Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 23, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1CoE/127/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615204209
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615204209.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a členov senátu
JUDr. Pavla Polku a JUDr. Vladimíra Kuráka, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Bratislava, so sídlom Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, Grősslingova
4, Bratislava, proti povinnému: Ing. U. C., nar. XX.XX.XXXX, hlásený pobyt P. D. P., t.č. na neznámom
mieste, o vymoženie pohľadávky vo výške 994,15 Eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená

súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu W., N. č. XX,
pod EX 22244/15, v štádiu konania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
6Er/494/2015-7 z 1.2.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6Er/494/2015-7 z 1.2.2016 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie. O trovách exekučného
konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil poukazujúc na ustanovenie § 251 ods. 4, § 104 ods. 1 veta
prvá a § 159 ods. 3 O.s.p. v podstate existenciou neodstrániteľnej prekážky konania - prekážkou res
iudicata.Oprávnenýsavtomtoexekučnomkonanínávrhomnavykonanieexekúciedomáhalavykonania
exekúcie na základe toho istého exekučného titulu (rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 12932/08 z 12.5.2009) a voči
tomu istému povinnému ako v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp.zn. 3Er/551/2009, v ktorom
bola uznesením tamojšieho okresného súdu, č.k. 3Er/551/2009-16 z 12.2.2010 exekúcia zastavená z
dôvodu, že rozhodcovský rozsudok priznáva zákonom nedovolené plnenie, ktoré je súčasne v rozpore
s dobrými mravmi. Prekážka res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť. Súd už
právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je

neprípustná a toto rozhodnutie predstavuje prekážku rozhodnutej veci. Pokiaľ oprávnený nedisponuje
iným exekučným titulom, je vylúčené, aby si novým návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil akékoľvek
nároky z listiny, ktorú už súd vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul.

2. Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas, prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
oprávnený. Podanie odvolania odôvodnil v podstate tým, že

a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.);
b) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v
spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.);
c) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p.).
Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie oprávneného je svojim obsahom úplne identické s odvolaniami,

ktoré oprávnený podáva v iných exekučných konaniach a na základe ktorých len konajúci senát
krajského súdu preskúmaval viac rozhodnutí exekučných súdov vydaných na rovnakom skutkovomzáklade a právnom posúdení (napr. uznesenia sp.zn. 1CoE/135/2015, 1CoE/3/2016, 1CoE/14/2016,
1CoE/19/2016, 1CoE/74/2016, 1CoE/79/2016), odvolací súd nepovažoval za účelné ani hospodárne
opätovne citovať (resp. robiť rešerš) opakovaných odvolacích argumentov oprávneného, ktoré sú pre

zainteresovaných (oprávneného i súdy prvej a druhej inštancie) už notorietou.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a 380 CSP a toto
rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

4. Vzhľadom na to, že vec bola krajským súdom rozhodovaná za účinnosti procesného kódexu platného
od 1.7.2016 (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri svojom
postupe aplikovať úpravu účinnú od 01.07.2016 (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov
súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

5. Odvolací súd po preskúmaní obsahu a predmetu odvolania dospel k záveru, že použitá argumentácia
oprávneného v podanom odvolaní je v podstate totožná s jeho argumentáciou, ktorú použil a
používa minimálne v desiatkach predošlých odvolaní, ktorými odvolateľ primárne atakuje právne
závery exekučných súdov vo vzťahu k zastaveniu exekučného konania bez rozhodnutia o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako i neexistenciu prekážky res iudicata v exekučnom

konaní. Uvedenými odvolacími námietkami ako i ďalšími sa odvolací súd podrobne zaoberal v
predchádzajúcomobdobí.Zdôvodutotožnostitakvosobeodvolateľa,akoajtotožnostivpoužitejprávnej
argumentácii a v skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov exekučných
súdov (vrátane tohto) aj v prípadoch predošlých, odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že
odvolateľovi sú známe dôvody nevyhovenia odvolaniam v obdobných prípadoch (teda potvrdzovania

rozhodnutí exekučných súdov ako vecne správnych) a ustálený právny názor tunajšieho odvolacieho
súdu (konajúceho senátu) na danú problematiku sa nezmenil, nie je potrebné opätovne uvádzať tie
isté dôvody potvrdenia rozhodnutia exekučného súdu o zastavení exekučného konania, aké už boli
uvádzané pri predchádzajúcich prejednávaniach odvolaní oprávneného a preskúmavaní obdobných
rozhodnutíexekučnýchsúdovpôsobiacichvobvodetunajšiehosúdu.Vzhľadomnauvedenésaodvolací

súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením svojich predchádzajúcich rozhodnutí (a odkazuje
na právnu argumentáciu v nich obsiahnutú - napr. 1CoE/135/2015, 1CoE/3/2016, 1CoE/14/2016,
1CoE/19/2016, 1CoE/74/2016, 1CoE/79/2016), ktorými boli potvrdené rozhodnutia exekučných súdov
v obdobných prípadoch. Odvolací súd v takýchto a obdobných prípadoch nemá dôvod meniť svoje
už ustálené závery a preto v podrobnostiach odkazuje na svoje predchádzajúce (vyššie označené

rozhodnutia) a právnu argumentáciu v nich obsiahnutú. Len v stručnosti odvolací súd sumarizuje tento
záver, ktorý rezultuje takmer zo všetkých jeho rozhodnutí vydaných v analogických prejednávaných
prípadoch:

6. Primárnym základom záveru súdu prvej inštancie i súdu odvolacieho je existencii neodstrániteľnej

prekážkykonania,ktoroujeprekážkavecirozhodnutej(resiudicata),ktoráneumožňujeviesťnovéďalšie
exekučné konanie.

7. Opačný záver, ktorý prezentuje sám odvolateľ, by znamenal, že súd by donekonečna mal rozhodovať
o žiadostiach súdnych exekútorov na vykonanie exekúcie na základe identického exekučného titulu

predkladaného oprávneným, hoci už predtým právoplatne rozhodol o zastavení exekúcie (resp.
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) z dôvodu, že predkladaný exekučný
titul nemôže byť spôsobilým exekučným titulom pre vykonanie exekúcie, pretože priznáva zákonom
nedovolené plnenie. Odvolaciemu súdu vôbec nie je zrejmé aký iný výsledok na základe toho istého
exekučného titulu, ktorý bol v predchádzajúcom konaní vyhodnotený ako nespôsobilý exekučný titul

(pričom túto nespôsobilosť nie je možné nijako odstrániť) oprávnený v tomto exekučnom konaní
očakával.

8. Samozrejme existujú aj prípady, kedy zastavenie exekúcie (resp. zamietnutie žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia) prekážku res iudicata nezakladá (napríklad ak dôvodom takéhoto

zastavenia (zamietnutia) bol len fakt, že inak spôsobilý exekučný titul nebol doručený povinnému v
dôsledku čoho nenadobudol právoplatnosť, resp. ak návrh na vykonanie exekúcie bol podaný predčasne
napríklad z dôvodu, že vymáhaná pohľadávka nie je ešte splatná, resp. neuplynula patričná lehota a
pod.). Posudzovaný prípad však do takejto kategórie nespadá ani spadať nemôže.9. Na vyslovenom právnom závere nemení nič ani skutočnosť, že Exekučný poriadok expressis
verbis neobsahuje výpočet prekážok konania, keďže ide o predpis vykonávacieho konania a v zmysle

zákonnej dikcie sa na exekučné konania subsidiárne vzťahoval Občiansky súdny poriadok (v čase
rozhodovania odvolacieho súdu - Civilný sporový poriadok - § 9a ods. 1 CSP) ktorý ako všeobecný
civilný procesný predpis výpočet prekážok konania (vrátane negatívnych procesných podmienok, medzi
ktoré res iudicata patrí) výslovne obsahuje (§ 230 CSP).

10. K úvahám odvolateľa o nemožnosti uplatňovať res iudicata v exekučnom konaní z dôvodu, že
táto vada konania nie je expressis verbis uvedená v Exekučnom poriadku, čo má svedčiť o vôli
zákonodarcu na túto vadu konania v exekučnom konaní neprihliadať, odvolací súd poznamenáva, že
absencia výslovného uvedenia prekážky res iudicata v Exekučnom poriadku môže byť daná tiež tým, že
zákonodarca zrejme nepredpokladal, že by nejakého účastníka konania po tom, čo exekučné konanie
vedené na podklade ním predloženého exekučného titulu bolo právoplatne skončené (či už v dôsledku

zastavenia exekúcie alebo zastavenia exekučného konania - pre neodstrániteľné vady exekučného
titulu) vôbec napadlo na podklade toho istého exekučného titulu (trpiaceho neodstrániteľnou vadou)
opätovne iniciovať ďalšie (nové) exekučné konanie. Zákonodarca zrejme počítal s takými účastníkmi
konania, ktorí budú disponovať aspoň minimálnou dávkou uvedomelosti a racionality, o to viac, ak sú
zastúpení osobou znalou práva na určitej prezumovanej úrovni. Zákonodarca zrejme nepredpokladal, že

niekto pri nezmenenom a nezmeniteľnom stave, bude opätovne robiť tie isté procesné kroky a očakávať,
žebudúviesťkinémuvýsledku,nežkakémuviedlipredtým.Právetomuto(sistýmizákonomprípustnými
a logicky akceptovateľnými výnimkami) zabraňuje prekážka res iudicata.

11. Odvolací súd primárne zdôrazňuje, že uznesenie okresného súdu obsahuje všetky zákonom

stanovené kritériá z hľadiska jeho formy a obsahu. Uznesenie je argumentačne presvedčivé a
zrozumiteľné. Neponecháva odvolaciemu súdu otvorenú žiadnu zásadnú otázku, ktorú by bolo potrebné
riešiť. Krajský súd si bez výhrad osvojuje dôvody napadnutého uznesenia, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje. Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého
stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto
rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Odvolateľ - oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu povinný si náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnil a (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním
nevznikli.

14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa (§ 429 CSP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 77 CMP).

Ak nebude povinnosť vyplývajúca z rozhodnutia okresného súdu v nadväznosti na potvrdzujúce
rozhodnutie odvolacieho súdu dobrovoľne splnená, možno sa domáhať výkonu rozhodnutia postupom
podľa § 370 a nasl. CMP na súde príslušnom podľa miesta bydliska maloletého.