Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 27, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/155/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215214648
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7215214648.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a

členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu
o maloletého U. N. U. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov N. U. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v Y. na G. ulici č. XX zastúpenej
JUDr. Ivanou Semanovou advokátkou spol. s.r.o. so sídlom na Bačíkovej 8 v Košiciach a N. S. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho v Y. na ulici G. č. XX prechodne v Č. D. F.M. B. zastúpeného JUDr. Jánom
Cáfalom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Murgašovej ulici č. 3 v konaní o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice

II č.k. 27P 185/2015-93 z 9.3.2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 27P 185/2015-96 z 1.4.2016
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o výživnom a dlžnom výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 9.3.2016 č.k. 27P 185/2015-93 schválil rodičovskú dohodu tak, že
maloletého U. N. U. nar. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na
výživu maloletého 50 Eur mesačne počnúc dňom 18.5.2015 do budúcna. Dlžné výživné 520,92 Eur za
obdobie od 18.5.2015 do 31.3.2016 zaviazal otca zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rodičia maloletého dieťaťa uzavreli dohodu o úprave styku s maloletým U. N. tak, že otec je oprávnený

stretávať sa s maloletým každý utorok od 17:00 hod. do 19:00 hod. a každú sobotu od 15:00 hod. do
19:00 hod. vždy za prítomnosti matky s tým, že otec prevezme maloletého a odovzdá ho matke pred jej
bydliskom. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že rodičia maloletého U. N. nie sú ani neboli manželia a nežijú v spoločnej
domácnosti. Maloletý je vo výlučnej starostlivosti matky od narodenia. Rodičia majú ďalšie spoločné
dieťa, maloletú U. Z., ktorá bola rozsudkom zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi určené

výživné 35 Eur mesačne. Rodičia uzavreli dohodu o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky,
nedohodli sa však na výške výživného, preto o tejto povinnosti otca rozhodol autoritatívnym rozhodnutím
súd. Pri určení výšky výživného prihliadol predovšetkým na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa,
ktorý je v celodennej starostlivosti matky, ako aj na finančné a majetkové pomery otca, ktorý vykonáva
práce v oblasti stavebníctva a z jeho vyjadrenia mal konajúci súd za zrejmé, že tieto práce inzeruje cez
internet, ale zákazky získaval aj cez kamarátov, pričom uvádzal rôzne, na trhu práce lukratívne činnosti,
ktoré vykonáva. Vzhľadom na uvedené konajúci súd dospel k záveru, že otec má dostatočné skúsenosti

aj klientelu na to, aby mal príjem z tejto činnosti, ktorú nezrušil, ktorú preukázateľne vykonáva, preto
určil výživné v zmysle návrhu matky 50 Eur mesačne. Súčasne rozhodol o dlžnom výživnom za obdobie
od 18.5.2015, t.j. od podania návrhu do rozhodnutia súdu vo výške 520,92 Eur, ktoré uložil otcovi
zaplatiť v zmysle príslušného zákonného ustanovenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Oúprave styku sa rodičia dohodli tak, že konajúci súd dohodu považoval za dohodu v prospech maloletého
dieťaťa, preto v rámci rozhodnutia túto dohodu schválil.

3. Proti výrokom o určení výživného a dlžnom výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec
maloletého dieťaťa z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku,
pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vyslovil názor, že odôvodnenie
rozsudku nespĺňa náležitosti podľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a v odôvodnení sa

konajúci súd nevysporiadal so skutočnosťami týkajúcich sa toho, prečo svoju obchodnú spoločnosť I.,
s.r.o. nezrušil. Zdôraznil, že nemá dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného a v dôsledku
nezaplatenia daňovej licencie nemôže uvedenú spoločnosť zrušiť a zlikvidovať. Navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a určil sumou minimálneho výživného 27,13 Eur, čo považuje
vzhľadom k svojim majetkovým pomerom za primerané.

4. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

5. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 395 ods. 1 CMP ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP

a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal
s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva,
že výživné určené súdom prvej inštancie pre maloletého U. N. je primerané reálnym príjmovým
a majetkovým pomerom otca ako aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa preukázaných v
rozhodnom období a zodpovedá zákonným podmienkam určovania rozsahu výživného, ktoré pokrýva
len časť odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktorých zostávajúcu časť musí matka dopĺňať

osobnou starostlivosťou o maloletého. Dodáva, že odôvodnené potreby maloletých detí v rovnakom
veku sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného
zdravotného stavu. To znamená, že pokiaľ prezentované výdavky na výživu dieťaťa nevybočujú z
rámca potrieb iných detí v tomto veku je možné ich považovať za všeobecne známu skutočnosť anie je potrebné ich osobitne dokazovať. Oprávnené potreby nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané
širšie, konkrétne ide o náklady súvisiace so zabezpečením bývania, ošatenia, náklady na hygienické a
domáce potreby. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade ide o dieťa v útlom detskom veku, ktoré

si vyžaduje kompletnú celodennú starostlivosť matky, preto táto nemôže za daných okolností získať
akékoľvek zamestnanie a tým si vylepšiť svoju finančnú situáciu z dôvodu, že zabezpečuje kompletnú
starostlivosť o dve maloleté deti a s otcom maloletých detí nežije v spoločnej domácnosti. Súd prvej
inštancie správne posúdil majetkové a finančné pomery otca a dôvodne konštatoval, že vzhľadom na
pracovné schopnosti a možnosti otca je možné určiť výživné na maloleté dieťa sumou 50 Eur mesačne

a takto určenú výšku výživného je otec schopný a povinný platiť bez akéhokoľvek svojho vlastného
finančného zabezpečenia. K odvolacím námietkam otca vo vzťahu k hospodáreniu spoločnosti I., s.r.o.
dodáva, že jeho obrana s poukazom na výsledky spoločnosti, nečinnosť, dlhy a spoločnosť, ktorá má
byť fakticky skrachovaná neobstojí, nakoľko otec je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného
zákonníka, teda uvedenú činnosť vykonával okrem iného na vlastné riziko a za účelom dosiahnutia
zisku, preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď na vyjadrenia otca o nevykazovaní žiadneho

zisku neprihliadol. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd zdôrazňuje, že súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp.

právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka
konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za
porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní.
Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení
skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho

skutkovéaprávnezáveryniesúsvojvoľné,neudržateľnéaženeboliprijatévzrejmomomylekonajúceho
súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa vyporiadal
so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania ako aj námietkami otca, ktoré
tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho
konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom

pre maloleté dieťa. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti
rozsudku v zmysle § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a
úvahám súdu uvedený v odôvodnení rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.
Súd prvej inštancie rovnako správne rozhodol o dlhu na výživnom a spôsobe jeho zaplatenia. Z
uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o výživnom, dlžnom výživnom

a spôsobe jeho zaplatenia podľa § 387 ods. 1 CSP.

14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).