Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615203776
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615203776.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.
Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS,
s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO 36 432 105, zastúpeného: JUDr. Veronika Kubriková,
PhD., advokátka so sídlom Martinčekova 13, Bratislava proti povinnej: F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XXXX, XXX XX Z., trvale bytom P. X, XXX XX Z., o vymoženie sumy 7.272,37 eura s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/549/2015-17 zo dňa
18.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/549/2015-17 zo dňa 18.11.2015 p o t v
r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 243d ods. 1, § 41 ods. 2, § 44 ods. 2
zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(ďalejlenExekučnýporiadok),§45
ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor
účastníkov z rozhodcovskej doložky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Uviedol, že rozhodcovská doložka
vyplývajúca zo zmluvy (a tiež z obchodných podmienok) vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskou doložkou sa spotrebiteľovi odňalo
právo brániť sa a podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, na všeobecný súd, teda
základné právo spotrebiteľa zákonom ustanoveným postupom sa domáhať svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V súvislosti s dojednaním
rozhodcovskej doložky súd poukázal na to, že pre platné dojednanie rozhodcovského konania sa
vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o
dôsledkoch jeho rozhodnutia, pričom dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zo
zmluvy o úvere nevyplynulo, že by boli povinnému poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo
znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka je v neprospech

povinného ako spotrebiteľa aj z dôvodu miesta rozhodcovského konania, nakoľko v prípade riešenia
sporu by bol miestne príslušný súd, v ktorého obvode je bydlisko spotrebiteľa, čo neplatí v prípade
rozhodcovského konania.

4. Rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie posúdil za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej
zmluvy, pretože nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho neodvolateľne s podrobiť

rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým mravom.Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne odmietnuť
ochranu takýmto plneniam. Súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovským rozsudkom bola povinná
zaviazaná na náhradu trov rozhodcovského konania, pretože oprávnený mal vo veci plný úspech. Keďže

preskúmaním rozhodcovského rozsudku bolo zistené, že je v rozpore so zákonom a preto ani nemôže
byť podkladom pre vykonanie exekúcie, nemožno na úspech oprávneného v rozhodcovskom konaní
prihliadať. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by povinná mala platiť trovy rozhodcovského konania,
ktorého výsledok, teda rozhodcovský rozsudok, nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie.

5. Exekučný súd preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie a oprávneným označený exekučný titul a zistil, že exekútorovi nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie, pretože bol zistený rozpor exekučného titulu so zákonom. Súd
zistil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie. Právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej doložke (§ 53 ods. 5 OZ,
§ 39 OZ), preto rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov a vydať rozhodcovský

rozsudok, ktorý tak nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého
by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie
domáhať. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinnú na právom nedovolené plnenia a plnenia v rozpore
s dobrými mravmi, ktorým nie je možné poskytnúť právnu ochranu. Vzhľadom na uvedené bola žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

zamietnutá.

6. Proti tomuto uzneseniu podal právny zástupca oprávneného v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Svoje odvolanie oprávnený odôvodnil § 205 ods. 2 písm. a), d) f) a e) OSP, pričom uviedol, že
prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia a to skúmaním iných listín

ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie vychádzal pri
rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí a odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom. S poukazom na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
uviedol, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere,
ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok,

súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako
tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej
preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické
a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 159/2009. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej
doložky rozhoduje rozhodcovský súd a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená.Tedajetuprekážka„resiudicata“auvedenýmkonanímdochádzakporušeniučlánku2ods.2
Ústavy SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu

zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Dal
do pozornosti, že právny predchodca oprávneného - Všeobecná úverová banka, a. s. (alebo „VÚB, a.s.“)
postupovala v súlade s § 93 b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh
rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom
stanovenú ponuku. Poukázal aj na porušenie zákazu retroaktivity aplikáciou ustanovení § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka v znení pred účinnosťou tohto znenia. Konštatoval aj nesprávne aplikovanie
ustanovení Občianskeho zákonníka a § 153 ods. 1 OSP. Poukázal aj na odlišný postup iných súdov
v tento oblasti. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z
nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí a odňal účastníkovi možnosť

konať pred súdom. Mal za to, že súd prvej inštancie tak neprimerane zvýhodnil povinnú pred exekučným
súdom, čím bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinná urobil
akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jej postavenia. Všetko uvedené
oprávnený konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR v tejto oblasti.
Na podklade vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhol zmenu napadnutého rozhodnutia tak,

že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, príp. alternatívne
navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil,

že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, sp. zn. II/2014-2245 zo dňa 10.09.2014,

pre vymoženie sumy 7.272,37 eura s príslušenstvom.

9. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

10. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

11. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

12. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

13. Podľa ods. 3 citového ustanovenia, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie
so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi

predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je

splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

14. Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné

konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

15. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

16. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný
opravný prostriedok.17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

19. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na §

387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že spotrebiteľská zmluva
je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom
jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor

na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Súd prvej inštancie preto správne posúdil
predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo. Pôvodný
veriteľ Všeobecná úverová banka, a. s., pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere konal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko medzi predmety jeho činnosti patrí aj
poskytovanie úverov. Považuje sa teda za dodávateľa a povinná pri uzatváraní a plnení zmluvy

nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za
spotrebiteľa.

22. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom
konanívspojenísustanovením§44ods.2Exekučnéhoporiadku.Vzmysletýchtoustanovenívprípade,

ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či bol rozhodcovský
rozsudok vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na
zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto
dôvody zistil, musí exekúciu zastaviť. V prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania

o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže žiadosť o udelenie
poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť, nakoľko by bolo nelogické
vydať poverenie a následne exekúciu zastaviť.

23. Súd prvej inštancie preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods.

1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere, a to v
súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy, nakoľko predmetná zmluva o úvere môže
obsahovať viaceré neprijateľné podmienky.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu je jednou z neprijateľných podmienok samotná rozhodcovská
doložka. Táto, bez ohľadu na jej formu a znenie, je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
neprijateľnou podmienkou, nakoľko nebola individuálne dojednaná a zároveň spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takáto
rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom

exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach medzi
dodávateľomaspotrebiteľomvneprospechspotrebiteľabolapodľanázoruodvolaciehosúduspôsobená
aj tým, že spotrebiteľovi bolo týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek
iný opravný prostriedok na všeobecný súd. Pritom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky). Je preto možné považovať celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský

rozsudok za prejav zneužitia práv dodávateľa. Ide o také konanie dodávateľa, ktorým si zaobstará
ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon týchto práv oprávneného
(dodávateľa) podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými
mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa.

25. Odvolací súd v intenciách vyššie uvedeného konštatuje, že súd inštancie správne už v štádiu
rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie aplikoval § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko súdny exekútor žiadal
vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
(neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný. S poukazom na charakter predmetnej
rozhodcovskejdoložkyrozhodcovskýsúdnemalaniprávomocrozhodovaťsporúčastníkovkonania.Súd

prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

26. V intenciách vyššie uvedených zákonných skutočností odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

27. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.