Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 24, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/197/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115231661
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115231661.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Amálie Paulerovej, v právnej veci žalobcu:
EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: V.
F., bytom P. Y. XXX, o zaplatenie 511,93 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 6C/500/2015-49 zo dňa 19. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 414,92 Eur spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 412,92 Eur od 19. 10. 2013 do zaplatenia zamietol

a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e .

Výroku, ktorým v časti žalobnému návrhu vyhovel a výroku, ktorým v časti o zaplatenie sumy 4,99 Eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4,99 Eur od 19. 01. 2013 do zaplatenia
žalobný návrh zamietol, sa rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 92,02 Eur

spolu s úrokmi z omeškania vo výške, zo súm a za obdobie, ktoré sú konkretizované vo výroku tohto
rozsudku. Návrh vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 419,91 Eur spolu s úrokmi z omeškania zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu odporcovi nepriznal.

2. Na základe žalobcom produkovaných dôkazov, okresný súd rozhodol vo veci bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v
znení platnom do 30.06.2016 (ďalej „O. s. p.“). Vychádzal zo zistenia, že spoločnosť Slovak Telekom,

a. s. ako Podnik a žalovaný ako Účastník uzavreli dňa 25.07.2005 Zmluvu o pripojení, ktorou sa
Podnik zaviazal aktivovať žalovanému program služieb. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas platiť
cenu poskytnutých služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať povinnosti v súlade so zmluvou o
pripojení, všeobecnými podmienkami a platným cenníkom služieb. Ďalej mal okresný súd preukázané,
že faktúrami, ktoré označil žalobca v podanom žalobnom návrhu, Podnik žalovanému vyúčtoval ceny
služieb poskytnutých podľa zmluvy o pripojení a platného cenníka za obdobie od 01.10.2012 do
31.01.2013 ako aj zmluvnú pokutu vo výške 414,92 Eur (konkrétne faktúrou č. 7310304477). Zmluvou o

postúpení pohľadávok uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom
ako postupníkom dňa 20.11.2014 došlo k postúpeniu pohľadávok , ktoré vyplývajú z týchto faktúr na
žalobcu.3.Okresnýsúdpovažovalmedziúčastníkmizanespornétvrdeniažalobcu,žežalovanýničzdlžnejsumy
neuhradil.Nazákladetýchtozistení,odkazujúcnaustanoveniazákonač.610/2003Z.z.oelektronických
komunikáciách a ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy žalobnému

návrhu čiastočne vyhovel a žalobcovi priznal titulom nároku na zaplatenie poskytnutých služieb v súlade
so zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami, cenníkom a predloženými faktúrami sumu 92,02
Eur spolu s úrokmi z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

4. V súvislosti so zamietnutím nároku žalobcu na zaplatenie sumy 414,92 Eur okresný súd konštatoval,
že žalobca si tento nárok uplatňoval ako pohľadávku na zaplatenie ceny služieb poskytnutých jeho
právnym predchodcom žalovanému na základe zmluvy o pripojení. Z predloženej faktúry č. 7310304477
však vyplynulo, že ňou nebola žalovanému účtovaná cena poskytnutých služieb, ale zmluvná pokuta
podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca si však takýto nárok návrhom na začatie
konania neuplatnil, preto s poukazom na ust. § 153 ods. 2 O. s. p. v tejto časti žalobný návrh spolu

s nárokom na úroky z omeškania z uvedenej sumy zamietol. Zároveň v tejto súvislosti poukázal na
znenie ust. § 79 ods. 1 - § 120 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorých bol žalobca v návrhu povinný uviesť
skutkové tvrdenia, ktoré majú odôvodňovať ním uplatnený nárok čo do dôvodu, ako aj výšky a súčasne
má dôkaznú povinnosť, t. j. označiť alebo predložiť dôkazy preukazujúce jeho skutkové tvrdenia. Nie
je povinnosťou súdu, aby z dôkazov predložených a označených účastníkom odvodzoval skutkové

tvrdenia, ktoré neboli žalobcom produkované a na základe toho mu priznal síce uplatnený nárok, avšak
na základe iného tvrdeného skutkového stavu.

5. Odhliadnuc od tohto dôvodu zamietnutia návrhu pre úplnosť považoval okresný súd za potrebné
vysporiadať sa aj s dôvodnosťou nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle ustanovení

upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, a to § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že na
záväzkovo-právny vzťah medzi spoločnosťou Slovak Telekom a žalovaným, založený predmetnou
zmluvou o pripojení v znení jej dodatku, bez akýchkoľvek pochybností dopadá úprava spotrebiteľských
zmlúv a zaoberal sa posúdením prijateľnosti zmluvnej podmienky upravujúcej nárok žalobcu. Dospel k
záveru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka

spôsobujúcuznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa
(§ 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka), ktorá je tak absolútne neplatnou. Podstatnou
pri posudzovaní prijateľnosti tejto zmluvnej podmienky považoval skutočnosť, že táto zaväzovala
žalovaného k zaplateniu zmluvnej pokuty v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti podľa bodu 1 písm.
b) a bodu 2 a 3 Dodatku k Zmluve o pripojení, ako aj podľa čl. 3 bod 3.6 a čl. 5 bod 5.2 písm. a) až

c) všeobecných podmienok počas celej doby viazanosti, t. j. 24 mesiacov, teda, či na začiatku doby
viazanosti, alebo aj na jej konci, a to v rovnakej výške bez ohľadu na intenzitu porušenia zmluvnej
povinnosti žalovaným.

6. Pokiaľ si žalobca uplatňoval poplatok za upomienku vo výške 4,99 Eur, okresný súd obdobne ako pri

posudzovaní nároku na zmluvnú pokutu vychádzal z toho, že pokiaľ by chcel žalobca dôvodne uplatniť
tento poplatok, muselo by ísť o poplatok, ktorý bol so spotrebiteľom dohodnutý priamo v zmluve a nie
iba vo vedľajších dokumentoch. Naviac suma 4,99 Eur za každú zaslanú upomienku nie je adekvátnou
náhradou za domnelé výdavky žalobcu spojené so spracovaním upomienky, ktorá je zväčša generovaná
automaticky prostredníctvom elektronických prostriedkov, vychádzajúc aj z týchto skutočností v časti o

zaplatenie sumy 4,99 Eur s príslušenstvom žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.

7. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. Žalovaný bol v konaní vo väčšom rozsahu
úspešný, preto mu vzniklo právo požadovať od žalobcu náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého
úspechu, tieto trovy si však neuplatnil (§ 151 ods. 1 veta prvá O. s. p.), okresný súd mu tak nárok na

náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým
okresný súd zamietol žalobný návrh v časti o zaplatenie sumy 414,92 Eur s príslušenstvom. Žiadal, aby
krajský súd v napadnutom výroku rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrhu na začatie konania

vyhovie v plnom rozsahu, alternatívne rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9.Namietal,žežalovanýzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebspolusdodatkamiuzatváralakofyzická
osoba oprávnená na podnikanie, nie ako spotrebiteľ. Podľa Dodatku k zmluve o poskytovaní verejnýchslužieb mu bol poskytnutý program služieb „Podnikateľ 90“ spolu s mobilným telefónom Sony Ericsson
za 1,- Eur po dobu viazanosti 24 mesiacov. Dohodnutá zmluvná pokuta ako paušalizovaná náhrada
škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas

vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu, zodpovedala cene telefónu, ktorý bol poskytnutý za
akciovú cenu žalovanému s ohľadom na dobu viazanosti. Zmluvnou pokutou mala byť zabezpečená
návratnosť poskytnutej zľavy alebo návratnosť zariadení, ktoré boli poskytnuté žalovanému v rámci
zvýhodnenej ceny. Žalovaný porušil zmluvné povinnosti, keď nevykonal dohodnuté úhrady. Žalobca
uviedol, že výška zmluvnej pokuty je primeraná. V prípade neprimerane nízkej, resp. žiadnej zmluvnej

pokuty by nebola naplnená jej podstatná funkcia, a to, že práve hrozba uplatnenia sankcie pre prípad
neplnenia povinnosti zo strany klienta ho prinúti dodržiavať zmluvné ustanovenia.

10. Ďalej žalobca namietal, že ak okresný súd dospel k záveru, že v žalobnom návrhu nebolo
jednoznačneurčené,žepredmetnáfaktúranasumu414,92Eurjevystavenázatelekomunikačnéslužby,
mal ho vyzvať na jeho upresnenie. Počas celého konania nevyjadril pochybnosti o oprávnenosti jeho

nároku, čo bol aj dôvod, pre ktorý súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 115a O. s. p.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

12. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že sa jedná o konanie začaté pred

nadobudnutím účinnosti CSP (t.j. 01.07.2016), podľa § 470 ods. 1 CSP vo veci ďalej konal a rozhodol
podľaCSP.Pozistení,žeodvolaniepodalavčasstranasporu(§60CSP)protirozhodnutiu,protiktorému
bol opravný prostriedok v čase jeho podania prípustný (§ 204 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho
konania (§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 a § 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal rozsudok
okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, ktoré podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správne potvrdil.

13. Primárnym dôvodom zamietnutia žalobného návrhu v časti o zaplatenie sumy 414,92 Eur s
príslušenstvombolaskutočnosť,žežalobcasitentonárokuplatňovalakopohľadávkunazaplatenieceny
služieb poskytnutých jeho právnym predchodcom žalovanému na základe zmluvy o pripojení, avšak

z faktúry, ktorou bola táto suma žalovanému účtovaná, vyplynulo, že išlo o iný nárok, a to nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty. Tento nárok však žalobca v skutkovom vymedzení podaného žalobného
návrhu neuviedol.
Krajský súd zhodne s okresným súdom konštatuje, že povinnosť strany sporu (v konaní podľa
Občianskeho súdneho poriadku povinnosť účastníka konania) vyplývajúca z ust. § 79 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku vyžadovala, aby návrh obsahoval pravdivé opísanie rozhodujúcich
skutočností, t.j. v náležitom rozsahu prezentoval skutkové okolnosti, od ktorých odvodzoval
opodstatnenosť svojho nároku. Súdna prax pripúšťala, že k opísaniu rozhodujúcich skutočností mohlo
dôjsť aj sprostredkovane a to odkazom na listinu, ktorú žalobca ako dôkaz pripojil k žalobe a na ktorú v
texte žaloby výslovne odkazoval, ide však o výnimku zo zásady, že opísanie rozhodujúcich skutočností

má obsahovať samotná žaloba. Avšak aj v prípade takéhoto odkazu by malo byť zrejmé, že pripojený
listinný dôkaz je listinou, ktorá popisuje nárok po skutkovej stránke.
V prejednávanej veci si žalobca v podanom žalobnom návrhu uplatňoval nárok na zaplatenie žalovanej
istiny,ktorýšpecifikovalakoodplatuzatelekomunikačnéslužbyposkytnutéžalovanémuvzmyslezmluvy
č. 3365368 a za podmienok v nej stanovených ako aj za podmienok stanovených vo všeobecných

podmienkach. V bode III. žaloby uviedol, že jeho právny predchodca žalovanému za poskytnuté
telekomunikačné služby vyúčtoval faktúry, ktoré následne postúpil na jeho osobu, tieto faktúry označil. Z
faktúry č. 7310304477 vyplýva, že bola voči žalovanému uplatnená suma 414,92 Eur titulom zmluvnej
pokuty bez bližšej špecifikácie.
V žalobnom návrhu žalobca netvrdil, že si uplatňuje zmluvnú pokutu, neuviedol žiadne osobné, časové

ani miestne okolnosti, ktoré by umožňovali tento nárok posúdiť ako dôvodný nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty.
Skutočnosť, že žalobcom predložené dôkazy nepreukazovali dôvodnosť uplatneného nároku v
žalobnom návrhu tak, ako ho špecifikoval, nespôsobujú neúplnosť žaloby, na odstránenie ktorej by malsúd stranu sporu (predtým účastníka konania) vyzývať. Z formulácie žalobného návrhu jednoznačne
vyplynulo, na základe akých skutočností si uplatňuje žalobca žalovanú istinu. Označil dôkazy na
preukázanie týchto tvrdení. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že predložená faktúra na

zaplatenie sumy 414,92 Eur ako zmluvnej pokuty sa netýka tvrdení žalobcu. Inými slovami, uvedená
faktúra nesúvisela s uplatneným nárokom tak, ako bol vymedzený v žalobe .
Vychádzajúc z týchto záverov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

14. Vzhľadom na vyššie prezentované závery odvolacieho súdu už nebolo potrebné bližšie sa zaoberať

námietkou žalobcu o nesprávnom právnom posúdení záväzkového vzťahu právneho predchodcu
žalobcu a žalovaného ako spotrebiteľského vzťahu. Dôvod, pre ktorý bol žalobný návrh zamietnutý, by
bol dôvodom na jeho zamietnutie aj v prípade, ak by uvedené konštatovanie okresného súdu nebolo
správne.Zároveňvšakvtejtosúvislostipovažujekrajskýsúdpreúplnosťzapotrebnéuviesť,žeskutočne
v zmluve o pripojení, ako aj v dodatkoch k tejto zmluve, je žalovaný identifikovaný ako podnikateľ a to
uvedenímčíslazápisupodnikateľa,IČO-m,IČpreDPH.Okresnýsúduvedenúokolnosťprirozhodovaní

opomenul a zmluvný vzťah medzi účastníkmi považoval za spotrebiteľský bez toho, že by sa s touto
okolnosťou vysporiadal.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný, preto nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP má žalovaný, odvolací súd mu preto tento nárok voči
žalobcovi priznal. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)