Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 9, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313224451
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1313224451.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa:

CENTRAL EUROPEAN GUARD ADMINISTRATION, s.r.o., Trnavská cesta 50, Bratislava, IČO: 35 806
591, zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Terézia Baráková, s.r.o., Michalská bašta 12,
Bratislava, IČO: 36 854 565, proti odporcovi: RUSTLER PROPERTY SERVICES SLOVAKIA s. r. o.,
Jarošova 1, Bratislava, IČO: 44 353 383, zastúpeného JUDr. Dagmar Kubovičovou, advokátkou, Nám.
Biely kríž 3, Bratislava, o zaplatenie 1 568,37 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 8,28 % ročne takto:
- zo sumy 3 571,20 eura od 01. 10. 2013 do 11. 11. 2013,

- zo sumy 1 000,- eura od 11. 11. 2013 do 13. 11. 2013,
- zo sumy 3 571,20 eura od 03. 10. 2013 do 13. 11. 2013,
- zo sumy 1 571,20 eura od 13. 11. 2013 do 18. 11. 2013,
- zo sumy 3 456,- eura od 01. 11. 2013 do 18. 11. 2013,
v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 527,64 eura (z čoho trovy
právneho zastúpenia odporcu predstavujú sumu 433,64 eura), a to k rukám právneho zástupcu odporcu
JUDr. Dagmar Kubovičovej, advokátky, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 13. 11. 2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie sumy 12 166,77 eura s príslušenstvom. Svoj návrh na začatie konania od odôvodnil tým,
že navrhovateľ uzavrel s odporcom inominátnu zmluvu č. 01-2012 o poskytovaní služieb uzatvorenú
v súlade s ust. § 262 a 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Dlh pozostával z neuhradených faktúr

č. 2013112, 2013137, 2013151 a 2013155. Zmluva taxatívne vymedzuje predmet zmluvy, ktorý bol
navrhovateľom riadne plnený bez akýchkoľvek závad a v tomto kontexte nebola vznesená žiadna
reklamácia. Naopak odporca si svoje elementárne povinnosti zo zmluvy neplnil a od začiatku počas
celého zmluvného vzťahu bol v omeškaní s úhradami za poskytované služby, ktoré boli fakturované v
súlade so zmluvou.

Navrhovateľ podaním zo dňa 27. 11. 2013 vzal svoj návrh na začatie konania v časti istiny vo výške 5

571,20 eura späť, nakoľko odporca tromi úhradami na účet navrhovateľa splnil svoj záväzok vo výške 5
570,20 eura a to tak, že dňa 13. 11. 2013 uhradil sumu 1 000,- eura a dňa 11. 11. 2013 sumu 2 571,20
eura, čím uhradil faktúru č. 2013112 v plnej výške a ďalej dňa 13. 11. 2013 uhradil sumu 2 000,- eura,
čím došlo k čiastočnej úhrade faktúry č. 2013137.Navrhovateľ podaním zo dňa 02. 12. 2013 vzal svoj návrh na začatie konania v časti istiny vo výške
5 027,20 eura spať, keďže odporca dňa 18. 11. 2013 uhradil navrhovateľovi sumu 1 571,20 eura, čím

došlo k úplnej úhrade faktúry č. 2013137 a dňa 20. 11. 2013 uhradil sumu 3 456,- eura, čím došlo zo
strany odporcu k plnej úhrade faktúry č. 2013155.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 23Cb/25/2014-68 zo dňa 12. 03. 2014, ktorým uložil odporcovi,
aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 1 568,37 eura spolu

s úrokom z omeškania vo výške 8,28 % ročne zo sumy 3 571,20 eura od 06. 09. 2013 do 11. 11. 2013,
zo sumy 3 571,20 eura od 12. 10. 2013 do 13. 11. 2013, zo sumy 1 571,20 eura od 13. 11. 2013 do
18. 11. 2013, zo sumy 1 568,37 eura od 26. 10. 2013 do zaplatenia a zo sumy 3 156,- eura od 08. 11.
2013 do 20. 11. 2013.

Odporca podal v lehote proti predmetnému platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil tým, že odporca

ešte pred podaním návrhu na začatie konania dňa 18. 11. 2013 uhradil navrhovateľovi dňa 08. 11.
2013 sumu 2 571,20 eura, dňa 12. 11. 2013 sumu 1 000,- eura, dňa 12. 11. 2013 sumu 2 000,- eura
a dňa 15. 11. 2013 sumu 1 571,20 eura, a preto v časti týchto súm bol návrh na začatie konania
podaný navrhovateľom bezdôvodne, keďže tieto sumy boli navrhovateľovi odporcom uhradené ešte
pred podaním návrhu na začatie konania. Navrhovateľ v uvedenej časti vzal svoj návrh aj späť, avšak

napriek tomu si za takto nedôvodný návrh uplatnil trovy právneho zastúpenia, ktoré mu súd platobným
rozkazom priznal. Navrhovateľovi v tejto časti nemala byť prisúdená náhrada trov právneho zastúpenia,
keďže podal návrh na začatie konania z časti nedôvodne. Aj nárok na istinu vo výške 1 568,37 za
faktúru č. 2013151 zanikol, a to už pred podaním návrhu na začatie konania, a to dohodou o skončení
zmluvy č. 01/2012 o ochrane majetku formou výkonu strážnej služby zo dňa 02. 01. 2012. Touto dohodou

uzavretou dňa 26. 09. 2013 prišlo v zmysle čl. II ods. 3 k vzdaniu sa nárokov navrhovateľa na dohodnuté
úroky z omeškania, ktoré si čiastočne uplatnil faktúrou č. 2013151. V zmysle tejto dohody sa však
navrhovateľ vzdal všetkých nárokov na úroky z omeškania, a teda aj tých, ktoré mu súd prisúdil v
platobnom rozkaze vo vzťahu k faktúra č. 2013112, 2013137 a 2013155, preto v tejto časti nárok
navrhovateľa zanikol.

Navrhovateľvkonaníešteuviedol,ženavrhovateľajehoprávnyzástupcainformovalikonateľkuodporcu
pred podaním návrhu na začatie konania, pričom zo strany odporcu nebol prejavený záujem ani ochota
vec riešiť. Predžalobnú výzvu odporca obdržal dňa 22. 10. 2013. Návrh na začatie konania bol poslaný
elektronicky dňa 12. 11. 2013 a dňa 15. 11. 2013 poštou. Rozhodujúcim je však termín pripísania

platieb na účet navrhovateľa ako i skutočnosť, že v čase podania návrhu na začatie konania navrhovateľ
nemohol o platbách vedieť a už vôbec nie jeho právny zástupca. Termíny pripísania na účet sú zrejmé
z priložených výpisov z účtov navrhovateľa v jednotlivých späťvzatiach. Aj samotná úhrada od odporcu
zo dňa 11. 11. 2013 bola pripísaná vo večerných hodinách na základe údajov z banky a navrhovateľ
informoval právneho zástupcu hneď, ako sa o tom dozvedel. Z priloženej kópie dohody o skončení

zmluvy je zrejmá skutočnosť, že sa navrhovateľ zriekol týchto nárokov a nebude si uplatňovať žiadne
ďalšie pohľadávky. Ďalšie pohľadávky si však navrhovateľ neuplatňoval. Faktúrou zo dňa 12. 09. 2013
vo výške 1 568,37 eura navrhovateľ vyfakturoval zmluvne dohodnutý úrok z omeškania v čase pred
uzatvorením dohody. Navrhovateľ mal zároveň za to, že podpísaním dohody odporca bezodkladne
faktúry zaplatí, čo sa nestalo, a preto si navrhovateľ uplatnil len zákonný úrok z omeškania a nie zmluvný

úrok, ktorý bol vo výške 0,05 % denne. Navrhovateľ sa teda vzdal len práv uvedených v čl. 4 bod 6
predmetnej zmluvy dňom podpísania dohody, teda nie so spätnou účinnosťou. Nevzdal sa však nárokov
zo zákona, a teda ani nároku na riadne zaplatenie faktúr v termíne ich splatnosti a nároku na zákonný
úrok.

Odporca titulom záverečnej reči uviedol, že navrhovateľ si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške
1 568,37 eura, ktoré odporcovi vyfakturoval faktúrou č. 2013151 zo dňa 12. 09. 2013. Odporca v konaní
preukázal, že tento nárok navrhovateľa v zmysle písomnej dohody zanikol. Predmetnou dohodou sa
navrhovateľ výslovne zriekol práv vyplývajúcich z dohody o úrokoch z omeškania a zaviazal sa, že si
nebude voči odporcovi uplatňovať žiadne ďalšie pohľadávky. Navrhovateľ si napriek uvedenej dohode

uplatnil voči odporcovi úroky z omeškania s tým, že v rozpore so základnými princípmi inštitútu vzdania
sa práva, upraveného v ust. § 574 Občianskeho zákonníka, a aj v rozpore s gramatickým výkladom
jeho prejavu o zrieknutí sa práva tvrdil, že sa zriekol práv existujúcich ku dňu vzdania sa práva len do
budúcna, pričom dohoda nepojednáva o skutočnostiach vzniknutých pred podpisom tejto dohody.Súd na pojednávaní dňa 25. 06. 2014 vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania v zmysle ust. § 118
ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p. a pojednávanie odročil v zmysle ust. § 156 ods. 2 O.s.p. na deň 09. 07.

2013 za účelom vyhlásenia tohto rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, a tiež listinnými dôkazmi,
a to: zmluvou č. 01/2012 zo dňa 02. 01. 2012, dodatkom č. 1 k zmluve č. 01/2012, faktúrou č. 2013112,
faktúrou č. 2013137, faktúrou č. 2013151, faktúrou č. 2013155, saldom nezaplatených faktúr zo dňa

07. 11. 2013, výpočtom penalizačnej faktúry, predžalobnou výzvou zo dňa 22. 10. 2013, výpismi z účtu
navrhovateľa, dohodou o skončení zmluvy č. 01/2012, podacím hárkom zo dňa 02. 08. 2013, 06. 09.
2013, 13. 09. 2013 a 04. 10. 2013, žiadosťou o zaslanie dobropisu k faktúre č. 2013151, fotokópiou
obálky zo dňa 05. 10. 2013, 11. 10. 2013, 17. 10. 2013 a 30. 10. 2013, odpoveďou na žiadosť o zaslanie
dobropisu k faktúre č. 2013151, vrátením faktúry č. 2013151, oznamom zo dňa 16. 10. 2013, odpoveďou
zo dňa 22. 10. 2013, listom zo dňa 30. 10. 2013, listom zo dňa 04. 11. 2013, kópiami podacích lístkov,

výpismi z obchodného registra spoločností navrhovateľa a odporcu, ako aj ďalšími dokladmi, založenými
v spise, a zistil skutkový stav veci, zistený vykonaním uvedených dôkazov.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je zapísaná v obchodnom
registri.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak

pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 261 ods. 8 Obch. Z. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha
účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa ust. § 262 ods. 1 Obch. Z. strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod
vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom.

Podľa ust. § 262 ods. 2 Obch. Z. dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľaust.§269ods.1Obch.Z.ustanoveniaupravujúcevIIhlavetejtočastizákonajednotlivétypyzmlúv
sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené
v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. Z. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ

zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa ust. § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch
ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby
sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

Podľa ust. § 272 ods. 2 Obch. Z. ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť
alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa ust. § 329 Obch. Z. veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie záväzku, pokiaľ čiastočné plnenie
neodporuje povahe záväzku alebo hospodárskemu účelu sledovanému veriteľom pri uzavretí zmluvy,
ak tento účel je v zmluve vyjadrený alebo v čase uzavretia zmluvy dlžníkovi známy.Podľa ust. § 340 ods. 1 Obch. Z. dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009
Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré
vzniklo pred 15. januárom 2009.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013

Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv
uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a),
osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva
(§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach

a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy
uzavreté pred 1. februárom 2013.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až
do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z
omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky

z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 517 ods. 2 druhá časť prvej vety Občianskeho zákonníka výšku úrokov z omeškania a
poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických
a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva

na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ust. § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť
iba písomne.

Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ust. § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo
jeho časť sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný
záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.

Podľa ust. § 572 ods. 3 Občianskeho zákonníka dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne,
ak sa zrušuje záväzok dojednaný písomne.Podľa ust. § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva
svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.

Podľa ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu
vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.

Podľa ust. § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej
bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 473/2005 Z.z.“) tento zákon

upravuje poskytovanie služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti.

Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 473/2005 Z.z. druhy bezpečnostnej služby sú strážna služba.

Podľa ust. § 3 písm. a) zákona č. 473/2005 Z.z. strážna služba je ochrana majetku na inom než verejne
prístupnom mieste.

Podľa ust. § 38 ods. 3 prvej vety zákona č. 473/2005 Z.z. zmluva o poskytovaní bezpečnostnej služby,
jej zmeny, dodatky a zrušenie musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.

Podľa ust. § 118 ods. 4 O.s.p. ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve

účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd
uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že
všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok

uvedených v § 205a.

Podľaust.§156ods.2O.s.p.rozsudoksavyhlasujespravidlahneďposkončeníkonania,ktorérozsudku
predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na tri
týždne; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným účastníkom hneď po pojednávaní, na ktorom

bol rozsudok vyhlásený, a neprítomným účastníkom ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenie §
119 ods. 2 sa v tomto prípade nepoužije.

Súd na základe vykonaného dokazovania považoval za nesporné, že navrhovateľ a odporca uzatvorili
dňa 02. 01. 2012 v písomnej forme zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa zabezpečovať

formou výkonu strážnej služby ochranu objektu Hotel Kyjev na Rajskej ulici č. 2 po dobu 24 hodín
nepretržite, a záväzok odporcu ako objednávateľa zaplatiť za jednu hodinu výkonu strážnej služby a
jedného zamestnanca navrhovateľa cenu vo výške 4,- eura bez DPH. Z výpisov z obchodného registra
navrhovateľa a odporcu mal súd preukázané, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy predmetom
podnikateľskej činnosti navrhovateľa bol výkon strážnej služby v zmysle zákona č. 473/2005 Z.z. a

predmetnom podnikateľskej činnosti odporcu bola okrem iného aj správa bytového/nebytového fondu a
jehoúdržbavrozsahuvoľnejživnostiaobstarávanieslužiebspojenýchsosprávoubytového/nebytového
fondu. Hoci sa navrhovateľ a odporca v čl. 13 bode 3 zmluvy v zmysle ust. § 262 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka písomne dohodli, že na tento ich záväzkový vzťah sa použije režim Obchodného zákonníka,
s prihliadnutím na vyššie uvedené predmety podnikania navrhovateľa a odporcu, ako aj obsah zmluvy,

považoval súd aj bez ohľadu na písomnú dohodu v zmysle ust. § 262 ods. 1a 2 Obchodného zákonníka
za nesporné, že sa ich záväzkový vzťah týkal ich podnikateľskej činnosti, a preto sa v zmysle ust. § 261
ods. 1 Obchodného zákonníka použil na tento ich záväzkový vzťah režim Obchodného zákonníka okrem
tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonník neupravuje a sú upravené v Občianskom zákonníkuv zmysle ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka a ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Obsah
zmluvy zahŕňal v zmysle ust. § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka podstatné časti zmluvy o poskytovaní
bezpečnostnej služby a keďže takýto typ v zmluvy v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka

nie je ako typ zmluvy v Obchodnom zákonníku upravený, ide o nepomenovanú zmluvu, na ktorú sa
vzťahuje právna úprava v zmysle zákona č. 473/2005 Z.z. (ďalej len „zmluva“).

Súd mal z čl. 4 bodu 6 zmluvy preukázané, že navrhovateľ a odporca sa dohodli, že v prípade omeškania
odporcu s platením ceny za výkon strážnej služby je navrhovateľ oprávnený si účtovať úrok z omeškania

vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy. V čl. 11 bode 1 písm. b) zmluvy sa navrhovateľ a odporca dohodli,
že zmluvu je možné ukončiť písomnou dohodou oboch zmluvných strán. Na základe toho sa navrhovateľ
a odporca dohodou o skončení zmluvy dohodli na ukončení predmetnej zmluvy ku dňu 30. 09. 2013,
čo malo v zmysle ust. § 572 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka za následok zánik záväzkového vzťahu
navrhovateľa a odporcu. Zároveň v čl. II bode 3 dohody o skončení zmluvy sa navrhovateľ a odporca
dohodli, že „touto dohodou sa navrhovateľ zrieka práv vyplývajúcich z čl. 4 bodu 6 zmluvy a v zmysle

tohto ustanovenia si nebude voči odporcovi uplatňovať žiadne ďalšie pohľadávky“.

Výklad a aplikácia tohto článku dohody sa medzi účastníkmi konania ukázali ako sporné. V zmysle ust. §
574 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že písomnou dohodou sa veriteľ môže vzdať svojho práva voči
dlžníkovi, resp. odpustiť dlžníkovi jeho dlh, pričom treba brať do úvahy aj to, že ak sa takouto dohodou

veriteľ vzdáva práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti, je v zmysle ust. § 574 ods. 2 Občianskeho
zákonníka takáto dohoda neplatná. Na základe vyššie uvedeného treba čl. II bodu 3 dohody o skončení
vykladať tak, že navrhovateľ sa ku dňu účinnosti tejto dohody o skončení, čo je deň 30. 09. 2013, vzdal
práva na úroky z omeškania, ktoré mu do tohto dátumu vznikli v zmysle čl. 4 bode 6 zmluvy. Výklad
predmetného článku v zmysle, že sa navrhovateľ vzdal práva na úroky z omeškania aj do budúcnosti,

t.j. po 30. 09. 2013 neprichádza do úvahy, pretože to Občiansky zákonník v zmysle ust. § 574 ods. 2
vylučuje a takúto dohodu postihuje neplatnosťou. Takýto výklad predmetného článku dohody o skončení
zmluvy podporuje aj skutočnosť, že povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania vzniká zo zákona, a to
v prípade ak sa dlžník dostane do omeškania, teda svoj záväzok voči veriteľovi nesplní riadne a včas.
Vzhľadom na to možno právo veriteľa na úroky z omeškania, resp. povinnosť dlžníka platiť úroky z

omeškania definovať ako právo, resp. povinnosť, ktorá môže vzniknúť až v budúcnosti, a to po splnení
podmienky omeškania dlžníka s plnením svojho záväzku. Na základe uvedeného nie je možné, aby sa
veriteľ takéhoto práva vzdal, resp. takúto povinnosť dlžníkovi odpustil v čase, keď nie je zrejmé, či vôbec
takéto práva alebo povinnosť vznikne. Navyše ust. § 365 Obchodného zákonníka definujúce omeškanie
dlžníka má kogentnú povahu, čo znamená, že zmluvné strany sa nemôžu od tohto ustanovenia dohodou

odchýliť a ani ho vylúčiť. Vzhľadom na vyššie uvedené súd čl. II bodu 3 dohody o skončení vykladal tak,
že navrhovateľ sa vzdal len tých práv na úroky z omeškania, ktoré mu ku dňu účinnosti tejto dohody
vznikli, t.j. ku dňu 30. 09. 2013, pričom v prípade, keď sa odporca dostal do omeškania až po 30. 09.
2013, čo malo za následok vznik navrhovateľovho práva na úroky z omeškania a odporcovej povinnosti
platiť úroky z omeškania, predmetná dohoda nemala na takéto právo navrhovateľa a povinnosť odporcu

žiaden dosah, nakoľko by to bolo v rozpore s ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto súd
považoval dohodu o tom, že si navrhovateľ nebude uplatňovať žiadne ďalšie pohľadávky z titulu úrokov z
omeškaniavzmysleust.§574ods.2Občianskehozákonníkazaneplatnú,čovšakvkonečnoudôsledku
v zmysle ust. § 41 Občianskeho zákonníka nezakladá neplatnosť zvyšnej časti dohody.

Súd mal preukázané, že faktúrou č. 2013112 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu ceny za
navrhovateľom poskytnuté služby v zmysle zmluvy za mesiac júl 2013 v sume 3 571,20 eura so
splatnosťou ku dňu 30. 08. 2013. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že odporca sa s úhradou tejto faktúry
dostal do omeškania. Súd mal z výpisu bankového účtu navrhovateľa preukázané, že navrhovateľ dňa
11. 11. 2013 prijal v zmysle ust. § 329 Obchodného zákonníka od odporcu čiastočnú úhradu tejto faktúry

v sume 2 571,20 eura a dňa 13. 11. 2013 prijal aj zvyšnú úhradu tejto faktúry v sume 1 000,- eura. Hoci
odporca argumentoval, že prvú úhradu z tejto faktúry realizoval už dňa 08. 11. 2013 a druhú dňa 12.
11. 2013, čo rovnako považoval aj za dátumy splnenia (čiastočného a úplného) jeho povinnosti, súd
sa s týmto argumentom nemohol stotožniť, keďže na riadne splnenie záväzku sa v zmysle ust. § 335
Obchodného zákonníka vyžaduje, aby bol záväzok splnený na mieste určenom zmluve. Keďže podľa

čl. 4 bodu 4 zmluvy spôsob odporcovej úhrady ceny za služby sa určoval na základe navrhovateľom
vystavenej faktúry a tá ako miesto splnenie záväzku odporcu určovala bankový účet navrhovateľa,
súd považoval za čas splnenia odporcovho záväzku okamih pripísania sumy na účet navrhovateľa.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo nesporné, že navrhovateľovi na základe omeškaniaodporcusplatenímfaktúryč.2013112vznikloprávonaúrokyzomeškaniavovýške0,05%denne(podľa
čl. 4 bodu 6 zmluvy) zo sumy 3 571,20 eura od 31. 08. 2013 do 11. 11. 2013 a zo sumy 1 000,- eura od 11.
11. 2013 do 13. 11. 2013. Nakoľko sa však v zmysle čl. II bodu 3 dohody o skončení zmluvy navrhovateľ

vzdal práva na úroky z omeškania, ktoré mu ku dňu 30. 09. 2013 vznikli, avšak odporca bol aj naďalej po
tomto dátume v omeškaní, podľa názoru súdu mal navrhovateľ aj naďalej právo požadovať od odporcu
úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne (podľa čl. 4 bodu 6 zmluvy) zo sumy 3 571,20 eura od 01. 10.
2013 do 11. 11. 2013 a zo sumy 1 000,- eura od 11. 11. 2013 do 13. 11. 2013, keďže ako súd už vyššie
konštatoval, čl. II bodu 3 dohody o skončení sa týkal vzdania sa práva na úroky z omeškania len do dňa

30. 09. 2013. Hoci navrhovateľ a odporca mali úrok z omeškania v zmluve dohodnutý, navrhovateľ si
uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,28 % ročne, čo predstavuje menšiu výšku ako zmluvne dohodnutý
alebo zákonný úrok z omeškania, a preto súd priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania z titulu
odporcovho omeškania s platením faktúry č. 2013112 vo výške 8,28 % ročne zo sumy 3 571,20 eura od
01. 10. 2013 do 11. 11. 2013 a zo sumy 1 000,- eura od 11. 11. 2013 do 13. 11. 2013.

Súd mal ďalej preukázané, že faktúrou č. 2013137 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu ceny za
navrhovateľom poskytnuté služby v zmysle zmluvy za mesiac august 2013 v sume 3 571,20 eura so
splatnosťou ku dňu 02. 10. 2013. Súd opäť považoval za nesporné, že odporca sa s úhradou tejto faktúry
dostal do omeškania. Z výpisu bankového účtu navrhovateľa mal súd preukázané, že navrhovateľ dňa
13. 11. 2013 prijal od odporcu čiastočnú úhradu tejto faktúr v sume 2 000,- eura a dňa 18. 11. 2013

prijal navrhovateľ od odporcu aj zvyšnú úhradu tejto faktúry v sume 1 571,20 eura. Vzhľadom na to
bolo nesporné, že navrhovateľovi na základe omeškania odporcu s platením faktúry č. 2013137 vzniklo
právo na úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne (podľa čl. 4 bodu 6 zmluvy) zo sumy 3 571,20 eura
od 03. 10. 2013 do 13. 11. 2013 a zo sumy 1 571,20 eura od 13. 11. 2013 do 18. 11. 2013. Nakoľko
právo navrhovateľa na úroky z omeškania vzniklo až dňa 03. 10. 2013, čo je po účinnosti dohody o

skončení zmluvy, na toto právo navrhovateľa požadovať od odporcu úroky z omeškania sa čl. II bodu 3
tejto dohody nevzťahuje. Navrhovateľ si v konaní opäť uplatnil tieto úroky z omeškania len vo výške 8,28
% ročne, a preto súd priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania z titulu omeškania odporcu s
platením faktúry č. 2013137 vo výške 8,28 % ročne zo sumy 3 571,20 eura od 03. 10. 2013 do 13. 11.
2013 a zo sumy 1 571,20 eura od 13. 11. 2013 do 18. 11. 2013.

Súd mal ďalej z faktúry č. 2013155 preukázané, že navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu ceny za
navrhovateľom poskytnuté služby v zmysle zmluvy za mesiac september 2013 v sume 3 456,- eura so
splatnosťou ku dňu 31. 10. 2013. Súd opäť považoval za nesporné, že odporca sa s úhradou tejto faktúry
dostal do omeškania Z výpisu bankového účtu navrhovateľa mal súd preukázané, že navrhovateľ dňa

20. 11. 2013 prijal od odporcu úhradu sumy 3 456,- eura, čím došlo k úhrade celej faktúry č. 2013155.
Vzhľadom na to bolo nesporné, že navrhovateľovi na základe omeškania odporcu s platením faktúry č.
2013155 vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne (podľa čl. 4 bodu 6 zmluvy) zo
sumy 3 456,- eura od 01. 11. 2013 do 20. 11. 2013. Nakoľko právo navrhovateľa na úroky z omeškania
vzniklo až dňa 01. 11. 2013, čo je po účinnosti dohody o skončení zmluvy, na toto právo navrhovateľa sa

čl. II bodu 3 tejto dohody nevzťahuje. Navrhovateľ si v konaní opäť uplatnil tieto úroky z omeškania len vo
výške 8,28 % ročne, a preto súd priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania z titulu omeškania
odporcu s platením faktúry č. 2013155 vo výške 8,28 % ročne zo sumy 3 456,- eura od 01. 11. 2013
do 18. 11. 2013.

Súd mal ďalej z faktúry č. 2013151 preukázané, že navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu úrokov z
omeškania v celkovej sume 1 568,37 eura, ktoré navrhovateľovi vznikli z titulu odporcovho omeškania
s platením faktúr za rok 2012 vystavených v zmysle zmluvy. Platí, že úroky z omeškania predstavujú
pohľadávku veriteľa, ktorá vzniká v súvislosti z hlavou pohľadávkou a po splnení podmienky - omeškania
dlžníka s platením hlavnej pohľadávky, teda porušením jeho povinnosti v zmysle ust. § 365 Obchodného

zákonníka splniť záväzok riadne a včas. Momentom omeškania dlžníka vzniká teda veriteľovi druhá
pohľadávka predstavujúca úroky z omeškania, ktorá existuje od tohto momentu nezávisle od hlavnej
pohľadávky. Vzhľadom na to faktúra č. 2013151 predstavuje súhrn takto vzniknutých pohľadávok, teda
pohľadávok z úrokov z omeškania, na ktoré sa už ale ust. § 365 Obchodného zákonníka nevzťahuje a
nemožno z takýchto pohľadávok v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka požadovať ďalšie

úroky z omeškania, keďže dlžník sa s platením takýchto druhov pohľadávok nemôže opätovne dostať do
omeškania. S odkazom na čl. II bodu 3 dohody o skončení zmluvy sa však práva na úhradu týchto úrokov
z omeškania za rok 2012 navrhovateľ vzdal, a preto súd nárok navrhovateľa na úroky z omeškania
vyplývajúce z faktúry č. 2013151 ako nedôvodný zamietol.Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd o návrh navrhovateľa na začatie konania rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu

trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v

písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa ust. 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Vzhľadom na skutočnosť, že odporca mal neúspech v konaní v pomere k nepatrnej časti, súd o náhrade
trov konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal mu plnú náhradu trov konania. Trovy
konania odporcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 94,- eura podľa
položky 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a sumy
433,64 eura, ktorá predstavuje náklady právneho zastúpenia navrhovateľa, vypočítané podľa ust. § 9

a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
pozostávajúcich zo 4 úkonov právnej pomoci po 71,37 eura, 1 1 úkonu právnej pomoci po 35,69 eura,
5 režijných paušálov po 8,04 eura, a náhrady za platbu DPH v sume 72,27 eura takto:
- príprava a prevzatie zastúpenia ............................................................. 71,37 eura,
- písomné vyjadrenie vo veci samej (odpor zo dňa 26. 03. 2014) ............. 71,37 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 04. 06. 2014 .................................................... 71,37 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 25. 06. 2014 ................................................... 71,37 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 09. 07. 2014 ................................................... 35,89 eura,
spolu vo výške 527,64 eura.

Súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov konania odporcu k rukám jeho právneho zástupcu s
odvolaním sa na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi. Súd priznal právnemu zástupcovi odporcu náhradu nákladov právneho zastúpenia v časti
náhrady DPH, pretože tento právny zástupca odporcu súdu predložil v zákonnej lehote podľa ust. § 151

ods. 1 O.s.p. potvrdenie, že je platcom DPH.

Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania a ich výške podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p.
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože právny zástupca v konaní úspešného
účastníka si v zákonnej lehote podľa ust. § 151 O.s.p. vyčíslil trovy konania tak, ako je to vyššie uvedené.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.