Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 21, 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 7T/73/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415010170
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Bašistová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8415010170.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Luciou Bašistovou v trestnej veci obžalovaného X. Z.,

narodeného XX.X.XXXX V. X., Č. J., B. X. X - B., Z. B. XXX/Xa, Č. J., pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. júla 2016 takto

r o z h o d o l :

X. Z. M. C. D. L. , nar. XX.X.XXXX v X., Č. J., B. X. X - B., Z. B. XXX/Xa, Č. J.

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 16.12.2011, okolo 17,30 hod., v meste Kežmarok po štátnej ceste č. I/67, v smere od Popradu,
okres Kežmarok, viedol osobné motorové vozidlo továrenskej značky MERCEDES BENZ, evidenčné
číslo XAXXXXX, medzinárodnej značky Česká republika, kde v km 105,00, pri objekte Nemocnice
MUDr. Vojtecha Alexandra, Kežmarok, v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 písm. a) § 4 ods. 1
písm. c), f) zákona č. 8/2009 Z.z., o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v

znení neskorších právnych predpisov, v dôsledku nedôsledného venovania sa vedeniu motorového
vozidla a sledovania situácie v cestnej premávke, na tam nachádzajúcom sa prechode pre chodcov,
prednou časťou vozidla narazil do chodkyne T. Q., narodenej XX.X.XXXX, ktorá prechádzala vozovku
po prechode pre chodcov, z jej ľavej strany na pravú stranu z pohľadu zo smeru jazdy vozidla, pričom
jej spôsobil zranenie - pomliaždenie ľavého kolena, pomliaždenie pravého ramena s periartritídou
ramenného kĺbu a pomliaždenie hornej pery, ktoré zranenie si vyžaduje liečenie a práceneschopnosť
v trvaní najmenej 8 týždňov,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona,

Z a t o sa o d s u d z u j e

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon
uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej strane
Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., krajská pobočka Prešov, Kúpeľná 5, 080 15 Prešov, IČO: 35 937
874 škodu vo výške 64,42 €.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodenú T. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
A., K. XXX/X s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 13.5.2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok na tunajšom súde obžalobu na
obžalovaného pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods.
2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona, ktorého sa

mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd prejednal trestnú vec s poukazom na ustanovenie § 252 ods. 2 Trestného poriadku, nakoľko je
zrejmé, že obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne
a včas predvolaný, bola mu poskytnutá možnosť vyjadriť sa k skutku, ktorý je predmetom obžaloby,

v priebehu prípravného konania boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní, preštudovaní spisu a
navrhovaniu dôkazov a obžalovaný bol upozornený na možnosť vykonania hlavného pojednávania v
jeho neprítomnosti. Na hlavnom pojednávaní vykonanom v neprítomnosti obžalovaného súd vykonal
dôkazy prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkyne - poškodenej,
výpovede svedka - poškodeného z prípravného konania, prečítaním listinných dôkazov (znaleckých

posudkov) a oboznámením sa so spisovým materiálom.

V prípravnom konaní obžalovaný vyhlásil, že nesúhlasí s tým, čo mu je kladené za vinu. Nesúhlasí,
že v meste Kežmarok na Slovensku autom zrazil ženu prechádzajúcu po priechode pre chodcov. Ku
stretu vôbec nedošlo, na vozidle neboli zaznamenané žiadne stopy. Podľa jeho názoru v daný deň

so svojou známou na jej vozidle cestovali z Prahy do Bardejova, pravidelne sa v jazde striedali, boli
odpočinutý. Obžalovaný šoféroval, keď dorazili do Kežmarku, s pani P.. Q. na sedadle spolujazdca. Bola
zlá viditeľnosť, pršalo a premávka bola hustá. Obžalovaný šiel rýchlosťou približne 30km/h a videl osobu
oblečenú v čiernom, ktorá prechádzala po priechode a ako prechádzala pred autom obžalovaného,
zakopla a spadla. Obžalovaný bezprostredne zastavil v záujme poskytnutia prvej pomoci, žena ležala

približne 2 metre od vozidla. Nie je si vedomý nárazu do chodkyne. Iní účastníci cestnej premávky
zavolali políciu a okoloidúca sanitka zastavila, aby poskytla chodkyni pomoc. Chodkyňa bola posadená
na kreslo a následne prevezená do nemocnice. Po príchode polície podstúpil obžalovaný dychovú
skúšku s negatívnym výsledkom a následne šiel na policajnú stanicu. Chodkyňa uviedla, že cítila náraz
auta i keď predtým sa potkla. Pani nevykazovala žiadne zrejmé zranenia, chodila bez pomoci, a to aj po

chodoch. Obžalovaný ani jeho spolujazdkyňa neboli zranení, na vozidle nevzniklo žiadne poškodenie.
Obžalovaný sa necíti byť vinným za dopravnú nehodu.

Svedkyňa poškodená T. Q. na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu zotrvala na svojej výpovedi z
prípravného konania a uviedla, že v daný deň šla večer domov z kostola okolo 17,30 hod., kedy chcela

prejsť cez priechod pre chodcov na druhú stranu, zbadala, ako sa na ňu rúti vozidlo smerom od Popradu.
Zdvihla pravú ruku, aby vozidlo zastavilo, no nestalo sa tak a narazilo do nej. Po páde na kapotu a
následne na cestu si udrela hlavu a nohu, spadla na pravú stranu tela. Vodič sa jej opýtal, či je v poriadku.
Veľmi ju bolela hlava a noha. Po príchode sanitkára jej pomohol sadnúť na kreslo a bola odvezená
do nemocnice na vyšetrenia. Po ošetrení šla s policajtami na stanicu, podrobila sa dychovej skúške s

negatívnym výsledkom. Na výsluchu jej pomáhala spolujazdkyňa obžalovaného, ktorá ju podopierala a
z auta jej pomáhali policajti. V dôsledku zranenia nohy má do dnešného dňa zdravotné problémy, chodí
na rehabilitácie, aplikuje si náplaste, maste a užíva lieky od bolesti. Pravá ruka je znehybnená. Svedkyňa
uviedla, že v daný deň bolo sychravé počasie, bez hmly, mrazu či snehu, oblečený mala čierny kabát
a čiernu čiapku so šiltom. Auto šlo vysokou rýchlosťou a zabrzdilo na poslednú chvíľu, priechod bolriadne osvetlený z oboch strán. Pri prechode sa nepotkla, nespadla. Po nehode nebola obžalovaným
kontaktovaná.

Súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 ods. 2 Trestného poriadku prečítal so súhlasom
prokurátorky výpoveď svedka poškodeného P.. K. H., zástupcu poškodenej strany Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a.s., krajská pobočka Prešov z prípravného konania, kde vypovedal, že poškodená
T.Q.jezdravotnýmpoistencomVšeobecnejzdravotnejpoisťovne,abolanímajkudňu16.12.2011,kedy
mala utrpieť poranenia , pričom bližšie okolnosti, za ktorých vznikli tieto poranenia svedok poškodený

uviesťnevedel.NákladyvynaloženénazdravotnústarostlivosťpoškodenejT.Q.predstavujúsumu64,42
eur. Svedok poškodený ako zástupca poškodenej strany sa pripojil k trestnému konaniu s nárokom na
náhradu škody vo výške 64,42 eur za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku súd so súhlasom prokurátorky prečítal znalecký posudok
č. 35/2012 vypracovaný v prípravnom konaní F.. L. X., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie chirurgia a traumatológia dňa 16.6.2012. z jeho záverov vyplýva, že poškodená T. Q. utrpela
v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou pomliaždenie ľavého kolena, pomliaždenie pravého ramena
s periartritídou ramenného kĺbu, pomliaždenie hornej pery. Z lekárskeho hľadiska sa jedná o poranenia
ľahké. Všetky posudzované poranenia vznikli mechanizmom tupo pôsobiacej sily - mohli vzniknúť pri
prechode cez cestu, kedy bola chodkyňa zrazená motorovým vozidlom prichádzajúcim z pravej strany

z pohľadu poškodenej, ktorá zároveň pri registrovaní auta zodvihla pravú hornú končatinu a v dôsledku
nárazu na kapotu motorového vozidla mohlo nepriamo vzniknúť pomliaždenie. Poškodená mohla byť
zrazená pravou prednou časťou motorového vozidla, keď vodič strhol riadenie vozidla na ľavú stranu
z jeho pohľadu. Tento náraz mohol následne spôsobiť pád poškodenej na cestu, po pravej strane
motorového vozidla. Tým, že bola zrazená z pravej strany, mohla spadnúť na ľavé koleno, čo spôsobilo

vznik pomliaždenia ľavého kolena. Pokračujúcim pádom smerom dopredu mohla poškodená naraziť
až hlavou na zem, čím vzniklo pomliaždenie hornej pery. Na základe rozsahu posudzovaných poranení
a pri predpokladanom mechanizme dopravnej nehody sa dá predpokladať, že rýchlosť motorového
vozidla v okamihu nárazu nebola vysoká, nemuselo ani dôjsť k poškodeniu karosérie. Mechanizmus
vzniku posudzovaných poranení zodpovedá mechanizmu dopravnej nehody, ktorej bola poškodená

účastníčkouaakojezadokumentovanávjejvýpovediachaajvovýpovediX.Z.z16.12.2011.Nazáklade
lokalizáciearozsahuposudzovanýchporaneníanapodkladedanejsituácienepredpokladáznalecvznik
predmetných poranení iným spôsobom ako uviedol, čiže ani vznik poranení bez zásahu poškodenej
motorovým vozidlom. Doba liečenia práceneschopnosti sa určuje podľa poranenia s najdlhšou dobou
liečenia zo všetkých spôsobených poranení, ktoré poškodená utrpela. V danom prípade sa určovala

podľa pomliaždenia pravého ramena s periartritídou ramenného kĺbu, kde v dôsledku vzniku zápalu v
mäkkých tkanivách v okolí kĺbu, ktoré sa prejavovalo bolesťami a obmedzením pohyblivosti v pravom
ramennom kĺbe a a v dôsledku následnej rehabilitácie si liečenie vyžiadalo dobu práceneschopnosti
8 týždňov. Ani jedno zo spôsobených zranení u poškodenej nezanechalo trvalé následky. Keďže
poškodená pred fyzickým incidentom nemala žiadny úraz, či prípadné zranenia alebo ochorenia,

nebol priebeh liečby ani doba liečenia nijak ovplyvnená. Poškodená nebola opuchom hornej pery
obmedzovaná v obvyklom spôsobe života, ten odoznel do 5 dní. Poškodená bola obmedzovaná
bolesťami ľavého kolena a pravého ramena stredne vysokej intenzity, ktorá postupne klesala. Užívala
lieky na tlmenie bolesti a s protizápalovým účinkom. Bolesti kolena ustúpili za 4 týždne, bolesti ramena
za približne 6 týždňov. Uvedené zranenia ju obmedzovali pri pohybe, krívala, mala bolesti, nosila na

kolene bandáž. Vzhľadom na to, že poškodená je praváčka, dominantne používa pravú, teda poranenú
končatinu, bola obmedzovaná aj v bežných činnostiach, ktoré si vyžadovali väčšiu pohyblivosť v pravom
ramennom kĺbe ako aj súčinnosť oboch horných končatín. Mala problémy napr. pri krájaní chleba,
stravovaní, sprchovaní, prenášaní predmetov (napr. tanier) a pod. V zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. o
náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo bolestné vyrátané vo výške

55 bodov.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku súd so súhlasom prokurátorky prečítal znalecký posudok č.
20/2013 vypracovaný v prípravnom konaní Ing. Štefanom Cirbusom znalcom z odboru Doprava cestná,
odvetvie nehody v cestnej doprave zo dňa 28.5.2013, zo záverov ktorého vyplýva, že motorové vozilo

zn. Mercedes Benz, EČV: 2A05482 (CZ), ďalej len „Mercedes“ šlo po ceste na začiatku reakcie vodiča
rýchlosťou 36 km/h, v čase zrážky 29,9 a 30,45 km/h, po zrážke 29,21 km/h, teda vodič sa v danom
úseku cesty, minimálne v čase svojej reakcie s vozidlom pohyboval nižšou rýchlosťou ako povolenou a
nižšou rýchlosťou, ako primeranou rozhľadu. Nárazová rýchlosť vozidla bola 29,9 až 30,45 km/h, pričomvodič na chodkyňu začal reagovať vo vzdialenosti 18,89 až 21,89m pred miestom zrážky. Reakčný čas
vodiča na chodkyňu T. Q. bol 1,5 až 1,8s. Znalec v záveroch znaleckého posudku určil priebeh dopravnej
nehody z technického hľadiska nasledovne: vozidlo Mercedes sa pohybovalo v obci Kežmarok v pravom

jazdnom pruhu v smere od Popradu na Bardejov; vodič premával s vozidlom mierne vľavo od stredu
jazdného pruhu; vodič s ohľadom k chodkyni prechádzajúcej po priechode pre chodcov v snahe zabrániť
zrážke vyhol s vozidlom smerom doľava, miesto zrážky sa nachádzalo v stope č. 1 na priechode pre
chodcov a to 3,4m od pravej strany vozovky a 1,4m od začiatku priechodu pre chodcov zo smeru
jazdy vodiča. Vodič reagoval na chodkyňu 1,5 až 1,8s pred zrážkou vo vzdialenosti 18,89 až 21,89m

pred zrážkou; do chodkyne narazil brzdeným vozidlom v rýchlosti 29,9 až 30,45km/h; v čase nárazu
bola chodkyňa k prichádzajúcemu vozidlu postavená pravou stranou, bola vo výkroku ľavou nohou na
ktorú prenášala hmotnosť a pravú mala odľahčenú. Po zrážke sa s vozidlom pohyboval rýchlosťou
29,21 km/h a zastavil na dráhe 5,58m za čas 1,38s. Chodkyňa bola po zrážke odhodená od miesta
zrážky do vzdialenosti 4,1m a po zrážke sa nachádzala na úrovni pravých predných dverí vozidla.
Svojim charakterom sa jednalo o pravú čelnú zrážku s čiastočným prekrytím. U tohto typu zrážky

dochádza k dotyku iba s okrajom prednej časti vozidla, najčastejšie nohou. Vo výhľade vodičovi do
smeru jazdy nebránili žiadne prekážky ani terénne nerovnosti. Napriek možnému oslňovaniu protiidúcimi
vozidlami, ale i odrazom svetiel od vozovky mal možnosť sledovať situáciu pred sebou minimálne na
dosvit tlmených svetiel. Vodič sa v čase reakcie na chodkyňu vozidlom pohyboval rýchlosťou 47,07 -
50,63 km/h, teda nižšou než maximálnou povolenou rýchlosťou. V uvedenej rýchlosti teda vodič dokázal

na dosvit tlmených svetiel reagovať na situáciu na priechode pre chodcov, ktorý bol osvetlený dvomi
prídavnými svetlami a zvýraznený červenými pruhmi. Vzhľadom k tomu, že sa vodič pohyboval v obci,
musel počítať s možnosťou pohybu chodcov. Nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča bolo to, že
pri riadení osobného motorového vozidla neskoro reagoval na chodkyňu prechádzajúcu z ľavej strany
po priechode pre chodcov, reagoval na chodkyňu oneskorene, čo bolo i dôvodom zmeny smeru jeho

jazdy doľava a zabrdzením vozidla až na druhej strane priechodu, 3,0m za priechodom. Z technického
hľadiska bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo to, že vodič oneskorene reagoval na
pohyb chodkyne na vozovke. V danom prípade možno konštatovať, že vodička nevytvorila vodičovi
vozidla prekážku náhlu, nakoľko vodič by pri správnej technike jazdy (včasnej reakcii) zastavil pred
miestom zrážky. Z technického hľadiska možno uviesť, že vodič svojou jazdou pri dojazde a prejazde

priechodu pre chodcov ohrozoval chodkyňu pohybujúcu sa po ňom i keby nedošlo ku kontaktu s ňou. Z
techického hľadiska mohlo byť dopravnej nehode zabránené skoršou reakciou vodiča, prípadne nižšou
rýchlosťou jazdy.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a

spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či boli
zabezpečené súdom, orgánmi činnými v trestnom konaní alebo niektorou zo strán trestného konania.

Súd mal za to, že skutok uvedený v obžalobe sa stal tak, ako je popísaný v skutkovej vete a vykazuje
znaky trestného činu, pretože obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 138 písm. h) Trestného zákona.

Trestného činu ublíženia na zdraví sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na
zdraví.

Vo vzťahu ku skutku pripisovanému za vinu obžalovanému súd prihliadol na jednoznačnosť listinných
dôkazov i výpovede svedkyne - poškodenej, v zmysle ktorých je zrejmé, že v dôsledku nedodržiavania

všetkýchpovinnostívodičadošlokuzrážkevozidlaschodyňou,vdôsledkučohoutrpelafyzickézranenia
popisované v skutkovej vete.

Pri hodnotení výpovede obžalovaného súd poukazuje na jeho výpoveď vykonanú pred dožiadaným
orgánom v Českej republike, ako aj výpoveďou z priestupkového konania, nakoľko predmetná dopravná

udalosť bola pôvodne preskúmavaná v priestupkovom konaní na Okresnom riaditeľstve Policajného
zboru Kežmarok, Okresný dopravný inšpektorát v Kežmarku dňa 19.12.2011, kedy obžalovaný uviedol,
že si je plne vedomý zavinenia dopravnej udalosti a uvedené ľutuje. Súd má za to, že obžalovaný v
dôsledku časového odstupu i sprísnenia hodnotenia skutku z priestupku až na trestný čin (z dôvoduprehodnotenia zdravotného stavu svedkyne poškodenej), zvolil postup, kedy poprel nehodu a teda i
vznik zranení poškodenej v dôsledku stretu s vozidlom (nakoľko ani na vozidle neboli žiadne stopy
po zrážke), a to najmä preto, aby sa vyhol prípadnému uznaniu vinným zo spáchania trestného činu

i potrestaniu. Uvedená zmena postoja i výpovede obžalovaného, sa preto z pohľadu súdu zdá byť
účelová a žiadnym spôsobom nespochybňuje skutočnosť, že k nehode a teda i k poškodeniu zdravia u
poškodenej skutočne došlo a to spôsobom uvedeným v skutkovej vete rozsudku. V naznačenom smere
súd považuje zmenu výpovede obžalovaného ako formu obrany v trestnom stíhaní.

Za nesporné súd považuje tvrdenia obžalovaného o jazde nevysokej rýchlosti a relatívne zlých
poveternostných podmienkach (jazda v nočných hodinách za zimného sychravého počasia bez hmly).

Z výpovede poškodenej je zrejmé, že v daný deň bola pri prechádzaní po prechode pre chodcov
účastníčkou dopravnej nehody, v dôsledku čoho došlo k jej zrazeniu, a to ľavého kolena, pravého
ramena i hornej pery. Tvrdenia poškodenej jednoznačne potvrdzujú i závery znaleckého posudku MUDr.

Piovarčiho, kedy zranenia - pomliaždenie ľavého kolena, pomliaždenie pravého ramena s periartritídou
ramennéhokĺbu,pomliaždeniehornejpery,utrpelachodkyňavpríčinnejsúvislostisdopravnounehodou.
Spomínané zranenia mohli vzniknúť v dôsledku tupo pôsobiacej sily, a to prechodom cez cestu, kedy
bola chodkyňa zrazená motorovým vozidlom.

Súd zároveň poukazuje aj na závery znaleckého posudku, ktorý nepredpokladal vysokú rýchlosť vozidla
v okamihu nárazu a kedy zároveň nemuselo ani dôjsť k poškodeniu karosérie. Dané tvrdenie rovnako
vyplýva aj z výpovede obžalovaného, ktorý uviedol, že vozidlo nebolo žiadnym spôsobom poškodené.

Tvrdenia poškodenej rovnako jenoznačne potvrdzujú i závery znaleckého posudku Ing. Cirbusa, v

zmysle ktorých v dôsledku oneskorenej reakcie vodiča došlo ku zrážke vozidla do chodkyne, a teda
následne k vzniku jej zranení. Poškodená, ako aj obaja znalci vylúčili, že ku zraneniu poškodenej mohlo
dôjsť iným spôsobom, než v dôsledku dopravnej nehody. Súd preto považuje tvrdenia obžalovaného o
potknutí sa chodkyne a jej následnému vozidlom nezavinenému pádu za nepodložené a nepravdivé.
Príčinou dopravnej nehody bola oneskorená reakcia vodiča na chodkyňu na priechode pre chodcov,

kedy nestihol včas zastaviť vozidlom a tým sa vyhnúť zrážke, čím porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm.
a) § 4 ods. 1 písm. c), f) zákona č. 8/2009 Z.z., o cestnej premávke.

V zmysle citovaných ustanovení je každý účastník cestnej premávky povinný správať sa disciplinovane
a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný

prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej
premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam a vodič je povinný o.i. venovať sa plne
vedeniuvozidlaasledovaťsituáciuvcestnejpremávkeadaťprednosťchodcovi,ktorývstúpilnavozovku
a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť.

Súd teda nemal dôvod pochybovať o tom, že obžalovaný svojim konaním porušil najvyšší záujem
spoločnosti na ochrane života a zdravia iných osôb. Ako dlhoročný vodič si musel byť vedomý všetkých
svojich povinností ako účastníka cestnej premávky, najmä sa náležite venovať vedeniu osobného
motorového vozidla tak, aby predišiel čo i len nedbanlivostnému poškodeniu zdravia iných osôb.

Pri hodnotení osoby obžalovaného súd prihliadol na to, že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol
riadnyživot,doposiaľobžalovanýnebolpostihnutýzažiadnuprotispoločenskúčinnosť,anizapriestupky.
Súd nezistil u obžalovaného žiadne priťažujúce okolnosti.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov v ustanovení § 34

Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti ako aj na osobu páchateľa, jeho čiastkové priznanie a možnosti jeho
nápravy uloženým trestom.

Pri ukladaní trestu súd považoval za dostatočné uloženie trestu odňatia slobody v kratšom trvaní

s podmienečným výkonom uloženého trestu na primerane dlhú skúšobnú dobu. U obžalovaného
sa nejedná o osobu, ktorá by úmyselne porušovala právne predpisy a záujmy spoločnosti, preto
nebolo potrebné prijímať prísnejšie opatrenia. Už takto uložený trest podľa názoru súdu bude
dostatočným prostriedkom na pôsobenie tak v rámci generálnej ako aj individuálnej prevencie vovzťahu k obžalovanému. Vzhľadom na výrazný časový odstup medzi spáchaním skutku a vynesením
rozsudku, počas ktorého obžalovanému bolo odňaté vodičské oprávnenie súd neukladal ďalší trest, a
to trest zákazu činnosti viesť osobné motorové vozidlá. Takéto obmedzenie by bolo pre obžalovaného

neprimeraneprísneasúdmázato,žedoterajšieodňatievodičskéhooprávneniapredstavujedostatočné
potrestanie obžalovaného.

V adhéznom konaní si poškodený, zástupca Všeobecnej zdravotnej poisťovne, riadne a včas uplatnil
nárok na náhradu vzniknutej škody. Preto súd zaviazal obžalovaného k náhrade spôsobenej škody

z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti. V prípade poškodenej T. Q. avšak súd nemal za riadne
uplatnenúškoduapretosúdodkázalpoškodenúsosvojimnárokomnanáhraduškodyztitulubolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia na civilný proces.
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v

Prešove cestou tunajšieho súdu.