Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 12, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1210/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814218843
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814218843.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej, sudcu Mgr.

Ivana Kubínyiho a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci žalobcu: G. zastúpeného TX. proti
žalovanej: G., o zaplatenie 6.574,95 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 12. júna 2015, č.k. 6C/73/2015-65, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.744,43 Eur s
úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 19.11.2011 do 11.8.2013 vo výške 110,57 Eur a s ročným

úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 5.744,43 Eur od 12.8.2013 do zaplatenia, všetko v lehote
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne súd v
lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že žalobca sa žalobou podanou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 6.574,95 Eur spolu s úrokom
z omeškania zo splátok za obdobie od 19.11.2010 do 11.08.2013 v sume 270,97 Eur a 8,5% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 6.574,95 Eur od 12.08.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Súd

prvej inštancie preskúmaním veci zistil, že žalovaná uzatvorila dňa 09.10.2008 s právnym predchodcom
žalobcu - K. K.. zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý
úver v sume 125.000,- Sk, t.j. 4.149,24 Eur. V zmluve si dohodli úrokovú sadzbu 14,95% ročne, RPMN
boladohodnutávovýške17,85%.Žalovanásazaviazalaúversplácaťvmesačnýchsplátkachpo2.085,-
Sk, t.j. 69,21 Eur, splatnosť 1. splátky bola dohodnutá na deň 18.11.2008, konečná splatnosť úveru bola
určená dňom 18..9.2018, splátky boli splatné vždy k 18. dňu v mesiaci. Žalovaná neuhrádzala splátky
riadne a včas a s plnením sa dostala do omeškania. Dňa 27.06.2013 došlo medzi K. K. a žalobcom

k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok. Z prílohy k tejto zmluve vyplýva, že na žalobcu prešla
aj pohľadávka voči žalovanej. Pohľadávku tvorila suma vo výške 7125,52 Eur. Žalobca si v konaní
voči žalovanej uplatnil nárok na neuhradené splátky, ktorých splatnosť nastala v období od 18.11.2010
do 18.09.2018 v počte 95 v celkovej výške 6.574,95 Eur t.j. do konečnej splatnosti úveru, s ročným
úrokom z omeškania 8,5% z dlžnej sumy od 12.8.2013 do zaplatenia t.j. od vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru a úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 19.11.2010 do 11.08.2013 vo výške
270,97 Eur. Súd prvej inštancie rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 2 písm. a/, písm.

b/, zák. č. 258/2001 Z. z. v znení platnom ku dňu 09.10.2008, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1,
§ 101 Občianskeho zákonníka a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vzťah medzi
účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako "Zmluva o splátkovom úvere", i keď ide o zmluvu
uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka, považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52ods. 1 v spojení s § 879j Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z.
účinnú v čase uzavretia zmluvy uviedol, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom
žalobcuažalovanoumožnopodriadiťrežimuzákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvznení

platnom v čase uzavretia zmluvy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len
sčasti. Žalovaná podmienky zmluvy nedodržala, dohodnuté splátky nesplácala riadne a včas. Z prílohy
k zmluve o postúpení pohľadávok je zrejmé, že žalovaná neuhradila právnemu predchodcovi žalobcu
istinu v celkovej výške 5.227,56 Eur a táto pohľadávka spolu s príslušenstvom v sume 7.125,52
Eur v dôsledku postúpenia prešla na žalobcu. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie

posledných 95 neuhradených splátok, ktorých splatnosť nastala v období od 18.11.2010 do 18.09.2018
v celkovej sume 6.574,95 Eur. Súd konštatoval, že otázku premlčania musí súd skúmať aj bez návrhu v
zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi je svojou
povahou zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, zároveň však aj
zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a/ b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a podporne ide i o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52

a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaná mala splácať úver vždy k 18. dňu kalendárneho
mesiaca.Mimoriadnasplatnosťvšetkýchsplátokúverunastalakudňu11.08.2013.Žalobcapodalžalobu
na súd 20.10.2014, pričom súd sa vzhľadom na vznesenú námietku premlčania prednostne zaoberal
premlčaním jednotlivých splátok úveru. S prihliadnutím na to, že súd na daný vzťah aplikoval všeobecnú
premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná, priznal žalobcovi len splátky splatné

tri roky pred podaním žaloby, a to splátky splatné od 19.11.2011 do 18.09.2018, t.j. 83 splátok á 69,21
Eur, t.j. 5.744,43 Eur. V tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú, pretože išlo o nepremlčané splátky
splatné tri roky pred podaním žaloby, ktorých splatnosť nastala v tejto dobe v dôsledku mimoriadnej
splatnosti úveru ku ňu 11.08.2013. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa dostala s plnením do omeškania,
vznikol žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s

§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Žalobca si tento úrok vo výške 8,5% ročne z jednotlivých splátok
vyčíslil odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti až do dňa 11.08.2013. Úrok z omeškania za toto obdobie
predstavuje sumu 270,97 Eur. Súd však vzhľadom na premlčanie časti nároku žalobcu považoval za
dôvodný len nárok na úrok z omeškania zo splátok, ktorých splatnosť nastala v období od 19.11.2011
do 11.08.2013 a po prepočítaní, resp. vyčíslení predstavuje úrok z omeškania za toto obdobie sumu

110,57 Eur a v tejto časti zaviazal žalovanú na plnenie. Súd preto rozhodol tak, že žalovanej uložil
povinnosťzaplatiťžalobcovisumu5744,43Eurspolus8,5%ročnýmúrokomzomeškaniaod12.08.2013
až do zaplatenia.

Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote,

prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie žalobca. Uviedol, že rozhodnutie napáda z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Navrhoval, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovie alebo alternatívne vec zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvej
inštancienadanúvecnesprávneaplikovalustanoveniaObčianskehozákonníka,týkajúcesa premlčacej

doby, nakoľko tu bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu
o úvere, a teda o absolútny obchodno-záväzkový vzťah, a to napriek tomu, že jednou zo zmluvných
strán je spotrebiteľ. Mal za to, že z ustanovenia § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že
ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok plynie premlčacia
doba od splatnosti nesplneného záväzku. Zastával tak názor, že nárok žalobcu nemožno považovať za

premlčaný ani len v časti. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov a tiež
rozhodnutia NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky2MCdo3/2011a6MCdo4/2012. Žalobcasiuplatnil
tiež náhradu trov odvolacieho konania vo výške 71,81 Eur s DPH.

K odvolaniu žalobcu vyjadrenie písomne podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 379 a 380 ods.
1 CSP bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdiť
podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia.

Od1.júla2016nadobudolúčinnosťzákonč.160/2015Z.z. Civilnýsporový poriadok (ďalej len "CSP").V zmysle intertemporálnej úpravy uvedenej v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom zistení skutkového
stavu a nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. - t.č. účinné ustanovenie
§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP).

Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie

nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 132 OSP (t.č. účinné ustanovenie § 191 CSP). Dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom
konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej
inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje

správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením, a má za to, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so
všetkýmipodstatnýmivyjadreniamistránsporuprednesenýmivprvoinštančnomkonaní.Nazdôraznenie

správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné
skutočnosti:

Súd prvej inštancie uložil napadnutým rozsudkom žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.744,43 Eur s
úrokomzomeškaniazosplátokzaobdobieod19.11.2011do11.08.2013vovýške110,57Eurasročným

úrokom z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 5.744,43 Eur od 12.08.2013 do zaplatenia. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol z dôvodu, že nárok žalobcu považoval za premlčaný. Na prejednávanú vec
aplikoval ust. § 101, § 103 Občianskeho zákonníka. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny skutkový
a právny záver súdu prvej inštancie ohľadom premlčania časti uplatneného nároku a nedôvodnosť
aplikácie Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď
na danú vec aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní práva podľa § 101, § 103.
Aj keď má úverová zmluva charakter absolútneho obchodu, na uvedené právne inštitúty je potrebné
vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú

pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov. Uvedené riešenie
odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 19. júna 2013 č.k. I. ÚS 402/2013-10,
v ktorom konštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa
na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv
veriteľa. S Obchodným zákonníkom je totiž spojená dlhšia štvorročná premlčacia doba (ktorá má práve

pre stranu v postavení dlžníka aj spotrebiteľa rozhodujúci význam, keďže jemu vzniká dlh - povinnosť
na majetkové plnenie, ktoré je predmetom premlčania), v porovnaní s kratšou premlčacou dobou v
Občianskomzákonníku(viďuznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky zodňa25.01.2011sp.zn.
5M Cdo 20/2009.)

Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne expressis verbis
vyriešila výkladové rozdiely, na ktoré sa odvoláva žalobca (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Z dôvodovej správy k zákonu vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové

problémy v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi
súvisiace vzťahy a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne sa ustanovuje, že na všetky
právne vzťahy vzniknuté na základe spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z tohto dôvodu sa preferuje priorita
Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a to na celý režim právneho vzťahu, aj

kebysanaprávnyrežimmohlapoužiťprávnaúpravaObchodnéhozákonníka.Občianskyzákonníkbude
použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia, zmluvnej pokuty, uznania
záväzku a podobne. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné
ustanovenie zachytáva prevažujúcu výkladovú prax a jeho cieľom je iba výslovne stanoviť aj doposiaľplatné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Na
tomto výklade nič nemení skutočnosť, že zákonodarca zmenil dobu účinnosti predmetného ustanovenia.
Vykonal tak zákonom č. 250/2014 Z.z. pričom ako dôvod uviedol, že "...ide o spresnenie jedného

ustanovenia, na ktoré upozornila Republiková únia zamestnávateľov a ďalšie zamestnávateľské zväzy
v rámci tripartity, že je to potrebné spresniť kvôli právnym výkladovým problémom v aplikačnej praxi,
čo by mohlo mať následne neodhadnuteľný dopad z dôvodu rôznych prístupov správnych orgánov
aj na hospodársku súťaž v SR vo forme jej možného nepredvídateľného obmedzenia.
Zároveň ide o ustanovenie, ktoré bolo plánované spresniť už v rámci legislatívneho procesu pri

predmetnom zákone, nakoľko predmetnú kompetenciu (práve kvôli právnym výkladovým problémom
okolo obligatórneho postupu) K. nechcela mať, no uniklo to pozornosti predkladateľov a nespresnilo
sa to. Týmto spresnením sa predmetná nezrovnalosť odstráni. Zároveň v článku IV ide o spresnenia
účinnosti jednotlivých ustanovení vzhľadom na legislatívny proces." Dané odôvodnenie zmeny účinnosti
zákonnej normy neuvádza ako dôvod prijatia novely dopad na rozhodovaciu prax súdov.

Predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, účinného od
01.04.2004, vychádzajúc z európskej legislatívy (Smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Spĺňa náležitosti spotrebiteľskej zmluvy pozitívne
vymedzené v citovanom ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, ktoré treba vykladať v spojení s európskou legislatívou vtedy platnou a účinnou a s dôvodovou

správou k následnej novelizácii zákonom č. 568/2007 Z. z., v zmysle ktorej tam uvedený výpočet
právnych foriem spotrebiteľských zmlúv je len demonštratívny a teda spotrebiteľskou zmluvou môžu byť
aj iné zmluvy.

Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka na

právne posúdenie daného vzťahu a to ustanovenia upravujúce premlčaciu dobu. Vzhľadom na uvedené
odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé privodiť v prospech neho priaznivejšie rozhodnutie vo
veci. V tejto súvislosti odvolací súd považoval ďalej za neopodstatnené poukazy žalobcu v odvolaní
na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a právne obdobných vecí, pretože
rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietajúcej časti je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1,2 CSP v celom rozsahu
potvrdil.

Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% s tým, že o ich výške rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

Záverom odvolací senát s poukazom na § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch uvádza,

že toto rozhodnutie prijal jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).