Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 3, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Tos/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211010017
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6211010017.1

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica na neverejnom zasadnutí dňa 03.novembra 2016 v senáte zloženom z
predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v
trestnej veci proti odsúdenému: N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., S. č. XXX/XX, t.č. v ÚVTOS Banská
Bystrica - Kráľová, pre prečin krádeže formou návodcovstva podľa § 21 ods. 1 k § 212 ods. 1 Tr. zák., o
sťažnosti obhajcu JUDr. Vladimíra Zvaru proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu

Veľký Krtíš sp. zn. 8T/8/2011 zo dňa 22.03.2016 a proti uzneseniu samosudcu Okresného súdu Veľký
Krtíš sp. zn. 8T/8/2011 zo dňa 06.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. a/ Tr. por. sa sťažnosti obhajcu JUDr. Vladimíra Zvaru z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Vyšší súdny úradník Okresného súdu Veľký Krtíš uznesením rozhodol o odmene a o náhrade hotových
výdavkov obhajcu JUDr. Vladimíra Zvaru, advokáta s sídlom AK SNP 1/A, Veľký Krtíš.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť obhajca JUDr. Vladimír Zvara a domáhal sa, aby o tejto sťažnosti
rozhodol Krajský súd Banská Bystrica. V sťažnosti uviedol, že uznesenie je podpísané vyšším súdnym
úradníkom, ale nie je zrejmé, či vyšší súdny úradník bol týmto úkonom poverený. Navyše sa nestotožnil
s tým, že o sťažnosti by mal rozhodnúť predseda senátu, ktorý vyššieho súdneho úradníka úkonom
poveril. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5 Tdo 62/2013.

Žiadal, aby vec bola predložená odvolaciemu súdu.

O sťažnosti obhajcu voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka rozhodol samosudca (ktorý má
rovnaké oprávnenie ako predseda senátu - § 10 ods. 6 Tr. por.) a ten podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.
por. postupom podľa § 190 ods. 2 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obhajcu JUDr. Vladimíra Zvaru zamietol.

Aj proti tomuto uzneseniu uplatnil obhajca JUDr. Vladimír Zvara sťažnosť podanú prostredníctvom
prostriedkovelektronickejkomunikácieadoručenúdoelektronickejschránkypodateľneOkresnéhosúdu
Veľký Krtíš, v ktorej zotrval na vyslovenom stanovisku. Žiadal, aby o prejednávanej veci rozhodol Krajský
súd Banská Bystrica.

Odvolací súd na podklade podaných sťažností preskúmal správnosť výrokov napadnutých uznesení a

tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosti nemožno akceptovať, navyše aj
z dôvodu, že sťažnosť podaná voči uzneseniu samosudcu, ktorý rozhodoval v pozícii nadriadeného
orgánu bola podaná oneskorene.

Sťažnosti sťažovateľa je pritom potrebné preskúmavať vo vzájomnom kontexte, na základe príslušných
ustanovení.Podľa § 553 ods. 5 Tr. por., o výške odmeny a náhrady rozhodne na návrh obhajcu v konaní pred
súdom predseda senátu alebo ním poverený vyšší súdny úradník.

Podľa § 3 ods. 3 písm. a/ zákona č. 549/2003 o súdnych úradníkoch, sudca môže písomne poveriť
vyššieho súdneho úradníka konaním a rozhodovaním vo vymedzenom okruhu vecí podľa rozvrhu práce.

Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súdnym
úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a

riadny chod súdu.

Podľa § 190 ods. 2 písm. c/ Tr. por., ak lehota na podanie sťažnosti všetkým oprávneným osobám
uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec na rozhodnutie vyšší súdny úradník
predsedovi senátu a v prípravnom konaní sudcovi pre prípravné konanie, ktorí majú pri tomto
rozhodovaní postavenie nadriadeného orgánu.

Vo vzťahu k sťažnosti voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je potrebné povedať, že čo sa týka
písomného poverenia vyššieho súdneho úradníka vymedzeným okruhom vecí, ktoré má vybavovať
samostatne, toto je súčasťou rozvrhu práce okresného súdu ako generálne poverenie, a preto nie je
potrebné vyššiemu súdnemu úradníkovi udeľovať v každej veci samostatný súhlas na konanie. To je

vlastne aj odpoveďou na námietku sťažovateľa vo vzťahu k uzneseniu vyššieho súdneho úradníka.
Správne si vyšší súdny úradník počínal, keď vec predložil samosudcovi v trestnej veci, o ktorej mohol v
zmysle rozvrhu práce rozhodovať uznesením o výške odmeny a náhrad obhajcu. Samosudca potom v
zmysle § 190 ods. 2 písm. c/ Tr. por. zákonným postupom rozhodol o sťažnosti v postavení nadriadeného
orgánu.

Pokiaľ sa obhajca odvoláva na konkrétne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedené
pod sp. zn. 5 Tdo 62/2013, je potrebné uviesť, že uvedené rozhodnutie nebolo prerokované s prijatím
zjednocujúcehostanoviskatrestnoprávnehokolégiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,alejevňom
vyslovený právny názor konkrétneho senátu, ktorý bol prezentovaný len v rámci procesného vybavenia

veci - odmietnutia dovolania obvineného. Navyše tento senát nekonfrontoval svoj názor so špeciálnym
ustanovením § 190 ods. 2 písm. c/ Tr. por.

Odvolací súd dospel k záveru, že postavenie predsedu senátu ako nadriadeného orgánu vo vzťahu
k rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nepripúšťa iný výklad len ten, že jeho rozhodnutie ako

nadriadeného orgánu je konečné a proti nemu nie je prípustný opravný prostriedok.

Odvolací súd preto nemal kompetencie rozhodovať o sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka. Túto kompetenciu mal len príslušný predseda senátu, resp. samosudca. Čo sa týka
rozhodnutia samosudcu, ktorý v tomto prípade rozhodol ako nadriadený orgán, toto rozhodnutie je

konečné a nie je voči nemu prípustný opravný prostriedok. Navyše, ako už bolo uvedené, táto sťažnosť
proti rozhodnutiu samosudcu bola podaná oneskorene, po uplynutí zákonnej lehoty podľa § 187 ods.
1 TP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.