Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 1, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/328/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114219094
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114219094.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr.

Antónii Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu J. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom S.
XX,XXXXXW.,právnezastúpenýJUDr.PetromRybárom,AdvokátskakanceláriaJUDr.PeterRybár,so
sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29 proti žalovanému: OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine
Chambers, P. O. BOX 95, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, v konaní o neplatnosť dohody o
zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 10. 06. 2015,
č. k. 17C/258/2014-68 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Vyhovuje návrhu na zmenu doterajšieho žalovaného PRO CIVITAS, s. r. o., Vajnorská 100/A, 831 04

Bratislava, IČO: 45 869 464 na OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P. O. BOX
95, Road Town, Tortola, British Virgin Islands.

Potvrdzuje rozsudok.

ŽalovanýadoterajšížalovanýPROCIVITASs.r.o.súpovinníspoločneanerozdielnenahradiťžalobcovi
trovy odvolacieho konania vo výške 47,42 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Petra Rybára,

advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach
zo mzdy uzavretá medzi žalobcom a Poštovou bankou a. s., IČO: XX XXX XXX, P. nábrežie 4, XXX XX
O. v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25. 07. 2007 je neplatná. Zaviazal žalovaného nahradiť
žalobcovi trovy konania 409,67 Eur a tieto uhradiť právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Petrovi Rybárovi,
advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovaného zaplatiť štátu na účet Okresného
súdu Prešov súdny poplatok 99,50 Eur a tento zaplatiť na účet Okresného súdu Prešov do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vec právne posúdil podľa ust. § 52, § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3 a 5, § 10a zákona
č. 250/2007 Z . z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 5, § 4 ods. 1 - 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t. j. 25. 07. 2007.

Svoje rozhodnutie odôvodnil, cit.: „Dňa 25. 07. 2007 uzatvoril žalobca s V. bankou a. s. zmluvu o úvere,

podľa ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver 50 000 Sk, ktorý mal uhrádzať v splátkach po 1 490 Sk
v počte 60 splátok k 20-temu dňu v mesiaci s úrokovou sadzbou 23 %, RPMN 25,58 % s celkovou
výškou nákladov za poskytnutý úver 34 649,95 Sk. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a B. a. s.
zo dňa 25. 07. 2007 je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ust. § 52 a nasl. Občianskehozákonníka. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd vykonal súdnu kontrolu tejto zmluvy a zistil, že
zmluva neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001
Z. z. v znení noviel. Neobsahuje údaj o výške, počte, termíne splátok istiny a úrokov a iných poplatkov,

tiež je nesprávne určená výška celkových nákladov. Z uvedeného vyplýva, že pôvodný veriteľ uviedol
nesprávnu výšku splátok úveru, lebo v písomnej zmluve stanovenej výške nákladov (60 x 1 490 Sk)
zodpovedá splátka 1 410,80 Sk mesačne pri počte 60 splátok. Nekalé konanie je v rozpore s dobrými
mravmi a v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka ide o neplatný právny úkon. Pôvodný veriteľ si
nesplnilaniinformačnúpovinnosťvzmysleust.§10azákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaa§

3 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. a náležitým spôsobom pred uzavretím zmluvy neposkytol informácie o
charaktere bankového produktu a finančnej službe. Dodávateľ nemá právo žiadať poplatky, ktoré neboli
v zmluve dojednané. Žalobca v konaní uviedol, že o uzatvorení dohody o zrážkach zo mzdy pred jej
podpisom nebol informovaný, o tejto zmluvnej podmienke sa dozvedel až po podpise zmluvy, keď si
doma zmluvu prečítal. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola medzi účastníkmi individuálne dojednaná,
je súčasťou formulára, ktorý vopred pripravil a zmluvné podmienky v ňom uviedol pôvodný veriteľ.

Žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť a vyjednať si túto zmluvnú podmienku, o jej existencii
nebol informovaný a nemal možnosť ani uzavrieť zmluvu o úvere, ktorá by túto zmluvnú podmienku
neobsahovala. Tým nie je ani naplnená požiadavka určitosti právneho úkonu. Žalobca v čas uzatvárania
zmluvy o úvere nedokázal vyhodnotiť túto zmluvnú podmienku a poukázať na to, že je neprijateľná,
nedokázal rozoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom. Dohoda o zrážkach

zo mzdy upravená v zmluve umožňuje postihnúť majetok spotrebiteľa v podobe jeho mzdy, v rozpore
s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. V zmysle dohody o
zrážkach zo mzdy poskytovateľ úveru - veriteľ sám určil výšku dlžnej sumy, túto predložil platiteľovi mzdy
za účelom vykonávania zrážok, a to aj v prípade plnení z neprijateľných zmluvných podmienok. Dlžník
tieto zrážky nemôže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho

rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah.

Súd má za to, že táto zmluvná podmienka v predformulárovej forme s vopred určenými zmluvnými
podmienkami veriteľom je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a poškodzuje ho. S touto

zmluvnou podmienkou žalobca pri uzatváraní Zmluvy o úvere nebol oboznámený veriteľom, nebol mu
objasnený inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy a nebol ani vôbec upozornený na to, že Zmluva o úvere
obsahuje aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. Spotrebiteľ je v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti, či
vyjednávacej pozície v rámci konkraktácie a Súdny dvor Európskej únie vo viacerých rozhodnutiach
zdôraznil nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť jeho zvýšenej ochrany ex offo.

Dohoda o zrážkach zo mzdy je aj neurčitý právny úkon, pretože nie je pri nej uvedená výška pohľadávky
ani výška zrážok v zmysle § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo ak sa vykonávajú zrážky zo
mzdy pri výkone rozhodnutia, ide o neplatný právny úkon, čím nie sú splnené atribúty určitosti právneho
úkonu; aj podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, takýto právny úkon, ktorý nie je určitý je v tejto

časti neplatný.

Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvnej podmienky vyplýva priamo zo Zákona č.
250/2007 Z. z. § 3 ods. 3 a 5, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a môže sa proti porušeniam svojich práv domáhať ochrany

svojho práva na súde. Súd z vyššie uvedených dôvodov žalobe vyhovel a určil, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy je neprijateľnou a neplatnou zmluvnou podmienkou.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalobca bol v plnom rozsahu úspešným a
patrí mu náhrada účelne vynaložených trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia, a to

za4úkonyprávnejpomoci(prípravaaprevzatiezastúpenia,spísanienávrhunanariadeniepredbežného
opatrenia, spísanie návrhu na určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a účasť na pojednávaní
dňa 9. 6. 2015), t. j. 4 x 61,87 EUR + 4 x režijný paušál 8,04 EUR, 1 x 8,39 EUR, spolu 279,99 EUR,
hotové výdavky, strata času za účasť na pojednávaní dňa 9. 6. 2015 cesta Košice - Prešov a späť, 4 x po
pol hodine 13,98 EUR, spolu 111,84 EUR a cestovné náhrady na pojednávanie osobným vozidlom R. U.,

ŠPZ: S. z S. do Prešova a späť dňa 9. 6. 2015, cesta Košice Prešov a späť 68 km (spotreba pohonných
hmôt 5,40 EUR) = 17,84 EUR. Celkové trovy predstavujú 409,67 EUR, ktoré uhradí žalovaný priamo na
účet právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Petrovi Rybárovi, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.Žalobca je podľa § 4 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel oslobodený od
plateniasúdnychpoplatkov,vkonaníbolplneúspešný,pretopoplatkovápovinnosťprešlanažalovaného
podľa§2ods.2citovanéhozákonaasúdmuuložilzaplatiťsúdnypoplatokpodľapoložky1bSadzobníka

súdnych poplatkov 99,50 EUR na účet Okresného súdu v Prešove do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku“.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že postupom
súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a že súd prvého stupňa nesprávne

vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav. Rozsudok je arbitrárny, nedostatočne odôvodnený, vybočujúci z rámca spravodlivého
súdneho procesu. V čase uzavretia zmluvy o úvere, t. j. 25. 07. 2007 platná a účinná právna úprava
neustanovovala formát písma, ktorý sa má používať v zmluvných záväzkoch. V. banka a. s. ako právny
predchodca žalovaného povinne na svojom internetovom sídle www.postovabanka.sk zverejňovala
svoje obchodné podmienky v súlade s ust. § 37 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z.. Tieto obchodné

podmienky boli žalobcovi dostupné k nahliadnutiu v akomkoľvek formáte písma a žalobca si ich mohol
preštudovať kedykoľvek pred uzavretím predmetnej zmluvy o úvere a tak mal možnosť si vybrať
či uzavrie zmluvu o úvere so spoločnosťou B. a. s.. Nemožno konštatovať, že dohoda o zrážkach
zo mzdy je neplatná, pretože je nezvýraznená, keďže túto si spotrebiteľ mal možnosť preštudovať
v akomkoľvek formáte písma a v akomkoľvek časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o úvere.

V zmysle ust. § 131 ods. 3 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy
zamestnanca, aj ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca
vyplýva z osobitného predpisu. Takýmto osobitným predpisom je Občiansky zákonník. Dohoda o
zrážkach zo mzdy medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá platne v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka a najmä ust. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle citovaného ustanovenia je

zrejmé, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú podobu, inak je neplatná. Zmluva, ktorej
obsahom je aj dohoda o zrážkach zo mzdy má písomnú formu, a preto nie je možné neplatnosť
dohody o zrážkach zo mzdy na tomto základe namietať. Je teda zrejmé, že jedine nedodržanie
písomnej formy dohody o zrážkach zo mzdy spôsobuje neplatnosť takejto dohody. Zo znenia ust. §
551 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je inštitútom práva,

ktorý má v prvom rade zabezpečovací charakter, tzn., zabezpečuje pohľadávku veriteľa. V žiadnom
prípade nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Ak by súd prijal takúto argumentáciu žalobcu ad absurdum by bolo analogicky možné
akýkoľvek zabezpečovací inštitút, napr. ručenie, záložná zmluva, vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Súd prvého stupňa nemal ani právomoc vo veci konať a rozhodnúť, nakoľko spoločnosť

PRO CIVITAS s. r. o. v predmetnej právnej veci vzniesla námietku pri prvom svojom úkone v konaní (vo
vyjadrení sa k žalobe), že v predmetnej veci má podľa zmluvy vec prejednať rozhodcovský súd. Preto
prvostupňový súd mal konanie zastaviť a postúpiť prejednanie veci príslušnému orgánu, a to Stálemu
rozhodcovskému súdu zriadenému pri spoločnosti Rozhodcovská, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ a. s., so
sídlom Szienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava. Rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania

dňa 25. 07. 2007 je platná. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania žalovanému.

V priebehu odvolacieho konania žalovaný podaním zo dňa 28. 01. 2016 v súlade s ust. § 92 O. s.
p. navrhol, aby odvolací súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalovaného na spoločnosť

OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P. O. BOX 95, Road Town, Tortola, British
VirginIslandszdôvodupostúpeniapohľadávkyzozmluvyoúvere,ktorájepredmetomkonania,predložil
zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 12. 2015 (č.l. 92 - 93 spisu).

Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. Následne k právnemu úkonu

žalovaného v odvolacom konaní, t. j. k návrhu na zmenu účastníka konania na strane žalovaného
(zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 12. 2015) uviedol, že v prípade takéhoto postúpenia
pohľadávky ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uplatnil si náhradu trov konania za písomné
vyjadrenie k návrhu na zmenu žalovaného.

Krajský súd v Prešove (ako odvolací súd) v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý
rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade
s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. s tým, že oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolooznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred verejným vyhlásením rozhodnutia a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

K odvolacej námietke podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., že postupom súdu sa účastníkom konania
odňala možnosť konať pred súdom, túto námietku odvolací súd považoval za nedôvodnú.

Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, žalovaný pri prvom úkone pred súdom (písomné vyjadrenie
k žalobe) predložil do spisu splnomocnenie zo dňa 18. 11. 2014, na základe ktorého splnomocnil

advokátsku kanceláriou verita, s. r.o. so sídlom Karpatská 18, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Jozef
Novák, advokát a konateľ, na všetky právne úkony žalovaného v konaní 17C/258/2014 (č. l. 34 spisu).
Dňa 14. 05. 2015 žalovaný doručil do spisu odvolanie plnomocenstva právnemu zástupcovi verita, s. r.
o. a žiadal, aby všetky písomnosti ohľadom predmetného konania boli doručované priamo žalovanému
(č. l. 43 spisu). Odvolanie plnej moci právnemu zástupcovi verita, s. r. o. je zo dňa 27. 02. 2015 (č. l. 44
spisu). Súd prvého stupňa vo veci nariadil pojednávanie na termín 10. 06. 2015 o 09:00 hod. a žalovaný

prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 28. 05. 2015. Dva dni pred nariadeným pojednávaním, t.
j. 08. 06. 2015, žalovaný žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu, aby právny zástupca, ktorému udelil
splnomocnenie dňa 08. 06. 2015 mal dostatok času na prípravu najmenej 5 dní pred dňom, keď sa
má pojednávanie konať. Súd prvého stupňa na nariadenom pojednávaní 10. 06. 2015 predvolanie na
pojednávanie dňa 28. 05. 2015, čím je zachovaná 5-dňová lehota na prípravu pojednávania, čím žiadosť

žalovaného o odročenie pojednávanie nespĺňa dôvody v zmysle ust. § 119 O. s. p. (č. l. 49 spisu).

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že vyššie popísaný postup žalovaného je
obštrukčný s cieľom predĺžiť konanie. Nič nebránilo žalovanému, aby po odvolaní plnej moci pôvodnému
právnemu zástupcovi verita, s. r. o. dňa 27. 02. 2015 si zvolil právneho zástupcu a nie až dva dni pred

vytýčeným termínom pojednávania. Tým, že sa žalovaný dozvedel o termíne pojednávania dňa 28. 05.
2015 bola zachovaná 5-dňová lehota na prípravu pojednávania, a preto správne postupoval súd prvého
stupňa, ak z dôvodu neexistencie dôležitého dôvodu na strane žalovaného pojednávanie neodročil (§
119 ods. 1 - 2 O. s. p.).

K odvolacej námietke podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p., že súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav, odvolací súd uvádza:

Zo zmluvy o úvere zo dňa 25. 07. 2007 mal súd za preukázané, že žalobcovi bol právnym predchodcom

žalovaného poskytnutý spotrebiteľský úver v celkovej výške 50 000 Sk (1 659,69 Eur). Touto zmluvou
právny predchodca žalovaného vopred vnútil pripraveným predtlačeným tlačivom žalobcovi aj iný úkon
než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére záujmu žalobcu o uzatvorenie úveru. Ako to vyplýva z
predtlače zmluvy, žalobca sa súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj
podtúminiatúrnympísmompísanúčasť,ktoroumalodôjsťkdohodeozrážkachzomzdy.Žalobcavčase

uzatvorenia zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné.
Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s judikatúrou Súdneho dvora EÚ,
v zmysle ktorej sa vnútroštátne orgány pri aplikácii práva majú vždy usilovať o eurokonformný výklad
vnútroštátneho práva, t. j. jeho výklad v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, aby sa tak zabezpečil reálny účinok smernice bez ohľadu

na to, či ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok, aplikácia smernice založená
na eurokonformnej interpretácií vnútroštátneho práva tak môže byť použitá vo všetkých horizontálnych,
aj vertikálnych sporoch.

Odvolací súd mal za preukázané, že súčasťou typovej formulárovej zmluvy o úvere, ktorej znenie bolo

vopred pripravené zo strany právneho predchodcu žalovaného bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy,
a to v čl. II bod 3 zmluvy o úvere. Z vyjadrenia žalobcu pred súdom ako spotrebiteľa je zrejmé, že
nebol žiadnym spôsobom osobitne oboznámený zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho
inštitútu, ani o jeho následkoch. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že
žalobca ako osoba neznalá zákona bez podrobnejšieho jednoduchého, pre ňu zrozumiteľného výkladu

obsahu dohody o zrážkach zo mzdy, nebola schopná posúdiť následky tejto svojej nedostatočnej
vedomosti a informovanosti, a to aj so zreteľom na to, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola
do zmluvy zakomponovaná s uvedením podstatne menšieho písma než ostatné ustanovenia zmluvy o
úvere. Na základe takto uzavretej dohody následne žalovaný požiadal listom zo dňa 07. 08. 2012 (č. l. 5spisu) zamestnávateľa žalobcu (obec S.) o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne
rozhodnutie, ktoré by ukladalo povinnosť plniť.

Kodvolacejnámietkežalovaného,žeprvostupňovýsúdnemalprávomocvovecikonaťarozhodnúť,lebo
v predmetnej veci sa má vec podľa zmluvy prejednať v rozhodcovskom konaní, odvolací súd zdôrazňuje,
že dohoda zmluvných strán o tom, že spory vzniknuté zo zmluvy bude rozhodovať len rozhodcovský súd,
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou priečiacou sa ust. § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka,
a preto je podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovskú doložku obsiahnutú

v čl. XI bod 11.2 úverových podmienok spoločnosti V. a. s. (č. l. 36 - 37 spisu) tvoriacich súčasť úverovej
zmluvy uzatvorenej dňa 25. 07. 2007 je potrebné vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,
keď od spotrebiteľa sa vyžaduje, aby spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy sa riešili výlučne v
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky
je nulitným právnym aktom (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24. 02. 2011, sp. zn.
17CoE/47/2011).

Správne postupoval súd prvého stupňa, ak bral ohľad na súdnu kontrolu zmluvných podmienok v
zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj to, že vykladal vnútroštátne právo v súlade
s ustanoveniami a cieľmi Smernice Rady 93/13/EHS. Spotrebiteľ má totiž právo, aby jeho právne
postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom

vzťahu k dodávateľovi a v tom slova zmysle je nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu, aj práv na
plnenie alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie vzťahu právnej istoty
v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej
neplatnosť nikto neurčil.

Zosamotnéhozákonnéhoustanovenia(najmä§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa)
vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej
podmienky a vyslovenia je neplatnosti (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 1Co 27/2013).
Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou 93/13 z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,

pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho
dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,
Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj
uznesenie Pohotovosť, bod 37).

S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil,
že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných
zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,
bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť,
bod 39).

V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje vhodný
prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie tomu,
aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného
v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov

alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00,
Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 41).
V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol,
že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky
neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal

na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu
náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa
odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých
členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami,
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalý

charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa
možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez
návrhu.“ (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Marie-Jeanne Godard
C-429/05, bod 61).Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok
C-106/77 Simmenthal).

Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.

Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.:

„Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
samávosvetleefektivityvykladaťvtomzmysle,žebrániuplatňovaniutakejvnútroštátnejprávnejúpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v
zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto

súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy.

Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia

uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s
ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

Uvedenie menšieho písma tak významného zabezpečovacieho inštitútu, akým je dohoda o zrážkach
zo mzdy, hodnotí odvolací súd ako nepochopiteľný a ako zlý úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti
nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci
I. ÚS 342/09.

Odvolací súd majúc na zreteli uvedené napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1
O.s.p.).

V priebehu odvolacieho konania, podaním zo dňa 28. 01. 2016, žalovaný navrhol zmenu účastníka

konania na strane žalovaného v súlade s ust. § 92 O. s. p.. Poukázal na právnu skutočnosť, ktorá nastala
po začatí konania a s ktorou je spojený prevod alebo prechod práv alebo povinností uplatňovaných v
predmetnom konaní (zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 18. 12. 2015).

Podľa ust. § 92 ods. 2 O. s. p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy

spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná môže navrhovateľ alebo ten,
na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli navrhnúť, aby do konania
namiesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práve alebo povinnosti prevedené alebo
na koho prešli.

Podľa ust. § 92 ods. 3 O. s. p., súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna
skutočnosť uvedená v ods. 2 a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas
odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním
návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

V predmetnej veci ide o práva a povinnosti z úverového vzťahu, presnejšie z úveru, ktorý poskytol právny
predchodca žalovaného žalobcovi.Žalobca začal konanie na súde dňa 08. 07. 2014, a to podaním návrhu. K postúpeniu pohľadávky došlo
dňa 18. 12. 2015, teda po začatí konania, v priebehu odvolacieho konania.

Aj keď žalobca podľa obsahu vyjadrenia zo dňa 19. 05. 2016 (č. l. 99) nesúhlasil, aby súd vyhovel návrhu
na zmenu účastníka konania na strane žalovaného postupom podľa § 92 ods. 2, 3 O. s. p. jeho nesúhlas
je právne irelevantný.

Vychádzajúc z ust. § 92 ods. 2, 3 O. s. p., odvolací súd nevidí dôvod na nepripustenie zmeny účastníka

konania na strane žalovaného vzhľadom na singulárnu sukcesiu, ku ktorej došlo po začatí konania,
v priebehu odvolacieho konania, a preto návrhu na zmenu účastníka konania na strane žalovaného
vyhovel.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v súlade s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O. s. p.. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu náhrada trov odvolacieho

konania nepatrí. Úspešný žalobca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, a preto mu súd priznal
žiadané trovy právneho zastúpenia vo výške 47,42 Eur a zaviazal doterajšieho žalovaného PRO
CIVITAS s. r. o. i terajšieho žalovaného, aby trovy konania nahradili žalobcovi spoločne a nerozdielne
na účet jeho právneho zástupcu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.