Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoE/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5605203508
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5605203508.5

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Grosslingova 4, proti povinnému: T. O., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX,
pre vymoženie pohľadávky vo výške 836,49 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom
JUDr. Jozefom Rišianom, so sídlom Exekútorského úradu N., F. XXXX, pod sp. zn. EX 246/05, o

odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, zo dňa 27.6.2012 č.k.
5Er/521/2005-21, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd uznesenie okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

Návrh oprávneného na prerušenie odvolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) a c) z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením z 27. júna 2012 č.k. 5Er/521/2005-21 exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
vo výške 71,32 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia, zároveň oprávnenému nepriznal
náhradu trov exekúcie a návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. V odôvodnení súd

prvého stupňa uviedol, že exekučným titulom je notárska zápisnica spísaná na základe splnomocnenia
uvedeného v spotrebiteľskej zmluve obsiahnutého na vopred predtlačenom formulári. Súd prvého
stupňa uzavrel, že notárska zápisnica bola spísaná na základe splnomocnenia, ktoré si povinná sama
nevyjednala, ale splnomocnenie na konkrétnu osobu bolo zakotvené už v predtlači zmluvy a povinná
nemala možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť. Jej podpisom sa vopred vzdala svojich práv
namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Súd prvého stupňa

dospel k názoru, že súhlas povinnej osoby s exekúciou vyslovený v notárskej zápisnici musí byť daný
spôsobom, ktorý by vylučoval akékoľvek pochybnosti o tom, že povinná osoba sa s obsahom notárskej
zápisnice oboznámila a bola uzrozumená o právnych následkoch neplnenia si svojich povinností.
Prejav vôle spočívajúci v súhlase s vykonateľnosťou nesmie byť postihnutý žiadnymi právnymi vadami.
Notárska zápisnica preto v danom prípade nezodpovedala požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý
exekučný titul kladie § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku (napr. uznesenie Ústavného súdu SR

č. k. IV. ÚS 181/2011-16 zo dňa 12.5.2011).

Na odvolanie oprávneného vec prejednal Krajský súd v Žiline ako sú odvolací. Po preskúmaní
uznesenia súdu prvéh stupňa rozhodol odvolací súd napadnutým uznesením z 31. januára 2013 č.k.
5CoE/22/2013-40 tak, že návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol a uznesenie súdu prvého
stupňa potvrdil. Odvolací súd v pôvodnom rozhodnutí uviedol, že v danom prípade je exekučným

titulom rozsudok rozhodcovského súdu. Zaoberal sa platnosťou rozhodcovskej doložky a verdiktu
rozhodcovského súdu. Odvolací súd v danej exekučnej veci nepovažoval za nutné postupovať v zmysleust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., lebo prejudiciálne rozhodnutie Súdneho dvora ES o navrhovaných
otázkach výkladu komunitárneho práva nepovažoval za potrebné a nevyhnutné pre rozhodnutie súdu,
a to z dôvodu, že žiadnu právne relevantnú skutočnosť nevyhnutnú pre rozhodnutie v danej exekučnej

veci nepovažoval za spornú. Z uvedeného dôvodu odvolací súd návrh na prerušenie konania podľa §
109 ods. 1 písm. c) O.s.p. zamietol.

Najvyšší súd SR vyššie uvedené pôvodné rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil uznesením zo dňa
27.8.2015 sp.zn. 2Oboer/62/2014 a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd vytkol

odvolaciemu súdu dve vady v odvolacom konaní:
1. Odvolací súd sa nedržal rozsahom a dôvodmi odvolania, pretože oprávnený vo svojom odvolaní
argumentoval rozsiahlymi dôvodmi vykonateľnosti notárskej zápisnice, ktorá je v predmetnom
exekučnom konaní jediným exekučným titulom, pričom odvolací súd sa týmito dôvodmi vôbec
nezaoberal a zmätočne argumentoval rozhodcovským rozsudkom a rozhodcovskou doložkou.
2. Druhou procesnou vadou bola skutočnosť, že oprávnený vo svojom odvolaní navrhol, aby súd

postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. konanie prerušil a podal Ústavnému súdu SR návrh na
konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 (prvá a druhá veta) Exekučného poriadku, s čl. 1 ods. 1 (prvá veta)
Ústavy SR, pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva
v právny poriadok.
Vec sa teda vrátila do štádia odvolacieho konania a odvolací súd sa znovu zaoberal obsahom podaného

odvolania, ktoré podal oprávnený proti uzneseniu prvostupňového súdu, ako aj návrhmi oprávneného
na prerušenie odvolacieho konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) a písm. c) O.s.p.

Oprávnený ako odvolateľ odôvodnil podanie odvolania tým, že
a) rozhodol nad rámec zverenej právomoci;

b) svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom,
c) nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie;
d) napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenie veci.
Vyššie uvedené odvolacie námietky bližšie konkretizoval vo svojom rozsiahlom odvolaní. Vo vzťahu
k dôvodu uvedenému pod písmenom a) oprávnený v podanom odvolaní bližšie uviedol, že

exekučný súd založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci
zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených právnych
noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci (úhrada pohľadávky veriteľa na základe
uzatvorenej Zmluvy o úvere) na ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Exekučný súd nesprávnou
a ústavne nesúladnou interpretáciou vyššie označeného ustanovenia sa postavil do pozície orgánu

vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku)
metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, čím prekročil
mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak
fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu

so zákonom s výsledkami absolútnej nerozpornosti (ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku).
Všeobecný súd konajúci v pozícii exekučného súdu je v oblasti prieskumu exekučného titulu (notárskej
zápisnice) limitovaný ust. § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej aj „Notársky
poriadok“), ktorý vyjadruje verejnoprávny charakter výkonu notárskeho úradu a nadväzuje na generálne
ustanovenie § 2 ods. 2 Notárskeho poriadku). Bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej

moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou
so zákonom a dobrými mravmi. Ak notár neodmietne vykonať úkon (ak v pozitívnom smere vykoná
zverenú činnosť v mene štátu), zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu
so zákonom a dobrými mravmi. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár
poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd nedisponuje

právomocou (takúto právomoc nemožno vyvodiť zo žiadneho právneho predpisu) umožňujúcou mu
zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho z obsahu notárskej listiny.
Postup konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do
platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne
určeným adresátom (fyzickým osobám alebo právnickým osobám), je v materiálnom právnom štáte

neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov
práva v právny poriadok, ktorý tvorí neodmysliteľnú súčasť princípov právneho štátu zaručených prvou
vetou čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (mutatis mutandis Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. PL. ÚS 21/08 z 23. septembra 2009). Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica(ust. § 41 ods.2 písm. c/ Exekučného poriadku) má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu,
účinky notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať
rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a

neprípustnéuplatnilrozdielnyprocesnýpostupvprípade,akoprávnenýuplatňujesvojeprávonazáklade
exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na
základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Konkrétne to teda znamená, že notárskou
zápisnicou obsahujúcou právny záväzok je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom
všeobecného súdu.

K dôvodu uvedenému pod písmenom b) oprávnený poukázal na to, že exekučný súd konal pri revízii
notárskej činnosti (notárskou činnosťou je spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch)
mimo rámec zverenej právomoci, čo ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o
právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho
rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou. Predovšetkým exekučný súd porušil princíp

legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh (v danom prípade neexistovalo zákonom stanovené
oprávnenie adresované súdu začať konanie z úradnej povinnosti (ex officio), rovnosť účastníkov
konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. V prípade výkonu
a ochrany práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces exekučný súd zaobchádza!
odlišne s žalovaným - povinným na strane jednej a žalobcom - oprávneným na strane druhej. Žalobca

(oprávnený), aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v
konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne.
Žalobca (oprávnený) tvrdí, že postupom exekučného súdu, ako aj napadnutým uznesením tohto súdu,
došlo v rámci práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces k porušeniu zásady „rovnosti
zbraní", zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej

normy, ktoré sú imanentnou súčasťou vyššie označených základných práv a to spôsobom, ktorý je
nezlučiteľný s č1. 46 ods.1 Ústavy a článkom čl. 6 ods. l Dohovoru.
Exekučný súd neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu, ktorou bolo ust. § 36, § 38
a § 40 Notárskeho poriadku a aplikované právne normy - ust. § 44 ods.2, § 57 ods. l písm. g) a § 58 ods.
1 Exekučného poriadku - interpretoval ústavne nesúladným spôsobom. Exekučný súd vydal rozhodnutie

bez aplikácie relevantnej právnej normy, bez vykonania ústavne súladnej interpretácie aplikovaných
právnych noriem a bez vykonania dokazovania, čím porušil právo žalobcu (oprávneného) na súdnu
ochranu. Navyše, exekučný súd svoje rozhodnutie založil aj na viacerých rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie, čo je v danej veci neprípustné a úplne nemožné. Všetky exekučným súdom citované
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie nemajú všeobecnú záväznosť a to preto, že označujú tých,

ktorým sú určené a teda sú záväzné len pre nich (čl. 288 ods.4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).
Adresátom predmetných rozhodnutí nebol členský štát a preto neprichádza do úvahy ani uplatňovanie
niektorých pravidiel regulujúcich aplikáciu smerníc.
Súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý súdny proces a osobitne s dodržaním zásady
„rovnosti zbraní“. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie,

v ktorom strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojho
návrhu, ale zároveň sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi ale stanoviskami a vyjadriť sa k
nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie.
Exekučný súd napadnutým rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo
vzťahu k meritu veci (zásadným právnym názorom) a úplným uskutočnením judiciálneho procesu

v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Negácia
zásady dvojinštančnosti konania exekučným súdom ohľadom posúdenia merita veci je v podmienkach
právneho štátu neprípustná a porušuje právo žalobcu (oprávneného) na súdnu ochranu, ako aj jeho
právo na spravodlivý súdny proces

K dôvodu uvedenému pod písmenom c) oprávnený namietal, že súd v napadnutom uznesení viackrát
konštatoval skutočnosti, akoby v tom smere vykonal dokazovanie. Exekučný súd však vo veci
dokazovanie nevykonával a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia
skutočného stavu. Úvahy súdu v tomto smere nemohli byť podkladom pre rozhodnutie. Rozhodnutie
môže byť postavené len na dôsledne zistenom skutkovom stave, pričom ak súd nemá dostatočný

podklad pre rozhodnutie, je povinný vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli. Ak by aj
oprávnený považoval postup súdu za vykonávanie dokazovania, toto dokazovanie nebolo vykonané
zákonným spôsobom. Účastníci konania predovšetkým nemali možnosť vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom, či navrhnúť ďalšie dokazovanie na preukázanie nimi tvrdených skutočností. Postupom súdutak bola odňatá možnosť účastníkov konania konať pred súdom, resp. konanie malo inú vadu, ktorá
spôsobila nesprávne rozhodnutie vo veci.

K dôvodu uvedenému pod písmenom d) oprávnený uviedol, že povinný udelil svojmu zástupcovi
plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene
uznal záväzok z úveru podľa zmluvy o úvere tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom
pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. V prípade, ak by povinný zmenil názor a
chcel by zamedziť tomu, aby zástupca v jeho mene spísal notársku zápisnicu podľa ním udeleného

plnomocenstva, povinný mohol plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek
odvolať.
Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Z prejavu vôle povinného
je zjavný úmysel povinného, jeho vôľa a nemožno mať pochybností o obsahu jeho vôle. Z udeleného
plnomocenstva je zrejmé pri akom právnom úkone má zástupca povinného zastúpiť a je tak
zrejmý aj rozsah udeleného plnomocenstva.

Exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval, že povinný predmetné
plnomocenstvo udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, číro sa
dopredu vzdal svojho práva, ktoré mu vznikne v budúcnosti. Aj túto právnu otázku exekučný súd posúdil
nesprávne. Podľa oprávneného pojem dlh je potrebné považovať za synonymum pojmu záväzok.
Právny poriadok tieto pojmy často zamieňa. Pojem záväzok a pojem dlh sú synonymami a majú rovnaký

obsah. Inštitút uznania dlhu preto nie je možné viazať na splatnosť záväzku a dospieť k záveru, že uznať
možno len splatný záväzok.
Súd vytkol konaniu zástupcu aj skutočnosť, že zástupca v notárskej zápisnici určil do kedy bude dlh
splatený, pričom údajne na to nemal splnomocnenie. Aj tento záver súdu je nesprávny. Z udeleného
plnomocenstva je zrejmé, že toto bolo udelené na uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice podľa ust.

§ 41 ods. 1 písm. c) EP. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí
obsahovať čas plnenia, ide tak o podstatnú náležitosť tohto právneho úkonu. Ak teda povinný udelil
svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil
predpísaným, zákonným spôsobom, tak aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom to

si vyžaduje aj určenie, do kedy bude dlh splatený.
Súd ďalej dospel k záveru, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku
zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech. Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva
oprávnený vykonať len jediný úkon a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú
mu povinný udelením plnomocenstva zveril si zástupca riadne splnil. Žiadnym spôsobom neprekročil

udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu než bol
povinný plniť podľa zmluvy o úvere.
Zvýraznil skutočnosť, že otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym
poriadkom, a teda, či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie,
súd už raz posudzoval, a už o nej raz právoplatne rozhodol. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2

Exekučného poriadku súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie
poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom.
Neboli dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným
spôsobom, na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje
a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Súd po vykonaní prieskumu exekučného

titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie. Od vydania exekučného titulu, ani
od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by
mali viesť k zmene postoja súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené, považoval oprávnený rozhodnutie súdu
o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, za nezákonné.
V závere podaného odvolania žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a

vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p., ďalej len O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom

rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné, a preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, konštatuje, že
okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností a vec účastníkov aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi

uvedenými v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje
ich správnosť a v podstatných bodoch na tieto dôvody odkazuje. Na zdôraznenie vecnej správnosti
napadnutého uznesenia odvolací súd ďalej uvádza:

Materiálnym predpokladom každej exekúcie je existencia spôsobilého exekučného titulu. V zmysle

ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom môžu byť i notárske
zápisnice, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

Pri týchto notárskych zápisniciach sa vykonateľnosť posudzuje rovnako ako pri vykonateľných

rozhodnutiach. Exekučný súd preverí materiálnu aj formálnu stránku vykonateľnosti. Formálna stránka
tak ako už uviedol okresný súd spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená
v ustanovení § 47 Notárskeho poriadku. Materiálna stránka je priamo predpísaná zákonom, pričom
nevyhnutnými náležitosťami sú právny dôvod (teda označenie právneho úkonu alebo inej právnej
skutočnosti, na základe ktorej záväzok vznikol) a predmet plnenia, pričom notárska zápisnica ma

zároveň obsahovať i právny záväzok povinného. Obsahom notárskej zápisnice je osvedčenie notára, že
dlžník dal súhlas s vykonateľnosťou určitého záväzku. Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž, až tento prejav vôle
povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti
uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda zavŕši vznik exekučného titulu,

ktorým je inak len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto
právneho úkonu povinného, ktorý musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a ktorý je
vzhľadom na svoj cieľový účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému
zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu.

Po zistení, že pri spisovaní notárskej zápisnice nebol prítomný povinný a prehlásenie o uznaní právneho
záväzku a súhlas s vykonateľnosťou tejto zápisnice urobil niekto iný, bol okresný súd povinný skúmať
platnosť tohto právneho úkonu. Okresný súd neprekročil svoju právomoc, keď posudzoval súvislosti
udelenia plnomocenstva povinnou pre Mgr. Kušníra. Jedným zo základných predpokladov materiálnej
vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinného s obsahom tejto zápisnice

a s jej vykonateľnosťou. Ak uvedené vykonáva osoba odlišná od povinného, je nutné dôsledne
sa zaoberať existenciou riadneho plnomocenstva zo strany povinného pre túto osobu. Na základe
platnej právnej úpravy (§ 22, § 23, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) aj odvolací súd dospel k
záveru o neexistencii všetkých podstatných náležitosti právneho úkonu (dohody o plnomocenstve -
splnomocnení, ktoré povinný udelil Mgr. Tomášovi Kušnírovi) determinujúcich jeho platnosť, v dôsledku

čoho je nutné tento právny úkon považovať za absolútne neplatný. Na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu je súd povinný prihliadať ex offo (t.j. aj bez námietky).

Krajský súd považoval za vecne správny záver okresného súdu o neakceptovateľnej kolízii záujmov Mgr.
Kušníraprizastupovanípovinnéhovprocesespísanianotárskejzápisnice-exekučnéhotitulu.Vsúdenej

veci je nepochybné, že pri spísaní zápisnice, resp. v štádiu bezprostredne pred prikročením k tomuto
úkonu, Mgr. Kušnír bol v kontakte výlučne s oprávneným. Stav, kedy zástupca koná v mene povinného,
ale pri úkone komunikuje výhradne s oprávneným, nie je prípustné posúdiť inak, ako kolíziu na strane
zástupcu, ktorá vo svojom dôsledku vylučuje platnosť takéhoto právneho úkonu. Na uvedenom závere
nič nemení fakt, že na dotknutom spôsobe "zastupovania" sa dohodli - v rámci všeobecných podmienok

poskytnutia úveru veriteľ (oprávnený) a dlžník (povinný). Týmto dojednaním sa jednak obchádzajú
kogentné ustanovenia, týkajúce sa zákazu zastupovania dvoch strán, ktorých záujmy navzájom kolidujú
(§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 18 ods. 1 a § 21 písm. a/ zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii) a jednak sa dlžník v podstate vopred vzdáva svojich práv. Nadväzne krajský súd, zhodne
so súdom I. stupňa, nepovažuje predmetnú notársku zápisnicu za exekučný titul súladný so zákonom,

keďže v mene povinného koná niekto, kto takéto oprávnenie (vzhľadom na rozoberanú kolíziu) nemal.
Predmetný fakt predstavuje dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.Na záver odvolací súd uvádza, že exekučný súd je ex offo povinný v priebehu celého exekučného
konania skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto
predpokladov je aj relevantný a spôsobilý exekučný titul. Ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je

spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je
neprípustná, čo je dôvodom na jej zastavenie. Exekučný súd môže v rozsahu jemu danej prieskumnej
právomoci skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania. Vzhľadom na uvedené odvolací
súd konštatuje, že okresný súd neprekročil rámec prieskumnej právomoci formálnej a materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu - notárskej zápisnice.

Všetky vyššie uvedené dôvody sú dostatočné pre záver o neprípustnosti predmetnej exekúcie a
nemožnosti jej ďalšieho vykonávania.

Vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania odvolací súd uvádza: Vychádzajúc zo znenia ustanovenia
§ 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. je súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné právne veci

povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy
o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) Súdny dvor Európskej
únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej otázke podľa
článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ má povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania,
v ktorom Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv

Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade
štatútov orgánov zriadených aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je
inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto
konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a
platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej
otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Túto povinnosť však nemožno
vykladať absolútne, v tom zmysle, že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť
požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku totiž nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh

na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka
konania, a rovnako predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v
konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený
obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu.
Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva

je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho
práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie daného prípadu relevantná.
Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii
súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke
hraníc aplikovateľnosti úniového práva ( tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti), teda, musí mať

bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje
po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne
neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí
mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že
táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore. Odvolací súd teda nedospel k záveru, že by

v prejednávanom prípade existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva
na Súdny dvor EÚ a návrh oprávneného na prerušenie odvolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm.
c) O.s.p. zamietol.

Podobne odvolací súd zamietol aj návrh oprávneného na prerušenie odvolacieho konania podľa ust. §

109 ods. 1 písm. b) O.s.p., keďže nevidel dôvod na podanie návrhu Ústavnému súdu SR na konanie
o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a veta druhá Exekučného poriadku, s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy
SR pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny
poriadok. Odvolací súd už aj vzhľadom na ustálenú judikatúru nevzhliadol dôvod na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. z uvedeného dôvodu, ktorý navrhoval oprávnený.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolkrajskýsúdtak,žeúčastníkomichnáhradunepriznal.Odvolateľ
- oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu povinný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil
(§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.