Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 17, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/378/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712205353
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5712205353.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky PhDr. S. D., rod. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E., D. XXX/XX, proti odporcovi S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., X. V.. J.
XXXX, zastúpenému JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom v C., E. L. XXXXX/XXX, v
konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Martin, č.k. 11C/18/2012-386 zo dňa 29. januára 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin po tom, čo zrušil bezpodielového spoluvlastníctvo
manželov (ďalej už len „BSM“), vyporiadal ho tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal
osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia 1,9 TDi, EVČ: PN 467CB a osobné motorové vozidlo
značky Škoda Octavia 1,9 TDi Ambiente, EVČ: PN 716CM (predtým EVČ: PN 081BU) a odporcu zaviazal
na úplné vyporiadanie BSM uhradiť navrhovateľke sumu 2.240,07 Eur do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Účastníkov zároveň zaviazal spoločne a nerozdielne uhradiť trovy štátu 36,01 Eur a zaplatiť
súdny poplatok 749,91 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a žiadnemu z nich náhradu trov konania
nepriznal.
Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 150 Občianskeho zákonníka, keď prihliadol na investície
účastníkov do spoločného majetku, a to na strane navrhovateľky 5.500,- Eur a odporcu 500,- Eur
na motorové vozidlo značky PN 467CB. Pokiaľ išlo o motorové vozidlo EVČ: PN 081BU (teraz PN
716CM), tu investovala podľa názoru súdu finančné prostriedky vo výške 270.000,- Sk navrhovateľka,
jedná sa teda o jej výlučné vlastníctvo, do ktorého však investoval odporca sumu 1.000,- Eur, ktoré mu
súd pri celkovom vyporiadaní započítal, nakoľko sa jedná o jeho finančné prostriedky investované do
majetku navrhovateľky. Pri vyporiadaní súd prihliadol i na investície, ktoré boli zo spoločného majetku
použité na úhradu jednak záväzku odporcu (hypotekárny úver vo výške 8.350,84 Eur), t.j. v prospech
navrhovateľky zohľadnil sumu 4.195,42 Eur, od ktorej odpočítal sumu 1.500,- Eur, a to 1.000,- Eur,
ktorá bola investovaná do zveľadenia majetku navrhovateľky, t.j. motorových vozidiel a 500,- Eur, ktoré
odporca použil na nákup tiež motorového vozidla, EVČ: PN 467CB. Odporca teda investoval do majetku
navrhovateľky sumu 1.500,- Eur, pričom následne súd zohľadnil i sumu, ktorá bola uhradená na lízing
motorového vozidla Thalia 870,70 Eur, čím teda odporca prispel 435,35 Eur na majetok navrhovateľky.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne odporca. Žiadal rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie
dôvodiac tým, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, následkom čoho i vec
nesprávne právne posúdil. Mal za to, že pokiaľ i počas existencie manželstva mali manželia svoje
vlastné účty na vlastné meno, jedná sa o spoločné finančné prostriedky, keďže v danom prípade išlo
o spoločné hospodárenie. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu, že navrhovateľka sa podieľala na chode
domácnosti nákupom potravín vo vyšších sumách, lebo tieto skutočnosti neboli ničím preukázané. Pokiaľ
i realizovala nákupy vo väčších sumách, tieto neboli použité na chod spoločnej domácnosti, ale boli

určené pre jej rodičov. Pokiaľ išlo o uhrádzanie lízingu na motorové vozidlo zn. Thalia, podieľal sa na
uhrádzaní uvedeného lízingu po dobu 7 mesiacov a nie po dobu 6 mesiacov. Celkom za 7 mesiacov bolo
uhradených 1.119,27 Eur, a teda v jeho prospech malo byť zohľadnených 559,- Eur a nie 435,35 Eur. Z
rozhodnutia súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu sa nezaoberal otázkou výberu finančných prostriedkov
z účtu navrhovateľky zo dňa 01.10.2010 vo výške 23.299,- Eur a tiež v septembri 2010 vo výške 3.319,-
Eur ako finančnú zálohu na kúpu bytu, čo navrhovateľka ani nepoprela. Na účte navrhovateľky boli
uložené napríklad i finančné prostriedky získané zo svadby vo výške 65.000,- Sk, ktoré tam boli vložené
dňa 17.07.2008, teda aj z tohto dôvodu poprel skutočnosti, že nákup vozidiel, i keď hradený sčasti z
účtu navrhovateľky, bol výlučne z jej prostriedkov.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p.
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Zákonná úprava v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. ukladá súdu okrem iného v dôvodoch svojho rozhodnutia
stručne, jasne a výstižne uviesť, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z ktorých konkrétnych
skutočností vychádzal tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé a zároveň zrozumiteľné. V dôvodoch
sa súd musí zároveň vyporiadať so všetkými tvrdeniami účastníkov, lebo za preskúmateľné a zároveň
zákonné možno považovať len rozhodnutie, ktoré dáva odpovede na všetky otázky významné pre
rozhodnutie vo veci. Ak súd nepostupuje v zmysle vyššie uvedeného, takýmto postupom vždy odníma
účastníkovi možnosť konať pred súdom, lebo tento sa nemá možnosť voči takémuto rozhodnutiu
zákonným spôsobom brániť, najmä s prihliadnutím na ust. § 205 O.s.p. a môže vysloviť len nespokojnosť
s takýmto rozhodnutím vo všeobecnej rovine. Odvolací súd v takomto prípade musí vždy napadnuté
rozhodnutie zrušiť, i keby bolo inak správne pri správnom zdôvodnení.

Pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní BSM účastníkov si súd musí v prvom rade ustáliť okruh
vecí patriacich do BSM, ktoré následne vyporiada podľa zásad uvedených v ust. § 150 Občianskeho
zákonníka.

Už z tohto pohľadu je potom rozhodnutie prvostupňového súdu nezrozumiteľné, keď do výlučného
vlastníctva navrhovateľky pridelil osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia 1,9 TDi, EVČ: PN
716CM (predtým PN 081BU), z čoho možno vyvodiť, že túto vec považoval za vec patriacu do BSM,
pričom na strane 9 dôvodov napadnutého rozhodnutia v odseku 4 konštatuje, že sa jedná o výlučné
vlastníctvo navrhovateľky, do ktorého malo byť len investované zo spoločných prostriedkov 1.000,- Eur
a tu mal súd zohľadniť v prospech odporcu sumu 500,- Eur. Dôvody rozhodnutia v tejto časti teda
nekorešpondujú s výrokovou časťou rozsudku a už z tohto dôvodu musel odvolací súd napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Rozhodnutie prvostupňového súdu by malo byť v prvom rade stručné, jasné a presvedčivé, i pokiaľ
ide o výpočet náhrady na vyrovnanie podielu, kde by mal súd v závere zhrnúť, aká je konkrétna
hodnota všetkých vecí patriacich do BSM a ktoré konkrétne sumy boli započítané či už v prospech
alebo v neprospech toho - ktorého z účastníkov (sumy, ktoré boli zo spoločného majetku vynaložené
na výlučný majetok účastníka alebo opačne, z výlučného majetku účastníka na spoločný majetok). Aj v
tomto prípade súd na viacerých miestach započítava jednotlivé sumy, čo potom robí jeho rozhodnutie
nepreskúmateľným, keď napríklad pri hodnote motorových vozidiel uvádza investíciu v prospech
odporcu 500,- Eur a následne tú istú sumu zohľadňuje i v prípade, keď ju odpočítava od podielu
navrhovateľky na hypotekárnom úvere. Celkový výpočet síce súd zhrňuje na č.l. 9 v poslednom odseku
a na č.l. 10 v prvom odseku napadnutého rozhodnutia, ale tu nikde nespomína investície zo spoločného
majetku do majetku odporcu, konkrétne krb, obklad a skriňa, na ktorú poukazuje pri výpočte poplatku
za vyporiadanie BSM na č.l. 11 spisu.

Taktiež je potrebné prisvedčiť odvolateľovi v tom, že prvostupňový súd sa nedostatočným spôsobom
vyporiadal s jeho tvrdeniami týkajúcimi sa účtu, ktorý bol vedený na meno navrhovateľky. Ako vyplynulo z
vykonaného dokazovania, nepochybne na tento účet boli vkladané prostriedky patriace do BSM (najmä
pokiaľ išlo o mzdu navrhovateľky počas trvania manželstva), a preto nemožno konštatovať, že by tento
účet, resp. zostatok na ňom bol bez ďalšieho vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky aj napriek tomu, že
na tomto účte mala i výlučne svoje prostriedky pred uzatvorením manželstva.

V tomto smere bude povinnosťou prvostupňového súdu vyžiadať si od navrhovateľky podrobný výpis z
účtu, lebo len tak bude možné ustáliť, aké finančné prostriedky v rozhodnom období boli na účet vložené,
či sa jednalo výlučne o mzdu alebo aj iné prostriedky, ako tvrdí odporca (svadobné dary a podobne)
a následne skúmať, ako boli tieto finančné prostriedky použité. Ak navrhovateľka tvrdí, že na kúpu
motorových vozidiel použila výlučne prostriedky, ktoré mala našetrené pred vznikom BSM, bude musieť
súdu ozrejmiť, akým spôsobom boli použité prostriedky patriace do BSM, pozostávajúce z jej mzdy
počas manželstva (zdôvodnenie súdu, podľa ktorého z námatkových výberov zistil, že navrhovateľka sa
podieľala na chode domácnosti, nie je konkrétne a ako také ani neobstojí).
V ďalšom konaní sa bude musieť prvostupňový súd taktiež vyporiadať s tvrdením odporcu, podľa ktorého
navrhovateľka mala vybrať z účtu 23.299,- Eur a tiež 3.119,- Eur (v septembri a októbri 2010), s ktorým
tvrdením sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia doposiaľ nevyporiadal. Za tým účelom bude potrebné
vyzvať navrhovateľku, aby sa k tejto skutočnosti vyjadrila a uviedla, akým spôsobom boli tieto finančné
prostriedky nadobudnuté a zároveň použité.

Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere a po vyhodnotení vyššie uvedených skutočností bude
môcť prvostupňový súd opätovne rozhodnúť.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.