Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 2, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 22XCdo/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221666
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:4412221666.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č.
4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu škody 1 851,13
€ a nemajetkovej ujmy 370,23 €, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp.zn. 8C/824/2012-43, o

dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/423/2013-60 zo dňa 5. novembra
2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Nové Zámky žalobu, ktorou sa voči
žalovanej domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 514/2003 Z.z.“) z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky, ktorý
malspočívaťvnevydanípoverenianavykonanieexekúcievzákonomstanovenejlehote.Vžalobeokrem
iného uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil Okresný súd Nové Zámky, preto jeho sudcovia nemôžu

danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to žiadala, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní tejto
veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).

2. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 8NcC/173/2012-9 zo dňa 19.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Nové Zámky sú vylúčení z prejednávania a rozhodnutia tejto veci a vec prikázal na
prejednanie Okresnému súdu v Komárne.

3. Okresný súd Komárno rozsudkom č.k. 8C/824/2012-43 zo dňa 07.10.2013 návrh žalobkyne zamietol
a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania za
preukázané, že žalobkyňa sa domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku
nesprávneho úradného postupu z dôvodu, že k rozhodnutiu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
nedošlo v 15-dňovej lehote. Žalobkyňa však do vyhlásenia rozsudku súdu nepreukázala, že by podala

sťažnosť na prieťahy, žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, resp. že by existovalo právoplatné
rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorými by bolo konštatované
porušenieprávanaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.Okresnýsúdkonštatoval,ževšeobecný
súd môže rozhodnúť o priznaní náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. až v prípade,
ak už oprávnený orgán rozhodol o existencii prieťahov v konaní. Návrh žalobkyne ako nedôvodný súd

preto v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.4. Krajský súd v Nitre na odvolanie žalobkyne rozsudkom č.k. 5Co/423/2013-60 zo dňa 05.11.2014
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p.) a žalovanej
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď sa v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia a skonštatoval správnosť skutkových zistení a právneho posúdenia veci
súdom prvého stupňa. Čo do merita veci súhlasil so súdom prvého stupňa a uzavrel, že žalobkyňa v
konaní neuniesla dôkazné bremeno. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.

5. Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť
rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu,
že vo veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.) a účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). K námietke týkajúcej sa § 237 písm. g/ O.s.p.
uviedla, že existujú objektívne dôvody, pre ktoré sú všetci sudcovia okresného súdu vylúčení. Vec podľa
nej mala byť postúpená inému okresnému súdu a mal byť uskutočnený postup podľa § 15 O.s.p. Odňatie

možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) žalobkyňa videla v tom, že rozhodnutie odvolacieho
súdu bolo prekvapivé (pretože popiera doterajšiu konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a je založené na tvrdeniach, ktoré sú sofistikovaným odôvodnením nespravodlivosti),
nedostatočne odôvodnené a porušujúce zásadu kontradiktórnosti konania (pretože súdy oboch stupňov
založili svoje rozhodnutia na skutočnostiach a právnych argumentoch, ku ktorým sa nemohla vyjadriť s

cieľomovplyvniťsúdnerozhodnutievosvojprospech).Zároveňžiadalapriznaťnáhradutrovdovolacieho
konania.

6. Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len
„C.s.p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci
k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia
§ 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však dovolanie tu bolo

podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“). Dôvodom pre takýto postup
je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a
právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych

očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy
procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C.s.p.).

8. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom

ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv.
por. tiež § 10a ods. 1 O.s.p., § 35 C.s.p. i nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom
poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), po zistení, že dovolanie bolo podané včas aj naň oprávneným
subjektom, zastúpeným advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C.s.p., skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania, či dovolanie je procesne prípustné a dospel k záveru, že dovolanie treba

odmietnuť.

9. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C.s.p. stručne uvádza, že
nakoľko ide o dovolanie podané žalobkyňou v obdobnej veci, aká už bola v počte aspoň päť predmetom
konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky, pričom bola v týchto

konaniach podrobne riešená aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jej dovolania - porovnaj konania vedené
na dovolacom súde pod sp.zn. 1 Cdo 259/2015, 6 Cdo 224/2015, 6 Cdo 14/2015, 8 Cdo 810/2015, 8 Cdo
612/2015, dovolací súd sa s odôvodneniami týchto rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v
celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 C.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

10. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie žalobkyne proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol
zaoberať dôvodnosťou dovolania.11. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 451 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 262
ods. 2 a § 255 ods. 1 C.s.p.

12. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.