Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 39C/171/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212228308
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Katarína Jusková
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7212228308.1

Rozhodnutie
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Katarínou Juskovou v právnej veci žalobcu : POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, č. k. NP-2183-2479, proti
žalovanému : Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave,
Župné námestie 13, č. k. 36950/2015/34, v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27. 9. 2012, žiadal, aby súd medzitímnym rozsudkom
rozhodol, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Košice II, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere
č. XXXXXXX, dlžníkom ( povinným ) : S. E., nar. X. X. XXXX a rozsudkom rozhodol tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi titulom majetkovej škody sumu 125 eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu
330 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným
podaním, postupom podľa ust. § 38 a nasl. zák. č. 233/1995 Z. z. ( Exekučný poriadok ) zvolenému
súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, dlžníkom S. Po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo Ex 2218/2008. Súdny
exekútor, v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne, predložil
návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecnému príslušnému súdu
Okresný súd Košice II a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Košice
II ako exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie,
čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v
rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovenej lehote. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním
prejednávaná
- 2 -
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas, potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu,
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 21. 1. 2009 a to rozhodnutím o
poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby ( omeškanie viac,
ako 6 mesiacov ).

Žalobca z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, vyčíslenú v žalovanej výške. Majetková škoda predstavuje

náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s činnosťou žalobcu, uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverení na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a je stanovená vo výške hmotnej škody na
základe paušalizácie reálnych vecných nákladov. Náhradu nemajetkovej ujmy si žalobca uplatňuje
za nesprávny úradný postup Okresného súdu Košice II, ktorý podľa názoru žalobcu v dôsledku jeho
nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní, zasiahol do
výkonu majetkových práv žalobcu. Žalobca postupoval podľa ust. § 15, ods. 1, zák. č. 514/2003 Z. z. z
a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody.
Žalovaný do podania tejto žaloby na žiadosť nereagoval pozitívne.

Okresný súd Košice II Uzneseniami č. k. XXC XXX/XXXX-X, XXC XXX/XXXX-X, XXC XXX/XXXX-XX,
XXC XXX/XXXX-XX, XXC XXX/XXXX-XX, XXC XXX/XXXX-XX, XXC XXX/XXXX-XX, XXC XXX/XXXX-
XX, zo dňa 9. 10. 2012, spojil na spoločné konanie, vedené na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.
XXC XXX/XXXX.

Okresný súd Košice II Uznesením č. k. XXC XXX/XXXX, zo dňa 22. 10. 2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 14. 11. 2014, každú z vecí, ktorá bola spojená na spoločné konanie, vedené na
Okresnom súde Košice II, vylúčil na samostatné konania, vedené pod sp. zn. XXC XXX/XXXX, XXC
XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX a
XXC XXX/XXXX.

V žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním, doručeným na súd dňa 3. 2. 2015, Okresného súdu
Košice II, č. k. XXC XXX/XXXX, v ktorom uviedol, že žaloba žalobcu je zmätočná, keď žalobca neuviedol
spisovú značku príslušného exekučného konania, ktoré je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje
ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum, kedy sa
žalobca dozvedel o vzniku škody, čím žalobca prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu,
že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Zo žaloby nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody,
keďže nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu. Žalobca neuvádza,
z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Nie je zrejmé, či si svoj nárok uplatňuje z titulu nesprávneho
úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia
alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Čo sa týka tvrdených prieťahov v konaní, žalobca uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie.
Žiadosť o informáciu o stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval
ku zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich
- 3 -
účinnému odstráneniu. Žalobca neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného
prerokovania zo strany žalovanej, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy predsedovi
okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda že využil účinné právne prostriedky
nápravy na urýchlenie konania. Činnosť charakteru podávania žiadosti o informáciu o stave konania
nie je možné považovať za aktívny postoj žalobcu vo veci v záujme účinného odstránenia prieťahov.
Žalovaná má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy
v konaní súdu. Túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd.

Z ust. §§ 15 a 16, zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej
moci vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody, spôsobenej pri výkone verejnej moci môže
domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom stanovenou podmienkou, aby o
tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie. Žalovaná poukázala na to, že prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, zo dňa 23. 4. 2012, jej boli doručené dňa 23. 4. 2012.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobné návrhy, ktoré boli spojené do tohto konania, boli okresnému súdu
doručené už dňa 27. 9. 2012, je zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr
a žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zároveň žalovaná informovala súd,
že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo
žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, bola
doručená všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané
informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia
súdu, resp. uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode,

doklady, preukazujúce vyčíslenú škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu
na prieťahy, resp. ústavné sťažnosti, ani doklady, preukazujúce ohrozenie práv zánikom povinného,
resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik majetkovej ujmy. Žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať jeho nárok na náhradu škody. Ministerstvo spravodlivosti ako orgán,
príslušný podľa § 4, ods. 1, pís. a/, zák. č. 514/2003 Z. z., preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne
prerokovaný.

Zák. č. 514/2003 Z. z. ustanovuje všeobecné podmienky pri splnení ktorých štát zodpovedá za
škodu, spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nezákonné rozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené
všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu pri rozhodnutí o poverení exekútora
po 15-dňovej lehote uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou
toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom
vzniku trov exekučného konania. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EU (asturcom C-40/08 ), ktorý
nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní.
- 4 -
Podľa ust. § 44, ods. 2 Exekučného poriadku, v znení, účinnom od 1. 6. 2011, 15-dňová lehota na
vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule a nárok žalobcu
je neopodstatnený.

Žalobca k existencii prieťahov v konaní uviedol, že v zmysle ust. § 9, ods. 2, zák. č. 514/2003 Z. z.
súd, konajúci o náhrade škody, môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie
prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenia vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom rozhodnutí,
vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho
previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti,
ktorým Ústavný súd konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť
tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania a teda žalovaný, vzhľadom na vyššie uvedené, nepovažuje
existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený
preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na
podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti za prieťahy podľa
§ 62, ods. 1, zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch.

Podľa ust. § 19, ods. 1, zák. č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premĺčacia lehota odo dňa doručenia ( oznámenia )
rozhodnutia. Ako vyplýva zo skutkových okolností, uvádzaných žalobcov, k nesprávnemu úradnému
postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred 23. 4. 2009, preto žalovaná z dôvodu opatrnosti
vznáša námietku premlčania. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným
postupom, spočívajúcom vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote, lehota na
uplatnenie tohto nároku uplynula po troch rokoch od uplynutia 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie.

K materiálnej škode žalovaný uviedol, že žalobca sa vo svojich žalobách domáha náhrady škody,
pozostávajúcej alternatívne z čiastkových nárokov.

Podľa ust. § 17, ods. 1, zák. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa cit. zákona je okrem
iného nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru žalovanej žalobca nepreukázal existenciu
škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Žalobca vyčíslil uplatnenú
škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov a žalovaná má za to, že žalobca neuniesol
bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň

žalovaná zastáva názor, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani
zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech a teda logicky nie je možné domáhať
sa ich náhrady podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Žalobca nepreukázal existenciu dlžníka
- 5 -
ako úplný základ na preukázanie toho, čoho sa domáha, nepreukázal existenciu právoplatného
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Z uvedeného
vyplýva, že žalobca nepreukázal jednak vznik, ani výšku škody. K nemajetkovej ujme žalovaný uviedol,
že žalobca sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v pomernej výške 660 eur alebo čiastka
663,88 eur ( čiastka, ktorú v niektorých nálezoch Ústavný súd SR priznal za prieťahy na rok ) podľa
toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie, ktorá má byť spravodlivou satisfakciou za utrpený zásah do
základných práv a bude kompenzovať porušenie práva na súdnu ochranu. Žalovaný poukázal na to, že
žalobca vychádzal z viacerých nálezov Ústavného súdu SR a v súvislosti s tým na to, že poskytovanie
finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany
súdu, pričom každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy je nesprávna úvaha.
Žalobca sťažnosť na Ústavnom súde SR nevyužil, preto je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada
nemajetkovej ujmy podľa vybratých nálezov Ústavného súdu a navyše keď predseda súdu nemal
možnosť prípadnú nápravu zjednať. Žalobca zároveň opomenul, že pri uplatňovaní nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim
zadosťučinením. Uvedené zo žaloby nevyplýva a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázaný tak
vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch.

Z ust. § 5, ods. 1 a § 9, ods. 4, zák. č. 514/2003 Z. z. je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie práva na
náhradu škody podľa tohto zákona je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu,
resp. nezákonného rozhodnutia, vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť
medzi týmito zložkami. Pričom v danom prípade nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom
okresného súdu.

Na základe vyššie uvedených skutočností je žalovaný toho názoru, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik,
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu, spočívajúcim v tom, že nerozhodol v zákonom
stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Žalovaný má za to, že stav, v
ktorom sa žalobca ocitol si zavinil sám a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri
obhajovaní svojich práv a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené
a ničím nepreukázané čiastky či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu
nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., považuje žalovaný žalobu za právne neopodstatnenú a navrhol, aby
Okresný súd Košice II žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania.

Na pojednávanie, nariadené na 19. 3. 2015, boli riadne a včas predvolaní právny zástupca žalobcu a
žalovaný. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu elektronickým podaním, doručeným na
súd 13. 3. 2015, žiadal zrušiť pojednávanie z dôvodu, že v tomto konaní zaslal súdu návrh na prerušenie
konania do právoplatného rozhodnutia Súdneho dvora európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré
navrhla položiť žalovaná v 1. rade SR, zast. MS SR, v konaní
- 6 -
o náhradu škody pre porušenie práva európskej únie, prebiehajúcom na Okresnom súde v Prešove
v konaní pod sp. zn. 7C 6/2010 a že doposiaľ nebolo mu doručené rozhodnutie o nestrannosti
prejednávajúceho sudcu. Súd elektronickým podaním oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že jeho
žiadosti o zrušenie pojednávania nevyhovuje, nakoľko žalobca súdu nedoručil návrh na prerušenie
konania, preto súd nemal o čom rozhodovať a ním uvádzané skutočnosti považuje za nedôvodné.

O námietke žalobcu o zaujatosti sudkyne, konajúcej v predmetnej veci, rozhodol Krajský súd v Košiciach
Uznesením sp. zn. 6NCc 65/2012-29, zo dňa 19. 10. 2012, tak, že konajúca sudkyňa JUDr. Katarína
Jusková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, vedenej na Okresnom súde Košice II pod
sp. zn. XXC XXX/XXXX, ktoré uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 27. 11. 2012.
Citované uznesenie Krajského súdu v Košiciach sa nachádza v spise Okresného súdu Košice II č. k.
XXC XXX/XXXX, č. l. 29, aj s dokladom o doručení právnemu zástupcovi žalobcu.

Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil a odročenie pojednávania nežiadal.

Na základe uvedených skutočností, v súlade s ust. § 101, ods. 2 OSP, súd pojednával a rozhodol v
neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav :

Zo spisu Okresného súdu Košice II č. k. XXEr XXX/XXXX súd zistil, že dňa 20. 12. 2008 do zápisnice,
spísanej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým v Exekútorskom úrade v Bratislave, so sídlom
Záhradnícka 62, Bratislava, bol pojatý návrh žalobcu ako oprávneného na vykonanie exekúcie proti
povinnému : S. E., IČO: XXXXXXXX, bytom G. XXX/X, H.. Na základe exekučného titulu rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu, zo dňa 8. 9. 2008, č. k. SR XXXXX/XX, na vymoženie istiny 433,51 eur
s prísl., ktoré príslušenstvo pozostáva z úrokov z omeškania a trov konania.

Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie ( sp. zn. súdneho exekútora ) Ex 12218/2008 vo veci oprávneného - žalobcu proti povinnému :
Martin Harman, IČO: 35807598, pre vymoženie pohľadávky 433,51 eur s prísl.

Okresný súd Košice II vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. k. XXEr XXX/XXXX dňa 21. 1. 2009.

Podľa ust. § 44, ods. 2, zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný
poriadok ), v znení, účinnom od 1. 6. 2009 do 14. 12. 2009, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.

- 7 -
Podľa ust. § 3, ods. 1, pís. d, zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone
verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok, ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti toho zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa ust. § 9, ods. 1 a 2, zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone
verejnej moci, štát zodpovedá za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb, za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu
Národnej rady SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86, pís. a/ a d/ Ústavy SR a postup alebo výsledok
postupu Vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119, písm. b/ a Ústavy SR. Pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu, spočívajúceho v porušení povinností urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, v žiadosti o
prešetrenia vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia, vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona.

Z vykonaného dokazovania mal za nesporne preukázané, že žalobca sa písomne obrátil na žalovaného
ako na príslušný orgán so svojím nárokom na náhradu škody. Odporca ním uplatňovaný nárok na
náhradu škody neuspokojil a preto sa navrhovateľ obrátil so svojím návrhom na súd.

K žalobcom namietanému nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Košice II ako exekučného
súdu v exekučnej veci, vedenej pod sp. zn. XXEr XXX/XXXX, súd konštatuje, že z vykonaného

dokazovania ( z obsahu spisu XXEr XXX/XXXX ) vyplýva, že exekučný súd konal priebežne vo veci,
rozhodol ( vydal poverenie na vykonanie exekúcie ), preto nie je preukázané, že by Okresný súd Košice
II v konaní, vedenom pod sp. zn. XXEr XXX/XXXX, nesprávne úradne postupoval, čo je predpoklad
pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci. Na základe uvedených
skutočností súd dospel k záveru, že nie sú splnené hmotno-právne podmienky pre zodpovednosť štátu,
uvedené v § 9, ods. 1 a 2, zák. č. 514/2003 Z. z., preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako
nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142, ods. 1 OSP na základe zásady úspechu. Odporca
mal vo veci plný úspech, avšak v súvislosti s týmto
- 8 -
konaním si trovy konania v lehote 3 dní nevyčíslil a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu akékoľvek trovy
vznikli. Preto súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 OSP je potrebné uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.