Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 12, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/73/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814218843
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814218843.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: G. U.,
nar. XX.X.XXXX, bytom M. H. N. XX o zaplatenie 6.574,95 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 5.744,43 eur s úrokom z omeškania zo splátok za
obdobie od 19.11.2011 do 11.8.2013 vo výške 110,57 eur a s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5%
zo sumy 5.744,43 eur od 12.8.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

Súd o náhrade trov konania rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporkyni rade domáhal zaplatenia sumy 6574,95 eur spolu
s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 19.11.2010 do 11.08.2013 v sume 270,97 eur a 8,5%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 6574,95 eur od 12.08.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Návrhzdôvodniltým,žeodporkyňauzatvorilasjehoprávnympredchodcomSlovenskousporiteľňou,a.s.
zmluvu č. 373375497 dňa 9.10.2008. Na základe tejto zmluvy jej bol poskytnutý úver v sume 4149,24

eur a odporkyňa sa zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných
splátkach po 69,21 eur vždy k 18. dňu v mesiaci riadne a včas. Túto povinnosť si však odporkyňa
nesplnila a s úhradou dlžnej sumy sa dostala do omeškania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 27.6.2013 uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. prešla
pohľadávka voči odporkyni na navrhovateľa. Ku dňu postúpenia predmetná pohľadávka predstavovala
7125,52 eur a pozostávala z istiny vo výške 5227,56, riadneho úroku v sume 1354,68 eur, úroku z
omeškaniavsume480,49euraostatnéhopríslušenstvavsume62,79eur.Navrhovateľsivočiodporkyni

uplatnil iba nárok na zaplatenie sumy 6574,95 eur, ktorá predstavuje neuhradené splátky úveru, ktorých
splatnosť nastala v období od 18.11.2010 do 18.9.2018 s tým, že splátky pôvodne splatné od 18.8.2013
do 18.9.2018 sa stali splatnými dňa 11.8.2013, kedy došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru
a nárok na úrok z omeškania.

Odporkyňa v konaní potvrdila, že s právnym predchodcom navrhovateľa uzavrela zmluvu o úvere. Došlo
však k tomu, že zostala bez finančných prostriedkov a úver riadne splácať nemohla.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením obsahu zmluvy o splátkovom
úvere zo dňa 9.10.2008, Všeobecných obchodných podmienok („Všeobecné podmienky“), oznámenia
o postúpení pohľadávky dňa 27.6.2013, zmluvy o postúpení pohľadávok, pokusu o zmier zo dňa29.9.2014, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny
stav:

Odporkyňa uzatvorila dňa 9.10.2008 s právnym predchodcom navrhovateľa - Slovenskou sporiteľňou,
a.s. zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol odporcom poskytnutý úver v
sume 125000,- Sk, t.j. 4149,24 eur. V zmluve si dohodli úrokovú sadzbu 14,95% ročne, RPMN bola
dohodnutá vo výške 17, 85%. Odporkyňa sa zaviazala úver splácať v mesačných splátkach po 2085,-
Sk, t.j. 69,21 eur, splatnosť 1. splátky bola dohodnutá na deň 18.11.2008, konečná splatnosť úveru bola

určená dňom 18.9.2018, splátky boli splatné vždy k 18. dňu v mesiaci. Z návrhu navrhovateľa, ako aj
z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že odporkyňa neuhrádzala splátky riadne a včas
a s plnením sa dostala do omeškania.

Dňa 27.6.2013 došlo medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a navrhovateľom k uzatvoreniu zmluvy o
postúpení pohľadávok. Z prílohy k tejto zmluvy vyplýva, že na navrhovateľa prešla aj pohľadávka voči

odporkyni. Podľa údajov uvedených v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že pohľadávku
tvorila suma vo výške 7125,52 eur. Táto suma pozostávala z istiny 5227,46 eur, úroky celkom v
sume 1354,68 eur a poplatkov v sume 62,79 eur, počet dní omeškania 1223, dátum poslednej úhrady
26.11.2010, výška poslednej splátky 60 eur.

Listom zo dňa 9.7.2013 oznámil právny predchodca navrhovateľa odporkyni postúpenie pohľadávky na
navrhovateľa.

Navrhovateľ si v konaní voči odporkyni uplatnil nárok na neuhradené splátky, ktorých splatnosť nastala
v období od 18.11.2010 do 18.9.2018 v počte 95 v celkovej výške 6574,95 eur t.j. do konečnej splatnosti

úveru s ročným úrokom z omeškania 8,5% z dlžnej sumy od 12.8.2013 do zaplatenia t.j. od vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru. A úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 19.11.2010 do 11.8.2013
vo výške 270,97 eur.

Odporkyňavkonanípotvrdila,žezmluvuoúveresprávnympredchodcomnavrhovateľauzavrela,taktiež

potvrdila poskytnutie úveru na základe tejto zmluvy. Nenamietala ani tvrdenie navrhovateľa, že dlžnú
sumu riadne nesplácala.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere),
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej

časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase
uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,zmluvouospotrebiteľskomúvere
sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1.5.2014) orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený
zmluvou označenou ako "Zmluva o splátkovom úvere", i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 v spojení s § 879j
Občianskeho zákonníka. Súd vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase

uzavretia zmluvy uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a odporkyňou možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom v čase uzavretia zmluvy. Zároveň je potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí
do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený
záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené

znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich
riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch
podľa prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52
až 60 Občianskeho zákonníka je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho
zákonníka aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je
dôvodný len sčasti. Bolo nepochybne preukázané, že medzi odporkyňou a právnym predchodcom
navrhovateľa bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá spĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch
v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania tiež bolo

zistené, že odporkyňa podmienky zmluvy nedodržala, dohodnuté splátky nesplácala riadne a včas. Z
prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok je zrejmé, že odporkyňa neuhradila právnemu predchodcovi
navrhovateľa istinu v celkovej výške 5227,56 eur a táto pohľadávka spolu s príslušenstvom v sume
7125,52 eur v dôsledku postúpenia prešla na navrhovateľa. Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok na
zaplatenie posledných 95 neuhradených splátok, ktorých splatnosť nastala v období od 18.11.2010 do

18.9.2018 v celkovej sume 6574,95 eur. Súd otázku premlčania musí skúmať aj bez návrhu v zmysle
ust. § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Súd sa preto zaoberal najskôr otázkou, či nárok
navrhovateľa je premlčaný alebo nie.

Ako už bolo uvedené, zmluvný vzťah medzi účastníkmi je svojou povahou zmluvou o úvere podľa §

497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere v
zmysle § 2 písm. a/ b/ zákona č. 238/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy a podporne i o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho
zákonníka. Predmetná zmluva má všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
odporkyňa nedostatky obsahových náležitostí zmluvy nenamietala. Odporkyňa mala splácať úver vždy k

18. dňu kalendárneho mesiaca. Mimoriadna splatnosť všetkých splátok úveru nastala ku dňu 11.8.2013.
Navrhovateľ podal návrh na súd 20.10.2014, pričom súd sa vzhľadom na vznesenú námietku premlčania
prednostne zaoberal premlčaním jednotlivých splátok úveru.

S prihliadnutím na to, že súd na daný vzťah aplikuje všeobecnú premlčaciu dobu podľa Občianskeho

zákonníka, ktorá je trojročná, priznal navrhovateľovi len splátky splatné tri roky pred podaním návrhu,
a to splátky splatné od 19.11.2011 do 18.9.2018, t.j. 83 splátok á 69,21 eur, t.j. 5744,43 eur. V tejto
časti považoval súd návrh za dôvodný, pretože išlo o nepremlčané splátky splatné tri roky pred podaním
návrhu, ktorých splatnosť nastala v tejto dobe v dôsledku mimoriadnej splatnosti úveru ku ňu 11.8.2013.

V tejto súvislosti súd udáva, že vzhľadom na to, že táto zmluva je svojim charakterom zároveň i
spotrebiteľskou zmluvou, pričom na záväzky zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné použiť ustanovenia
Občianskeho zákonníka, a tým i ustanovenia o premlčaní, spravuje sa premlčanie takéhoto dlhu
občianskym právom. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka,z ktorého odvodzuje použitie ustanovení o premlčaní nie podľa občianskeho práva ale obchodného
práva, súd udáva, že nijako nespochybňuje, že ide o zmluvu o úvere, ktorá je absolútnym obchodom,
a že na ňu dopadá tretia časť Obchodného zákonníka. Nemožno však nevidieť, že predmetná zmluva

je zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere a je teda regulovaná osobitnou právnou úpravou.
V zásade ide o vzťah medzi bankou a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver pre osobné potreby. Ide
teda o typicky občianskoprávny vzťah, ktorý je v praxi veľmi frekventovaný. V prípade existencie
duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať na občiansky
vzťah nie podnikateľské právo ale občianske právo. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva

a nie občianskeho práva na spotrebiteľský vzťah vrátane premlčania predstavuje zhoršenie postavenia
spotrebiteľa/§54ods.1Občianskehozákonníka/.UvedenýnázorpodporilajÚstavnýsúdSRvuznesení
I.ÚS 402/2013 z 19.6.2013, podľa ktorého je názor krajského súdu v tomto smere ústavne udržateľný.

Vzhľadom k tomu, že odporkyňa sa dostala s plnením do omeškania, vznikol navrhovateľovi aj nárok na
úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995

Z.z.. Navrhovateľ si tento úrok vo výške 8,5% ročne z jednotlivých splátok vyčíslil odo dňa nasledujúceho
po ich splatnosti až do dňa 11.8.2013. Úrok z omeškania za toto obdobie predstavuje sumu 270,97 eur.
Súd však vzhľadom na premlčanie časti nároku navrhovateľa považoval za dôvodný len nárok na úrok z
omeškania zo splátok, ktorých splatnosť nastala v období od 19.11.2011 do 11.80.2013 a po prepočítaní,
resp. vyčíslení predstavuje úrok z omeškania za toto obdobie sumu 110,57 eur a v tejto časti zaviazal

odporkyňu na plnenie. Súd preto rozhodol tak, že odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 5744,43 eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 12.8.2013 až do zaplatenia.

Vo zvyšnej časti vzhľadom na premlčanie nároku navrhovateľa súd považoval návrh za nedôvodný a
preto ho zamietol.

O trovách konania súd rozhodne v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cez tunajší súd na Krajský súd v Trenčíne, písomne trojmo.

Podľa § 205 ods. 1,2,3 O.s.p v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.