Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/332/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2208209291
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2208209291.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. I. S., G., G. XX,
zastúpená advokátkou: JUDr. Dominika Horváthová, Jašíkova 2, Bratislava, proti odporcom: 1/ M. I., E.
XX, I., 2/ D. I., I., E. XX, zastúpení advokátkou: JUDr. Kvetoslava Živčáková, Kováčska 23, Šamorín, o
určenie, že odstúpenie od zmluvy je platné, o určenie vlastníckeho práva a iné, na odvolanie odporcov 1/
a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 10C/138/2008-448 zo dňa 12. februára 2015
v častiach určenia platnosti odstúpenia navrhovateľky od kúpnej zmluvy, určenia, že bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností sú odporcovia 1/ a 2/ a uloženia povinnosti odporcom 1/ a 2/ zaplatiť

navrhovateľke sumu 114.519 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach - určenia platnosti odstúpenia
navrhovateľky od kúpnej zmluvy m e n í tak, že návrh v tejto časti z a m i e t a, určenia, že
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností sú odporcovia 1/ a 2/, uloženia povinnosti odporcom
1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľke sumu 114.519 eur p o t v r d z u j e a v prisúdení príslušenstva
- úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 3.315,64 eur od 11.07.2008 do zaplatenia a zo
sumy 111.199,96 eur od 15.12.2007 do zaplatenia r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a

na ďalšie konanie.

Nariaďuje súdu prvého stupňa o p r a v i ť v napadnutom rozsudku nesprávne číslo LV.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd určil, že odstúpenie navrhovateľky od kúpnej
zmluvy zo dňa 22.10.2007 uzavreté medzi predávajúcimi M. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, I., E. XX a
D. I., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, I., E. XX a kupujúcou Mgr. I. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.,

G. XX, ktorej predmetom je prevod nehnuteľností byt č. XX, na druhom p. na I. ulici v I., v obytnom
dome so súpisným číslom XXXX, postavenom na parc. č. 1921/9, vo výmere 1265 m2, zastavané
plochy a nádvoria s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti 140/5826, vedené na LV č. XXXX (správne malo
byť uvedené č. XXXX), k.ú. I., okres Dunajská Streda, Obec I., v podiele 1/1 - ina, nebytový priestor
č. X, garáž č. XX, v suteréne obytného domu so súp. číslom XXXX postavenom na parc. č. 1921/9
vo výmere 1265m2, zastavené plochy a nádvoria, s podielom priestoru na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti 18/5826, vedené na
LV č. XXXX, k.ú. I., v podiele 1/1 - ina, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/39 k pozemku - parc. č.
1921/21, zastavené plochy a nádvoria vo výmere 1173m2, vedené na LV č. XXXX, k.ú. I., je platné dňom
doručenia odstúpenia od zmluvy je platné dňom doručenia odstúpenia od zmluvy. Súd ďalej určil, žebezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti byt č. XX, na druhom p. na I. ulici v I., v obytnom dome
so súpisným číslom XXXX, postavenom na parc. č. 1921/9, vo výmere 1265 m2, zastavané plochy a
nádvoria, parcela registra „C" s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu a spoluvlastníckeho pozemku vo veľkosti 140/5826, vedené na LV č. XXXX (správne malo byť
uvedené č. XXXX), k.ú. I., okres Dunajská Streda, obec I., v podiele 1/1 - ina, nebytový priestor č. X,
garáž č. XX, v suteréne obytného domu so súpisným číslom XXXX postavenom na parc. č. 1921/9 vo
výmere 1265 m2, zastavané plochy a nádvoria parc. registra „C", s podielom priestoru na spoločných
častiach a spoločným zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti 18/5826,

vedené na LV č. XXXX, k.ú. I., v podiele 1/1 - ina, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/39 k pozemku
- parc. č. 1921/21, parcela registra „C", zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1173 m2, vedené na
LV č. XXXX, k.ú. I., sú odporcovia 1/ a 2/. Odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 114.519,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne
zo sumy 3.315,64 eur od 11.07.2008 do zaplatenia a zo sumy 111.199,96 eur od 15.12.2007 do
zaplatenia, náklady spojené s uplatnením nároku vo výške 1.039,94 eur do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku. Súd vo zvyšku návrh navrhovateľky čo do nákladov spojených s uplatnením návrhu
zamietol a o trovách konania vyslovil, že rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 596, 597 ods. 2, 457, 48 ods. 1, 2, 420 ods. 1, 3,
517 ods. 1 veta prvá ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") vecne odôvodnil tým, že súd z

výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola
dňa 2.10.2007 uzatvorená kúpna zmluva predmetom ktorej je nehnuteľnosť v kat. území I., ved. na LV
č. XXXX ako parc.č. 1921/9 zastavené plochy a nádvoria vo výmere 1265 m2 obytný dom so súpisným
číslom XXXX na parc.č. 1921/9, vchod č. XX podlažie druhé, byt č. XX podiel priestoru na spoločných
častiach, spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v 140/5826, nebytové

priestory - podlažie suterén, garáž m. č. XX, podiel priestoru na spoločných častiach, spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v 185826 ako aj nehnuteľnosť ved. na LV č.
XXXX a to parc.č. 1921/21 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1173 m2, spoluvlastnícky podiel
k pozemku v 1/39 inách. Z článku č. 2 bod 1 predmetnej zmluvy súd zistil, že predmetom kúpy je
byt s príslušenstvom, garáž a podiel priestoru na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu

a spoluvlastnícky podiel k pozemku. Z článku 5 predmetnej zmluvy súd zistil, že medzi zmluvnými
stranami bola dohodnutá kúpna cena vo výške 3.550.000,- Sk pričom prvá platba z kúpnej ceny vo výške
100.000,- Sk bude vyplatená kupujúcim k rukám predávajúceho v hotovosti, druhá platba kúpnej ceny vo
výške3.350.000,-Skbudevyplatenákupujúcimformouvinkulovanéhoúčtu,ktorýbudevytvorenývN.N.
a.s. najneskôr nasledujúci pracovný deň po podpísaní tejto zmluvy a tretia platba kúpnej ceny vo výške

100.000,- Sk bude vyplatená formou vinkulovaného účtu, ktorý bude vytvorený v N. sporiteľni a.s. Z
článku 8 bod 1 a 2 súd ďalej zistil, že kupujúci vyhlasuje, že pred uzavretím tejto zmluvy sa oboznámil so
stavom predmetu prevodu z uskutočnenej osobnej prehliadky kupovanej nehnuteľnosti a predmetnými
listami vlastníctva, tento stav je mu známy a nehnuteľnosť preberie do vlastníctva a užívania, po splnení
podmienok vyplývajúcich z tejto zmluvy a predávajúci vyhlasuje, že mu nie sú známe žiadne vady

a poškodenia prevádzanej nehnuteľnosti a jej príslušenstva, na ktoré by mal kupujúceho osobitne
upozorniť. Z článku 8 bod 3 tejto zmluvy ďalej súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli, že predávajúci
t.j. odporcovia odovzdajú kupujúcemu t.j. navrhovateľke vypratanú a užívania schopnú nehnuteľnosť do
užívania, najneskôr do 31.04.2008 z dôvodu vyriešenia bývania predávajúceho. K predmetnej kúpnej
zmluve bol povolený vklad do katastra nehnuteľnosti dňa 04.12.2007 pod č. V 7037/07. Podľa udania

navrhovateľkybolauhradenápreodporcovprváadruháplatbaatretiuplatbuvovýške100.000.-Skmala
uhradiť N. N. a.s. po predložení originálu protokolu o odovzdaní nehnuteľnosti do užívania. K prevzatiu
však nedošlo, pretože navrhovateľka pri preberaní predmetného bytu zistila, že byt má podstatnú vadu,
zateká. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhovateľka od zmluvy odstúpila listom zo dňa 30.04.2008
adresovaným odporcom a to podľa § 597 ods. 2 OZ ako aj opätovne listom zo dňa 27.05.2008 a listom zo

dňa 20.07.2009. Z predmetných listov súd ďalej zistil, a to z listu zo dňa 30.04.2008, že navrhovateľka
oznámila odporcom, že odstupuje od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 22.10.2007 podľa § 597 ods. 2 OZ
a bodu 2 článku 8 kúpnej zmluvy nakoľko pri obhliadke predmetného bytu, deň podpísania kúpnej
zmluvy vady zatekania nebolo vidieť a odporcovia ju v prítomnosti svedkov ubezpečili, že predávaná
nehnuteľnosť nemá vady, avšak pri prevzatí bytu boli viditeľné vady predmetu kúpy - zatekanie na troch

stenách a to v detskej izbe, v kuchyni a v obývačke, prejavujúce sa ako súvislý 30 cm pás zatekania pri
strope uvedených nehnuteľností. V odstúpení ďalej si uplatnila nárok na zmluvnú pokutu v zmysle bodu
3 článku 5 kúpnej zmluvy s tým, že náhradu škody vyčísli do 10 dní po vrátení dosiaľ zaplatenej kúpnej
ceny. V liste zo dňa 20.07.2009 v odstúpení od zmluvy oznámila, že byt č. XX na X. podlaží obytnéhodomu na I. ulici č. XX v I., so súpisným číslom XXXX, zapísaným na LV č. XXXX a nehnuteľnosti podľa
LV č. XXXX kat. územie I. je vedený na jej meno.

Vdanomprípadesúdzistil,ženavrhovateľkaodstúpilaodkúpnejzmluvydňa30.04.2007.Zodpovednosť
podľa ust. § 597 je objektívna. Predmetná kúpna zmluva bola uzavretá po obhliadke bytu, pri ktorej bola
navrhovateľka zastúpená svojou matkou ako aj bratom K.. Z článku 8 ods. 2 predmetnej zmluvy súd
zistil, že odporcovia vyhlásili, že im nie sú známe vady a poškodenia prevádzanej nehnuteľnosti a jej
príslušenstva, na ktoré by mali kupujúceho osobne upozorniť. Súd v danom prípade stotožnil preto s

návrhom právnej zástupkyni navrhovateľky, že týmto prehlásením prevzali odporcovia zodpovednosť
za bezvadnosť nehnuteľnosti. Čo sa týka predmetného vyhlásenia poukazujúc na obsah znaleckého
posudku Ing. Seka a Ing. Žilinského súdu zistil, že byt má vady, v byte je navlhnutý pás 30 cm na
severnej stene detskej izby, kuchyne v obývačky a opadáva omietka. Túto vadu navrhovateľka uviedla
aj do protokolu o odovzdaní nehnuteľností do užívania dňa 26.04.2008. Čo sa týka vád uvedených v
znaleckom posudku Doc. Ing. Juraja Žilinského PhD. Bolo preukázané, ako už súd hore uviedol.

Ak odporcovia navrhovateľku ubezpečili, že nehnuteľnosť nemá žiadne vady a toto ubezpečenie sa
ukáže ako nepravdivé, má kupujúci možnosť voľby a to buď žiadať zľavu alebo môže od zmluvy
odstúpiť. Z článku 8 ods. 3 z predmetnej kúpnej zmluvy súd ďalej zistil, že zmluvné strany sa dohodli,
že predávajúci odovzdá kupujúcemu vypratanú a užívania schopnú nehnuteľnosť do užívania najneskôr
do 31.04.2008 z dôvodu vyriešenia bývania predávajúceho. Je pravdou, že odporcovia uviedla, že bola

poskytnutá zľava z ceny bytu, avšak túto skutočnosť žiadnym spôsobom súdu preukázať nevedeli.
Tvrdenia odporcov, že opis vád nehnuteľnosť sa neobjavil v kúpnej zmluve preto, že to nežiadala matka
kupujúcej, odporcovia taktiež žiadnym spôsobom súdu preukázať nevedeli. V danom prípade je súd
toho názoru, že navrhovateľka podpisovala kúpnu zmluvu dobromyseľne v tom, že nehnuteľnosť nemá
žiadne vady.

Súd dospel k názoru, že návrh navrhovateľky je dôvodný a preto rozhodol tak, že určil, že
navrhovateľka platne odstúpila od zmluvy. Zároveň súd preto určil, že odporcovia sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľnosti, zároveň súd poukazujúc na § 457 OZ zaviazal odporcov
zaplatiť navrhovateľke kúpnu cenu tejto nehnuteľnosti teda istinu vo výške 114.519 eur, poukazujúc na

tú skutočnosť, že povinnosť spočívajúca vo vrátení prijatého plnenia k tomu, kto ho poskytol, vzniká
tak v prípade zmluvy neplatnej ako aj v prípade zrušenej. To sa týka aj prípadnej peňažnej náhrady
za plnenie, ak nie je dobre možné vrátenie plnenia pôvodného (§ 458 ods. 1 veta druhá OZ). Zároveň
súd, keď rozhodol tak, že navrhovateľka platne odstúpila od zmluvy a odporcovia sú povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť navrhovateľke kúpnu cenu, zaviazal odporcov poukazujúc tu hlavne na § 517 ods.

1 a 2 zaplatiť navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 3315,64 eur od 11.07.2008
ako aj zo sumy 111.199,96 eur od 11.12.2007 do zaplatenia. V danom prípade súd dospel k názoru, že
navrhovateľka ako kupujúca v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami platne odstúpila od
platne uzatvorenej kúpnej zmluvy, na základe ktorej sa stala vlastníčkou spornej nehnuteľnosti a z tohto
dôvodu potom súd v súlade s ust. § 457 OZ, keďže účinným odstúpením od zmluvy došlo k zrušeniu

zmluvy od počiatku uložil odporcom povinnosť vrátiť si navzájom plnenie, ktoré podľa zmluvy dostali.

Navrhovateľka ďalej žiadala, aby súd zaviazal odporcov na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením
nároku vo výške 1315,74 eur. Čo sa týka tohto návrhu súd priznal navrhovateľke a zaviazal odporcov
na zaplatenie poštovného zo dňa 05.11.2007 v sume 25 Sk ( 0,82 eur), overenie podpisov na protokole

o odovzdaní nehnuteľnosti zo dňa 26.04.2008 vo výške 143,-Sk ( 4,74 eur), z nákladov na advokátku
Dr. H. súd priznal len sumu 8000 Sk ( 265,55 eur), poukazujúc na tú skutočnosť, že v spise sa nachádza
potvrdenka od advokátky Dr. H. ( č.l. 388) zo dňa 30.04.2008 na sumu 8000 Sk. Súd konštatuje v danom
prípade, že navrhovateľka udelila plnú moc 06.05.2008 Dr. H., a pri potvrdenke zo dňa 30.04.2008
sú rozpísané jednotlivé úlohy a to konzultácia, dve hodiny na kúpnu zmluvu na byt č. XX I. XX, I.,

dňa 28.04.2008, konzultácia na vypracovanie listu a to odstúpenia od zmluvy predávajúcim a list pre
Exclusive zo dňa 30.04.2008, súd priznal len sumu 8000,-Sk a sumu 4000 Sk zamietol, keďže v danom
prípade z príjmového pokladničného dokladu ( č.l. 388) zistil, že tam bola uvedená suma vo výške
4000,-Sk zo dňa 06.05.2008, kedy udelila navrhovateľka plnú moc advokátke Dr. K. H.. Čo sa týka
ďalšieho priznaného nároku z titulu nákladov spojených s uplatnením návrhu súd zaviazal odporcov v

1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľke výdavky pre súdneho znalca Ing. Seka zo dňa 27.04.2008 vo výške
3000 Sk (99,58 eur), znalecký posudok Ing. Seka 21.05.2008 vo výške 15.000 Sk ( 497,90 eur), (č.l.
389), poštovné - odstúpenie od zmluvy pre odporcov zo dňa 30.04.2008 vo výške 31 Sk ( 1,02 eur)
( č.l. 390), poštovné zo dňa 27.05.2008 pre odporcov vo výške 25 Sk (0,82 eur), daň z nehnuteľnostipre Mesto Šamorín za rok 2008 - 2013 a to za rok 2008 vo výške 689,-Sk (21,87 eur), za rok 2009
21,80 eur, za rok 2010 28,80 eur, za rok 2011 28,80 eur, za rok 2012 32.56 eur, za rok 2013 35,63
eur. Navrhovateľka žiadala priznať náklady spojené s uplatnením návrhu vo výške 1315,74 eur. Suma

ktorá jej bola priznaná je vo výške 1039,94 eur. Súd v danom prípade poukazuje na tú skutočnosť, že
navrhovateľka nepredložila súdu doklad o poštovnom pre odporcov 1/ a 2/, zo dňa 30.05.2014 v sume
31 Sk, ďalej žiadala aby súd z titulu nákladov spojených s uplatnením návrhu priznal súdny poplatok
za podaný návrh v o výške 3000 Sk, súdny poplatok za odvolanie vo výške 100,- eur, poštovné pre
Exclusive zo dňa 30.04.2008 z dôvodu odstúpenia od zmluvy. v danom prípade súd zistil, že čo sa týka

súdneho poplatku za podaný návrh a súdneho poplatku za odvolanie zo dňa 19.10.2009 sa jedná o trov
konania a nie náklady spojené s uplatnením návrhu. Poštovné vo výške 31 Sk na odstúpenie od zmluvy
pre Exclusive zo dňa 30.04.2008 navrhovateľke taktiež priznaná nebola z dôvodu, že odstúpenie od
zmluvy mala doručiť odporcom ( čo aj urobila) a nie realitnej kancelárie.

V zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po

právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie odporcovia 1/ a 2/ prostredníctvom právnej zástupkyne a navrhli,
aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby
odvolací súd rozsudok zmenil tak, že návrh zamietne. Ako odvolacie dôvody uviedli, že súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a zároveň na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Predovšetkým dôvodili tým, že podpis navrhovateľky na splnomocnení na odstúpenie od
kúpnej zmluvy nebol úradne osvedčený a splnomocnenie zo dňa 30.04.2008 bolo predložené až dňa
09.06.2014 teda takmer po 6 rokoch od podania návrhu. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolatelia

majú pochybnosť či splnomocnenie bolo vystavené navrhovateľkou pred urobením právneho úkonu
odstúpeniaodzmluvyaokremtohonasplnomocneníniejekonkrétneuvedenéskýmbolakúpnazmluva
uzatvorená a tiež chýbajú dôvody odstúpenia pre ktoré je možné od predmetnej zmluvy odstúpiť. Na
splnomocnení ďalej chýba zmocnenie na podpisovanie listín. Odvolatelia neuznávajú dôvod odstúpenia
od kúpnej zmluvy zo dňa 30.04.2008, považujú ho za neplatný, pretože v procese uzatvárania kúpnej

zmluvy bola navrhovateľka resp. jej zástupcovia s vadou oboznámení a to nielen ústnou formou, ale
aj osobnou prehliadkou. V tom čase vada bola zreteľne viditeľná, v čase ohliadky bytu odporcovia
poukazovali na to, že nie je vymaľované, nakoľko nechceli zakrývať viditeľné vady (farebne odlišný pás).
Špecifikácia vady nebola v kúpnej zmluve uvedená na žiadosť matky navrhovateľky, ktorá dcéru pri
kúpe zastupovala. Odporcovia ľutujú, že požiadavku navrhovateľky akceptovali, ale konali v dobrej viere.

Preukázaním skutočnosti, že na stene bol farebne odlišný pás preukazuje aj DVD nahrávka a fotografie
z času odpredaja bytu. Z kúpnej ceny bola poskytnutá zľava 2x 30 000,- Sk a následne ešte 50 000 Sk.
Odporcovia mali za to, že vada farebne odlišného pásu je vykompenzovaná touto zľavou z ceny. Pre
upozornenie na vadu nie je predpísaná žiadna forma a upozornenie na vadu farebne odlišného pásu
bolo zo strany odporcov urobené pred uzatvorením kúpnej zmluvy a vada bola konkrétne označená.

Toto navrhovateľka nemohla prehliadnuť, pretože vada bola zjavná už pri vstupe do bytu. Predpoklady
pre aplikáciu § 597 ods. 1 a 2 OZ nie sú naplnené, pretože na predmet kúpy bola poskytnutá zľava
z ceny. Na existenciu vady boli navrhnutí svedkovia a to N. I., S. I., U. I., F. I., I. E., S. O., S. E., L.
K. a Y. O., ktorí však v konaní vypočutí neboli. K prevzatiu bytu odporcovia uvádzajú, že byt bol dňa
26.04.2008 odovzdaný riadne a odo dňa odovzdania bytu odporcovia v predmetnom byte už neboli.

Čo sa týka znaleckého posudku znalca Ing. Juraja Žilinského odporcovia trvajú na svojom vyjadrení zo
dňa 06.11.2012. Znalec poukazuje na chyby, ktoré sa vyskytli až po odpredaji bytu a to z dôvodu, že
navrhovateľka v byte nebýva a nevykonávala v ňom ani bežnú údržbu. Odporcovia sa cítia byť ukrátení,
pretože znalec na ohliadku ich nepozval a tým bola porušená zásada rovnosti. Vady v byte uvedené
v znaleckom posudku pravdepodobne vznikli vytopením od susedov zhora, o čom odporcovia pripojili

čestné vyhlásenie p. Y. O., správcu bytu a p. P. H. majiteľa bytu nachádzajúceho sa nad predmetným
bytom. Znalecké dokazovanie teda odporcovia považujú za neobjektívne, keďže odporcom nebolo
umožnené zúčastniť sa samotnej ohliadky.

Súd sa žiadosťou odporcov o vypočutie svedkov 11 osôb, oboznámením sa s fotografiami z

predchádzajúcich rokov, či prehratie záznamu na DVD nosiči o stave bytu pri kúpe a odovzdaní ktorého
sa týkalo odstúpenie od kúpnej zmluvy ignoroval. DVD záznam jednoznačne preukazoval, že vada pre
ktorú navrhovateľka od kúpnej zmluvy odstúpila bola v čase rokovaní o predaji bytu viditeľná, teda
navrhovateľka o nej vedomosť mala. Napadnutý rozsudok považujú za odôvodnený nedostatočne anepresvedčivo. Súd nezobral do úvahy skutočnosť, že byt je zdevastovaný, čiže v zmysle rozhodnutia
súdu mali odporcovia vyplatiť navrhovateľke istinu, úroky z omeškania a trovy konania, pričom ako
ekvivalent dostanú zdevastovaný byt, v ktorom by sa dalo bývať, ak by odporcovia vynaložili značné

finančné prostriedky. Navrhovateľka v byte nikdy nebývala, neudržiavala ho, čím sa predmetný byt
oproti stavu kedy bol odovzdaný značne znehodnotil. Okrem toho v čase keď bol byt prevádzaný na
navrhovateľku boli ceny za takýto byt podstatne vyššie ako v súčasnosti. To, že vada existovala už v
čase odpredaja bytu a že bola viditeľná pri ohliadne bolo podporené aj výpoveďou svedkyne Mgr. M.
O.. Majú za to, že svedok K. S. nevypovedal pravdivo, keď na otázky súdu ohľadne vlhkosti a zatekania

uviedol, že odporcovia povedali, že byt nemá vady, takisto svedkyňa X. S. neuviedla pravdu, keď tvrdila,
že na predmetný byt nebola zo strany odporcov poskytnutá zľava. Navrhovateľka nie je schopná vrátiť
predmet kúpnej zmluvy v stave v akom ho kupovala a to z dôvodu, že byt nechránila pred poškodením.
Pokiaľ ide o odstúpenie od zmluvy s účinkami ex tunc teda na zmluvu sa hľadí ako keby nikdy nevznikla,
v tomto ponímaní by teda navrhovateľka mala vrátiť byt odporcov presne v takom stave v akom ho
prevzala. O tom v akom stave sa byt nachádzal v čase podpísania kúpnej zmluvy svedčia fotografie

a DVD záznam. Odporcovia namietajú neurčitosť a chybnosť výroku napadnutého rozsudku kde sa
určuje, že odstúpenie navrhovateľky je platné dňom doručenia, pričom súd vôbec nešpecifikoval kedy
došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, nie je uvedený konkrétny dátum. Zároveň vo výroku je uvedené
LV č. XXXX, pričom na tomto LV figurujú nehnuteľnosti, ktoré nie sú predmetom kúpnej zmluvy od
ktorej navrhovateľka odstúpila. Napadnutý rozsudok odvolatelia považujú za nedostatočne odôvodnený,

pretože výrok sa opiera len o tvrdenie navrhovateľky, že od kúpnej zmluvy odstúpila platne, pričom neboli
do úvahy vzaté relevantné dôkazy predložené zo strany odporcov a nebolo preskúmané splnomocnenie
na odstúpenie od kúpnej zmluvy udelenej navrhovateľkou svojej matke. V odôvodnení rozsudku nebolo
uvedené prečo súd nevykonal odporcami navrhnuté dôkazy. Znalecké posudky preukázali, že vada
existovala v čase odpredaja bytu.

Navrhovateľka odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrila. Uviedla, že
odvolanie nespĺňa náležitosti uvedené v § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., pretože vada konania či postupu
súdu musí mať opodstatnenie a musí vyplývať z vykonaného dokazovania, inak ide o účelovo podané
odvolanie. V úvode odvolania je venovaný priestor nepredloženiu plnej moci matky navrhovateľky,

ktorá bola splnomocnená na odstúpenie od kúpnej zmluvy, pričom odporcovia vznášajú aj námietku
premlčania. Tieto tvrdenia sú zarážajúce, pretože súdne konanie začalo v roku 2008 a v celom priebehu
konania odporcovia nenamietali, že by navrhovateľka nebola riadne zastúpená pri tomto právnom
úkone, pokiaľ ide o námietku novú, prezentovanú výlučne v rámci podaného odvolania, poukazuje
na § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p. Odporcovia uvedené nenamietali v prvostupňovom konaní, napriek

tomu, že túto možnosť mali, nejedná sa o skutočnosti, ktoré bez svojej viny nemohli prezentovať,
odvolací súd sa nimi nemôže ani zaoberať. Ohľadom potreby osvedčenia podpisu na plnej moci sa
navrhovateľka s tým nestotožňuje, pretože právny úkon odstúpenia od zmluvy nie je právnym úkonom
nakladania s nehnuteľnosťou a osvedčenie podpisu sa nevyžaduje. V ďalšej časti odvolania v podstate
opakujú len dôvody týkajúce sa bytu, pričom v tejto súvislosti je odôvodnenie rozsudku vyčerpávajúce,

jasné a zrozumiteľné, preto navrhovateľka zotrváva na svojich tvrdeniach. Ohľadom námietky, že súd
nevypočul všetkých navrhnutých svedkov, nie je rozhodujúce ktoré z označených dôkazov súd vykoná,
pretože súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Odporcovia uvádzajú, že svedkovia
mali potvrdiť existenciu mokrých pásov na stenách bytu, pričom v spore je však dôležité zistenie,
či navrhovateľka o vadách bytu vedela, či navrhovateľke boli tieto vady oznámené, preto svedecké

výpovede sú nehospodárne. Z prehlásenia dvoch navrhnutých svedkov nevyplýva žiadna relevantná
skutočnosť. Navrhovateľka napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, uplatnila si náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 652,29 eur (úkon právnej služby, písomné podanie vo veci samej -
vyjadrenie k odvolaniu + režijný paušál vo výške 8,39 eur).

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu
prvého stupňa, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenými osobami -
účastníkmi konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202
O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že
odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p.), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) postupom tak, že na úradnej tabuli súdu
oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie odporcov 1/ a 2/ je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvéhostupňa v časti určenia platnosti odstúpenia navrhovateľky od kúpnej zmluvy zmeniť, v časti určenia, že
bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností sú odporcovia 1/ a 2/, uloženia povinnosti odporcom 1/
a 2/ zaplatiť navrhovateľke sumu 114.519 eur potvrdiť a v prisúdení príslušenstva - úroku z omeškania

vo výške 8,5% ročne zo sumy 3.315,64 eur od 11.07.2008 do zaplatenia a zo sumy 111.199,96 eur od
15.12.2007 do zaplatenia zrušiť a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom odvolacieho konania boli výroky, ktorými súd určil platnosť odstúpenia navrhovateľky od
kúpnej zmluvy, určil, že bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu sú odporcovia 1/ a 2/, uložil povinnosť

odporcom 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľke sumu 114.519 eur s príslušenstvom. Keďže odporcovia nepodali
odvolanie proti výroku, ktorým súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť náklady spojené s uplatnením
nároku vo výške 1039,94 eur a navrhovateľka nepodala odvolanie proti výroku, ktorým vo zvyšku návrh
navrhovateľky čo do nákladov spojených s uplatnením návrhu zamietol, tieto výroky sa stali právoplatné
a neboli predmetom odvolacieho konania.

Prvostupňový súd prvý odsek výroku o určení, že odstúpenie navrhovateľky od kúpnej zmluvy zo dňa
22.10.2007uzavretejmedzipredávajúcimi(odporcami)akupujúcou(navrhovateľkou),ktorejpredmetom
bol prevod predmetných nehnuteľností, je platné dňom odstúpenia odôvodnil tým, že sa zaoberal vecnou
stránkou odstúpenia od zmluvy a neskúmal danosť naliehavého právneho záujmu na vydaní určovacej
žaloby v tejto časti.

Odvolací súd postupom podľa § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval účastníkov konania na vyjadrenie sa k
možnému použitiu § 80 písm. c) O.s.p.

Právna zástupkyňa navrhovateľky na výzvu odvolacieho súdu uviedla, že nie je pravdou, že by sa

prvostupňový súd existenciou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, že odstúpení
od zmluvy je platné, nezaoberal. V danom prípade ide o komplexný žalobný petit, ktorý sa skladá z
viacerých výrokov, ktoré sú vo vzájomnej súvislosti a všetky majú svoje opodstatnenie. Navrhovateľka
má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že odstúpenie zmluvy je platné, nakoľko bez
tohto určenia bude jej právne postavenie neisté, ak dôjde k priamemu ohrozeniu práv navrhovateľky.

Ide najmä o práva, ktoré predmetom tejto žaloby nie sú, napr. náhrada plnení spojených s užívaním
nehnuteľností, nájomné, príspevky do fondu opráv bytového domu a daň z nehnuteľnosti. V závislosti
od toho, či súd určil vlastníctvo tak, že jej vlastníkmi sú odporcovia a synalagmatický zaviaže na vrátenie
kúpnej ceny bude možné docieliť zápis v katastri nehnuteľností až po právoplatnosti rozsudku. Výrok,
že odstúpenie od zmluvy je platné v sebe konzumuje aj časové ohraničenie kedy k právnemu úkonu

došlo t. j. odo dňa 22.10.2007. Bude teda zrejme, ktoré konkrétne obdobie bola navrhovateľka nútená
znášať všetky uvedené výdavky spojené s nehnuteľnosťou a to napriek tomu, že nehnuteľnosť užívať
nemohla. Teda výrok má aj preventívnu funkciu, nakoľko odporcovia nebudú môcť následne pri žalobe
o náhradu finančných plnení spojených s užívaním bytu namietať, že náhrada patrí navrhovateľke
odo dňa právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ by súd konštatoval, že na určení, že odstúpenie od zmluvy

je platné, nie je naliehavý právny záujem, odoprel by navrhovateľke možnosť domáhať sa náhrady
plnení späť, čo by bolo možné charakterizovať ako odopretie práva na súdnu ochranu. Pri konštrukcii
žalobných petitov navrhovateľka vychádzala z odlišnej funkcií jednotlivých výrokov žaloby z toho
hľadiska, aby funkcia žaloby ako takej splnila účel efektívneho právneho prostriedku na odstránenie
právnej neistoty a ohrozenia práv. Určením, že odstúpenie od zmluvy je platné, bude ochránené právne

postavenie navrhovateľky od momentu odstúpenia od zmluvy a súčasne zabezpečená legitimita jej
ďalších prípadných nárokov súvisiacich s vrátením plnení spojených s užívaním bytu. Nie je pravdou,
že by prvostupňový súd sa nezaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu, táto bola niekoľkokrát
riešená na pojednávaní, čo vyplýva aj zo zvukových záznamov. Do zápisníc z pojednávaní však tieto
prednesy súd nepojal a navrhovateľka predpokladá, že k tomu došlo z toho dôvodu, že odporcovia nikdy

nenamietali, že by naliehavý právny záujem na požadovanom určení nebol daný. Táto námietka ani
nebola predmetom odvolania odporcov.

Právna zástupkyňa odporcov na výzvu odvolacieho súdu uviedla, že v danom prípade prvostupňový súd
rozhodol vo veci bez toho, aby skúmal podmienku procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle §

80 písm. c) O.s.p. Ak je kúpna zmluva neplatná alebo zrušená, môže sa jej účastník domáhať úspešne
vrátenia svojho plnenia len za predpokladu, že je ochotný a schopný vrátiť žalovanému to, čo sám prijal
ako plnenia zo zmluvy. Súd žalobe vyhovel, aj napriek tomu, že navrhovateľka nebude schopná vrátiť
plnenie, ktoré obdržala od odporcov, byt, v takom stave ako ho nadobudla, nakoľko o predmetný byt savôbec nestarala, neudržiavala ho a tento zjavne stratil svoj pôvodnej hodnote, za ktorú bol predávaný.
Prvostupňovým rozhodnutím nie je situácia vyriešená úplne a konečne, nakoľko ak by navrhovateľka
bolavtomtokonaníúspešná,odporcoviasibudúnárokovaťnáhraduškody,ktorávzniklanapredmetnom

byte z dôvodu, že navrhovateľka byt ako vlastníčka neudržiavala, keďže odporcovia už vlastníkmi
bytu neboli, nemohli byt udržiavať. Navrhovateľka by v tomto spore tak získala viac ako odporcovia a
odporcovia by boli zjavne znevýhodnení. Okrem toho prvostupňový súd vo svojom rozsudku zo dňa
8.10.2009 konštatoval, že naliehavý právny záujem nebol preukázaný.

V zmysle § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä po a) o
osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení či tu manželstvo je alebo nie je, o určení
rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti,
ktorá vyplýva zo zákona z právneho vzťahu alebo z porušenia práva a po c) o určení, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm.
c) O.s.p. je potom existencia naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení.
Právny záujem navrhovateľa pritom musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný t.j. naliehavý.
Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností.
Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia

naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol
v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými
aspektmi: odporcom je popieraná (ne)existencia práva či právneho vzťahu navrhovateľa, teda je tu stav
kedy právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, teda je daná existencia aktuálneho
stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi; jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu resp.

stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom;
jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu, vedie k zamietnutiu
určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase

rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 154 ods. 1 v spojení
s § 211 ods. 3 O.s.p.). K tomu či je právny záujem na určení sa prihliada z úradnej povinnosti v
ktoromkoľvek štádiu konania.

Podľa konštantnej judikatúry určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie

určitej otázky neznamená úplne vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva,
alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je)
právny vzťah alebo právo (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/112/2004 aj 3Cdo/98/2004). Ten je v takom
prípade daný na samotnom určení práva.

V danom prípade sa navrhovateľka podanou žalobou po jej zmene domáha, aby súd určil platnosť
odstúpenia navrhovateľky od kúpnej zmluvy zo dňa 22.10.2007 uzavretej medzi predávajúcimi
(odporcami) a kupujúcou (navrhovateľkou) ktorej predmetom je prevod predmetných nehnuteľností,
určenie, že bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností sú odporcovia 1/ a 2/, uloženia
povinnosti odporcom 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľke sumu 114.519 eur s príslušenstvom a zaplatenia

nákladov spojených s uplatnením návrhu. V tomto konaní požadované určenie, že odstúpenie od kúpnej
zmluvy zo dňa 22.10.2007 je platné, je teda nesporne predbežnou otázkou vo vzťahu k určeniu, že
bezpodielovýmispoluvlastníkmibytusúodporcovia1/a2/auloženiapovinnostiodporcom1/a2/zaplatiť
navrhovateľke sumu 114.519 eur s príslušenstvom. Záver o nedostatku naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení v tejto časti žalobného návrhu má za následok dôvodnosť zamietnutia žaloby

v časti určenia platnosti odstúpenia navrhovateľky od kúpnej zmluvy. Odstránenie neistoty vo svojom
právnom postavení, resp. ohrozenia práva navrhovateľka dosiahne ďalším, nasledujúcim určovacím
výrokom.

Odvolatelia v podanom odvolaní uplatňujú odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p.

Ako odvolacie dôvody uviedli, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a zároveň na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a z obsahu odvolania vyplýva aj odvolací dôvod
spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci.Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. spočíva v neúplnom zistení skutkového stavu veci,
pretože súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti.

Účastníci majú povinnosť tvrdenia, povinnosť uvádzať rozhodujúce skutočnosti, a súčasne dôkaznú
povinnosť, teda povinnosť navrhovať dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. O tom, ktoré
z navrhnutých dôkazných prostriedkov sa vykonajú, rozhodne súd. Súd teda nemá povinnosť vykonať
všetky navrhnuté dôkazné prostriedky. Ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazné prostriedky
navrhované účastníkmi, nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový (odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav
(skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený

skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne
vyložil, príp. vtedy, ak z preukázaných skutočností vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie založil na

skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za
konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p.; t.j. každý
dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a pritom starostlivo prihliadol
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa teda nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu a
ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo, žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne
aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z

ust. § 133 až § 135 O.s.p. alebo, aby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania
každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach boli v konaní dostatočným

spôsobom preukázané podmienky pre rozhodnutie súdu o určení, že bezpodielovými spoluvlastníkmi
predmetných nehnuteľností sú odporcovia 1/ a 2/ a uloženia povinnosti odporcom 1/ a 2/ zaplatiť
navrhovateľke sumu 114.519 eur.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že nie sú tu dôvodne uplatnené odvolacie dôvody podľa § 205

ods. 2 písm. c) a f) O.s.p. vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého stupňa o určení, že bezpodielovými
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností sú odporcovia 1/ a 2/ a uloženia povinnosti odporcom 1/ a
2/ zaplatiť navrhovateľke sumu 114.519 eur.

K dôvodom odvolania odvolací súd uvádza nasledovné:

Odvolatelia dôvodili tým, že podpis navrhovateľky na splnomocnení na odstúpenie od kúpnej zmluvy
nebol úradne osvedčený a splnomocnenie zo dňa 30.04.2008 bolo predložené až dňa 09.06.2014 teda
takmer po 6 rokoch od podania návrhu, odvolatelia majú pochybnosť či splnomocnenie bolo vystavené
navrhovateľkou pred urobením právneho úkonu odstúpenia od zmluvy a okrem toho na splnomocnení

nie je konkrétne uvedené s kým bola kúpna zmluva uzatvorená a tiež absentujú dôvody odstúpenia
pre ktoré je možné od predmetnej zmluvy odstúpiť a na splnomocnení ďalej chýba zmocnenie na
podpisovanie listín.
V priebehu konania pred súdom prvého stupňa sa odvolatelia uvedenými skutočnosťami nezaoberali
a uvedené netvrdili.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa
týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, b) má byťnimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej
viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V prípade, že by okolnosti týkajúce sa plnomocenstva spadali po ust. § 205a ods. 1 písm. b) O.s.p.,
odvolací súd uvádza nasledovné.

Z obsahu spisu vyplýva, že Mgr. I. S. - navrhovateľka dňa 30.4.2008 udelila JUDr. I. S. splnomocnenie

k právnym úkonom súvisiaci, s prevodom vlastníckych práv (kúpou) nehnuteľnosti: byt č. XX, nebyt. p.,
garáž XX, parc. č. 1921/9 a 1921/21 na LV XXXX a XXXX, kat. úz. I., špecifikácia právnych úkonov:
zastupovanie navrhovateľky s plným právom vo všetkých ostatných právnych úkonoch súvisiacich s
vyššie uvedenou nehnuteľnosťou, odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 22.10.2007.

Podľa § 31 ods. 1 OZ, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.

Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

Citované ust. § 31 ods. 1 OZ upravuje náležitosti a právne dôsledky jednostranného právneho úkonu
(plnej moci), ktorého uskutočnenie predpokladá predchádzajúce uzavretie dohody o plnomocenstve. Z

hľadiska právnych následkov vydania plnomocenstva (ako osvedčenia adresovaného tretím osobám),
nie je významné, či došlo k platnému (alebo neplatnému) uzavretiu dohody o plnomocenstve.
Podstatnými náležitosťami plnomocenstva je identifikácia splnomocniteľa a splnomocnenca (zástupcu
a zastúpeného) a vymedzenie rozsahu splnomocniteľovho zastúpenia.

Podľa § 32 ods. 1 OZ ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného platí, že koná
vo vlastnom mene.

Ustanovenie § 32 ods. 1 OZ odstraňuje pochybnosti, ktoré môžu vzniknúť medzi konajúcim a tretími
osobami. Obsah prípadných dojednaní (obmedzení) uvedených v dohode o plnomocenstve uzavretej

medzi zástupcom a zastúpeným, nie je vo vzťahu k tretej osobe významný.

Vychádzajúc z uvedených hľadísk v danom prípade predmetné plnomocenstvo obsahuje podstatné
náležitosti, teda identifikáciu splnomocniteľa a splnomocnenca a konkrétne vymedzenie rozsahu
splnomocniteľovho zastúpenia. Náležitosti plnomocenstva, ktoré odvolatelia považujú za nevyhnutné,

nie sú podstatnými náležitosťami plnomocenstva, zákon ich nevyžaduje a ich nedodržanie nemá právne
následky.

Odvolatelia neuznávajú dôvod odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 30.04.2008, považujú ho za
neplatný. Dôvodia, že navrhovateľka resp. jej zástupcovia s vadou oboznámení a to nielen ústnou

formou, ale aj osobnou prehliadkou, v tom čase vada bola zreteľne viditeľná, v čase ohliadky bytu
odporcovia poukazovali na to, že nie je vymaľované, nakoľko nechceli zakrývať viditeľné vady (farebne
odlišný pás), špecifikácia vady nebola v kúpnej zmluve uvedená na žiadosť matky navrhovateľky, ktorá
dcéru pri kúpe zastupovala.

Z čl. 8. bod 2. predmetnej kúpnej zmluvy vyplýva, že predávajúci vyhlasuje, že mu nie sú známe žiadne
vady a poškodenia prevádzanej nehnuteľnosti a jej príslušenstva, na ktoré by mal kupujúceho osobitne
upozorniť.

Ustanovenie § 596 OZ ukladá predávajúcemu povinnosť upozorniť na vady predávanej veci. Túto

povinnosť má však iba v prípade, že o vadách vie. Upozornenie na konkrétnu vadu má dôsledok pre
zodpovednosť predávajúceho za vadu, na ktorú kupujúceho upozornil. Dôkazné bremeno spočívajúce v
povinnosti preukázať, že kupujúceho na vadu upozornil, zaťažuje predávajúceho, ak to však preukáže,
treba mať za to, že kupujúci akceptoval kúpu aj pri existencii danej vady. Pod upozornením treba
rozumieť iba upozornenie na konkrétnu vadu. Ak kupujúci v spore popiera tvrdenie predávajúceho, že

o vadách vedel, je povinnosťou predávajúceho preukázať, že o nich nemohol nevedieť.

Odvolací súd zdieľa totožný názor ako prvostupňový súd, že odporcovia neuniesli dôkazné bremeno,
že konkrétne upozornili navrhovateľku na existenciu vady, navrhovateľka v konaní poprela, že o vadáchvedela a odporcovia nepreukázali, že o vadách nemohla nevedieť. Ani výpovede navrhnutých svedkov
k tejto otázke neboli jednoznačné, možno ich hodnotiť ako protichodné. Keďže v kúpnej zmluve
predávajúci výslovne vyhlásili, že im nie sú známe žiadne vady, na ktoré mali osobitne kupujúcu

upozorniť, potom z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že odporcom sa nepodarilo preukázať,
že navrhovateľku konkrétne upozornili na existenciu vady.

Odporcovia dôvodia, že práve pre existenciu vady z kúpnej ceny bola poskytnutá zľava 2x 30 000,- Sk a
následne ešte 50 000 Sk a odporcovia mali za to, že vada farebne odlišného pásu je vykompenzovaná

touto zľavou z ceny.

Uvedené argumenty odporcov na poskytnutú zľavu z kúpnej ceny z dôvodu vady nepreukázali, išlo o ich
tvrdenia, ktoré boli spochybnené aj výpoveďami vypočutých svedkov. Preto prvostupňový súd správne
uzavrel, že odporcovia o týchto skutočnostiach neuniesli dôkazné bremeno.

Odvolatelia argumentujú, že na existenciu vady boli navrhnutí svedkovia a to N. I., S. I., U. I., F. I., I.
E., S. O., S. E., L. K. a Y. O., ktorí však v konaní vypočutí neboli. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo
dňa 22.01.2015, ktoré pojednávanie predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku vyplýva, že prítomní
(pričom zo strany odporcov bola prítomná aj ich právna zástupkyňa) uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania. Vychádzajúc z uvedeného preto odvolacia námietka týkajúca sa nevykonania

navrhovaného dokazovania je nedôvodná.

K znaleckému posudku znalca Ing. Juraja Žilinského odporcovia uviedli, že trvajú na svojom vyjadrení
zo dňa 06.11.2012, znalec poukazuje na chyby, ktoré sa vyskytli až po odpredaji bytu a to z dôvodu, že
navrhovateľka v byte nebýva a nevykonávala v ňom ani bežnú údržbu, odporcovia sa cítia byť ukrátení,

pretože znalec na ohliadku ich nepozval a tým bola porušená zásada rovnosti. Vady v byte uvedené
v znaleckom posudku pravdepodobne vznikli vytopením od susedov zhora, o čom odporcovia pripojili
čestné vyhlásenie p. Y. O., správcu bytu a p. P. H. majiteľa bytu nachádzajúceho sa nad predmetným
bytom. Znalecké dokazovanie teda odporcovia považujú za neobjektívne, keďže odporcom nebolo
umožnené zúčastniť sa samotnej ohliadky. Je pravdou, že odporcovia neboli prítomní pri ohliadke

predmetného bytu znalcom z dôvodu, že neboli znalcom na ňu prizvaní. Uvedená skutočnosť však
na odborné závery znalca nemohla mať žiadny vplyv. Táto vada prvostupňového konania nemala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (pozri § 212 ods. 3 O.s.p.)

Podľa odvolateľov sa súd mal zaoberať skutočnosťou, že byt je zdevastovaný, čiže v zmysle

napadnutého rozhodnutia súdu mali odporcovia vyplatiť navrhovateľke istinu, úroky z omeškania a trovy
konania, pričom ako ekvivalent dostanú zdevastovaný byt, v ktorom by sa dalo bývať, ak by odporcovia
vynaložili značné finančné prostriedky.

Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa zaoberať sa touto

skutočnosťou. Ustanovenie § 457 OZ ukladá stranám neplatnej či zrušenej zmluvy, aby si navzájom
vrátilivšetko,čopodľanejdostali.Priamozozákonavznikásynalagmatickývzťahpodmieňujúcimožnosť
domáhať sa splnenia záväzku druhej strany poskytnutím či pripravenosťou poskytnúť zodpovedajúce
protiplnenie. Ak sú v prípade kúpy nehnuteľnosti vzájomnými a navzájom podmienenými plneniami zo
strany predávajúceho prevod vlastníckeho práva a zo strany kupujúceho zaplatenie kúpnej ceny, pričom

zaplatenie kúpnej ceny je protiváhou vlastníctva k predávanej veci, potom v prípade neplatnej či zrušenej
zmluvy brániacej kupujúcemu, aby sa stal riadnym vlastníkom veci, napriek tomu, že zaplatil kúpnu
cenu, je predávajúci povinný vrátiť kúpnu cenu. Vrátenie kúpnej ceny je vyvážené tým, že vlastníctvo
k predmetu prevodu zostáva predávajúcemu. Základnou povinnosťou vyplývajúcou z kúpnej zmluvy
ohľadom predmetných nehnuteľností je prevod vlastníckeho práva oproti zaplateniu kúpnej ceny, čo

determinuje reštitučné práva a povinnosti strán zo zrušenej zmluvy. Vychádzajúc z uvedených hľadísk
preto uplatneným synalagmatickým vzťahom sa dosiahne stav pred uzavretím predmetnej zmluvy s
plným rešpektovaním rovnosti a právnej istoty zmluvných strán.

Napadnutý rozsudok odvolatelia považujú za nedostatočne odôvodnený. Odvolací súd považuje tento

odvolací argument za čiastočne dôvodný z nasledovných dôvodov.

Prvostupňový súd zaviazal odporcov, poukazujúc na § 517 ods. 1 a 2 OZ, zaplatiť navrhovateľke úrok
z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 3315,64 eur od 11.07.2008 ako aj zo sumy 111.199,96 eurod 11.12.2007 do zaplatenia. Ďalšie dôvody svojho rozhodnutia o priznaní príslušenstva prvostupňový
súd neuviedol.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu v časti priznania úrokov
z omeškania s kritériami vyplývajúcimi z § 157 ods. 2 O.s.p. je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi
dôsledne neriadil, keď svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom právne ani vecne v časti priznania
príslušenstvaneodôvodnil.Idevtejtočastiovadurozhodnutia,ktorámázanásledoknepreskúmateľnosť
a nezákonnosť rozhodnutia, rozsudok súdu prvého stupňa je v tejto časti nedostatočne odôvodnený.

V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. v
časti určenia, že odstúpenie navrhovateľky od kúpnej zmluvy zo dňa 22.10.2007 je platné tak, že návrh
v tejto časti zamietol. V časti určenia, že bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu sú odporcovia 1/ a 2/ a
uloženia povinnosti odporcom 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľke sumu 114.519 eur rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v časti prisúdenia príslušenstva - úroku z omeškania vo výške

8,5% ročne zo sumy 3.315,64 eur od 11.07.2008 do zaplatenia a zo sumy 111.199,96 eur od 15.12.2007
do zaplatenia rozsudok s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže takýmto postupom súdu sa
odňala účastníkom možnosť konať pred súdom zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil
v zrušenom rozsahu súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní, ktorého predmetom zostal uplatnený nárok na
priznanie úrokov z omeškania bude vykonať na túto otázku riadne dokazovanie, jeho výsledky riadne
vyhodnotiť, vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci opätovne
rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.

Napokon odvolací súd nariadil súdu prvého stupňa podľa § 222 ods. 3 O.s.p. opraviť nesprávne číslo
listu vlastníctva, ktoré bolo uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a to nesprávne XXXX,
pričom správne mal uviesť číslo XXXX.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 4 O.s.p., pretože odvolací súd

rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z
dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.