Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 3C/316/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510214470
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2510214470.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľky: K.

D., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, v konaní zastúpená zástupcom B.. G. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XXX proti odporkyni: K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, T., právne zastúpená advokátskou
kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, Trnava, IČO: 36 857 548, o
zaplatenie 1 775 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke sumu 1 775 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 355 eur od 18.07.2010 do zaplatenia, zo sumy 355 eur od 18.08.2010 do zaplatenia,
zo sumy 355 eur od 18.09.2010 do zaplatenia, zo sumy 355 eur od 18.10.2010 do zaplatenia, zo sumy

355 eur od 18.11.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 70,50 eur, a to do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu 11.11.2010, doplneným podaním doručeným súdu dňa
20.10.2011,sanavrhovateľkadomáhalaododporkynezaplateniasumy1775eursprísl.,titulomdlžného
nájomného, na základe nájomnej zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 17.12.2009.
Navrhovateľka v podanom návrhu uviedla, že na základe predmetnej nájomnej zmluvy odporkyňa
užívala nebytový priestor na D. Č.. X H. T. ako maloobchodnú predajňu a podľa článku 3. zmluvy bola
dohodnutá cena nájmu 355 eur mesačne, ktorá bola splatná k 17. dňu bežného mesiaca. V zmysle

článku 5 písm. i) zmluvy bola dohodnutá výpovedná lehota 3 mesiace, ktorá začala plynúť od prvého
dňa nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede. Nakoľko odporkyňa v polovici septembra 2010
prenajatý priestor vypratala, porušila svojvoľne nájomnú zmluvu, keď prenajatý priestor opustila bez
písomnej výpovede a do podania návrhu neuhradila nájomné za mesiace júl - november 2010, t.j. 5
mesiacov po 355 eur, čo predstavuje celkovo sumu 1 775 eur.

Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila a žiadala ho ako nedôvodný zamietnuť, a z dôvodu

neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy ako aj z dôvodu nespôsobilosti prenajatých priestorov na
dohodnuté užívanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi vrátane
písomných vyjadrení účastníkov, ako aj oboznámením sa s vyjadreniami zástupcu navrhovateľky a
právneho zástupcu odporkyne a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 17.12.2009 bola medzi účastníkmi, a to navrhovateľkou ako prenajímateľom a odporkyňou ako
nájomcom, písomne uzavretá nájomná zmluva. Podľa bodu 1. zmluvy prenajímateľ je užívateľom
objektu na D. Z. Č.. X, súp. č. XXX, na parc. č. XXX/X, ktorý so súhlasom vlastníka svojej dcéry M.
A. prenajíma. Predmetom nájmu je podľa bodu 2. zmluvy nájom nebytového priestoru nachádzajúcehosa v objekte uvedenom v článku 1, ktorý pozostáva z priestorov na prízemí, prvý vchod od námestia
o výmere cca 40 m2, skladajúci sa z predajne a toaliet. Nájomca bude uvedený priestor využívať ako
maloobchodnú predajňu. V bode 3. zmluvy sa účastníci dohodli na výške nájmu v roku 2010 v čiastke

355 eur mesačne bez DPH, ktorá je splatná k 17. dňu bežného mesiaca. Pri podpise zmluvy je splatná
záloha za prvý mesiac vo výške 200 eur a od 01.01.2011 je výška nájmu 400 eur mesačne. Podľa bodu
3 písm. b) okrem úhrady nájomného sa odporkyňa zaviazala uhrádzať aj skutočné náklady za odber
elektrickej energie, vodného a stočného vo výške 1/3 za celý objekt s tým, že faktúry dodávateľov sú
prílohou vyúčtovania. Úhrady týchto nákladov sa môžu realizovať podľa dohody bezhotovostne alebo

v hotovosti. Podľa bodu 4. zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú a nájomca má právo užívať priestory
od 01.01.2010.
V zmysle bodu 5 písm. a) zmluvy nájomca potvrdzuje, že mu je po obhliadke známy technický stav
prenajímaných priestorov a že zodpovedá jeho zámeru na určené užívanie.
Podľa bodu 5 písm. i) nájomca a prenajímateľ sa dohodli na výpovednej dobe tri mesiace, ktorá plynie
od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Účastníci môžu ukončiť nájomnú zmluvu

dohodou, musia však svoj zámer oznámiť najneskôr dva mesiace dopredu.

Z elektronického výpisu zo živnostenského registra odporkyne súd zistil, že v období od 15.06.1993 do
16.09.2010 mala evidovanú prevádzku na adrese D. X, T..

Odporkyňa v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 20.01.2014 s podaným návrhom
nesúhlasila a žiadala ho ako nedôvodný zamietnuť, nakoľko navrhovateľka si neplnila riadne svoje
povinnosti, keď nezabezpečila pre odporkyňu riadny a ničím nerušený výkon nájomného práva, najmä
nezabezpečila vykurovanie predmetu nájmu počas zimných mesiacov, preto jej odporkyňa oznámila
svoj úmysel nájomný vzťah ukončiť a dohodli sa na ukončení nájmu k 15.09.2010, kedy aj odporkyňa

priestory reálne opustila a odovzdala. Odporkyňa uviedla, že keďže už počas mesiaca august 2010
lepila navrhovateľka na okná a dvere týchto priestorov oznamy o ich uvoľnení a možnosti nájmu, mala
zato, že dohoda je platná a navrhovateľka ju akceptovala. Zároveň odporkyňa tvrdila, že počas zimných
mesiacov si u navrhovateľky uplatnila zľavu na nájomnom vo výške 710 eur, t.j. 50 % zľava za mesiace
január až apríl 2010, ktorú jej však navrhovateľka v tieto mesiace neodpočítala a odporkyňa mala zato,

že nájomné za posledné mesiace, t.j. 15. júl - 15. september bolo započítané na túto zľavu. Odporkyňa
navrhovateľku viackrát kontaktovala ako je to podľa nej zrejmé aj z predloženej korešpondencie, a to
listu zo dňa 11.10.2010, v ktorom ju vyzvala na osobné stretnutie za účelom potvrdenia si započítacieho
prejavu a korektného ukončenia vzájomných vzťahov. Podľa odporkyne prenajatý priestor, vzhľadom
na absenciu vykurovacieho telesa, nebol spôsobilý na používanie dohodnutým spôsobom a z tohto

dôvodu odporkyňa predmet nájmu pred blížiacou sa zimou opustila. Po vysťahovaní sa z týchto
priestorov ju navrhovateľka nekontaktovala, nezasielala jej ani žiadne výzvy na úhradu a o údajnom
dlžnom nájomnom sa dozvedela až z výzvy súdu doručenej odporkyni 09.12.2013. Zároveň odporkyňa
poukázala na to, že dňa 02.11.2010 navrhovateľka uzavrela na predmetný nebytový priestor nájomnú
zmluvu s tretím subjektom.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.02.2014 s tvrdeniami odporkyne
nesúhlasila. Poukázala na to, že odporkyni bola známa skutočnosť, že v predmetnej nehnuteľnosti nie
je zavedený plyn, keďže dlhé roky predtým mala odporkyňa prenajatý obchodný priestor bezprostredne
súvisiaci s priestorom, ktorý je predmetom tohto konania. Pri podpise zmluvy bola oboznámená s

touto skutočnosťou, vrátane toho, že vykurovanie objektu je elektrické, priamo výhrevné elektrickými
konvektormi, načo bol aj objekt prispôsobený zavedením vykurovacích rozvodov elektriny s príslušnou
vykurovacou sadzbou. Podľa navrhovateľky teda táto skutočnosť nezakladala právo odporkyne
jednostranne ukončiť nájomnú zmluvu ani žiadať zľavu na nájomnom. Odporkyňa bola oboznámená,
kde sa v miestnosti nachádzajú elektrické zásuvky na vykurovanie, a že konvektory si nájomcovia

dávajú svoje. Pokiaľ jej táto skutočnosť nevyhovovala, nemusela podpísať nájomnú zmluvu. To,
že odporkyňa nevyužívala inštalovaný spôsob vykurovania, ale snažila sa šetriť a kúriť vlastnými
prenosnými plynovými kachľami, bolo na jej slobodnom rozhodnutí, avšak v žiadnom prípade nemožno
tvrdiť, že došlo k neplneniu si povinnosti zo strany prenajímateľa a nezabezpečeniu ničím nerušeného
výkonu nájomného práva. Zároveň navrhovateľka nesúhlasila ani s tvrdením odporkyne o tom, že

predmetná nájomná zmluva bola ukončená dohodou ku dňu 15.09.2010, nakoľko toto tvrdenie nie
je doložené žiadnymi písomnými či inými dôkazmi. Zároveň navrhovateľka poprela, že by ona alebo
jej manžel hovorili s odporkyňou o ukončení nájmu dohodou, ako aj o znížení nájomného o 50 %
resp. ďalších odporkyňou uvádzaných tvrdeniach. V septembri 2010 odporkyňa odišla bez zaplateniaa bez oznámenia a o opustení priestorov sa navrhovateľka dozvedela až keď si išla po nájom dňa
19.09.2010. Nemali však na odporkyňu kontakt a až dňa 24.09.2010 našli na dverách nalepený oznam,
že predajňa je presťahovaná na novej adrese. Následne odporkyňa zaslala navrhovateľke list, na ktorý

jej navrhovateľka listom zo dňa 30.09.2010 odpovedala, že jej list a skutočnosť, že s odsťahovala z
prenajatých priestorov, považuje za výpoveď podľa zmluvy s trojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá
jej začína plynúť 01.10.2010 a končí 31.12.2010. Zároveň ju vyzvala na uhradenie nájomného a jeho
nedoplatkov. Navrhovateľka nesúhlasila ani s dožadovaním sa odporkyne neplatenia nájomného za
november2010,pretoženovánájomnázmluvakpredmetnýmpriestoromsnovýmnájomcomnadobudla

platnosť dňom podpisu oboma zmluvnými stranami a zaplatením prvej splátky nájomného za december
2010. Nový nájomca tak platil nájomné prvýkrát za december 2010, pričom za tento mesiac si už
navrhovateľka od odporkyne v podanom návrhu nájomné neuplatňuje, hoci aj v uvedený mesiac ešte
plynula odporkyni trojmesačná výpovedná doba.

V písomnom podaní odporkyne zo dňa 28.09.2010 adresovanom navrhovateľke, označenom ako

ukončenie nájmu nebytového priestoru (č.l. 59) odporkyňa uvádza, že na základe ústnej dohody za
porušenie zmluvy o nájme nebytového priestoru podľa odseku 3/h, ktorá sa uskutočnila za prítomnosti
manžela navrhovateľky, ktorý ju dňa 24.08.2010 z príležitosti ukazovania nebytových priestorov
budúcich nájomcov priestoru. Ďalej v ňom odporkyňa poukazuje, že zo strany navrhovateľky jej bolo
viackrát telefonicky, ako i písomne oznámené, o ukončení nájmu za omeškanie platby nájomného.

Na základe uvedeného ku dňu 15.09.2010 vypratala a opustila nebytový priestor a telefonicky túto
skutočnosť oznámila manželovi navrhovateľky za účelom ohliadky priestorov a prevzatia kľúčov. Ďalej
tu odporkyňa uvádza, že manžel navrhovateľky až dňa 24.09.2010 prebral kľúče. Nakoľko zo strany
odporkyne došlo k porušeniu dochvíľnej platby nájmu z dôvodu nepriaznivej ekonomickej a finančnej
situácie. Zároveň navrhovateľke oznamuje, že dlžné nájomné v sume 875 eur bude splácať po 50 eur

mesačne.

Na toto písomné podanie odporkyne reagovala navrhovateľka písomným podaním zo dňa 30.09.2010
označeným ako odpoveď na list o ukončení nájmu, v ktorom odporkyni oznámila, že jej list zo dňa
28.09.2010 považuje za výpoveď podľa zmluvy, a výpovedná lehota začína plynúť 01.10.2010 a končí

31.12.2010. Zároveň požiadala odporkyňu, aby si splnila svoje záväzky vrátane splatenia nedoplatku za
predchádzajúce obdobia, keďže počas trvania výpovednej lehoty trvá i nájomný vzťah, vrátane všetkých
práv a povinností plynúcich z nájomnej zmluvy.

Na toto písomné vyjadrenie navrhovateľky opäť reagovala odporkyňa písomným podaním zo dňa

11.11.2010, v ktorom uvádza, že akceptuje iba výpoveď dohodou, ktorá sa mala uskutočniť 24.08.2010
medzi odporkyňou a manželom navrhovateľky, a preto jej nájomný vzťah skončil 15.09.2010, kedy bola
nútená priestory opustiť vzhľadom na to, že na prevádzke nebolo vykurovanie.

Odporkyňa trvala na neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy, z dôvodu rozporu sa stavebného určenia

nehnuteľnosti a účelu nájmu. Samotná skutočnosť, že sa nehnuteľnosť užíva ako predajňa nepostačuje,
nakoľko žiadna stavba sa nemôže užívať bez kolaudačného rozhodnutia a ak by bez neho užívaná
bola, tak by bola užívaná protiprávne. To je potom aj zároveň dôvod, pre ktorý je akákoľvek zmluva
týkajúcasapredmetnejnehnuteľnostineplatná,pretoževtakomprípadeanisamotnýprenajímateľnemá
oprávnenie na užívanie takejto stavby. Tento nedostatok nemožno odstrániť resp. napraviť ani zmluvou

o výpožičke, pretože v takom prípade ide o neplatnosť absolútnu, ktorá vyplýva priamo zo zákona,
nepremlčuje sa a súd na ňu prihliada ex offo, a tieto skutočnosti sú nezávislé na vôli účastníkov. Ani
požičiavateľ ( v predmetnej zmluve o výpožičke) teda nebol oprávnený bez kolaudačného rozhodnutia
túto nehnuteľnosť užívať.

Navrhovateľka nesúhlasila s tvrdeniami odporkyne o neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy z dôvodu
rozporu stavebného určenia predmetnej nehnuteľnosti a účelu nájmu. Poukázala na to, že prenajatý
priestor bol stavebne určený na maloobchodnú predajňu už od jej postavenia. Podľa dobových fotografií
tu bola maloobchodná predajňa aj na konci 19. storočia, neskôr tam bol hostinec i mäsiarstvo a v
období, keď budovu kupovali t.j. na konci 20. storočia tam bola predajňa elektroniky. Stavba teda nie je

rodinným domom, nakoľko neslúži na rodinné bývanie v zmysle § 43b stavebného zákona. Takisto aj
Mesto Hlohovec ako správca daní z nehnuteľností podľa predloženého platobného výmere vyruboval
daň z tejto nehnuteľnosti ako stavby na ostatnú podnikateľskú a zárobkovú činnosť, skladovanie a
administratívu. Aby bola stavba považovaná za rodinný dom musela by podľa navrhovateľky plniťúčely rodinného bývania, čo v danom prípade absentuje, a v roku 2004 bola táto stavba na liste
vlastníctva označená ako dom. Dnes ju kataster označuje ako druh stavby rodinný dom. Ohľadom
aktívnej legitimácie navrhovateľky táto predložila zmluvu o výpožičke zo dňa 01.09.2006, ktorá bola

uzavretámedzipožičiavateľomM.D.(dcérounavrhovateľky)avypožičiavateľomK.D.(navrhovateľkou).

Podľa bodu 1. tejto zmluvy jej predmetom je požičanie nehnuteľnosti na PribinO.vej Z. č. X, T., zapísanej
na LV č. XXXX na parc. č. XXX/X o výmere 153 m2 v k.ú. T., súp. č. XXX. V zmysle bodu 2. zmluvy
uvedenú nehnuteľnosť požičiavateľ požičiava bezodplatne požičiavateľovi na účely prevádzkovania

cestovnej kancelárie, maloobchodnej predajne a poskytovania služieb. Vypožičiavateľ je oprávnený
prenajímať predmetnú nehnuteľnosť tretím osobám na základe ním uzavretých nájomných zmlúv na
vyššie uvedené účely, na čo dáva požičiavateľ svojim podpisom tejto zmluvy súhlas.

Z listu vlastníctva č. XXXX v k.ú. T. (čl. 75) súd zistil, že stavba súp. č. XXX postavená na parc. č. XXX/
X je v rámci popisu nehnuteľností vedená ako dom.

Z výpisov z účtov odporkyne vyplýva, že dňa 19.04.2010 uhradila navrhovateľke sumu 45 eur, dňa
18.05.2010 sumu 355 eur, dňa 13.07.2010 sumu 350 eur, dňa 18.08.2010 sumu 350 eur.

Z výpisu z účtu vtedajšej vlastníčky predmetnej nehnuteľnosti (M. D.) vyplýva, že odporkyňa zaplatila

25.01.2010 sumu 100 eur, dňa 20.04.2010 sumu 45 eur, dňa 19.05.2010 sumu 355 eur, dňa 14.07.2010
sumu 350 eur, dňa 19.08.2010 sumu 350 eur.

Z oznámenia Mesta Hlohovec č. 43076/2014 zo dňa 06.10.2014 vyplýva, že mesto nedisponuje
kolaudačným rozhodnutím k predmetnej nehnuteľnosti a od roku 2004 vydalo k predmetnej stavbe

rozhodnutie o nariadení nevyhnutných úprav č. 10/2011-am zo dňa 31.01.2011, oznámenie, že nemá
námietky k stavebným úpravám č. 27422/2010 zo dňa 13.12.2010 a oznámenie, že nemá námietky k
udržiavacím prácam č. 21909/2011 zo dňa 30.09.2011.
Z predložených rozhodnutí vyplýva, že rozhodnutím č. 10/2011-Am zo dňa 31.01.2011 (až po
ukončení predmetného nájomného vzťahu) nariadilo Mesto Hlohovec vykonať vlastníkom predmetnej

nehnuteľnosti nevyhnutné úpravy na stavbe, a to oprava strechy, oprava a výmena rín a dažďových
zvodov po celej dĺžke stavby s ich odvodnením na vlastný pozemok vody resp. do mestskej kanalizácie,
opraviť vonkajšiu fasádu stavby s tým, že nariadené nevyhnutné úpravy vyžadujú postupovať podľa
stanoviska Krajského pamiatkového úradu v Trnave a nariadením týchto nevyhnutných úprav nie je
prípustné meniť účel využívania stavby.

Z oznámenia Mesta Hlohovec č. 27422/2010 zo dňa 13.12.2010 súd zistil, že mesto ním oznámilo
vlastníčke predmetných nehnuteľností, že nemá námietky proti uskutočneniu stavebnej úpravy
predmetnej nehnuteľnosti, a to stavebnej úpravy hlavnej fasády (výmena jestvujúceho okna za výklad).

Zo záväzného stanoviska Mesto Hlohovec č. PRIM./HČ/462/2002/PR zo dňa 14.02.2002 súd zistil,
že mesto ním vydalo záväzné stanovisko k zámerom a začatiu podnikateľskej činnosti navrhovateľky,
a súhlasí so zámerom a začatí jej podnikateľskej činnosti - prevádzkovanie cestovnej kancelárie,
sprostredkovanie obchodu v T., ulica D. Č.. X, pri dodržaní všetkých príslušných zákonných noriem
a ustanovení. V rámci odôvodnenia tohto záväzného stanoviska sa uvádza, že zámer a začatie

podnikateľskej činnosti nie je v rozpore s príslušnými zákonnými ustanoveniami, VZN Mesta Hlohovec
č. 19/1994 a so záujmami a potrebami mesta a jeho obyvateľov.

Z navrhovateľkou predložených príjmových pokladničných dokladov súd zistil, že odporkyňa dňa
25.01.2010 zaplatila titulom nájmu v hotovosti sumu 100 eur, dňa 18.03.2010 sumu 260 eur titulom

nájmu za 02/2010, dňa 19.04.2010 400 eur - doplatok nájmu, dňa 19.05.2010 sumu 355 eur titulom
nájmu.

Odporkyňa trvala na svojom tvrdení ohľadom absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy, nakoľko je
nepochybne preukázané, že predmetná nehnuteľnosť nemá na určený účel (na ktorý bola prenajímaná)

vydané žiadne kolaudačné rozhodnutie, hoci podľa § 76 odsek 1 stavebného zákona dokončenú stavbu
prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie, alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena
alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe
kolaudačného rozhodnutia. Ďalej odporkyňa tvrdila, že navrhovateľke nedlhuje žiadnu sumu, nakoľkoza uvedené obdobie jej zaplatila, či už hotovostne alebo bezhotovostne viac, nakoľko v hotovosti titulom
nájmu zaplatila sumu 2015 eur a sumu 1 100 eur zaplatila bezhotovostne, pričom nájom bola, podľa nej,
povinná platiť iba do polovice septembra 2010, kedy priestory opustila. Navrhovateľke tak zaplatila o 80

eur viac, než bola za uvedené obdobie povinná.
Odporkyňa zároveň predložila výdavkový pokladničný doklad zo 16.04.2010 na sumu 60 eur vyplatenú
navrhovateľke, kde sa ako účel platby uvádza elektrická energia a k nemu prislúchajúci príjmový
pokladničný vystavený navrhovateľkou dňa 16.04.2010 v sume 60 eur, kde sa ako účel platby uvádza
záloha za elektrinu 1 - 3 2010, ďalej výdavkový pokladničný doklad zo dňa 23.04.2010 na sumu 20

eur vyplatenú navrhovateľke, kde sa ako účel platby uvádza elektrická energia a prislúchajúci príjmový
pokladničný doklad navrhovateľky zo dňa 23.04.2010 na sumu 20 eur, kde sa ako účel platby uvádza
záloha za elektrinu.

Z oznámenia OÚ Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 23.02.2015 súd zistil, že uvedený
orgán neeviduje žiadne podanie ani rozhodnutie týkajúce sa kolaudačného rozhodnutia, prípadne iných

rozhodnutí v rámci stavebného konania, viažuceho sa k predmetnej nehnuteľnosti.

Zástupca navrhovateľky s týmito tvrdeniami odporkyne nesúhlasil a uviedol, že odporkyňa si
niektoré platby započítala duplicitne, pretože pokiaľ ide o príjmové pokladničné doklady predložené
navrhovateľkou, s týchto vyplýva, že peniaze, ktoré odporkyňa previedla bezhotovostne na účet ich

dcéry (vtedajšej vlastníčky nehnuteľnosti), boli následne prevedené týmito príjmovými pokladničnými
dokladmi do pokladne navrhovateľky resp. boli takýmto spôsobom zaúčtované. Neznamená to teda, že
v tie dni, ktoré sú na týchto dokladoch uvedené, odporkyňa aj takéto sumy v skutočnosti poukázala. Na
preukázanie toho koľko odporkyňa na účet ich dcéry titulom tejto nájomnej zmluvy zaplatila predložila
navrhovateľka výpisy z účtu.

V konaní vypočutá svedkyňa N. I. uviedla, že odporkyňa ukončila nájomný vzťah lebo priestory nespĺňali
podmienky, bola tam zima. Bola pritom, keď odporkyňa povedala zástupcovi navrhovateľky, že keď
sa to do konca augusta nezmení, tak tam už ďalšiu zimu nebude a keď sa presťahovali, odporkyňa
telefonicky zástupcovi navrhovateľky povedala, aby si prišiel po kľúče.

Podľa § 3 ods. 1 - 4 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ
môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len
"zmluva").
Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené.

Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného
a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.
Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným
výborom,možnozmluvunaurčitýčasuzavrieťnajdlhšienadvaroky,pokiaľosobitnýzákonneustanovuje
inak.

Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 104 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) v znení do 30.04.2010, ak sa doklady
(predovšetkýmoverenádokumentácia),zktorýchbybolomožnozistiťúčel,naakýbolastavbapovolená,
nezachovajú, platí, že stavba je určená účelu, na ktorý je svojím stavebnotechnickým usporiadaním
vybavená. Ak vybavenie stavby nasvedčuje viacerým účelom, predpokladá sa, že stavba je určená
účelu, na ktorý sa užíva bez závad.

Dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.)
t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázaniesvojich tvrdení, nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho
účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov

súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka.

S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že medzi
účastníkmi bola platne uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov v zmysle § 3 zák. č. 116/1990
Zb. V písomne uzavretej zmluve bol vymedzený predmet nájmu (vymedzenie nebytového priestoru),

účel nájmu ako aj výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia.
Predmetom zmluvy bol nájom nebytového priestoru, ktorý je špecifikovaný v bode 1. a 2. zmluvy, a
ako účel nájmu je uvedená maloobchodná predajňa. Súd sa v danom prípade nestotožňuje s názorom
odporkyne ohľadom neplatnosti predmetnej nájomnej zmluvy, pre rozpor užívania (nájmu) nehnuteľnosti
a jej stavebnotechnického určenia.
Kolaudačné rozhodnutie k predmetnej stavbe, v ktorej sa prenajímaný nebytový priestor nachádza,

predložené nebolo. Navrhovateľka uviedla, že takýmto rozhodnutím, vzhľadom na vek stavby (viac ako
100 rokov) nedisponuje. Uvedený doklad sa nepodarilo zabezpečiť v priebehu konania ani súdu, s
poukazom na vyššie uvedené odpovede oslovených úradov. Otázku stavebného určenia prenajatých
priestorov je tak potrebné, podľa názoru súdu, posudzovať na základe toho, či je stavba užívaná na účel,
na ktorý je svojím stavebnotechnickým usporiadaním vybavená.

Z listinných dôkazov založených v spise, vrátane nájomnej zmluvy (ktorá uvádza, že prenajatý
priestor pozostáva z predajne a toaliet), stanovísk Mesta Hlohovec ako aj napr. navrhovateľkou
predložených vyjadrení Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trnave jednoznačne vyplýva, že
predmetné priestory boli dlhodobo, aj pred uzavretím predmetnej nájomnej zmluvy, stavebnotechnickým
usporiadaním vybavené ako maloobchodné prevádzkové priestory t.j. nebytové priestory (napr. záväzné

stanovisko Mesta Hlohovec zo dňa 14.02.2002 - č.l. 122, oznámenie Mesta Hlohovec č. 27422/2010
zo dňa 13.12.2010 - č.l. 115, rozhodnutia regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trnave zo dňa
29.03.2004 - č.l. 161) .
V žiadnom z predložených rozhodnutí a stanovísk dotknutých úradov, nebola predmetná nehnuteľnosť
v rozhodnom období definovaná ako rodinný dom určený na bývanie ale práve naopak vyplýva z nich,

že predmetné priestory sú priestormi nebytovými, určenými na podnikateľskú činnosť.
Z uvedeného je teda jednoznačné, že predmetné (prenajaté) priestory boli v rozhodnej dobe bez
akýchkoľvek pochybností nebytovými priestormi, určenými na prevádzkovanie obchodu a služieb, a ich
vlastník sa tak k nim aj správal, t.j. priestory na tento spôsob buď sám využíval alebo prenajímal tretím
osobám, vrátane odporkyne. V konaní nebolo preukázané, že by uvedené priestory, čo i len na krátku

dobu slúžili inému účelu, vrátane rodinného bývania. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd považoval
tieto priestory za nebytové priestory určené na prevádzkovanie obchodu a služieb resp. podnikateľskej
činnosti.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na znenie § 104 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb., v zmysle ktorého, ak
sa doklady (predovšetkým overená dokumentácia), z ktorých by bolo možno zistiť účel, na aký bola

stavba povolená, nezachovajú, platí, že stavba je určená účelu, na ktorý je svojím stavebnotechnickým
usporiadaním vybavená. Ak vybavenie stavby nasvedčuje viacerým účelom, predpokladá sa, že stavba
je určená účelu, na ktorý sa užíva bez závad.

Vykonaným dokazovaním zároveň neboli preukázané tvrdenia odporkyne o nespôsobilosti prenajatých

priestorov na dojednané užívanie. Pokiaľ ide o nespôsobilosť prenajatých priestorov spočívajúcich v
tom, že nebolo zabezpečené ich vykurovanie. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva že
pred uzavretím nájomnej zmluvy bola odporkyňa po obhliadke oboznámená s technickým stavom
prenajímaných priestorov a tento stav zodpovedá jej zámeru na určené užívanie. Bola si teda
vedomá toho, že vykurovanie v prenajatých priestorov je elektrické s príslušnou elektrickou sadzbou a

samotné vykurovacie teleso si musí zabezpečiť sama. Napokon táto skutočnosť (tento spôsob riešenia
vykurovania predmetných priestorov) medzi účastníkmi ani sporná nebola. Odporkyňa teda nemôže túto
skutočnosť následne spájať s dôvodom neplatnosti predmetnej zmluvy.
Nepreukázané sú aj tvrdenia odporkyne o nespôsobilosti prenajatých priestorov v súvislosti so
stavebnými úpravami nariadenými Mestom Hlohovec v rozhodnutí č. 10/2010-AM zo dňa 31.01.2011.

Uvedené rozhodnutie je totiž z obdobia po skončení nájomného vzťahu odporkyne, a zároveň v ňom
uvedené resp. nariadené stavebné úpravy sa týkali iba vonkajších priestorov strechy, rín, a vonkajšej
fasády. Nepreukazuje teda nespôsobilosť prenajatých priestorov na dohodnuté užívanie. Zároveň sa
táto argumentácia odporkyne javí ako účelová aj z toho dôvodu, že týmito skutočnosťami (potreboustavebných úprav) neargumentovala odporkyňa ani počas obdobia, po ktoré v prenajatých priestoroch
pôsobila a ani v rámci vyššie uvedenej písomnej korešpondencie účastníkov po tom, čo uvedené
priestory opustila.

Ohľadom odporkyňou tvrdenej naviac zaplatenej sumy, dospel súd k záveru, že odporkyňa tieto tvrdenia
nepreukázala. Z výpisov z účtu odporkyne a navrhovateľky vyplýva, že odporkyňa za obdobie od
25.01.2010 do 19.082010 zaplatila bezhotovostne navrhovateľke celkovo sumu 1 200 eur a to
nasledovne: dňa 25.01.2010 sumu 100 eur, dňa 20.04.2010 sumu 45 eur, dňa 19.05.2010 sumu 355

eur, dňa 14.07.2010 sumu 350 eur a dňa 19.08.2010 sumu 350 eur.

Z predložených príjmových pokladničných dokladov predložených navrhovateľkou vyplýva, že za
obdobieod17.09.2009do18.03.2010zaplatilavhotovostinavrhovateľkesumu860euratonasledovne:
dňa 17.12.2009 sumu 200 eur, dňa 18.03.2010 sumu 260 eur, dňa 19.04.2010 sumu 400 eur.
Pokiaľ ide o zvyšné príjmové pokladničné doklady a to zo dňa 25.01.2010 v sume 100 eur, zo dňa

19.05.2010 v sume 355 eur, zo dňa 14.07.2010 v sume 350 eur a zo dňa 19.08.2010 v sume 350
eur, v tejto časti odporkyňa nepreukázala, že tieto sumy navrhovateľke reálne zaplatila; v časti týchto
úhrad sa javí ako dôveryhodné a logické vyjadrenie navrhovateľky, že v prípade týchto príjmových
pokladničných dokladov sa jedná iba o preúčtovanie súm z účtu dcéry navrhovateľky (M. D.) do
účtovníctva navrhovateľky, keďže dátumy vyhotovenia týchto dokladov ako aj sumy na nich uvedené

sú totožné s bezhotovostnými úhradami odporkyne, ktoré poukázala na účet vlastníčky predmetnej
nehnuteľnosti M. D. ako sú uvedené na čl. 102, 104, 105 a 106 spisu t.j. dňa 25.01.2010 bola na jej
účet od odporkyne poukázaná suma 100 eur (č.l. 102), dňa 19.05.2010 suma 350 eur (č.l. 104), dňa
14.07.2010 suma 350 eur (č.l. 105).
Zároveň súd poukazuje aj na skutočnosť, že odporkyňa sama v písomnom podaní zo dňa 28.09.2010,

adresovanom navrhovateľke, potvrdila, že navrhovateľke dlhuje 875 eur, ktorú sumu sa zároveň
zaviazala splácať po 50 eur mesačne (súd len dodáva že sa jednalo o dlžnú sumu do 15.09.2010 t.j.
nebol v nej započítaný nájom za obdobie do uplynutia výpovednej doby) .
Aj z uvedeného dôvodu sa potom tvrdenia odporkyne o naviac zaplatených platbách resp. duplicitných
platbách v hotovosti a zároveň aj na účet prenajímateľky, javia viac ako nepravdepodobné, a to aj s

poukazom na veľmi nepriaznivú finančnú situáciu odporkyne, na ktorú sama poukazovala vo vyššie
spomenutom písomnom vyjadrení. Je potom ťažko predstaviteľné, že by v rovnakom období bola
schopná platiť titulom nájmu dvakrát rovnakú sumu a to v hotovosti aj bezhotovostne. Odporkyni bola
zároveň v rámci uznesenia o odročení pojednávania dňa 20.11.2014 uložená povinnosť, aby súdu
predložila doklady o ňou tvrdených platbách naviac, keďže na pojednávaní uviedla že nimi disponuje,

avšak následne túto povinnosť nesplnila a doklady (o ňou tvrdených platbách naviac) nepredložila.
Odporkyňatotižpredložilaibapríjmovéresp.výdavkovépokladničnédokladytýkajúcesainýchprávnych
vzťahov (s tretími subjektmi) a ďalej doklady o platbách za elektrinu, podľa ktorých titulom zálohy za
elektrickú energiu zaplatila navrhovateľke sumu 80 eur (dňa 16.04.2010 sumu 60 eur a dňa 23.04.2010
sumu 20 eur). Uvedenú sumu 80 eur súd nezapočítaval na úhradu nájmu, keďže z nájomnej zmluvy (bod

3, písm. b) odporkyni vyplývala povinnosť platiť aj náklady za odber elektrickej energie, a uvedený účel
platby je týchto dvoch príjmových resp. výdavkových dokladoch aj jednoznačne uvedený a odporkyňa
tento účel pri vystavení predmetných účtovných dokladov aj akceptovala.

Za nepreukázané považuje súd aj tvrdenie odporkyne o tom, že k ukončeniu predmetného nájmu

došlo na základe ústnej dohody účastníkov, a to ku dňu 15.09.2010, kedy sa odporkyňa z prenajatých
priestorov vysťahovala. Existenciu takejto dohody totiž popiera aj samotná korešpondencia účastníkov
konania z obdobia po odsťahovaní sa odporkyne z prenajatých priestorov, ako je špecifikovaná vyššie.
Zároveň existenciu ústnej dohody o skončení nájmu nepreukázala ani výpoveď svedkyne I.. Keďže
nájomnázmluvabolauzatvorenápísomne,najejzmeny(vrátanedohodyoukončenínájmu)savyžaduje

písomná forma v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorá však v konaní nebola nielen
preukázaná,aleanitvrdená.Zrovnakéhodôvodunepreukázané,zostaliajneskoršietvrdeniaodporkyne
o tom, že si u navrhovateľky uplatnila 50% zľavu z nájomného, pričom napr. vo svojom prvom písomnom
podaní zo dňa 28.09.2010 (v ktorom sama uznala dlh na nájomnom 850 eur) o žiadnej zľave z nájmu
ešte nehovorila.

Na povinnosti odporkyne platiť nájom aj za obdobie plynutia výpovednej doby (t.j. po dobu trvania
nájmu) by nič nemenila ani skutočnosť, ak by v uvedenom období už predmetné priestory (po ich
dobrovoľnom vyprataní zo strany odporkyne) užíval iný nájomca, nakoľko nájomný vzťah založený
predmetnou nájomnou zmluvou medzi účastníkmi trval. Z vykonaného dokazovania však zároveňvyplýva, že navrhovateľka si od odporkyne uplatnila nájom iba za dva mesiace výpovednej doby t.j.
za mesiace október a november 2010 (aj keď podľa zmluvy bola výpovedná doba 3-mesačná) a to z
dôvodu, že od decembra 2010 už predmetné priestory užíval nový nájomca.

Z uvedených skutočností teda vyplýva, že za obdobie od 01.01.2010 do 30.11.2010 bola odporkyňa
povinná zaplatiť nájom vo výške 3 905 eur (11 mesiacov x 355 eur). Z vykonaného dokazovania vyplýva
že reálne zaplatila nájom vo výške 2 060 eur ( 1 200 eur bezhotovostne a 860 eur v hotovosti), dlh na
nájomnom by tak predstavoval sumu 1 845 eur; avšak navrhovateľka si uplatňuje iba sumu 1 775 eur,

preto súd podanému návrhu vyhovel.

Po prepočítaní odporkyňou zaplatenej sumy t.j. 2 060 eur na mesiace vyplýva, že je ňou pokrytý nájom
za necelých 6 mesiacov. Navrhovateľka uviedla, že si úhrady odporkyne započítavala na nájom najskôr
splatný. Z uvedeného dôvodu sa potom navrhovateľka dôvodne domáhala aj úrokov z omeškania určený
podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zo súm nájomného za každý kalendárny mesiac, počnúc

dňom nasledujúcim po splatnosti nájmu za siedmy mesiac trvania nájmu, t.j. júl 2010.

V závere súd uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
navrhovateľke, ktorá bola v konaní úspešná priznal náhradu trov konania vo výške 70,50 eur titulom

náhrady zaplateného súdneho poplatku za návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §

205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.