Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 16, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/58/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811202319
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8811202319.1

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevprávnejvecioprávneného:KRUKInternationals.r.o.,Šafránkova1238/1,Praha,
IČO: 24785199, ČR, proti povinnému: N. A., J.. XX.X.XXXX, G. J. E. XXX, o vymoženie 4.589,66 eur s
prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Tomášom Boľošom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, Horná
23,naodvolanieoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduVranovnadTopľouč.k.3Er/390/2011-30
zo dňa 18.11.2011, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou vyššie označeným uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdnemu exekútorovi sa oprávnený domáhal

vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 4.589,66 eur s prísl. na podklade exekučného
titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom Komory arbitrov ako Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Komora arbitrov, s.r.o., so sídlom v Bratislave, zo
dňa 14.1.2011 sp. zn. 185/2010/KA, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.2.2011 a vykonateľnosť
27.2.2011. V exekučnom titule bola uložená povinnému povinnosť zaplatiť sumu 4.589,66 eur s prísl.,
pričom z jeho odôvodnenia vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe úverovej

zmluvy medzi oprávneným a povinným uzavretej dňa 19.7.2008, ktorú povinný riadne a včas neplnil.
Účastníci sa v zmluve a Všeobecných zmluvných podmienkach dohodli, že všetky majetkové spory z
úverovej zmluvy, spory vzniknuté v súvislosti s ňou, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
a sporov z iných záväzkových vzťahov uzatvorených medzi klientom a veriteľom v súvislosti s úverovou
zmluvou, budú riešené pred rozhodcovským súdom Komory arbitrov, so sídlom Galandova 7, Bratislava,
zriadeným spoločnosťou Komora arbitrov, s.r.o.. Následne oprávnený zažaloval povinného pred týmto

rozhodcovským súdom, ktorý vo veci rozhodol. Súd ďalej v rozhodnutí citoval ustanovenie § 41 ods.
2 písm. d/, § 44 ods. 2 Ex. por., § 2 písm. a/, b/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov, ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1
Obč. zák., čl. 169 ods. 1 zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 6 ods. 1, čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods.
1, 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a

poukázal na prílohu tejto Smernice ods. 1 písm. q/, na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-240/98,
C-168/05, C-243/08 . Po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu
na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v zmysle § 44 ods. 2 Ex. por. zistil, že oprávnený ako
dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy.
Tento právny vzťah exekučný súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, keďže z okolností uzatvárania
zmluvy a so zreteľom na povahu strán je zrejmé, že oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci

svojej podnikateľskej činnosti. Túto zmluvu uzavrel s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom.
Na daný právny vzťah medzi účastníkmi je preto nutné, okrem ustanovení Všeobecných zmluvnýchpodmienok pripojených k úverovej zmluve, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu, naviac aj samotný rozhodcovský rozsudok
konštatuje, že žalovaný uzavrel úverovú zmluvu ako spotrebiteľ. V posudzovanej veci sa oprávnený

domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia dlžnej sumy s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom Komory arbitrov
zriadeným spoločnosťou Komora arbitrov, s.r.o. so sídlom v Bratislave. Rozhodcovská doložka je
súčasťou obsahu Všeobecných zmluvných podmienok formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci
svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého

počtu. Podľa súdu prvého stupňa je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve
neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná. Svoj názor opiera
o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ
ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich
obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej

zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda
adhézna, spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky
bol dodávateľom vopred pripravený a len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol
vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým
pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale aj na základe zásady

nepriameho účinku aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia Smernice (93/13/ES), a to najmä citované
ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení Smernice sa opiera o
nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného
výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním Smernice, ale o nepriame
dosiahnutie výsledku stanoveného Smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho

súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho Smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a
účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú
úroveň ochrany, aká je stanovená Smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať
predmetné ustanovenia Smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený
predmetnou Smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd

opiera aj o stanovisko súdneho dvora vo veci C-243/08, v ktorom konštatuje, že vopred stanovená
podmienka v zmluve uzavretej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice, ktorá nebola
individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v
obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla
byť z hľadiska Smernice kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v

zmysle Smernice všetky podmienky nekalosti už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo
spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a nie všeobecný súd
spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej
doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca vopred zvolený oprávneným.
Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich

dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. Obč.
zák. a tiež Smernice 93/13/EHS. Súd preto dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v
predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a je v
rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä § 52 a nasl. Obč. zák., s ustanoveniami Smernice 93/13/
EHS. Preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorým navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch poukázal na to, že exekučný súd nesprávne právne
posúdil charakter rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Vytýkal exekučnému
súdu, že sa v odôvodnení vôbec nezaoberá rozhodcovskou doložkou v úplnom znení, pričom vôbec

nezohľadňuje odkladaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. V tejto súvislosti poukázal na to,
že rozhodcovská doložka je účinná až dňom, kedy ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na
rozhodnutie akéhokoľvek sporu na rozhodcovskom súde, že takto formulované ustanovenie umožňuje
spotrebiteľovi obrátiť sa okrem rozhodcovského súdu aj na všeobecný súd, keďže účinok rozhodcovskej
doložky je viazaný na odkladaciu podmienku a uvedené znenie nebráni spotrebiteľovi, ako aj veriteľovi,

riešiť spor na všeobecnom súde. Oprávnený mal za to, že rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a je v súlade s právne záväznými aktmi Európskych
spoločenstiev a Európskej únie s konštantnou judikatúrou ESD, právnym poriadkom Slovenskej
republiky a s dobrými mravmi. Ďalej v odvolaní poukázal na to, či má vôbec exekučný súd právomocpreskúmavať právoplatné a vykonateľné rozhodcovské rozsudky. V tejto súvislosti dáva odvolaciemu
súdu do pozornosti početnú judikatúru ESD, ako aj Ústavného súdu SR a ČR a Najvyššieho súdu
SR. S poukazom na uvedené má za to, že takýmto postupom exekučného súdu, ktorým vecne skúma

právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok a na základe toho potom zamietne vydať poverenie
exekútorovi na vykonanie exekúcie, je splnená podmienka odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.
b/ O.s.p., teda konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Povinný sa na odvolanie oprávneného nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým uznesením
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v tejto súvislosti
správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto odvolací súd plne odkazuje na
zdôvodnenie uznesenia okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom oprávneného odvolací súd
len dopĺňa:

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že z Úverovej zmluvy zo dňa 19.7.2008, uzatvorenej medzi

predchodcom oprávneného (Santander Consumer Finance, a.s.) a povinným, z jej obsahu nepochybne
vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (povinný nie je podnikateľom, je fyzickou osobou). Preto
sa odvolací súd zaoberal rozhodcovskou doložkou uvedenou v zmluve. Dospel k záveru, že takáto
rozhodcovská doložka je v spotrebiteľských zmluvách neprijateľná. V tejto súvislosti sa stotožňuje s
dôvodmi napadnutého uznesenia. V úverovej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré

vzniknú zo zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie a sporov z iných záväzkových
vzťahov uzatvorených medzi klientom a veriteľom v súvislosti s úverovou zmluvou, budú rozhodované
s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom Komory arbitrov, so
sídlom Galandova 7, Bratislava, a to jedným rozhodcom podľa právneho poriadku SR v rokovacom
jazyku slovenskom, pričom strany sa podrobia rozhodnutiu rozhodcovského súdu. Takto dojednaná

rozhodcovská doložka má formálne charakter rozhodcovskej doložky, pretože je súčasťou listiny
podpísanej oboma zmluvnými stranami, Napriek tomu táto rozhodcovská doložka je neplatná, pretože
nespĺňa podmienku individuálneho dojednania. Neindividuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky
vyplýva aj z toho, že bola tzv. „vsunutá“ priamo do ÚZ, čo odpútalo pozornosť spotrebiteľa ohľadom jej
konkrétneho dojednania.

Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo
poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na
zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním.
Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú

zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia
samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho
dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská doložka za individuálne dojednanú. Z úverovej zmluvy
zo dňa 19.7.2008, ani z ďalších listín, ktoré mal rozhodcovský a exekučný súd k dispozícii, nevyplýva, že

povinný pred podpisom zmluvy bol právnym predchodcom oprávneného takto poučený. V dôsledku toho
nastupuje zákonom stanovená domnienka, že tam dohodnutá rozhodcovská doložka sa nepovažuje za
individuálne dojednanú, inými slovami povedané, bola uzavretá neplatne. To ma za následok, to, že
rozhodcovský súd nemohol daný spor prejednať (absentuje exekučný titul).

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.3.2012
sp. zn. 6Cdo/1/2012, v ktorom sa uvádza, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci,
je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme
osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu,
nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu

odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy, premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu
práv spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom jeodstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škodespotrebiteľa.Kpovinnostispotrebiteľanamietaťplatnosťrozhodcovskejdoložkyvrozhodcovskom
konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach

v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To
znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku

so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom
exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

V exekučnom konaní je v každom štádiu potrebné skúmať existenciu podmienok konania, pričom jednou
z nich je existencia exekučného titulu. Ak tento bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc
(rozhodcovská doložka v zmluve zo dňa 19.7.2008 je neplatná, pretože nebola individuálne dojednaná),

potom ide o akt, ktorý nemá atribúty exekučného titulu. Výsledkom toho je odmietnutie žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Preto správne rozhodol súd prvého stupňa, ak
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219
ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.