poschodí, pán Ladecký býval na treťom. Takisto

poznal aj jeho rodičov. Boli aj celkom dobrí kamaráti. Rozprávali sa pomerne často, v poslednej dobe
menej, nakoľko bol pracovne vyťažený. V jeho byte bol naposledy asi jeden mesiac pred jeho úmrtím.
Stav bytu bol hrozný. Nebolo sa kde pohnúť. V byte s ním bývala jeho sestra. H. mal aj priateľku, ktorej
meno nepozná, ale tá tam nebývala. Občas za ním iba prišla. H. mu povedal, že mu lezie na nervy a
chce sa jej zbaviť, avšak bližšie sa o tomto nebavili. Vídaval ju tam asi jeden krát mesačne. Povedal

by, že to bola jeho občasná priateľka. Nebol svedkom nejakej negatívnej udalosti, avšak počul, že táto
priateľka od neho odišla z bytu potom, čo tam bola nejaká hádka.

15. Svedkyňa P. G. vypovedala, že pozná zástupkyňu žalovanej, ktorá má zaťa z Drietomy, kam
chodievala spolu so svojou dcérou G. a pánom H., ktorého priezvisko nepozná. Poznajú sa teda z týchto

návštev. Pracuje v bufete na colnici, kde videla ako sa pán H. bozkával so slečnou G. A.. Takisto sa držali
za ruky. Z toho usudzuje, že boli partneri. Takisto vie, že 14 dní bývali u pána A. v W. aj so žalovanou.
Nevie, či pán H. so žalovanou spolu bývali, vie iba to, že boli zamilovaní a bozkávali sa spolu.

16. Svedkyňa I. P. vypovedala, že býva v Trenčíne na ulici S. X už asi 40 rokov. Žalobkyňu nepozná,

pozná zástupkyňu žalovanej už dlhé roky. Majú spolu dobrý vzťah. A. H. U. poznala veľmi dobre, nakoľko
ju navštevoval. Varila jemu, aj jeho sestre G. jesť, piekla im na Vianoce. Chodievali spolu na výlety.
Takisto k nej priviedol aj žalovanú, jeho priateľku. Povedal jej o nej, že ju má rád. Navštevovala ho takmer
každý víkend a takisto aj cez týždeň, keď mala voľno v organizácii, kde sa zdržiavala. Keď nebola doma
u seba, u svojej mamy, chodila k H.. Žalovaná bývala u svojej mamy W. A.. Ona v byte u H. nikdy nebola.

H. so žalovanou spávali v byte pána O. N., ktorý žije v A.. Tento mu dal kľúče od bytu, aby sa o byt
staral. Nespávali v H. byte, ale v byte tohto pána, pána N.. Ona počula od pani T., že H. má v byte veľký
bordel. Chcela mu pomôcť ho upratať, ale on to nechcel. Nemá vedomosť o tom, čo spolu robili v jeho
byte, ako spolu fungovali. H. mu povedal, že G. mama jej dala nejaké peniaze, za ktoré spolu chodili
posedieť, najesť sa a podobne. Takisto vie, že tieto posedenia platil aj H.. Žalobkyňa bola u nej doma

po úmrtí pána H., keď ju pozvala na kávu, nakoľko nemala dôvod odmietnuť ju pozvať.

17.Svedok A.A.vypovedal,žežalobkyňupozná,onjuvyhľadal,abyjejoznámil,žeH.zomrel.Takistojej
oznámil termín pohrebu, ktorý vybavoval. Žalobkyňa bola štyri dni u nich v Drietome ubytovaná. Takisto
sa bavili aj o tom, že čo bude s jej sestrou G. N., ktorá chcela, aby bol jej opatrovníkom. Zástupkyňa

žalovanej je jeho svokrou. Pána H. U. poznal dlhé roky, a to od roku 2004. Boli priatelia. Považovali sa
za švagrov, pretože bol partnerom dcéry jeho svokry, teda švagrinej. Oni sa poznali ako kamaráti už od
roku 1998, boli traja kamaráti aj s pánom Skladaným, ktorý je nebohý. Ich vzťah prerástol do partnerstva
asi v roku 2003 až 2005. Tibor sa ho raz aj spýtal, či by súhlasil s tým, aby si zobral G. za manželku. On
mu na to povedal, aby to radšej neskúšal, lebo nemôže vedieť ako zareaguje G. mama. Žalovaná bývala

a býva spolu so svojou mamou. Má vedomosť, že G. bývala aj u H.. Dosť behali, chodili po výletoch. Boli
aj dva až tri týždne u nich. On nikdy nebol v byte pána U.. Vyhýbal sa tomu, hovoril, že nemá upratané.
Zúčastňoval sa s nimi na ich rodinných spoločenských akciách, napríklad svadbách. Keď išla G. k H.,
jej mama ju nabalila jedlom. Takisto spolu chodili na nákupy. G. za H. chodila pomerne často. Bol po
nich párkrát aj autom. Od H. vedel, že užíval aj byt pána N., v ktorom spolu s G. prespávali. Pán N. mu

umožnil užívanie bytu, nakoľko dlžil H. peniaze.

18. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie
citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.19. Podľa § 175k ods.1, ods.2 Občianskeho súdneho poriadku ak niekto pred potvrdením nadobudnutia
dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol,

vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom.
Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením
po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné,
aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote,
pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

20. Podľa § 192 Civilného sporového poriadku ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí,
že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské
právo.

21. Podľa § 475 ods. 1, ods.2 Občianskeho zákonníka ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia

v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu
jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú
domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí,
nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

22. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a
spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.

23. Na Okresnom súde Trenčín prebieha pod sp.zn. 16D/706/2014 dedičské konanie, v ktorom súd
prejednáva dedičstvo po poručiteľovi H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Tento

dedičský súd uznesením č.k. 16D/706/2014-100 zo dňa 16.09.2015 prerušil konanie, do právoplatného
skončenia tohto konania, z dôvodu spornosti dedičského práva účastníkov konania. V dedičskom konaní
po poručiteľovi je medzi dedičmi, sporná otázka, či žalovaná je dedičkou po poručiteľovi v tretej dedičskej
skupine zo zákona, ako tzv. spolužijúca osoba poručiteľa. To znamená, že je sporná skutočnosť, či
žalovaná žila s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti

a z toho dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť alebo bola odkázaná výživou na poručiteľa.

24. Možno uviesť, že vo všeobecnosti platí, že na to, aby nejaká fyzická osoba mohla byť súčasťou
nejakej domácnosti je potrebné splniť zákonné podmienky podľa § 115 Občianskeho zákonníka, ktorými
sú trvalé spolužitie osôb patriacich do spoločnej domácnosti (zároveň s ním musí existovať úmysel

trvalého spolužitia s poručiteľom) a spoločná úhrada nákladov domácnosti. Spoločné bývanie sa
predpokladá, nie je to však nevyhnutné. Pritom každá fyzická osoba môže patriť len do jednej spoločnej
domácnosti. Na to, aby nejaká fyzická osoba mohla byť dedičom po poručiteľovi ako osoba patriaca
do jeho spoločnej domácnosti Občiansky zákonník vyžaduje, aby život dediča v spoločnej domácnosti
s poručiteľom trval aspoň po dobu jedného roka pred smrťou poručiteľa, a aby sa takýto dedič z

dôvodu spoločnej domácnosti staral o spoločnú domácnosť alebo bol odkázaný výživou na poručiteľa. V
danom prípade prichádzala do úvahy prvá podmienka, teda aby žalovaná tvorila s poručiteľom spoločnú
domácnosť a z dôvodu existencie spoločnej domácnosti sa o ňu spoločne starali.

25. Argumentácia žalovanej, resp. jej zástupkyne bola zameraná najmä na okolnosť, že žalovaná

a poručiteľ boli partnermi. Táto skutočnosť však nie je pre rozhodnutie súdu o žalobe žalobkyne
rozhodujúca a v zásade nemá vplyv na rozhodnutie. Spoločnú domácnosť nemusia automaticky tvoriť
životní partneri a naopak, spoločnú domácnosť môžu tvoriť osoby, ktorí partnermi nie sú. Citové hľadisko
v tomto prípade nemá určujúci význam. Dôležité je zistenie vyššie uvedených skutočností, teda najmä
existencia jednej domácnosti, existencia úmyslu trvalého spolužitia v spoločnej domácnosti a spoločná

úhrada nákladov domácnosti.

26. Po vykonanom dokazovaní má súd za preukázané, že žalovaná a poručiteľ nežili v spoločnej
domácnosti v zmysle § 115 Občianskeho zákonníka. V konaní nebola preukázaná skutočnosť, že by
sa žalovaná starala o spoločnú domácnosť alebo bola odkázaná výživou na poručiteľa. Naopak bolo

preukázané výpoveďou svedkov P. G., O. G. a A. A., že žalovaná bývala v spoločnej domácnosti so
svojou matkou od jej detstva, pričom sa od nej nikdy neodsťahovala. Ako vyplýva z vyššie uvedeného,
jedna osoba môže byť členom len jednej domácnosti, v danom prípade sa pritom nejednalo o domácnosť
poručiteľa. Pre úplnosť súd uvádza, že z uvedeného je zrejmá aj absencia potrebného úmyslu žalovanejo trvalom spolužití s poručiteľom. Záveru o nevedení spoločnej domácnosti žalovanou a poručiteľom
nasvedčuje aj to, že poručiteľov byt bol v zlom stave (na fotografiách vyzerá skôr ako smetisko, nie
ako priestor na bývania) v dôsledku čoho bol pre bežného človeka prakticky neobývateľný. Z tohto

dôvodu nechcel poručiteľ do bytu zavolať ani svedka A. A. a svedkyňu I. P.. Túto skutočnosť potvrdila aj
matka žalovanej, ktorá uviedla, že ak by vedela v akom stave je byt poručiteľa, nepustila by žalovanú k
poručiteľovi. Svedkovia A. A. a I. P. (označení žalovanou) zhodne uviedli, že žalovaná v byte poručiteľa
neprespávala. Spávali v byte patriacom inej osobe, pánovi N.. Svedkovia M. T. a O. C. vypovedali
dokonca tak, že poručiteľ im uviedol, že si neželal prítomnosť žalovanej u neho. Aj keby žalovaná

prespávala v byte poručiteľa, samotná táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na konštatovanie, že žalovaná
viedlasporučiteľomspoločnúdomácnosť.Natomtozávereniejespôsobilézmeniťničanito,žeporučiteľ
a žalovaná spolu chodili na dovolenky, zájazdy, spoločenské akcie a pod.. Tieto skutočnosti nie sú
zákonným predpokladom toho, aby sa niekto mohol považovať za osobu spolužijúcu s poručiteľom.
Preto súd nevykonal dokazovanie oboznámením sa s CD nosičom, na ktorom majú byť zachytené
fotografie zo spoločných dovoleniek poručiteľa a žalovanej, či zo spoločenských podujatí.

27.Takistovkonanínebolopreukázané,žebyžalovanábolaodkázanávýživounaporučiteľa.Naopakzo
samotného vyjadrenia zástupkyne žalovanej je zrejmé, že ona sa o svoju dcéru, teda žalovanú starala,
dávala jej peniaze, varila jej a pod. (uvedená skutočnosť vyplýva aj z výpovedí svedkov P. G., O. G.,
A. A.).

28.Súdzáverompovažujezapotrebnéuviesť,žeporučiteľoviničnebránilousporiadaťsvojupozostalosť
vlastnými právnymi úkonmi, teda najmä spísať závet a určiť tak svojich dedičov, prípadne vylúčiť niektoré
osoby zo zákonného dedenia listinou o vydedení, čo právny poriadok umožňuje. Ak tak neurobil, aj to je
prejavom jeho vôle. Po jeho smrti je irelevantné poukazovať na morálnosť dedenia zákonného dediča,

prípade určovať kto by mal po ňom dediť a naopak, kto by nemal. Pre prípad, že poručiteľ počas svojho
života žiadne právne úkony týkajúce sa jeho pozostalosti neurobí, aplikuje sa zákonná úprava, ktorá
upravuje to, kto je povolaný dediť. Na dosiahnutie určitej spravodlivosti pri dedení Občiansky zákonník
upravuje tzv. dedičskú nespôsobilosť a inštitút tzv. neopomenuteľných dedičov.

29. Súd nevypočul sestru poručiteľa, G. N., pretože táto je vzhľadom k svojej duševnej poruche
pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Po smrti poručiteľa bola umiestnená na psychiatrickom
oddelení vo T. nemocnici v H.. Jej svedecká výpoveď by podľa názoru súdu nemohla byť použiteľná.
Bez významu nie je ani to, že súd v konaní vypočul celkovo 12 svedkov. Zo svedeckých výpovedí týchto
svedkov je možné dostatočne spoľahlivo ustáliť podstatný skutkový stav, čo súd aj urobil.

30. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku, pretože žalobkyňa bola

v konaní plne úspešná. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť lendo uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.