Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207231287
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7207231287.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: W. poisťovňa so sídlom v O., pobočka S., IČO:
XX XXX XXX, E. námestie 1, S. proti povinnému: Q. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, naposledy so sídlom V.
XX, S., v konaní o vymoženie 6.643,20 eura a trov exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom X.. X.
W., X. XX, S. o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 13.10.2015,
č.k. 38Er/3320/2007-12, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie o d m i e t a.

V prevyšujúcej časti v r a c i a vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie o trovách konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu a
oprávneného zaviazal uhradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. X. W., X. XX, Košice trovy

exekúcie vo výške 40,13 eura, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 24.9.2014 mu doručil súdny exekútor podnet na
zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Zároveň si uplatnil trovy exekučného konania vo
výške 48,10 eura. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založenými

zistil, že povinný bol dňa 19.3.2014 vymazaný z obchodného registra, a to uznesením Okresného súdu
Košice I, č. k. 27CbR/98/2012-32 zo dňa 15.01.2014 na základe rozhodnutia o zrušení obchodnej
spoločnostibezlikvidáciepodľa§68ods.3písm.c)Obchodnéhozákonníkazdôvodovpodľa§68ods.6
Obchodného zákonníka. Predpokladom výmazu z obchodného registra v zmysle uvedených ustanovení
Obchodného zákonníka je nedostatok majetku dlžníka. Súd prvého stupňa citoval § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku a konštatoval, že pokiaľ bola obchodná spoločnosť vymazaná z obchodného

registra pre nedostatok majetku, majetok povinného nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. Preto
dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal (v zmysle § 3 a nasl.
vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a § 196 a nasl. Exekučného
poriadku) náhradu trov exekúcie vo výške 40,13 eura. Na ich náhradu zaviazal oprávneného podľa § 203
ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby
odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v celom rozsahu v zmysle § 374
O.s.p. vyhovel sudca a nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

V odvolaní proti uzneseniu oprávnený vyjadril názor, že postup súdu bol nesprávny, pretože tento má
vždy v priebehu konania skúmať procesnú spôsobilosť účastníkov konania. Súd mal podľa názoruoprávneného vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a po právoplatnosti uznesenia zastaviť podľa § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Vykonanie exekúcie proti neexistujúcemu subjektu je z právneho hľadiska nemožné. Bol názoru, že

súd nemôže rozhodnúť o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného v čase, keď už povinný
ako subjekt práva neexistuje. Zánik povinného (právnickej osoby) bez právneho nástupcu znamená
stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom konania a vzniká tým neodstrániteľná prekážka konania. Súd
sa preto otázkou majetnosti mohol zaoberať len v prípade, ak by návrh na zastavenie exekúcie z
dôvodu nemajetnosti povinného predchádzal jeho strate právnej subjektivity, čo ale nepovažoval za

naplnené v tomto prípade. Oprávnený uviedol, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj nárok na náhradu trov konania. Hoci súdny exekútor má zákonný nárok
na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne
vymôže. Oprávnený pritom poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II ÚS
12/2005. Konštatoval, že súdnych exekútorov je nutné považovať za príslušníkov slobodného povolania,
pričom exekútorskú činnosť vykonávajú za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime.

V závere odvolania uviedol, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri
výkone exekúcie, čo je potrebné považovať za riziko, ktoré exekútor nesie ktoré je do značnej miery
kompenzované jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ďalej poukázal na skutočnosť, že
k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra, z čoho vyplýva, že
oprávnený nezavinil zastavenie konania a súdny exekútor mal dostatok času na vymoženie pohľadávky

i trov exekúcie. Exekučné konanie začalo dňa 19.11.2007 a spoločnosť bola vymazaná z obchodného
registra dňa 19.3.2014, teda oprávnený nemohol predpokladať, že nastanú dôvody na jeho zastavenie.
V závere odvolania namietal opodstatnenosť trov exekúcie, ktoré vyčíslil súdny exekútor.

Vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného súdny exekútor dňa 26.11.2015 navrhol napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa potvrdiť.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto
predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Oprávnený podal odvolanie jednak proti výroku o zastavení exekúcie čo do uvedenia dôvodu jej
zastavenia a jednak proti výroku o náhrade trov konania, o ktorých bolo rozhodnuté v súvislosti so
zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§10ods.1Občianskehosúdnehoporiadku/ďalejlen„O.s.p.“/)
skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa otázkou prípustnosti
podania odvolania.

Čo sa týka prvého z napadnutých výrokov (výrok o zastavení exekúcie), oprávnený v podanom odvolaní

nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal, aby súd
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a po právoplatnosti uznesenia zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom
prvostupňového rozhodnutia.

Podľa § 202 ods. 4 O.s.p., odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie a podľa vyššie citovaných
zákonných ustanovení takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd toto odvolanie v zmysle § 218
ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol.

Čo sa týka druhého z napadnutých výrokov (výrok o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie), oprávnený nesúhlasil s tým, aby bol na ich náhradu zaviazaný z dôvodu,
že exekúcia nemala byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Možnosť podania odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok
v § 202 ods. 2 a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku.Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhaniesúdnychpohľadávokpodľaosobitnéhozákona.Osobitnýmzákonomvzmyslecit.zákonného

ustanovenia je Exekučný poriadok.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 1.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Od 1.11.2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 299/2013 Z.z., podľa ktorej
sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy

prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním

odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodol vyšší súdny úradník, pričom proti takémuto
uzneseniu v zmysle § 58 ods. 6 Exekučného poriadku odvolanie prípustné nie je. Preto podaním
odvolania oprávneným došlo zo zákona k zrušeniu uznesenia súdu prvého stupňa v napadnutom

rozsahu a o náhrade trov konania opätovne rozhodne zákonný sudca. Vzhľadom na uvedené odvolací
súd vrátil vec v uvedenom rozsahu súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.