Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, October 31, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoP/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115220306
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115220306.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.GabrielyBriškovejačlenovsenátu
JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: F. N., nar. XX.
P. XXXX, bytom u matky, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána
Bottu č. 4, Trnava, otca: F. N., nar. XX. T. XXXX, bytom Q. B., U. XX a matky: B. N., nar. XX. L. XXXX,
bytom Q. - W. C., C. XXX/XX, za účasti Správcu konkurznej podstaty úpadcu: JUDr. Alexander Floriš,

Trnava, Paulínska 24, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného
súdu Trnava z 12. januára 2016 č. k. 10P/73/2015-113 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia výživného

od 17. januára 2013 zo sumy 350 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne, z dôvodu výrazne zhoršenej
ekonomickej situácie od ostatného rozhodnutia o výživnom (ktorým bola schválená rodičovská dohoda o
výživnom, o ktorom už vtedy vedel, že výška je nad jeho finančné pomery). Vo februári 2014 otec odišiel
zo spoločnej domácnosti vedenej s matkou dieťaťa a musel si zabezpečiť nové bývanie. Je voči nemu
vedená exekúcia sestrou matky, vymáhajúcou pôžičku, poskytnutú obidvom rodičom. V exekučnom
konaní sa mu mesačne zráža suma 250 eur. Otec má dlhy, ktoré rastú a hrozí mu bankrot. V septembri

predal motorové vozidlo Peugeot 207, čím získal určité finančné prostriedky a od novembra 2014 nie
je schopný platiť ani odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej
inštancie ustanovením § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 ZoR (zákon o rodine a o zmene a doplnení
niektorých zákonov č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil preukázaným
vyšším príjmom otca v čase rozhodovania, v porovnaní s obdobím ostatnej úpravy výživného (otec
od roku 2012 vykonáva živnosť v oblasti poskytovania služieb vedenia cudzieho motorového vozidla

s priemerným čistým mesačným príjem 451,06 eur v roku 2012, v roku 2013 vo výške 656,26 eur,
v roku 2014 vo výške 466,17 eur, pričom okrem príjmu z podnikania má príjem z brigád v letných
mesiacoch júl - august od 200 eur do 250 eur). Podľa vyjadrenia otca jeho príjem z podnikania aktuálne
predstavuje priemerne mesačne 1.100 eur netto. Rovnako aj matka má vyšší príjem (v roku 2012 jej
priemerný čistý mesačný príjem činil 422,63 eur, následne poberala dávky v nezamestnanosti 129,80
eur a príjem mala aj z dohody o vykonaní práce), v súčasnej dobe jej priemerný čistý mesačný príjem

predstavoval 514,03 eur. Maloletá navštevuje 2. triedu základnej školy, je staršia o tri roky od ostatného
rozhodnutiaovýživnom,fyzickyiduševnevyspelejšia,sčímsúspojenézvýšenénákladynauspokojenie
jej odôvodnených potrieb (najmä ošatenie, obuv, strava, školské potreby), dôležitých pre jej zdravý vývoj.
Zvýšenie výdavkov sa týkalo predovšetkým nákupu školských potrieb a pomôcok, úhrad platieb rôznych
aktivít organizovaných školou (výlety, exkurzie). Obidvaja rodičia majú naďalej len jednu vyživovaciu
povinnosť. Vzhľadom na zvýšenie príjmu otca, ako i nárast výdavkov na odôvodnené potreby maloletej,

súd prvej inštancie konštatoval absenciu dôvodov pre zníženie výživného, ako i jeho schopnosť platiť
doposiaľ určené výživné 350 eur mesačne. Zdôraznil, že ak otec uzavrel rodičovskú dohodu, musel sibyťvedomýajnásledkovznejvyplývajúcich(vprejednávanejvecinebolomožnéprehodnocovaťostatné
rozhodnutie súdu o výživnom). Výška výživného je adekvátna odôvodneným potrebám maloletej, ako i
primeraným zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, alternatívne zmenu (vyhovením návrhu otca na zníženie výživného).
Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci, ako i nesprávnymi skutkovými zisteniami,
ku ktorým súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov a sú aj ďalšie skutočnosti

a iné dôkazy, ktoré doposiaľ neboli v konaní uplatnené. Plnením vyživovacej povinnosti v určenej
výške 350 eur mesačne dochádzalo u otca k postupnému zadlžovaniu, čím sa dostal za limit svojich
finančných možností. Od vydania ostatného rozhodnutia o výživnom sa otec zadlžil, na vykrytie svojich
výdavkov preberal pôžičky a úvery. Dňa 12. januára 2016 bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu
na otca (vedený na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/2/2016). Časť pôžičiek a úverov boli
prevzaté v období spolužitia s matkou dieťaťa a boli spotrebované spoločne. S rodičovskou dohodou o

výživnom súhlasil v domnení, že s matkou dieťaťa udrží partnerský vzťah a peniaze zostanú v spoločnej
domácnosti. Vo februári 2014 sa však rodičia rozišli a otec odišiel zo spoločnej domácnosti. Uvedená
skutočnosť bola rozhodujúca pre výraznú zmenu pomerov na strane otca. Pri schvaľovaní rodičovskej
dohody je súd garantom, že takáto dohoda je zákonná. V danom prípade bola však dohoda schválená
bez preskúmania, či je v súlade s platnými právnymi predpismi. Už v tom čase otec nemal vytvorené

finančné predpoklady pre platenie tak vysokého výživného. Jeho priemerný čistý mesačný príjem sa
pohyboval vo výške 656,26 eur a v roku 2014 vo výške 466,16 eur. Platba výživného vo výške 350
eur mesačne je preto nad jeho finančné možnosti a z dlhodobého hľadiska má likvidačnú povahu. Otec
preto namietal argumentáciu súdu prvej inštancie, že si musel byť vedomý následkov dohody. Zákon
prikazuje súdu skúmať všetky relevantné okolnosti a zadovážiť si potrebné informácie pre rozhodnutie.

Súdne rozhodnutie nemôže ukladať povinnosť platiť výživné vo výške, ktorá povinnú osobu výrazne
poškodzuje. Hoci sú potreby dieťaťa na určitý čas zabezpečené, otec ako povinná osoba sa dostáva
na hranicu chudoby a živorí. Hrozí mu enormné zadlženie. Na pojednávaní otec síce uviedol, že jeho
mesačný príjem môže predstavovať okolo 1.000 eur mesačne, avšak tento údaj nemožno považovať
za reálny čistý príjem otca. Pri uvedenom type zárobku sa nemožno spoliehať len na vyjadrenia

povinnej osoby, ktoré nepredstavujú metodiku výpočtu zárobku živnostníka. Príjem otca za rok 2015 je
preukázateľný po podaní daňového priznania. Aj pri označenom príjme je nevyhnutné odpočítať povinné
výdavky a to najmä odvody do sociálnej poisťovne (minimálne vo výške 136,57 eur) a do zdravotnej
poisťovne (minimálne 57,68 eur). Z príjmu otca je zrážaná na základe exekučného konania suma 250
eur mesačne (pochádzajúca z obdobia spolužitia s matkou maloletej). Otcovi tak zostáva hraničná suma

na živobytie. Odôvodnené potreby maloletej taktiež neboli v konaní preskúmané. Výdavok vo výške
137 eur mesačne na lízing auta nemožno považovať za výdavok maloletého dieťaťa, ktorá sa do školy
dopravuje autobusom. Obdobne je neprimeraný výdavok na bývanie vo výške 150 eur (ktorý by matka
platila, aj keď by bývala sama). Neboli preskúmavané ani celkové majetkové pomery matky maloletej.
Ak bývala u svojho otca, platila podozrivo vysokú sumu (nájom za dom zrejme neplatí, keďže je vo

vlastníctve jej otca a jeho bratov). Aj matka má voči maloletej vyživovaciu povinnosť (ak by sa podieľala
na výžive aj len sumou 150 eur, maloletá má pre zabezpečenie výživy 500 eur, čo prevyšuje výšku
zostatku príjmu otca). Matka nedokázala uviesť, aké sú reálne odôvodnené potreby a výdavky maloletej
(z pohľadu otca odôvodnené potreby maloletej uviedla matka vo výške 226 eur mesačne). Aj uvedená
suma však predstavuje nadštandard, vzhľadom na majetkové pomery rodičov dieťaťa. Otec poukázal na

rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoP/36/2008, ktorý v odôvodnení uviedol, že odôvodnené
potreby dieťaťa majú svoju konkrétnu hranicu, danú jeho spotrebným charakterom a preto treba dbať,
aby výživné nad túto hranicu nepriamo neuspokojovalo sčasti aj potreby iných osôb. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie preto vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože neboli zadovážené
potrebné informácie a dôkazy k posúdeniu majetkových pomerov, možností a schopností rodičov, ako

i odôvodnených potrieb maloletej.

Matka vyjadrila s rozhodnutím súdu prvej inštancie súhlas. Otec nemá záujem o dieťa. Začal platiť nižšie
výživné. Poukázala na jeho tvrdenie v konaní pred súdom prvej inštancie, o mesačnom zárobku vyše
1.100 eur. O dieťa sa stará matka sama. Maloletá má výdavky na cestovné do školy, stravné, družinu,

výdavky na podujatia organizované školou, oblečenie a obuv. Hoci otec tvrdí nedostatok financií, má
peniaze na právneho zástupcu. S prevzatím rôznych úverov sa prirodzene spája aj zodpovednosť. Otec
malpožičanépeniazeodrôznychsubjektov.Peniazepožičanéodmatkinejsestryotecnesplácalaminul.
Aj matkin otec mieni podať voči nemu návrh na exekúciu. Otec si neuvedomuje, čo obnáša starostlivosťo maloletú dcéru, aké výdavky sú s tým spojené. Nemá záväzok, kvôli ktorému by nemohol byť dlhšie
v práci alebo si nájsť ešte brigádu. Sám uviedol, že si dokáže privyrobiť 200 až 250 eur. Auto, na ktoré
sa splácajú lízingové splátky, patrí lízingovej spoločnosti, keďže bývajú s dcérou v F., matka pracuje

v A. a maloletá navštevuje školu v K., vozí ju autom. Šoféri, ktorý jazdia do zahraničia sú celé týždne
na cestách a otec je ešte aj živnostník, preto nie je namieste poukazovať na priemerný plat. Matka
preto navrhla predloženie faktúr za posledný rok, na základe ktorých bola vyplatená otcovi odplata za
poskytnutie služieb vodiča motorového vozidla každý mesiac. Má faktúru za november 2015, splatnú
15. februára 2016, vo výške 2.110 eur, teda otec nezarába malé peniaze. Matka mieni podať podnet na

daňovúkontroluspoločnostiJ.,s.r.o.,prektorúotecvykonávaslužbyvodiča.Poukázalanatvrdenieotca,
že je celé týždne v kamióne a prenajal si byt vo výške 250 eur, čo je neprimeraný výdavok na bývanie.
Otec uprednostňuje svoje záujmy a potreby, napr. si naplno užíval zmrzlinovú sezónu, ako tohtoročný
zmrzlinový rekordér (matka poukázala na fotografiu z webovej stránky facebook, cukráreň Šúrovce).

Opatrovník maloletého dieťaťa navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku, proti ktorému bolo
prípustné odvolanie podľa § 201 a § 204 ods. 1 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok zákon č. 99/1963
Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, účinný do 30. júna 2016) v spojení s § 395 ods. 2 CMP (Civilný
mimosporový poriadok zákon č. 161/2015 Z. z.), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, tu však

pre povahu konania bez viazanosti odvolacím návrhom podľa § 65 CMP, a to bez pojednávania, pretože
nešlo o žiaden prípad potreby prejednania veci na pojednávaní podľa § 385 ods. 1 CSP (Civilný sporový
poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) v spojení s § 2 ods. 1 CMP a dospel k záveru, že sú dané dôvody
na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

Vyživovaciapovinnosťrodičovkdeťomjezaloženánaprincípesolidarity,tedazdieľaniarovnakejživotnej
úrovne oprávneného (dieťaťa) a výživou povinného (rodiča). Preto má dieťa právo podieľať sa na
životnej úrovni svojho rodiča (§ 62 ods. 2 veta druhá ZoR). V konaní o výživnom sa miera životnej
úrovne objektívne zisťuje prostredníctvom vykonávania dôkazov. Základnými zákonnými kritériami pre
určenie výšky výživného sú (na strane povinného) miera schopnosti, možností a majetkových pomerov

rodičov a (na strane oprávneného) odôvodnené potreby dieťaťa. Hoci súd prvej inštancie vzal do úvahy
uvedené zákonné kritériá, nevyhodnotil ich správne z dôvodu, že sa zaoberal výlučne príjmami otca,
bez akéhokoľvek zohľadnenia a vyhodnotenia výdavkov, ktoré tiež boli dôvodom podania návrhu otca
na zníženie výživného.

Ustanovenie § 159 ods. 3 O. s. p. určovalo, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať znova. O. s. p. však umožňoval zmenu rozsudku, odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti
zročných dávok (alebo na plnenie v splátkach), ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce
pre výšku a ďalšie trvanie dávok (alebo splátok). Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o
veci znova rozhodnúť je zmena pomerov. Znamená to, že okolnosti, z ktorých súd vychádzal v čase

vyhlásenia posledného rozhodnutia sa zmenili v takej miere, že sa závažnejším spôsobom prejavujú v
pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená okolnosťami na strane oprávnenej osoby
alebo povinnej, pričom prejaviť sa môže aj objektívne vývojom životných nákladov.

Súd prvej inštancie však v danom konaní posudzoval zmenu pomerov výlučne z hľadiska príjmov

rodičov, predovšetkým otca ako výživou povinnej osoby, ktoré nemôžu byť posudzované izolovane, bez
vyhodnotenia tvrdených a preukázaných výdavkov.

Mieru životnej úrovne preukazuje aj výška pravidelných a nepravidelných výdavkov rodiča (s rozlíšením
na tie, ktoré sú pre život nevyhnutné a také, ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov).

Výpovednú hodnotu majú aj mesačné náklady na prevádzku motorového vozidla, i skutočnosť na akom
motorovom vozidle rodič jazdí, a s tým spojené finančné výdavky. Signifikantné je tiež preberanie
záväzkov z úverov a s tým súvisiaca platobná schopnosť povinnej osoby. Potrebné je hodnotiť aj
primeranosť výdavkov na uspokojenie bytovej potreby (s prihliadnutím na počet osôb, veľkosť a
úroveň objektu bývania), v prípade ktorého malo dôjsť k zmene od ostatného rozhodnutia o výživnom.

Súd prvej inštancie vôbec nevyhodnotil disponovanie otca s finančnými prostriedkami, jeho celkové
hospodárenie, a to i porovnaním s obdobím v čase ostatného rozhodovania o výživnom. Obdobne súd
prvej inštancie postupoval aj vo vzťahu k matke, ako druhému rodičovi, s ktorým maloletá žije v spoločnej
domácnosti. Abstrahovanie príjmovej stránky rodičov od výdavkov neumožňovalo objektívne komplexnéposúdenie a zhodnotenie pomerov rodičov a ich zmeny od ostatného rozhodnutia o výživnom. Nebol
tak vytvorený spoľahlivý podklad pre aplikáciu všetkých kritérií a princípov relevantných pre posúdenie
zmeny podstatných okolností, rozhodujúcich pre možnú zmenu výšky výživného a ďalšie trvanie dávok.

V zmysle vyhľadávacej zásady, vzťahujúcej sa na nesporové konania, súd primárne skúma výšku
zárobkových možností povinného rodiča zadovážením listinných dôkazov o jeho príjme, najčastejšie od
zamestnávateľa. Ak však rodič svojimi tvrdeniami spochybní správnosť údajov v listinných dôkazoch,
pretože má reálne vyšší príjem alebo má čiastkové príjmy aj z inej činnosti, je úlohou súdu, aby

pokračoval z úradnej povinnosti (ex offo), pokiaľ sa rodičia na výživnom nedohodnú, vo vykonávaní
ďalšieho dokazovania v uvedenom smere. Mal by tak urobiť po dôslednom výsluchu rodiča (povinnej
osoby), v ktorom vysvetlí a ozrejmí svoje príjmy tak, aby spĺňali požiadavku transparentnosti a
preskúmateľnosti.

V kontexte vyššie uvedeného nadobúda na význame výsluch výživou povinnej osoby, ktorá má príjmy z

inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, vykonávanej prostredníctvom oprávnenia na výkon
podnikateľskej činnosti, prípadne iného druhu zárobkových aktivít, a to i s cieľom zistiť ktoré z výdavkov
vynakladaných na podnikane, priaznivo ovplyvňujúcim majetkové pomery podnikateľa v súkromnej sfére
(napr. výdavky na pohonné hmoty v súvislosti s využívaním motorového vozidla aj na súkromné účely,
obdobne využívanie mobilných telefónov, internetu, a iné).

Príjmy podliehajúce dani z príjmov je každý povinný uviesť v daňovom priznaní, ktoré má byť predložené
alebo súdom zadovážené spolu s výkazom o príjmoch a výdavkoch, výkazom o majetku a záväzkoch
(výsluchom výživou povinnej osoby sa následne ozrejmí ich druhový charakter). Súd prvej inštancie
ale uvedeným spôsobom nepostupoval, vychádzajúc z deklarovaného príjmu otca, opäť nerozlišujúc

výdavkovú stránku jeho príjmových pomerov (najmä daňovú povinnosť a povinné odvody). Pokiaľ súd
prvej inštancie v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia nemal ešte k dispozícii daňové priznanie
otca k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015, bolo dôvodné zistiť jeho príjem, ako i výdavky,
na základe iných dôkazov, napr. predložením všetkých relevantných faktúr, na ktoré poukazovala aj
matka maloletej v odvolaní, s následným zohľadnením obligatórnych výdavkov osoby vykonávajúcej

podnikateľskú činnosť.

Otec vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie, uvádzajúc čistý príjem približne 1100 eur mesačne,
opísal svoj výkon podnikania ako prácu vodiča pre jedného objednávateľa, pričom v letných mesiacoch
júl, august (kedy má príjem nižší od 600 do 800 eur netto) si „privyrobí u svojho šéfa“ 200 -250 eur

mesačne. Súčasne uviedol, že z tohto deklarovaného príjmu však musí uhrádzať výdavky, odkazujúc na
písomné podanie z 11. januára 2016, v ktorom poukázal na nutnosť platieb zdravotného a sociálneho
poistenia, na ktoré mu už financie nezostávajú. Súd prvej inštancie protirečivé tvrdenia otca žiadnym
spôsobom neodstránil, konkrétne čo znamená ním tvrdený čistý príjem (1100 Eur a 250 eur), pokiaľ v
ňom nezohľadnil povinné mesačné platby, odpočítavané z hrubého príjmu. Záver súdu prvej inštancie

o „aktuálne“ vyššom príjme otca v porovnaní s ostatnou úpravou výživného bol tak predčasný, aj s
ohľadom na potrebu porovnania konkrétnych časových periód, vývoja príjmov a výdavkov za relevantné
obdobie, ako i objektivizáciu všetkých príjmov otca v kalendárnom roku 2015.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ a článku 4 CSP odvolací súd preto zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie

a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedených záverov
odvolacieho súdu, komplexne vyhodnotiť pomery rodičov dieťaťa, predovšetkým otca vzhľadom na
jeho návrh (v porovnaní s pomermi v čase ostatného rozhodnutia o výživnom), ktoré nepreukazujú

len príjmy, ale aj výdavky rodiča, pričom výpovednú hodnotu má aj výška prevzatých záväzkov, ktorá
predpokladá pozitívnu platobnú schopnosť dlžníka (fyzickej osoby nepodnikateľa). Vzhľadom k tomu,
že preberanie nových záväzkov si vyžaduje zodpovedný prístup, ako i zváženie schopností a možností
riadneho splácania záväzkov, súd prvej inštancie sa zameria aj na hodnotenie disponovania s financiami
i celkového hospodárenia otca (v porovnaní s pomermi v čase ostatného rozhodnutia o výživnom).

Výživné pre maloleté dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodiča (ktorý má v prvom rade
zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojenie svojich vlastných potrieb).V zmysle vyhľadávacej zásady, vzťahujúcej sa na nesporové konania, bude potrebné objektivizovať
príjmy a ustáliť zárobkové a majetkové pomery rodičov, preukázaním ich pravidelných a nepravidelných
príjmov, predovšetkým u otca (vzhľadom na jeho neurčité tvrdenia o výške príjmu), jeho výsluchom,

aktualizáciou príjmov obidvoch rodičov, najmä zadovážením daňového priznania za kalendárny rok
2015, spolu s výkazom o majetku a záväzkoch a o príjmoch a výdavkoch, prípadne predložením faktúr
neuvedených zatiaľ v daňovom priznaní, získaním správ od zamestnávateľov, prípadne iných subjektov.
Okrem príjmov a výdavkov majetkové pomery rodičov ovplyvňuje aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
hnuteľným veciam vyššej hodnoty, peňažné prostriedky na účtoch v peňažných ústavoch. Pomery v

domácnosti sú tiež ovplyvňované spolužitím s inými osobami. Potrebné bude vyhodnotiť aj argument
matky, poukazujúcej na nehospodárne nakladanie otca s financiami.

Kvalifikované zhodnotenie pomerov rodičov, v spojení s hodnotením odôvodnených potrieb výživou
oprávnenej osoby, nadobúda na význame aj v dôsledku nastalej právnej skutočnosti (v priebehu
odvolacieho konania), vyhlásením konkurzu na majetok otca maloletého dieťaťa. Konanie o výživnom

na maloleté dieťa sa však neprerušuje podľa § 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V dôsledku vyhlásenia
konkurzu došlo k zániku plnomocenstva otca (§ 52 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), udeleného právnemu
zástupcovi, preto pre prípadne ďalšie zastupovanie otca v konaní, bude potrebné plnomocenstvo nové

(konanie bude už prebiehať aj za účasti správcu konkurznej podstaty úpadcu).

Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.