Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/462/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713207120
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2713207120.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: SMALTOVŇA, s.r.o., so
sídlom Bratislavská č. 25, Holíč, IČO: 34 149 902, proti žalovanej: Komunálna poisťovňa a.s.,
Vienna Insurance Group, Štefánikova č. 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 1.120 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Skalica, zo dňa 10. marca 2015,
č.k. 2C/409/2013-107, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov
konania potvrdzuje.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.120 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 15.08.2013 do zaplatenia a trovy právneho
zastúpenia v sume 136,44 eur a iné trovy v sume 67 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
zvyšku návrh zamietol. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
sumy 1.120 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 21.06.2013 šoféroval konateľ
žalobcu Miroslav Mišík na trase Holíč - Skalica osobné motorové vozidlo zn. CADILAC Escalade, ŠPZ:

SI BABY 1, vlastnícky patriace žalobcovi. Pri predchádzaní nákladného vozidla zn. SCANIA, ŠPZ:
MA 359 CJ, kopcovito naloženého štrkom vyletel do čelného skla osobného motorového vozidla
žalobcu kameň, ktorý následne spôsobil jeho prasknutie. Žalobca si dal predmetné sklo vymeniť v
spoločnosti J Group s.r.o. Holíč, za čo zaplatil odplatu vo výške 1.120 eur. Vzniknutý nárok a náhradu
škody si u žalovanej uplatnil riadne a včas pričom žalovaná mu listom zo dňa 30.07.2013 oznámila,
že nebola v danej veci preukázaná vecná a časová súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky
konkrétneho vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Žalovaný so žalobou nesúhlasil,

žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola
údajne spôsobená škoda nemôže jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu ako
aj samotnú škodu v danom čase na danom mieste a teda nie je možné objektívne preukázať, že kameň,
ktorý údajne poškodil čelné sklo na motorovom vozidle bol vymrštený prevádzkou motorového vozidla
poisteného. Prichádza do úvahy liberácia vodiča motorového vozidla poisteného u žalovanej, pretože
tento nemohol udalosti predísť ani pri všetkom možnom úsilí, ktoré od neho možno očakávať. Právne
súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovenia § 427, § 428, § 431 Občianskeho zákonníka, podľa

§ 11, § 15 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
SR z 03. júna 2014 Cpj 5/2014, v zmysle ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového
vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou,ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, zodpovednosti za túto škodu sa podľa
§ 428 veta prvá O.z. nemožno zbaviť. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, že návrhu je
možné vyhovieť čiastočne. V konaní mal preukázané, že na motorovom vozidle žalobcu zn. CADILAC

Escalade,ŠPZ:BABY1,vzniklaškodarozbitímčelnéhosklasnajväčšoupravdepodobnosťoukameňom
vymršteným spod kolies vozidla zn. SCANIA, ŠPZ: MA 359 CJ riadeného vodičom W. U.. Ku škode
došlo dňa 21.06.2013, kedy obidvaja vodiči motorových vozidiel podpísali záznam o dopravnej nehode.
Poistná udalosť bola žalovanej oznámená telefonicky, likvidátor spoločnosti následne vyhotovil zápis
o poškodení skiel vozidla, na ktorom konštatoval prasklinu skla o dĺžke 20 cm. Motorové vozidlo,

ktorým mala byť škoda spôsobená bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej na základe poistnej
zmluvy č. 6810646687. Žalobca na svojom motorovom vozidle uskutočnil výmenu čelného skla, za ktorú
výmenu zaplatil sumu 1.120 eur bez DPH. Súd mal za to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou,
ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov a to v súlade s názorom vysloveným v stanovisku
občianskoprávneho kolégia NS SR z 03.06.2014 Cpj 5/2014. Táto otázka je už súdnou praxou vyriešená
a konštatovaná vo viacerých judikátoch ako aj odbornej právnickej literatúre, ide o zodpovednosť

objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba prevádzkovateľ vozidla nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že
preukáže nedostatok zavinenia. V danom prípade ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú osobitnou
povahou prevádzky, pričom medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť
príčinná súvislosť. Osobitná povaha prevádzky spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý
svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku,

ktorému nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných
prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie. Príčiny zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často
v skutočnostiach, na ktoré ani prevádzateľ ani vodič nemôžu vplývať. Žalobca uplatnil priamy nárok
proti žalovanej podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. z titulu náhrady škody spôsobenej na jeho
motorovom vozidle poškodením čelného skla, odmrštením kameňa od motorového vozidla zn. SCANIA,

ŠPZ: MA 359CJ. Za túto škodu objektívne zodpovedá poistený prevádzateľ motorového vozidla a
žalovaná ako poisťovateľ je povinná za zodpovedného poisteného plniť. Preto súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie žalovanej istiny, ktorú žalobca uhradil za výmenu čelného skla na svojom motorovom vozidle.
Žalobca sa domáhal zaplatenia 9,5% úroku z omeškania od 01.08.2013 do zaplatenia. Súd má za to, že
žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, keď je povinná poskytnúť poistné plnenie

do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinností poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie. Z listu žalovanej zo dňa 30.07.2013 mal súd preukázané, že poisťovňa zaregistrovala
škodovú udalosť, avšak vybavila uplatnený nárok na poistné plnenie tým, že toto neposkytne. Súd má
za to, že týmto dňom, t.j. 30.07.2013 poisťovňa ukončila prešetrovanie, avšak svoju povinnosť poskytnúť
poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania si nesplnila. Súd preto dňom nasledujúcim, nie tak

ako žiadal žalobca zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom prípustnej výške
8,5% a vo zvyšku návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobcovi,
ktorý mal úspech čiastočný, priznal plnú náhradu trov, pretože neúspech mal len v nepatrnej časti.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade

trov konania podala v zákonom určenej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že pri uplatnení nároku
poškodenéhopriamoprotipoisťovateľovisapodľaustanovenia§15Zákonač.381/2001Z.z.opovinnom
zmluvnom poistení požaduje preukázanie uplatneného nároku a je na poškodenom, aby preukázal
naplnenie základných predpokladov pre vznik objektívnej zodpovednosti žalovanej podľa § 427 O.z..
Podľa tohto ustanovenia nie je postačujúce tvrdenie žalobcu ako poškodeného ani súhlasné tvrdenia

vodiča motorového vozidla žalobcu a vodiča motorového vozidla poisteného u žalovanej o existencii
príčinnej súvislosti medzi osobitnou povahou prevádzky a vzniknutou škodou, vyjadrené v správe o
dopravnej nehode bez predloženia ďalších dôkazov, ktoré tvrdené skutočnosti jednoznačne preukazujú.
Žalovaná v otázke existencie zodpovednosti poisteného za škodu poškodenému naďalej zastáva názor,
že prihliadnuc k všetkým okolnostiam nemôže vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola

údajne spôsobená škoda jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť vznik zodpovednosti za škodu ako aj
samotnú škodu v danom čase na danom mieste. Vodič motorového vozidla si počas jeho prevádzky v
danom čase a na danom mieste nemôže byť vedomý odskočenia predmetu od vedeného motorového
vozidla a teda nie je možné objektívne preukázať, že predmet, kameň ktorý údajne poškodil čelné
sklo na poškodenom motorovom vozidle bol vymrštený prevádzkou motorového vozidla poisteného.

Samotný záznam o dopravnej neho nemožno považovať za dokument preukazujúci zodpovednosť
vodiča motorového vozidla poisteného u žalovanej. Vzhľadom na uvedené sa žalovaná nestotožňuje
so záverom prvoinštančného súdu k otázke preukázania nároku žalobcu a navrhuje rozsudok v
napadnutom výroku zmeniť a návrh v plnom rozsahu zamietnuť.3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné,
pretože rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej vyhovujúcej časti vecne správny.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 2C/409/2013 je určenie povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu škody v sume 1.120 eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania od
01.08.2013 do zaplatenia.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým súd určil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.120 eur s 8,5% ročným úrokom

z omeškania od 15.08.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 136,44 eur za trovy právneho
zastúpenia a 67 eur za iné trovy do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky

jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé

písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu dodáva nasledovné:
V danom prípade sa jedná o škodu spôsobenú okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového
vozidla, teda i o absolútnu objektívnu zodpovednosť za škodu a prevádzateľ sa za žiadnych okolností

nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za vznik škody. Vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového
vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla. Prejavom prevádzky motorového
vozidla je otáčavý pohyb kolies, aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia
otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste a k jeho
vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia

kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Ak udalosť, škoda na čelnom skle bola
spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla aj existuje príčinná súvislosť
medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle a pokiaľ má
uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, je poisťovateľ povinný túto škodu nahradiť. Odvolací súd má za to, že k vzniku škody došlo,

zodpovednosť je potrebné posúdiť podľa ustanovenia § 427 ods. 1 O.z.. Vzhľadom aj na ostatné listinné
dôkazy nachádzajúce sa v spise, odvolací súd považoval za dostatočne preukázanú skutočnosť, že za
škodu zodpovedá prevádzateľ motorového vozidla zn. SCANIA, ŠPZ MA 359 CJ, ktorý je poistencom
žalovanej.

7. Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods.

1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu
úspešný žalobca.

9. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).