Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/361/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311207589
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6311207589.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore
žalobcov: 1/ X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., F. č. XX, a 2/ B. Q., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v C., F. č. XX, obidvaja zastúpení JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou so sídlom v Brezne, ČSA
č. 18, proti žalovaným: 1/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom v U. C., S. č. XXXX/XXX, a 2/ N. K., rod.

Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom v U. C., S. č. XXXX/XXX, obidvaja zastúpení Z.. S. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v C., H. č. XXXX/X, ako zvoleným zástupcom, o zriadenie vecného bremena, o trovách konania,
o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 6C/390/2011-223 zo dňa 02.06.2016,
ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nepriznal žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania;
vychádzal zo skutočnosti, že žalobcovia boli podľa výsledku konania v prejednávanom spore v prevažnej
časti úspešní a v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016
im vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania; napriek uvedenému však dospel k záveru,
že v prejednávanom spore sú splnené podmienky v podobe dôvodov hodných osobitného zreteľa pre
nepriznanienáhradytrovkonaniavzmysle§150ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníúčinnom

do 30.06.2016; za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval súd prvej inštancie „predovšetkým
samotný predmet konania a okolnosti prejednávaného prípadu, kedy by nepovažoval za spravodlivé,
aby k náhrade trov konania boli zaviazaní žalovaní 1/ a 2/; rozsudkom vo veci samej dochádza k
významnému zásahu do vlastníckeho práva žalovaných 1/ a 2/ v podobe zriadenia vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu cez ich pozemok, ktorý je síce kompenzovaný náhradou za zriadenie
tohto vecného bremena (určená v sume 380,- € v nadväznosti na závery znaleckého posudku v

intenciách právneho názoru vysloveného odvolacím súdom), avšak táto náhrada nikdy nebude v plnom
rozsahu zodpovedať miere obmedzenia ich vlastníckeho práva v podobe vecného bremena; hoci na
základe vykonaného dokazovania boli z technického hľadiska zistené aj iné možnosti prístupu pre
žalobcov k ich nehnuteľnosti, súd z dôvodu primeranosti a ďalších okolností uvedených v odôvodnení
rozsudku (najmä finančná nákladnosť zriadenia inej prístupovej cesty, obmedzenie viacerých vlastníkov,
atď.) zriadil vecné bremeno práve vo vzťahu k pozemku žalovaných; nejde tu o zriadenie prechodu cez

odľahlý pozemok, napr. poľnohospodársku pôdu, ale cez dvor pri rodinnom dome, v ktorom žalovaní
bývajú, kde už výkonom vecného bremena dochádza nielen k určitému opotrebeniu udržiavaného
povrchu pozemku, ale aj k narušovaniu súkromia vlastníkov, resp. osôb, ktoré využívajú domovú
nehnuteľnosť, dvor, či hospodársku budovu, v neposlednom rade aj k obmedzeniu užívania dvora nimi
samotnými; nepriznaním náhrady trov konania nepôjde vo vzťahu k žalobcom o neprimeranú tvrdosť v
porovnaní s úspechom, ktorý dosiahli vo veci samej“; uvedené skutočnosti vyhodnotil súd prvej inštancie

ako dôvody hodné osobitného zreteľa a žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal.2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne včas odvolanie zo dňa 06.06.2016 (č.l. 228-229 spisu). Nesúhlasili s rozhodnutím súdu prvej
inštancie. Domáhali sa priznania náhrady trov konania v celom rozsahu. Vyčítala súdu prvej inštancie

nesprávne právne posúdenie veci. Zdôraznili, že v prejednávanom spore boli v plnom rozsahu úspešní
a preto nie sú splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
v znení účinnom do 30.06.2016. Vyčítali súdu prvej inštancie, že napadnuté rozhodnutie nezdôvodnil zo
všetkých hľadísk, ktoré prichádzajú do úvahy. V prejednávanom spore riešili len faktický stav, t.j. prechod
k ich nehnuteľnosti, ktorý už fakticky existoval a ktorý prechod pokojne a nerušene vykonávali viac ako

tridsať rokov. Rozhodnutie o trovách konania považovali preto za nespravodlivé.

2.2 Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 04.07.2016 (č.l. 234 spisu) k odvolaniu žalobcov uviedli, že požadovaná
náhrada trov konania je absolútne neprimeraná k náhrade za zriadenie vecného bremena, preto
považujúrozhodnutiesúduprvejinštancieotrováchkonaniazasprávne.Nesúhlasilistvrdenímžalobcov
o ich plnej úspešnosti v prejednávanom spore. Odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej

inštancie považovali za presvedčivé.

3. Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“); podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti;

podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

4. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcov podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalobcov podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcov podľa § 380 ods. 1 C.s.p.
a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho

potvrdenie ani na jeho zrušenie.

4.1 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

4.2 Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

4.3 Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

4.4 Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

4.5 Podľa článku 16 ods. 3 základných princípov Civilného sporového poriadku, v konaní o opravnom
prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný

prostriedok uplatnila.

5. Žalobcovia v podanom odvolaní nesúhlasili s aplikáciou ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“) v prejednávanom spore zo
strany súdu prvej inštancie. Odvolací súd vo všeobecnosti udáva, že účelom ustanovenia § 150 ods. 1

O.s.p. bolo zmiernenie dôsledkov právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania; predpokladom
bola existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania inak
úspešnému účastníkovi; v prípade, že niektorej zo strán konania vzniklo na základe jej (plného alebo
pomerného) úspechu v spore právo na náhradu trov konania od druhej strany, priznávalo ustanovenie §
150 ods. 1 O.s.p. súdu

moderačné právo zmierniť dôsledky (dopady) ustanovení upravujúcich náhradu trov konania; pokiaľ
boli splnené predpoklady uvedené v tomto ustanovení, mohol súd výnimočne nepriznať náhradu
trov konania (procesne) úspešnej strane, ktorej by inak priznal ich náhradu celkom alebo sčasti;
predmetné ustanovenie tak v nadväznosti na ustanovenie § 1 O.s.p. napomáhalo zabezpečiť spravodlivú ochranu práv, ktorú
aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok, resp. zásady zodpovednosti za zavinenie vždy dôsledne
neumožňovala; podľa záverov súdnej praxe k uvedenému ustanoveniu umožňuje súdu pri rozhodovaní

o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej
tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o
náhrade trov konania; úvaha súdu, či sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia,
musela vždy vychádzať z posúdenia všetkých relevantných okolností konkrétneho sporu; predmetné
ustanovenie preto nebolo možné interpretovať tak, že súdu umožňovalo kedykoľvek a bez ohľadu

na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov procesne úspešnej
strane; výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musela byť daná osobitnými okolnosťami, ktorých
charakteristiku bolo nevyhnutné v odôvodnení rozhodnutia vždy náležite vysvetliť a konkretizovať; pri
posudzovaní, či v konkrétnej veci sú tieto dôvody dané, musel súd prihliadať na majetkové, sociálne,
osobné a ďalšie pomery (treba zdôrazniť, že všetkých) strán konania a vziať do úvahy nielen to, aké
sú pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale súčasne aj to, aký bude dopad aplikácie § 150

O.s.p. na (medziiným
tiež majetkové) pomery druhej procesnej strany; významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia
mohlo byť v určitom spore veci tiež to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj
strán k predmetu sporu, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu procesných povinností a podobne
(porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo/4/2012 zo dňa

27.11.2012, sp. zn. 3MCdo/30/2012 zo dňa 17.10.2013 ale aj sp. zn. 1MCdo/3/2009 zo dňa 25.06.2009);
ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. dopadalo na stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania;
k dôvodom hodným osobitného zreteľa mohlo dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej
procesnej situácii; tento dôvod bol teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej
situácie; predmetné ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. nebolo možné považovať za predpis, ktorý by

zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale išlo o ustanovenie, podľa ktorého bol súd
povinný skúmať, či v spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým treba pri
stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť; nebolo možné vykladať ho tak, že
je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania;
bez náležitého odôvodnenia splnenia výnimočných podmienok na aplikáciu ustanovenia § 150 ods.

1 O.s.p. sa rozhodnutie považovalo za nepreskúmateľné; pri skúmaní existencie podmienok hodných
osobitného zreteľa bol z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. významný nielen charakter konania alebo
charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v
spore s tým, že bolo potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých
strán a vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale bolo treba zohľadniť aj

dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany; vo všeobecnosti možno povedať,
že bolo vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci,
ale i okolnosti týkajúce sa strán, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité,
ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo
požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech (porovnaj

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/6/2013 zo dňa 25.11.2013, sp. zn.
4MCdo/4/2008 zo dňa 29.04.2009, sp. zn. 4MCdo/2/2008 zo dňa 25.02.2009); judikatúra najvyššieho
súdu a ústavného súdu v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 150 O.s.p. zdôrazňovala potrebu
riadneho preukázania a odôvodnenia splnenia výnimočných okolností hodných osobitného zreteľa
v konkrétnom prípade, ktorý odôvodňoval nepriznanie náhrady trov konania inak úspešnej strane

(porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/12/2008 zo dňa
14.10.2008análezyÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.II.ÚS/122/2009zodňa10.09.2009,sp.
zn. I.ÚS/109/2009 zo dňa 24.06.2009, sp. zn. I.ÚS/248/2010 zo dňa 21.10.2010, sp. zn. I.ÚS/423/2010
zo dňa 04.06.2011 alebo sp. zn. III.ÚS/212/2009 zo dňa 10.11.2009 alebo uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/563/2011 zo dňa 08.12.2011); z uvedeného výkladu ustanovenia §

150 O.s.p. predovšetkým vyplýva, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia prichádzala do úvahy iba
výnimočne a že (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak
úspešnej strane treba posudzovať komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk (nie iba z
jedného hľadiska); Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016 prevzal možnosť nepriznať náhradu
trov konania v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 C.s.p.), ktoré žiadnym

spôsobom nedefinuje, zdôrazňuje však výnimočnosť nepriznania náhrady trov konania; odvolací súd
preto pri rozhodovaní o podanom odvolaní zohľadnil doterajšiu súdnu prax k ustanoveniu § 150 O.s.p.,
ktorá je naďalej použiteľná aj po 01.07.2016; po zohľadnení vyššie uvedených kritérií s dôrazom na
výnimočnosť aplikácie ustanovenia § 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania dospel odvolacísúd k záveru, že obsah spisu nedáva dostatočný podklad na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. v
prejednávanom spore, ktorý by bol daný existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa s poukazom
na charakter tohto konania alebo charakter procesnej situácie; z obsahu odôvodnenia napadnutého

uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že dôvody aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. boli v
podstate totožné s dôvodmi rozhodnutia súdu o výške finančnej náhrady za zriadenie vecného bremena,
tieto (obsahovo totožné) nemôžu byť preto súčasne aj výnimočnými okolnosťami hodnými osobitného
zreteľa zakladajúcimi dôvodnosť aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. (resp. § 257 C.s.p.) v
prejednávanom spore. Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil s odvolaním žalobcov v tom

smere, že v prejednávanom spore neboli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016.

5.1 Napriek vyššie uvedenému neboli splnené podmienky na vyhovenie odvolaniu žalobcov. Súd prvej
inštancie v napadnutom uznesení pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z názoru, že žalobcovia
mali v prejednávanom spore vzhľadom na výsledok konania čiastočný úspech podľa § 142 ods. 2

Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016; v podanom odvolaní žalobcovia s týmto
názorom nesúhlasili a vyjadrili názor, že v prejednávanom spore boli v plnom rozsahu úspešní podľa §
142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016. Preskúmaním veci dospel
odvolací súd k záveru, že žalobcovia ani žalovaní nemali v prejednávanom spore plný úspech, keď
pomerne úspešnejší boli podľa výsledku konania žalovaní.

5.2 Ustanoveniam § 142 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016
zodpovedajú ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., ktoré je odvolací súd po 01.07.2016 povinný aplikovať
v zmysle § 470 ods. 1 C.s.p. v prejednávanom spore; podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. Základom pre priznanie nároku na náhradu trov konania
je miera úspechu v spore, ktorú súd zisťuje u žalobcu (žalobcov) aj u žalovaného (žalovaných). Miera
úspechu v spore sa zisťuje porovnaním uplatneného žalobného návrhu (petitu) a výroku rozhodnutia,
ktorým sa rozhodlo vo veci samej; výsledkom konania z tohto hľadiska preto môže byť (1) plný úspech

jednej zo strán v spore alebo (2) čiastočný úspech obidvoch strán v spore (vždy platí, že úspech žalobcu
vo vzťahu k predmetu konania je súčasne v rovnakom rozsahu neúspechom žalovaného vo vzťahu k
tomuto predmetu konania); čiastočný úspech v spore zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov
konania alebo na rozhodnutie, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo a to v prípade
keď pomer úspechu a neúspechu sporových strán je približne rovnaký (je zrejmé, že zákon nevyžaduje

absolútnu rovnosť úspechu a neúspechu).

5.3 V prejednávanom spore je porovnaním žalobného návrhu a výsledku konania zrejmé, že žalobcovia
sa žalobou proti žalovaným domáhali zriadenia vecného bremena cez pozemok žalovaných parc. č.
KNC XXX v k.ú. U. C. v prospech stavby žalobcov súp. č. XXXX postavenej na pozemku parc. č. KNC

XXX/X v k.ú. U. C. ako aj v prospech pozemkov parc. č. KNC XXX/X, XXX a XXX/X v k.ú. U. C.; súd prvej
inštancie rozsudkom zo dňa 01.10.2013 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 17.12.2014
ako aj rozsudkom zo dňa 29.01.2016 právoplatne zriadil vecné bremeno cez pozemok žalovaných parc.
č. KNC XXX v k.ú. U. C. len v prospech stavby žalobcov súp. č. XXXX postavenej na pozemku parc.
č. KNC XXX/X v k.ú. U. C. a v prevyšujúcej časti (t.j. ohľadne zriadenia vecného bremena v prospech

ďalších troch nehnuteľností žalobcov) žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol; uvedené zamietnutie
žaloby predstavuje neúspech žalobcov v spore a súčasne v rovnakom rozsahu úspech žalovaných;
podľa pomeru úspechu a neúspechu sporových strán dospel odvolací súd k záveru, že v prejednávanom
spore boli pomerne úspešnejší žalovaní (žalobcovia mali úspech v rozsahu vyhovenia ich žalobe v časti
zriadenia vecného bremena k pozemku žalovaných v prospech ich stavby, keď žalovaní mali úspech v

rozsahu neúspechu žalobcov v časti zamietnutia ich žaloby o zriadenie vecného bremena k ich pozemku
v prospech troch pozemkov žalobcov); pomerne úspešnejší žalovaní v prejednávanom spore podľa
obsahu spisu neuplatnili náhradu trov konania; preto v súlade s princípom zákazu zmeny k horšiemu
vo vzťahu k odvolateľovi (článok 16 ods. 3 základných princípov Civilného sporového poriadku) mohol
odvolací súd len zmeniť napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a žiadnej zo strán nepriznať právo

na náhradu trov konania (odvolanie proti napadnutému uzneseniu podali len žalobcovia, preto v konaní
o ich odvolaní nemohol odvolací súd rozhodnúť vo vzťahu k nim nepriaznivejšie ako v napadnutom
uznesení; nič na tom nemení skutočnosť, že na podanie odvolania proti napadnutému uzneseniu súdu
prvej inštancie by žalovaní neboli subjektívne legitimovaní podľa § 201 ods. 1 Občianskeho súdnehoporiadku v znení účinnom do 30.06.2016 ani podľa § 359 C.s.p., pretože napadnuté rozhodnutie nebolo
vydané v ich neprospech).

6. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania.
7. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).