Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžf/60/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011201004
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7011201004.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: TOKAJ MUŠKÁT SK s.r.o., Veľká Bara 45,
IČO: 36 603 074, zastúpeného JUDr. Ľubošom Petrovským, advokátom so sídlom Štúrova 20, Košice,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/14995-78260/2011/990325-r
zo dňa 25. augusta 2011, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k.

6S/156/2011-82 zo dňa 03. apríla 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.
6S/156/2011-82 zo dňa 03. apríla 2014 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesenímč.k.6S/156/2011-82zodňa03.apríla2014KrajskýsúdvKošiciachpodľa§10ods.1zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) konanie vo veci zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
žalobca napriek výzve na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 66 eur, ktorá mu bola
doručená dňa 15. februára 2013, súdny poplatok nezaplatil.

O trovách konania rozhodol krajský súd v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené.

Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že patrí do skupiny
spoločností personálne spojených s p. M. Z.. Súčasťou zámeru zaťažiť žalobcu a spoločnosti personálne

prepojené s p. M. Z. sú stovky výziev, miestnych zisťovaní a ústnych pojednávaní, kde daňové
orgány vyžadovali účasť p. M. Z. ako osoby nezastupiteľnej a vyžadovali tisícky odpovedí bez reálnej
výpovednej hodnoty, pričom poukázal na skutočnosť, že 30. marca 2010 bolo p. M. Z. doručených 13
protokolov o výsledku daňovej kontroly v 12 s ním personálne prepojených spoločnostiach, ako aj to, že
v septembri 2009 sa u subjektov personálne prepojených s p. M. Z. vykonávalo viac ako 300 daňových
kontrol a ďalšie kontroly sa otvárali. Voči tomuto postupu sa uvedené spoločnosti bránili uplatnením

svojich práv súdnou cestou a sú účastníkmi niekoľkých desiatok (až stovák) súdnych sporov. Ani jedna
z vyššie uvedených vecí nebola právoplatne ukončená v neprospech týchto subjektov, Krajský súd v
Košiciachvcca190prípadochprávoplatnekonštatovalnezákonnosťpostupudaňovýchúradovavoveci
sp.zn.7S/110/2011zodňa11.januára2012bolrozsudokzrušujúcirozhodnutiežalovanéhopotvrdenýaj
Najvyšším súdom SR rozsudkom sp. zn. 2Sžf/16/2012 zo dňa 23. októbra 2012. Vzhľadom na uvedené
mal žalobca za to, že vo veci nejde o zjavne neúspešné uplatnenie práva.Ďalej uviedol, že vzhľadom na pokračovanie v daňových kontrolách, nezákonné zadržiavanie finančných
prostriedkov, blokovanie majetku a aj z dôvodu negatívnej medializácie, spoločnosti spojené s p. M.
Z. (teda ani žalobca) nemôžu vykonávať žiadnu podnikateľskú činnosť. Z uvedených dôvodov sa

spoločnosti dostali do finančnej tiesne a žalobca nedisponuje žiadnou finančnou hotovosťou, ktorou by
mohol voľne disponovať, rovnako nemá žiaden hnuteľný či nehnuteľný majetok relevantnej hodnoty,
ktorý by bolo možné speňažiť a ktorým môže disponovať. Súdom vyrubená povinnosť uhradiť súdny
poplatok žalobcovi prakticky znemožňuje domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. Žalobca
mal za to, že spĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom poukázal na uznesenie

Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/39/2012 - 135, ktorým tento priznal žalobcovi - podnikateľovi
oslobodenie od súdnych poplatkov.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd uznesenie Krajského súdu v
Košiciach č. k. 6S/156/2011-82 zo dňa 03. apríla 2014 potvrdil a žalobcovi uložil znášať trovy súdneho
konania. Poukázal na skutočnosť, že výška neoprávnene vyplatených nadmerných odpočtov na dani z

pridanej hodnoty spoločnostiam personálne prepojeným osobou M. Z. je viac ako 33 mil. eur, preto tieto
nemôžu spĺňať podmienku pre oslobodenie od súdnych poplatkov. Ďalej uviedol, že predmetná žaloba a
s ňou spojené konanie je samostatný proces podliehajúci jednému súdnemu poplatku, teda nie je možné
odôvodňovať oslobodenie od jeho zaplatenia spojením všetkých nákladov na súdne poplatky, ktoré mal
žalobca zaplatiť za všetky súdne konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom
v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu

proti uzneseniu krajského súdu o zastavení konania nie je možné vyhovieť.

Podľa § 246c ods. 1 vety prvej OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 104 ods. 2 OSP, ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre
to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým
sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Podľa § 10 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo
dovolania,prvostupňovýsúdvyzvepoplatníka,abypoplatokzaplatilvlehote,ktorúurčíspravidlavlehote
desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie
zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Krajský súd napadnutým uznesením správne zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku,
keďže žalobca súdny poplatok v lehote súdom určenej, ani po jej márnom uplynutí, nezaplatil. Pokiaľ
žalobca v odvolaní uvádzal okolnosti, pre ktoré by mal byť oslobodený od súdnych poplatkov, Najvyšší
súd Slovenskej republiky uvádza, že krajský súd sa náležite vysporiadal s návrhom žalobcu na priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorý bol aj podstatou podaného odvolania, už v uznesení č. k.

6S/156/2011 - 75 zo dňa 20. februára 2014, ktorým nebolo žalobcovi priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov.

Žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté
uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku zrušiť alebo zmeniť, súdny poplatok

nezaplatil, pričom vo výzve na jeho zaplatenie bol poučený o následkoch nezaplatenia súdneho
poplatku, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd s poukazom na § 250k ods. 1 OSP v spojení v § 246c ods. 1 OSP tak,
že účastníkom ich náhradu nepriznal, keď žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanému

náhrada trov konania zo zákona nepatrí.Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť 01.
júla 2016.

Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491
ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.