Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Miroslava Púchovská
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/21/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115206247
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115206247.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v
právnej veci žalobkyne U. T., nar. X.X.XXXX, bytom H. X, XXX XX D., zastúpená advokátkou JUDr. Evou
Fükőovou, M. X, XXX XX H. X., proti žalovanému JUDr. Ján Čipka, so sídlom kancelárie Partizánska
197, 981 01 Hnúšťa, správca podstaty úpadcu TRADE CENTER spol. s.r.o. „v konkurze", so sídlom
Vajanského 2, 984 01 Lučenec, IČO: 31 615 724, o určenie neplatnosti vyhlásenia ponukového kola,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64Cbi/16/2015-101 zo dňa
8. marca 2016 takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64Cbi/16/2015-101 zo dňa 8. marca 2016 zrušuje a
konanie prerušuje do právoplatného skončenia sporov vedených na Okresnom súde Rimavská Sobota,
č.k. 8C 96/2014 a Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64Cbi 11/2014.
o d ô v o d n e n i e :
1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezamietolnávrhžalobkynenaprerušeniesúdnehokonania
a zároveň zamietol žalobu vo veci samej. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. V rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia, že šieste vyhlásené ponukové kolo na
predaj podstatnej časti majetku patriaceho podniku úpadcu podľa záväzného pokynu Okresného súdu
Banská Bystrica a následne uverejnené v Obchodnom vestníku č. 153/2012 zo dňa 12.7.2012 je
absolútne neplatným právnym úkonom. Naliehavosť právneho záujmu žalobkyňa preukazovala tým, že
iným právnym spôsobom, ako žalobou sa nemôže domôcť ochrany svojich majetkových práv a tiež
žiadala, aby bola určená žalovanému povinnosť, aby nenakladal s cudzím majetkom. Žalobkyňa, ako
vlastník hnuteľných vecí, zariadení a vybavenia nebytových priestorov Administratívnej budovy súpisné
č. XXX, na CKN parcela č. XXX/X a O. I. bez súpisného čísla, na CKN parcelné číslo XXX/X, stavieb
nachádzajúcich sa v D. v k.ú. D., v KN zapísané na LV č. XXXX, pre k.ú. D., podala vylučovaciu žalobu
na Okresný súd Banská Bystrica podaním zo dňa 7.7.2014. V žalobe sa jedná o vylúčenie majetku
zo súpisu. Tento špecifikovaný hnuteľný majetok, ktorý je predmetom vylučovacej žaloby žalovaný
nezákonne zahrnul do predaja a uviedol súťažiacim v rámci predaja majetku v šiestom ponukovom kole.
Žalobkyňa vyzývala žalovaného, aby uviedol, na akom základe speňažuje hnuteľný majetok žalobkyne,
keďže tento nikdy nebol vo vlastníctve úpadcu, avšak žalovaný na výzvu nereagoval. Z tohto dôvodu
žalobkyňa podala žalobu na Okresný súd Rimavská Sobota o vydanie hnuteľných vecí, pričom konanie
je vedené pod č.k. 8C 96/2014. Žalobkyňa tiež podala žalobu na vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej
podstaty, ktorá je vedená na Okresnom súde Banská Bystrica pod č.k. 64Cbi 11/2014. Keďže tento
hnuteľný majetok úpadca nevlastní, nemôže ho uvádzať v ponukovom konaní. Naliehavý právny záujem
na podaní tejto žaloby žalobkyňa odôvodňovala tým, že jej právne postavenie, ako vlastníka hnuteľného
majetku sa stalo neistým, pričom zároveň bola dotknutá na svojich právach. Žalovaný žiadal žalobu
zamietnuť a uviedol, že šieste kolo verejného ponukového konania urobil na základe záväzného pokynuOkresného súdu Banská Bystrica vykonaného uznesením č.k. 2R 4/2009-553 zo dňa 12.7.2012. Podľa
názoru žalovaného neexistuje zákonný dôvod na vyhlásenie neplatnosti ponukového konania.
3. Žalobkyňa v priebehu konania navrhla, aby konanie bolo prerušené do skončenia konania o vydanie
veci, resp. žaloby o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty.
4. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodnutie v tejto veci nezáviselo od žiadnej otázky, ktorú by súd
nebol oprávnený v tomto konaní riešiť. Čo sa týka prebiehajúcich súdnych konaní uviedol, že sa v nich
nerieši otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto súdnom konaní, nakoľko ide
o konania, v ktorých sa žalobkyňa domáha nároku na plnenie, a teda ani na základe výsledku týchto
súdnych konaní, by nemohol byť daný naliehavý právny záujem žalobkyne na tomto súdnom konaní. Z
tohto dôvodu súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania.
5.Zamietnutiežalobyvovecisamejsúdprvejinštancieoprelonedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmu
na podanej určovacej žalobe.
6. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému
náhradutrovkonanianepriznal,nakoľkožalovanýsivlehote3pracovnýchdníodvyhláseniarozhodnutia
trovy nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú ( § 151 ods. 2 O.s.p. ).
7. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že nesúhlasí
s právnym názorom súdu prvej inštancie. V konaní bolo zdôraznené, že žalobkyňa sa opakovane od
žalovaného domáhala vydania hnuteľných vecí, avšak neúspešne. Žalovaný zverejnil súpis majetku
úpadcu v rámci Obchodného vestníka 13B/2010, kde už pri súpise majetku do neho opomenul zahrnúť
všetok hnuteľný majetok nachádzajúci sa v interiéri predmetných nehnuteľností. Povinnosťou správcu
bolo do súpisu zapísať celý majetok úpadcu, aj majetok, o ktorom je sporné, či patrí do konkurznej
podstaty. Súdu prvej inštancie bol z dôvodu preukázania naliehavosti právneho záujmu predložený
Obchodný vestník OV13B/2010, kde v súpise zverejneného majetku úpadcu bol deficit súpisu všetkého
hnuteľného majetku, čím boli práva žalobkyne, ako vlastníka hnuteľných vecí preukázateľne ohrozené,
kde súd na to nebral ohľad. Žalobkyňa v konaní predložila kúpnu zmluvu z roku 2008, ktorou
nadobudla hnuteľný majetok nachádzajúci sa v interiéri nehnuteľnosti. Tieto veci nemožno považovať
za súčasť a príslušenstvo stavby Administratívnej budovy a O. I. podľa § 120 a § 121 Občianskeho
zákonníka. Poukázala na to, že za súčasného stavu môže dôjsť k scudzeniu predmetu jej vlastníctva.
Žalovaný nakladá s majetkom žalobkyne ako s vlastným, čím žalovaný neoprávnene zasahuje do
výkonu jej vlastníckeho práva. Odvolateľka má tiež za to, že tento stav neistoty možno odstrániť len
autoritatívnym rozhodnutím súdu v predmetnom konaní a nie v konaní o plnenie. Tiež poukázala
na tvrdenie žalovaného, že časť hnuteľných vecí žalobkyne, ktorých súpis nevykonal považuje za
súčasť a príslušenstvo stavby, čo jednoznačne preukazovalo opodstatnenosť podanej žaloby. Súd prvej
inštancie neprihliadol na argumentáciu žalobkyne, kde obchádzanie zákona je dané tým, že všetok
hnuteľný majetok nebol zahrnutý do súpisu majetku úpadcu s odôvodnením, že žalovaný majetok
žalobkyne považuje, ako už bolo uvedené, ako súčasť a príslušenstvo stavby patriacej úpadcovi.
Podľa názoru odvolateľky takýto právny úkon nemôže požívať ochranu v dobe jeho platnosti, nie je
prípustným, aby vzhľadom na predložené dôkazy bolo akceptovateľným, že hnuteľný majetok, ako
napr. hodnotné obrazy, rustikálny nábytok, starožitné lustre, veci ktoré majú nielen historickú, ale
predovšetkým majetkovú hodnotu, bolo možným považovať za súčasť, či príslušenstvo stavby, kde
podmienky podľa § 120 a § 121 Občianskeho zákonníka na takýto záver splnené nie sú. Zároveň
žalobkyňakonštatovala,žesúdprvejinštanciesanevysporiadalsozásadnouskutočnosťou,žežalovaný
scudzuje aj majetok žalobkyne z dôvodu, že ho považuje za súčasť a príslušenstvo nehnuteľností. Práve
z tohto dôvodu bolo vo veci nevyhnutným náležité dokazovanie, kde súd návrhu na ďalšie dokazovanie
nevyhovel a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Tiež namietla, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne
preskúmateľné.
8. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobkyne a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie,akovecnesprávnypotvrdil.Sodvolanímžalobkynenesúhlasíatrvánasvojomvyjadrení,ktoré
súdu predložil podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.7.2015. Uviedol, že v priebehu celého
konania žalobkyňa hmotnoprávne neodôvodnila jej tvrdenie o možnosti určenia neplatnosti právneho
úkonu. Podľa názoru žalovaného žiadnym spôsobom nebolo v konaní preukázané, či možno v žalobepomenovaný právny úkon považovať za právny úkon, ktorý sám o sebe bez ďalšieho právneho úkonu
zakladá neisté postavenie žalobkyne. Žalovaný naďalej tvrdí, že konania vedené na Okresnom súde
v Rimavskej Sobote pod č.k. 8C 96/2014 a Okresnom súde v Banskej Bystrici pod č.k. 64Cbi 11/2014
dostatočným spôsobom zabezpečia, aby žalobkynine tvrdené postavenie vlastníka hnuteľného majetku
bolo dostatočným spôsobom ochránené v prípade, že svoj vlastnícky vzťah k hnuteľnému majetku
preukáže.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379
CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil
pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods.
1 CSP ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, preto v zmysle ustanovenia §
389 ods. 1 písm. b) CSP napadnutý rozsudok zrušil a v zmysle § 391 ods. 1 CSP prerušil konanie
do právoplatného skončenia sporov o vydanie hnuteľných vecí a vylúčenie hnuteľných vecí zo súpisu
konkurznej podstaty.
10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 27.3.2015
domáhala určenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu vyhlásenia šiesteho ponukového kola na
predaj podstatnej časti majetku patriaceho k podniku úpadcu. Žalobkyňa tvrdila, že predmetom
ponukového kola je predaj nehnuteľností, v ktorých sa nachádzajú hnuteľné veci v jej vlastníctve, ktoré
nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 29.3. 1998, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú prílohy, v ktorých sú
špecifikované hnuteľné veci, ktoré touto zmluvou mala žalobkyňa nadobudnúť do vlastníctva. Nakoľko
sú už vedené žaloby vo veci samej o vydanie hnuteľných vecí a vylúčenie vecí zo súpisu konkurznej
podstaty, žalobkyňa navrhla prerušenie tohto konania do doby rozhodnutia uvedených súdnych konaní.
Súd prvej inštancie návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol z dôvodu, že sa v týchto konaniach
nerieši žiadna otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie sporu a zároveň zamietol žalobu vo veci samej
z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na podanie určovacej žaloby.
11. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
12. Podľa ustanovenia § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
13. Podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci
vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier,
zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
14. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Odvolací
súd uvádza, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný spravidla vtedy, ak by bez
tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo
jeho právne postavenie neistým. Určovacia žaloba má preventívny charakter a je opodstatnená najmä
v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zastáva názor,
že v prípade odpredaja nehnuteľností žalovaného, t.j. úpadcu spolu s hnuteľnými vecami, o ktorých
žalobkyňa tvrdí, že sú v jej vlastníctve, by došlo k nevratnému stavu, čím by došlo k ohrozeniu práv
žalobkyne.
15. Odvolací súd dopĺňa, že v rámci konkurzného konania nie je možné pristúpiť k odpredaju vecí,
ktorých vydania, resp. vylúčenia zo súpisu konkurznej podstaty sa na súde domáha osoba, ktorá tvrdí, že
sú jej vlastníctvom. Z tohto dôvodu považoval odvolací súd postup konkurzného súdu, ktorý dal súhlas
k odpredaju nehnuteľností, v rámci ktorých sa nachádzajú hnuteľné veci, o ktorých tvrdí žalobkyňa,
že sú v jej vlastníctve, za nesprávny. Z dôvodu zabezpečenia ochrany prípadného vlastníckeho práva
žalobkyne, odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie mal akceptovať návrh žalobkyne na
prerušenie konania do doby rozhodnutia súdnych sporov, v ktorých sa prejudiciálne musí riešiť otázka
jej vlastníckeho práva k hnuteľným veciam nachádzajúcich sa v nehnuteľnostiach úpadcu, aby nedošlok nenávratnému stavu, že budú odpredané aj hnuteľné veci, o ktorých žalobkyňa tvrdí, že je ich
vlastníčkou.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací napadnuté uznesenie zrušil podľa ustanovenia § 389 ods. 1
písm. b) CSP a konanie v súlade s § 391 ods. 1 CSP prerušil tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
17. Poprávoplatnostisúdnychkonaní,doskončeniaktorýchboloprerušenékonanie,súdprvejinštancie
podľa výsledku týchto sporov bude v konaní pokračovať a rozhodne.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 396 ods. 3 CSP v novom
rozhodnutí o veci.
19. Odvolací súd aplikoval v konaní princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem, teda novú
procesnú úpravu použil aj na toto konanie, aj keď sa začalo pred dňom účinnosti CSP, t.j. pred prvým
1.7.2016, a to v súlade s § 470 CSP.
20. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.