Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 15, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4Er/37/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5603899477
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Ferenčík
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5603899477.3

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: T.. Z. Š. - Z., nar. XX. X. XXXX, bytom
K.Á. XXX/XX, L. M., pre vymoženie pohľadávky 468,50 eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr.
Ladislavom Mikeskom, so sídlom Exekútorského úradu v Liptovskom Mikuláši, pod sp. zn. Ex 25/2003,
takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e.
PovinnémusaukladázaplatiťsúdnemuexekútoroviJUDr.LadislavoviMikeskovitrovyexekúcievovýške
7,97 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom sa dňa 24. 01. 2003 začalo exekučné konanie pod
sp. zn. Ex 25/2003 na vymoženie pohľadávky vo výške 14.114,- Sk, priznanej rozhodnutím Sociálnej

poisťovne,pobočkyLiptovskýMikulášč.525-1-065-4104/0200zodňa5.12.2000.Súdnyexekútorzačal
vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 011347* zo dňa 5. 2. 2003, ktoré v súlade s ust. §
44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti
zaplatiť 14.114,- Sk a trov exekúcie.

V priebehu konania súd zistil, že exekučný titul už nie je možné z dôvodu uplynutia času vykonať.

Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 1. 2002 (ďalej len „Exekučný poriadok“),

exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí
exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Materiálnym predpokladom výkonu exekúcie je vykonateľný exekučný titul. V prípade ak sa exekučný

titul po začatí exekúcie stane neúčinným, je to dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 57
ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného
aleboprocesnéhopráva,ktoréspôsobujú,žeexekučnýtitulsíceformálneexistuje,alestrácaspôsobilosť
byť podkladom pre exekúciu.

Takouto skutočnosťou je aj uplynutie tzv. prekluzívnej lehoty, ktorú zákon stanovuje na vykonanie

exekučného titulu. Pri preklúzii dochádza k zániku práva, prípadne právnej povinnosti, lebo právo sav určenom čase neuplatnilo, resp. nevykonalo. Zánik prekludovanej povinnosti nastupuje priamo zo
zákona, a na jej zánik súd prihliadne z úradnej povinnosti.

Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o sociálnom poistení“), ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na
dôchodkovézabezpečenie,poistnénapoisteniezodpovednostizamestnávateľazaškodupripracovnom
úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a
príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra

2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2003.

Podľa § 277 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, o sankciách za nesplnenie povinnosti platiť poistné
na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, povinnosti platiť príspevok

na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu, oznamovacej povinnosti a ďalších
povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a povinností súvisiacich s platením
príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ktoré vznikli pred 1.
januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa
predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o Sociálnej poisťovni“) pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové
zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať
najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného
predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.

Podľa § 30 zákona o Sociálnej poisťovni pre poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a
pokuty platia primerane ustanovenia o poistnom.

Podľa § 148 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení, pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody
podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách podľa § 239 a penále

podľa § 240 (ďalej len "pohľadávka") vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa
nadobudnutia jeho právoplatnosti.

Predmetom konania je vymáhanie povinnosti zaplatiť poistné a penále, uloženej rozhodnutím podľa

zákona o Sociálnej poisťovni. Novelizáciou zákona o Sociálnej poisťovni s účinnosťou od 1. 7. 2001 bola
okrem iného predĺžená premlčacia lehota pre vymáhanie poistného a sankcií a súčasne bola stanovená
prekluzívna lehota na vykonanie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým bolo predpísané
poistné a sankcie (§ 30 zákona o Sociálnej poisťovni). Takéto rozhodnutie možno vykonať najneskôr do
desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti s tým, že ustanovenia zákona o správnom

konaní (§ 71 ods. 3) sa nepoužijú. Zákon o Sociálnej poisťovni bol zrušený zákonom č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení, ktorý v prechodných ustanoveniach (§ 277 ods. 1, 2) upravuje aj postup pri platení a
vymáhaní poistného a sankcií, ak povinnosť platiť poistné a sankcie vznikla pred 1. januárom 2004 a do
31. 12. 2003 nebola splnená, a to tak, že po 31. 12. 2003 sa postupuje podľa predpisov účinných pred
1. 1. 2004. Z uvedeného je zrejmé, že pri vymáhaní poistného a penále, ktoré je predmetom konania,

je potrebné postupovať podľa zákona o Sociálnej poisťovni, ktorý bol účinný pred 1. 1. 2004, keďže
povinnosť platiť uložené poistné a sankciu vznikla pred 31. 12. 2003 a do 31. 12. 2003 nebola splnená.
Prekluzívna lehota bola síce zavedená až po vydaní exekučného titulu, avšak pri absencii prechodných
ustanovení k predmetnej novele zákona o Sociálnej poisťovni je potrebné vychádzať zo všeobecných
zásad pre to ktoré právne odvetvie. V danom prípade ide o ustanovenie procesnej povahy, preto je

potrebné toto aplikovať aj na rozhodnutie vydané pred jeho účinnosťou; rozhodujúci je stav právnej
úpravy v čase rozhodovania súdu. Napokon súd uvádza, že aj zákon o sociálnom poistení, ktorým bol
zrušený zákon o Sociálnej poisťovni, upravuje 10-ročnú lehotu na vykonanie rozhodnutí (§ 148 ods. 2).Nakoľko osobitný právny predpis, ktorým je zákon o Sociálnej poisťovni, ustanovuje osobitnú úpravu
preklúzie rozhodnutia, ktorým bolo predpísané poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie, resp. sankcie za nesplnenie povinností podľa predmetného zákona, na výkon

exekučného titulu sa nevzťahuje § 71 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní. Rozhodnutia
o povinnosti zaplatiť pohľadávky na poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a
sankcie je možné súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa
nadobudnutia ich právoplatnosti. Ide o prekluzívnu lehotu, z ktorej formulácie vyplýva, že v jej priebehu
musí byť konanie nielen začaté ale i skončené. Uplynutím lehoty sa rozhodnutie stáva neúčinným.

Predmetná exekúcia je vykonávaná na podklade exekučného titulu, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 15. 2. 2001. Desaťročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie v zmysle § 25 ods. 2
zákonaoSociálnejpoisťovnivykonať,sapotomskončiladňom15.2.2011ajejmárnymuplynutímsastal
exekučný titul neúčinným. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.

Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 7,97 eur.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby
nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku,
a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Oprávnená nijakým spôsobom nezavinila zastavenie exekúcie a nie je daný ani iný dôvod, aby bola
prelomená zásada vyjadrená v ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej trovy exekúcie
uhrádza povinný. Súd preto zaviazal povinného nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.

Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008

patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnychexekútorovvzneníúčinnomdo30.4.2008(ďalejlen,,vyhláška“),aksúdnyexekútorjevylúčený
z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej

činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj

začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej
činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súdnemu exekútorovi patria v zmysle § 27a vyhlášky trovy podľa predpisov účinných do 30. 4. 2008.

Odmenu podľa bodu § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky si súdny exekútor nevyúčtoval, preto mu súd odmenu
podľa počtu hodín nepriznal.

Podľa § 15 vyhlášky súd exekútorovi priznal paušálnu odmenu vo výške 3,32 eur (100,- Sk), a to za
získanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky), za doručenie upovedomenia

o začatí exekúcie oprávnenej (§ 15 ods. 1 písm. c/ vyhlášky).

Náhradu hotových výdavkov si súdny exekútor nevyúčtoval, preto mu súd náhradu podľa § 22 a nasl.,
vyhlášky náhradu hotových výdavkov nepriznal.

Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil odmenu vo výške 6,64 eur o
20 % DPH, t. j. o sumu 1,33 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty, hoci tento
nárok súdneho exekútora Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 1. 2002 výslovne nestanovoval.
Zmyslom trov exekúcie je však nielen odmeniť súdneho exekútora, ale zároveň mu nahradiť aj účelne
vynaložené náklady v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Daň z pridanej hodnoty pritom nie

je príjmom súdneho exekútora, ale štátneho rozpočtu, nebolo by preto spravodlivé, ak by mu súd DPH
nepriznal. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právne závery obsiahnuté v náleze Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04 zo 17. 12. 2004.

Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 7,97 eur. Tieto trovy je

povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Mikeskovi povinný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu

prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.