Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 1, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/98/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214213084
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7214213084.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v exekučnej veci oprávneného : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO : 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., AK so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO : 36 613 843 proti povinnému : K. A., N..: XX. XX. XXXX, trvale
bytom C. B. XXX/XX, K., pre vymoženie 130,62 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym
exekútoromJUDr.RudolfomKrutým,ExekútorskýúradBratislava,sosídlomZáhradnícka60,Bratislava,

pod sp. zn. EX 19402/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k.:
48Er/1598/2014-25 zo dňa 06. 08. 2014, t a k t o

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom odvolacieho konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14. 04. 2014
sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 130,62 eur s
príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom

Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie , JUDr. Richardom Foldešom zo dňa 22.
08. 2013 sp. zn.: II/20110-2138, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03. 10. 2013 a vykonateľnosť dňa
06. 10. 2013. V predmetnom exekučnom titule bola uložená povinnému povinnosť na zaplatenie sumy
130,62 eur s príslušenstvom. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah
na základe Zmluvy o bežnom účte.

Následne súd citoval ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný zákon") v znení neskorších predpisov, § 45 ods.
1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, § 2 písm. a), b) zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 4 písm. r), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1
prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") v znení neskorších predpisov,
ako aj čl. 6 ods. 1, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 3 smernice rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj ods. 1 písm. q) prílohy smernice č. 93/13/EHS.

Súd zistil, že oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 04. 11. 2005 zmluvu o
bežnom účte. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 52 ods.
1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd posúdil predmetný právny
vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z OR, ako aj vzhľadom

k tomu, že súdu z rozhodovacej činnosti je známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje
opätovne. Z okolností uzatvárania zmlúv zmluvy, najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé,že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o bežnom účte konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu
uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd prvého
stupňa jednoznačne za preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi

je nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré sa odôvodnenie odvoláva,
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú
kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

Ďalej súd poukázal na skutočnosť, že súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený uzavrel

v rámci svojej podnikateľskej činnosti, používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a
neurčitého počtu. takéto dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou
podmienkou,ktorájevzmysle§53ods.5Občianskehozákonníkaneplatná.Svojnázorsúdopreloto,že
spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v nevýhodnom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu
silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Povaha zmluvy je teda

adhézna,tedaspotrebiteľjumoholprijaťbuďakocelokresp.juodmietnuť.Obsahrozhodcovskejdoložky
bol dodávateľom vopred pripravený. len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

Tento názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd oprel aj o stanovisko

Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04. 06. 2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné
Gyorfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatoval, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej
medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice č. 93/13/ES, ktorá nebola individuálne
dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa
nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice

č. 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. V danej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného
obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený
oprávneným. Oprávnený úverové zmluvy uzatváral rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
pričom za prejednanie veci v rozhodcovskom konaní zaplatil rozhodcovskému súdu poplatok.

Rozhodca, ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, absolútne opomenul aplikovanie
príslušných kogentných vnútroštátnych európskych noriem, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, pri
skúmaní veci ochrany spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval.
Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôvodoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka a tiež smernice č. 93/13/EHS.

Preto súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej
spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore
s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a tiež smernice č. 93/13/EHS.

Na základe vyššie uvedeného a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zo dňa 14. 04. 2014 zamietol.

Na súde prvého stupňa konal a rozhodoval vyšší súdny úradník.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.) odvolanie
oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Namietal, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, zverenej mu Exekučným poriadkom,
keďže nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, ale iba materiálnu a formálnu
správnosť exekučného titulu. Poukázal na nesprávny preklad rozhodnutia ASTURCOM do slovenského
jazyka, čo je zreteľné pri porovnaní znenia v anglickom jazyku. Uviedol, že správny preklad je však taký,
že exekučný súd má vtedy povinnosť "posúdiť", resp. "vyhodnotiť", či je rozhodcovská doložka nekalá

(alebo či nie je nekalá), ak má pre takéto posúdenie skutkové okolnosti k dispozícii. Súd prvého stupňa
nie je podľa rozhodnutia Európskeho súdu vo veci ASTURCOM povinný vykonať cielenú procesnú
aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu. Citoval ustanovenie § 35 a §
37zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 159 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok. Z citovaných ustanovení vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti
ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a tvorí prekážku pre opätovné prejednanie veci, je právne
záväzný a spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie.

Ďalej uviedol, že slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť
rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo
exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú,
a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve, avšak v slovenskom

právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o
žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Poukázal aj na
nesprávny preklad prílohy 1 písm. q) smernice č. 93/13/EHS. Namietal, že ani zo slovenského a ani z
európskeho práva nemožno vyvodiť záver, podľa ktorého by súd mal povinnosť preskúmavať exekučný
titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich.

Oprávnený zastával názor, že postupom a rozhodovaním súdu dochádza neoprávnenému zásahu
do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím
je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré
prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť

zodpovednosťštátuzaškodu.PoukázalajnarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.3MCdo/11/2010
zo dňa 26. 9. 2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť,
že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o
dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. (rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo

odporuje dobrým mravom). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi
jeviazanýnaplnenieanieibanato,čisamotnáspotrebiteľskázmluvaobsahujeneprijateľnúpodmienku,
nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými
mravmi. Rozhodujúcim bude len to, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje
dobrým mravom, len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.

Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý a ani povinný sa v zákonnej lehote k odvolaniu oprávneného
nevyjadrili.

Napadnutéuzneseniesúduprvéhostupňaboloodvolaciemusúdupredloženénarozhodnutieoodvolaní

so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom
rozsahu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p."), preto
odvolanie prejednal odvolací súd.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len " odvolací súd") prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie
ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k
záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné :

V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave vydaný rozhodcom JUDr. Richardom Foldesom

dňa 22. 08. 2013 pod sp. zn. II/2010-2138.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia

vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava.Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)

a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd má vzhľadom na vnútroštátnu úpravu obsiahnutú v ustanovení §
44 ods. 2 Exekučného poriadku nielen právo, ale aj povinnosť zo zákona preskúmať v spotrebiteľských

zmluvách nekalú povahu rozhodcovskej doložky.

Súd prvého stupňa pri posudzovaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie postupoval teda v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou i právnou úpravou Európskeho
spoločenstva.

Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že rozhodcovskú doložku si účastníci konania
dojednali platne vo všeobecných obchodných podmienkach.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou

iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 citovaného zákona).

Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania vo veci samej v rozhodcovskom

konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva
podľa § 3 (§ 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci v čase podpisu predmetnej zmluvy nebola
súčasťou VOP rozhodcovská doložka - článok 4.9 Rozhodcovská doložka a riešenie sporov, bod

4.9.1. VOP. Zmluvné strany sa v tomto bode dohodli nasledovne. Banka a klient sa dohodli, že
všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov alebo v súvislosti s
nimi, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským
súdom Asociácie bánk v Bratislave jedným rozhodcom, a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku
Rozhodcovského súdu. Rozhodnutie tohto súdu bude záväzné pre banku aj pre klienta, pričom banka

a klient sa zaväzujú v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom náleze.

Odvolací súd uvádza, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať
a rozhodcovský rozsudok vydať.

Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa
rozhodcovskýrozsudokstávanespôsobilýmexekučnýmtitulom.Takýtorozhodcovskýrozsudoknemôže
byťpodkladomnavykonanieexekúcie,pretosúdprvéhostupňapostupovalsprávne,akzamietolžiadosť
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

2 Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011)..

Námietka oprávneného, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho prekladu smernice Rady č.
93/13/EHS do slovenského jazyka, nie je dôvodná z nasledujúcich dôvodov.

Príloha smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje
zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Členské štáty však môžu prijať aj
úpravu prísnejšiu a tak zabrániť používaniu neprimeraných podmienok v spotrebiteľských zmluvách.
Neprimeranosť zmluvných podmienok súdy posudzujú pri zohľadnení všetkých okolností veci, pričomaplikujú národnú úpravu. Smernicu súd priamo neaplikuje, môže ju použiť len ako interpretačné pravidlo.
Posúdenie neprimeranej podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka exekučným súdom a
jej následné vyhodnotenie ako neplatnej je v súlade so slovenským právom. Navyše zákonodarca

novelou č. 568/2007 Občianskeho zákonníka účinnou od 01. 01. 2008, priamo v § 53 ods. 4 písm. r)
menuje jednotlivé zákonné ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, za neprijateľné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie

súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením§142ods.1O.s.p.tak,žeúčastníkomnepriznalnáhradutrovodvolaciehokonania,pretože
oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
a ostatným účastníkom konania preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.