Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Monika Jusková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/94/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815203669
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8815203669.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: BNP PARIBAS FINANCE SA,
so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, proti žalovanej: L. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytomXXXXXQ.XXX,štátnaobčankaSlovenskejrepubliky,zaúčasti:VŠEOBECNÁOCHRANAPRÁV
SPOTREBITEĽOV,sosídlomŠafárikovonám.7,81102Bratislava,IČO:42362962,zast.JUDr.Bohdan
Jakubis, advokát, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, na strane žalovanej, o zaplatenie sumy 565,56
eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 7C/172/2015-31
zo dňa 02.12.2015 takto

r o z h o d o l :

Pokračuje v konaní s právnym nástupcom spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom
Panenská 7, 812 36 Bratislava 1, IČO: 35 787 783, a to spoločnosťou BNP PARIBAS FINANCE SA, so
sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúcou na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom
Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713.

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal žalovanej ani vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovanej.
Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalovaná je, vychádzajúc z osvedčenia o dedičstve,
právnou nástupkyňou I. F., zomretej dňa XX.XX.XXXX, ktorá ako dlžníčka vstúpila na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.10.2008 do záväzkového vzťahu so žalobcom (predtým CETELEM

SLOVENSKO, a.s., IČO: 35 787 783), na základe ktorej bol dlžníčke poskytnutý spotrebiteľský úver vo
výške 598,02 eura na nákup tovaru. Úver mal byť zaplatený v 12 mesačných splátkach, pričom prvá
splátka bola splatná 15.11.2008. Ku dňu smrti I. F. veriteľ zo zmluvy evidoval na úverovom účte dlh vo
výške 565,56 eura.
Uviedol, že žalobca, keďže žalobu podal na súd 19.06.2014, podal ju po uplynutí premlčacej lehoty,
preto žalobu pre premlčanie zamietol.
Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa. Premlčanie žalobou uplatneného nároku posúdil podľa Občianskeho zákonníka - § 100, §
101, § 103, v rozsudku citoval taktiež ustanovenia Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
- § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2, § 3 ods. 3, ako aj ďalšie ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 52 ods.
1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 554 ods. 1, § 544 ods. 1.Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že
podľa jeho názoru pohľadávka premlčanou nie je, nakoľko bola kontinuálne vymáhaná. Podľa

jeho názoru dochádzalo k spočívaniu premlčacej lehoty. Voči I. F. bol nárok uplatnený žalobou z
10.09.2010 na rozhodcovskom súde pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti a.s., Čadca, pričom
rozsudkom KRS/913/2010 z 25.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 04.11.2010 a vykonateľnosť
08.11.2010, bola I. F. uložená povinnosť na plnenie. Následne na základe právoplatného vykonateľného
rozhodcovského rozsudku podal žalobca návrh na vykonanie exekúcie, pričom Okresný súd Lučenec

vydal dňa 08.11.2011 uznesenie č.k. 10Er/1034/10-11, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre neplatnú rozhodcovskú doložku. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 13.12.2011. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením č.k. 10Er/1034/2010-16 z
23.04.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.05.2012, vo výroku I. a 19.05.2012 vo výroku II. exekúciu
proti I. F. zastavil. Po zastavení exekučného konania podal žalobca 18.01.2013 proti I. F. žalobu na
Okresnom súde Vranov nad Topľou, ktorá bola vedená pod sp. zn. 4C/78/2013, vzhľadom na to,

že v rámci konania bolo zistené, že žalovaná pred podaním žaloby, 12.11.2012, zomrela, konanie
bolo uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4C/78/2013-54 zo dňa 20.08.2013, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2013, zastavené. Na základe dedičského konania, ktoré bolo
vedené pod sp. zn. 4D/286/2012, podal žalobca 13.06.2014 žalobu voči dedičom I. F.. Podľa jeho
názoru preto k premlčaniu nemohlo dôjsť. Premlčacia lehota spočívala počas prebiehajúceho konania

na rozhodcovskom súde, počas exekučného konania na podklade rozhodcovského rozsudku, počas
súdneho konania voči právnemu predchodcovi žalovanej, a počas dedičského konania. Súd prvej
inštancie podľa žalobcu nesprávne posúdil nárok ako premlčaný. Žalobca preto žiadal, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; v prílohe odvolania predložil
listinné dôkazy, na ktoré v odvolaní poukázal.

3. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) vzhľadom
na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 07.09.2016 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Vo veci, ktorá bola predmetom sporu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
a zo zistených skutočností bol súdom prvej inštancie vyvodený aj správny právny záver. Keďže ani v

priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací
súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom
rozsahu odkazuje a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva:

Žalobca v odvolaní argumentoval nesprávnym právnym posúdením veci, ktorá bola predmetom sporu

súdom prvej inštancie.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správny právny
predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery.

Podstatnou odvolacou námietkou žalobcu bolo to, že premlčacia lehota nemohla uplynúť, nakoľko
- prebiehalo konanie na rozhodcovskom súde
- prebiehalo exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozsudku
- prebiehalo súdne konanie voči právnemu predchodcovi žalovanej

- prebiehalo dedičské konanie.

K jednotlivým argumentom žalobcu o údajnom spočívaní premlčacej lehoty je potrebné uviesť:Pokiaľ mal žalobca za to, že dôsledkom podania návrhu na rozhodcovský súd a samotného
rozhodcovského konania bolo spočívanie premlčacej lehoty platí, že k spočívaniu premlčacej
lehoty nemôže dôjsť pokiaľ rozhodcovské konanie prebieha na základe rozhodcovskej doložky, ako

neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovská zmluva (rozhodcovská
doložka) uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená
(z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo/9/2012). Kvalifikačným kritériom

pre záver, že nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku je taký stav, ak zmluvné podmienky
boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah (čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská doložka inkorporovaná vo všeobecných
obchodnýchpodmienkach,čobolajkonkrétnyprípadzmluvnéhovzťahu,nárokyzktoréhoboližalobcom
uplatnené, záver o individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky nespĺňa. Naviac, ako uviedol
Ústavný súd Českej republiky v náleze I.ÚS/3512/11 z 11.11.2013, všeobecné obchodné podmienky v

spotrebiteľských zmluvách nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej
a malým písmom písanej forme dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o
ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo
dojednanie o zmluvnej pokute).
Ak teda žalobca poukazoval na rozhodcovský rozsudok, poukazoval podľa názoru odvolacieho súdu

na nulitný, ničotný akt dojednania o rozhodcovskej doložke, nachádza sa totiž vo všeobecných
podmienkach žalobcu, ktoré I. F. ani nepodpísala. Počas rozhodcovského konania prebiehajúceho na
základe takejto rozhodcovskej doložky preto nemohla premlčacia lehota spočívať, rovnako nemohla
spočívať ani počas exekučného konania, ktoré bolo zastavené, ako sám žalobca potvrdil, z dôvodu,
že bolo začaté na základe rozhodcovského rozsudku vydaného na základe neplatnej rozhodcovskej

doložky.

Premlčacia lehota taktiež nemohla spočívať v tom čase, keď žalobca podal na súd voči I. F. žalobu v
čase, keď táto osoba už nežila. Taktiež z dedičského rozhodnutia, ktoré žalobca predložil, nevyplýva, že
by si v dedičskom konaní uplatnil voči právnym nástupcom I. F. svoj nárok.

6. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok ako vecne správny, postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP,
potvrdil.
7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 v spojení s §
262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, priznal
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnej výške, ktorú konkrétne kvantifikuje súd prvej

inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
8. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.