Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 14, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/136/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113214432
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113214432.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom, v právnej veci navrhovateľa:
M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. - D., R. č. XXXX/XX, právne zastúpený: advokátska kancelária Legal
Counsels s.r.o., so sídlom Tallerova 10, Bratislava, IČO: 36364606, proti odporcovi: Stredoslovenské
kameňolomy a štrkopiesky, štátny podnik „v likvidácii", so sídlom Orolská 3, Žilina, IČO: 00015474,
právne zastúpený: BARRISTER LEGAL s.r.o., so sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava, IČO:

46225234, o určenie platnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý uhradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia advokátskej
kancelárii BARRISTER LEGAL s.r.o., vo výške 4.181,03 eur na účet vedený v Tatra banka, a.s., č.ú.:
XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia platnosti kúpnej zmluvy. Spoločnosť STAVING,

š.p. právny predchodca odporcu, ako predávajúci a navrhovateľ, ako kupujúca strana uzatvorili kúpnu
zmluvu ešte v roku 1996. Predmetom zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k zariadeniu staveniska v
areáli na R. ulici č. X v R. tak, ako je to zakreslené v geometrickom pláne a mape, ktoré sú pripojené
k tomuto návrhu. Pri podpise kúpnej zmluvy došlo aj k reálnemu odovzdaniu veci, teda dočasným a
drobným stavbám - nehnuteľností špecifikovaných v kúpnej zmluve. Z dôvodu, že drobné nehnuteľnosti
sa podľa vtedy platných predpisov do kat. nehnuteľností nezapisovali, z uvedeného dôvodu nikdy neboli

v kat. nehnuteľností zapísané. Právny predchodca odporcu vybudoval, a teda nadobudol do svojho
výlučného vlastníctva toto stavenisko originárnym spôsobom, t.z., že na akýkoľvek následný zmluvný
prevod vlastníckeho práva k nim sa nevyžadovalo rozhodnutie o povolení vkladu príslušným úradom.
Navrhovateľ riadne uhradil kúpnu cenu v tom čase vo výške 2.094.015,-Sk. K úhrade kúpnej ceny
došlo bezhotovostným prevodom na účet právneho predchodcu odporcu. Následne navrhovateľ užíval
nehnuteľnosti tvoriace zariadenie staveniska, platil z nich dane až do času, kým na základe podnetu
aktuálneho vlastníka pozemkov, na ktorých sa predmetné nehnuteľnosti tvoriace zariadenie staveniska

nachádzajú, spoločnosť VODOTIKA, nebolo Mestskou časťou Bratislava Petržalka vydané rozhodnutie
o odstránenie dočasných stavieb zariadenia staveniska.
Navrhovateľ poukázal na to, že kúpna zmluva bola platne uzavretá a nadobudla účinnosť, t.j. nastali
je obligačno-právne a vecno-právne účinky, a to bez toho, aby sa vyžadovalo povolenie vkladu, resp.
podanie návrhu na vklad.
Navrhovateľ svoj naliehavý právny záujem odôvodnil tým, že Obvodný úrad Bratislava, odbor výstavby

a bytovej politiky, ako príslušný odvolací orgán vo svojom rozhodnutí z roku 2013 konštatoval, že je
sporná otázka subjektu, ktorý má byť zaviazaný odstrániť zariadenie staveniska. Odvolací orgán dospelkzáveru,žejedinenapokladesúdnehorozhodnutia,ktorýmsaustáliotázkavlastníkastaveniska,možno
v konaní o odstránenie stavieb pokračovať.
Ďalej uviedol navrhovateľ, že v súčasnej dobe je spochybňovaná platnosť kúpnej zmluvy a jej účinkov

vrátane zmluvného prevodu vlastníctva, a to nielen zo strany orgánov verejnej moci, ale aj zo strany
spomínaného vlastníka pozemkov spoločnosti VODOTIKA, a.s. Ohľadne naliehavého právneho záujmu
zhrnul, že v súčasnej dobe je spochybňovaná v celom rozsahu platnosť a účinnosť kúpnej zmluvy. Za
daného stavu existuje naliehavý právny záujem na určení, či kúpna zmluva zo dňa 22.5.1996, ktorú
uzatvorila spoločnosť STAVING, š.p., právny predchodca odporcu, ako predávajúci a navrhovateľ ako

kupujúci je platná a účinná, nakoľko tohto času existuje značná právna neistota, ktorá si vyžaduje
nevyhnuté rozhodnutie súdu vo veci samej.

Následne navrhovateľ podal na tunajší súd návrh na vstup vedľajších účastníkov, a to VODOTIKA, a.s.,
sosídlomBosáková7,BratislavaaVODOTIKA-MG,spol.sr.o.,sosídlomtamtiež.Tentonávrhodôvodnil
tým, že v predošlých konaniach 7C/253/2010 Okresného súdu Bratislava sa riešila otázka vlastníctva

dočasných stavieb stojacich na pozemkoch spoločnosti VODOTIKA a VODOTIKA-MG. Tunajší súd
uznesením 2C/136/2013-140 nepripustil vstup vedľajších účastníkov na strane odporcu. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline dňa 3.2.2014.

Následne navrhovateľ podal návrh na zmenu žalobného návrhu a v tejto zmene návrhu žiadal, aby

súd jednak určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 22.5.1996 je platná a navyše rozhodol, že určuje, že
navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností stavieb, a to priemyselnej budovy, budovy obchodu
a služieb, administratívnej budovy, budovy technickej vybavenosti, inžinierskej stavby.
Svoj zmenený návrh odôvodnil tým, že už samotný Krajský súd v Žiline pod sp. zn. 9Co/331/2013
rozhodol o odvolaní navrhovateľa proti zamietavému uzneseniu prvostupňového súdu o nariadenie

predbežného opatrenia v prejednávanej veci, z ktorého vyplýva, že v danom prípade nie je sporná
platnosť, resp. neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy, ale je potrebné vyriešiť otázku vlastníctva k
predmetu tejto kúpnej zmluvy.

Tunajší súd uznesením 2C/136/2013 pripustil zmenu žalobného návrhu tak, ako je to konštatované

vyššie.

Odporca sa písomne k návrhu navrhovateľa nevyjadril

Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania,

oboznámil sa s GP, výkazom výmer, kúpnou zmluvou, návrhom na povolenie vkladu vlastníckeho práva,
rozsudkom OS Bratislava 7C/253/2010, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 3Co/376/2012-388,
uznesením NS SR 5Cdo/169/2013, žiadosťou Mestskej časti Bratislava, pripojenou fotodokumentáciou,
výpisom z účtu VÚB a zistil nasledovné:

Ešte dňa 22.5.1996 uzatvorila spoločnosť STAVING, š.p., právny predchodca navrhovateľa ako
predávajúci a navrhovateľ ako kupujúci kúpnu zmluvy, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva
k zriadeným staveniskám v areáli na Bosákovej č. 4, v Bratislave, tak ako je to zakreslené v GP a mape,
ktoré tvoria prílohu tohto návrhu. Pri podpise kúpnej zmluvy došlo aj k reálnemu odovzdaniu veci a
riadnemu vyplateniu kúpnej ceny na základe bezhotovostného prevodu na účet právneho predchodcu

odporcuSTAVING,š.p.Akotovyplývazpodanéhonávrhu,navrhovateľsajednakdomáha,abysúdurčil,
že táto kúpno-predajná zmluva je platná. Neskôr svoj návrh rozšíril o to, aby súd určil, že navrhovateľ je
vlastníkom nehnuteľností na stavenisku, a to rôznych objektov - hospodárka budova, technická budova
a podobne.

Navrhovateľ v plnom rozsahu na pojednávaniach zotrval na svojom písomnom návrhu a svojich
písomných stanoviskách. Na pojednávaní ešte upresnil, že čo sa týka predmetných nehnuteľností, tak
tieto majú charakter nehnuteľností. Účastníci konania uzavreli riadnu kúpnu zmluvu, na základe ktorej
jasne deklarovali záväzok predávajúceho previesť konkrétne špecifikované nehnuteľnosti do vlastníctva
a držby kupujúceho a kupujúci sa zaviazal takéto nehnuteľnosti previesť do držby, čo sa nakoniec aj stalo

po uzatvorení zmluvy a zaplatiť za ňu kúpnu cenu, čo sa takisto stalo. Samotná skutočnosť, že nedošlo k
evidencii tohto prevodu vlastníckeho práva do kat. nehnuteľností je dostatočne vysvetlená tým, že v tom
čase nemohli byť evidované takéto nehnuteľnosti v kat. nehnuteľností. Ďalej ešte na pojednávaní dal dopozornosti, že to bol navrhovateľ, ktorý platil aj daň z týchto stavieb. Dokonca platil aj daň z pozemkov
pod týmito stavbami dlhé roky.

Právny zástupca odporcu sa na pojednávaní vyjadril k písomnému návrhu navrhovateľa aj k jeho
ústnemu vyjadreniu. Návrh považoval v plnom rozsahu za nedôvodný a žiadal ho zamietnuť. Podľa
jeho vyjadrenia vlastnícke právo ku všetkým nehnuteľnostiam, ktoré sú špecifikované v žalobnom
návrhu svedčia Stredoslovenským kameňolomom a štrkopieskom, štátny podnik „v likvidácii“ ako
právnemu nástupcovi po spoločnosti STAVING, š.p., v likvidácii, ktorý zanikol v dôsledku zlúčenia so

Stredoslovenskými kameňolomami a štrkopieskami, štátny podnik „v likvidácii“ . Podľa ich názoru kúpna
zmluva z roku 1996 nie je platná ani účinná. Nie je účinná vo vecno-právnom smere a nie je účinná
ani v obligačno-právnom smere. Pre zmluvy o prevode vlastníckeho alebo iného majetkového práva k
nehnuteľnostiam je rozhodnutie o povolení vkladu do kat. nehnuteľností potrebné opačný neprístupný
široký výklad, kde do popredia princípu konštrukčného charakteru právoplatnosti rozhodnutia o povolení
vkladu vlastníckeho práva. Preto je potrebné považovať rozhodnutie okresného úradu, katastrálneho

odboru, ktorý odmietol vklad do katastra za rozhodnutie, ktoré má na mysli § 47 ods. 1 O.z. s následkami
uvedenými v ods. 2 tohto ustanovenia. Naďalej platí, ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodá
návrh na povolenie vkladu platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Poukázal aj na ust. § 133 ods. 2
O.z., ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra
nehnuteľností. Uviedol, že toto je všeobecne známa skutočnosť, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

sa nadobúda vkladom do kat. nehnuteľností, čo v tomto prípade neprebehlo.

Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, ktoré produkoval
predovšetkým navrhovateľ.

Z pripojenej kúpno-predajnej zmluvy je nepochybné a zrejmé a túto skutočnosť ani jedna zo
zúčastnených strán nepopiera, že predávajúci STAVING, š.p., „v likvidácii“ uzatvoril s kupujúcom
M. kúpno-predajnú zmluvu. Predmetom tejto zmluvy bolo oplotenie, sociálno-prevádzková budova,
kotolňa, oceľová hala, murovaný objekt - sklad, kanalizácia, parkovisko, umývacia rampa a záchytná
nádrž. Na základe tejto zmluvy sa navrhovateľ zaviazal uhradiť predávajúcemu čiastku vo výške

2.094.015,-Sk.

Z pripojeného návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra zo dňa 24.5.1996 vyplýva, že
navrhovateľ podal tento návrh v tom čase na Správu katastra v Bratislave.

ZGP,ktorýpredložilnavrhovateľ,súzrejmédetailystaveniskaajednotlivýchpostavenýchnehnuteľností.

Na tomto mieste je potrebné poukázať na rozsudok Okresného súdu Bratislava V. 7C/253/2010-352 zo
dňa 7.5.2012. Pred týmto súdom navrhovateľ viedol spor s odporcami v rade 1/ VODOTIKA, a.s., a v
rade 2/ VODOTIKA-MG, spol. s r.o., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Súd jeho návrh zamietol. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd
určil, že je vlastníkom týchto nehnuteľností - priemyselnej budovy nachádzajúcej sa parcele CKN č.
XXXX/XX - zastavené plochy o výmere XXX m2, parcele CKN č. XXXX/XX - zastavané plochy o výmere
XXX m2, parcele CKN č. XXXX/XX - zastavené plochy o výmere XXX m2 kat. úz. Petržalka, obec
Bratislava. Ďalej budovu obchodu služieb nachádzajúcu sa na parcele CKN XXXX/XX, administratívnej

budovy nachádzajúcej sa na parcele CKN XXXX/XX, budovy technickej vybavenosti nachádzajúcej sa
na parcele CKN XXXX/XX, inžinierske stavby nachádzajúce sa na parcele CKN XXXX/XX - zastavané
plochy o výmere XX m2 ako aj drobných stavieb a príslušenstva týchto stavieb, a to na základe GP
33/2010 zo dňa 29.10.2010.
Tento súd odôvodnení uvádzal, že navrhovateľ sa domáhal vlastníckeho práva na základe vydržania.

Súd mal za to, že podmienky vydržania splnené neboli, najmä prvá podmienka týkajúca sa
dobromyseľnosti absentovala, nakoľko navrhovateľ už po uzavretí kúpnej zmluvy s organizáciou
STAVING, š.p., mal vedomosť o tom, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na základe
tejto zmluvy nenadobudol. O tom svedčí aj skutočnosť, že s tým istým účastníkom uzavrel dňa
22.5.1996 novú kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli tie isté nehnuteľnosti za tú istú cenu, na základe

ktorej z rovnakých dôvodov nenadobudol právo vlastníctva k uvedeným stavbám. Predmetná zmluva
nenadobudla účinnosť z dôvodu, že nespĺňala zákonom stanovené náležitosti, a preto kat. konanie bolo
zastavené, o čom bol navrhovateľ riadne upovedomený. Súd v tom prípade dôvodil, že navrhovateľ mal
vedomosť o tom, že sa nestal vlastníkom nehnuteľností, keďže kat. úrad mu nepovolil vklad vlastníctva knehnuteľnostiam.Napriektýmtoskutočnostiamtedanavrhovateľtietonehnuteľnostiužívalbezprávneho
dôvoduanavyšeichneoprávneneprenajímalďalšímosobám.Toľkovkrátkostizcitovanéhorozhodnutia
Okresného súdu Bratislava V. Tento rozsudok bol potvrdený rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave

3Co/376/2012. Krajský súd dal v plnom rozsahu za pravdu odporcom VODOTIKA, a.s., a VODOTIKA-
MG, spol. s r.o. Voči týmto rozhodnutiam podal ešte aj dovolanie, pričom NS SR svojím rozhodnutím
Cdo/169/2013 jeho dovolanie odmietol.

Súd dáva do pozornosti, že navrhovateľ týmto návrhom, ktorý podal na tunajší súd, sa prakticky

domáhal toho, že tunajší súd určí, že kúpna zmluva je platná a aj žiadal, aby súd určil, že je vlastníkom
nehnuteľností, o ktorých už rozhodol Okresný súd Bratislava.
Čo sa týka jeho zmeny návrhu v tom, aby súd určil, že je vlastníkom priemyselnej budovy na CKN
XXXX/XX, budovy obchodu a služieb atď. sú zhodné tie isté stavby a budovy, ktoré boli premetom
rozsudku Okresného súdu Bratislava V. 7C/253/2010, tak považoval súd tento návrh za irelevantný.
O tomto jeho návrhu bolo právoplatne rozhodnuté. Je síce pravdou, že v konaní 7C/253/2010 žaloval

spoločnosť VODOTIKA, a.s., a VODOTIKA-MG spol. s r.o. V terajšom konaní žaluje Stredoslovenské
kameňolomy a štrkopiesky, štátny podnik „v likvidácii“. Na tomto mieste však súd podotýka, že svoju
zmenu návrhu ohľadne určenia vlastníckeho práva v písomnom znení žiadnym spôsobom nezdôvodnil,
a to na základe akého právneho titulu sa domáha určenia vlastníckeho práva k prezentovaným
nehnuteľnostiam. Vlastníkom týchto nehnuteľností je nepochybne spoločnosť VODOTIKA, a.s., a

VODOTIKA-MGspol.sr.o.Vtomtosmerenepreukázalnavrhovateľaniexistenciunaliehavéhoprávneho
záujmu na určení vlastníckeho práva k týmto stavbám. Pokým by súd pristúpil doslova povedané na
takúto„hrunavrhovateľa“aurčilby,žejevlastníkomtýchtonehnuteľností,budov,bolibydverozhodnutia,
kedy na základe jedného rozhodnutia by bola vlastníkom spoločnosť VODOTIKA a na základe druhého
rozhodnutia samotný navrhovateľ. Toto je absolútne neprípustné. Nie je ani zrejmé, na základe akého

dôvodu, už to súd opakuje, sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva od samotného odporcu.
Tento v tomto konaní nie je ani legitimovaný vystupovať v spore o určení vlastníckeho práva. Vlastníkom
týchto nehnuteľností sú spoločnosti VODOTIKA. Pri takto formulovanom návrhu o určení vlastníckeho
práva teda súd nezistil absolútne žiadny naliehavý právny záujem na strane navrhovateľa tak, ako to
vyžaduje ust. § 80 písm. c/ O.s.p.

Jednak v tomto smere ohľadne určenia vlastníckeho práva svoj naliehavý právny záujem vôbec
nezdôvodnil a po druhé určovacou žalobou sa domáhal vlastníckeho práva od odporcu
Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, štátny podnik „v likvidácii“. Stredoslovenské kameňolomy a
štrkopiesky nie sú vlastníkmi nehnuteľností. Súd návrh navrhovateľa v tomto smere považoval absolútne
za zmätočný. Je však potrebné konštatovať, že nepreukázal naliehavý právny záujem v tomto prípade.

Čo sa týka jeho návrhu o tom, aby súd určil, že kúpna predajná zmluva je platná, na tomto mieste súd
uvádza nasledovné:
Kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom dňa 22.5.1996 vyžaduje v zmysle svojho
článku VI. tejto kúpnej zmluvy na svoju účinnosť aj rozhodnutie katastrálneho úradu, teraz Okresného

úradu, katastrálny odbor. Kúpna zmluva podľa názoru súdu nie je účinná vo vecno-právnom smere,
pretože na účinnosť takejto kúpno-predajnej zmluvy ja potrebné rozhodnutie príslušného okresného
úradu, katastrálneho odboru, o vklade takejto zmluvy. Táto kúpna zmluva nie je účinná ani v obligačnom
smere. V danom prípade platí nevyvrátiteľná domnienka o odstúpení od zmluvy podľa § 47 ods. 2 O.z. Z
ust. § 47 ods. 2 O.z. vyplýva, že, ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie

podľa ods.1/ platí, že účastníci od zmluvy odstúpili. Podľa § 47 ods. 1 O.z. , ak zákon ustanovuje, že k
zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.
Keď súd podrobil prieskumu uzavretú zmluvu, z tejto nepochybne vyplynulo, že táto bola uzavretá
22.5.1996. Je pravdou, že navrhovateľ podal príslušný návrh na vklad vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, avšak príslušný okresný úrad, katastrálny odbor, jeho návrhu nevyhovel. Súd sa teda

musel striktne pridržiavať vyššie citovaných ustanovení Obč. zákonníka, to znamená, že účastníci od
tejto zmluvy odstúpili.
Súd dáva za pravdu navrhovateľovi, že tento si svoje povinnosť v plnom rozsahu splnil a zaplatil i kúpno-
predajnú cenu. Vyplýva to aj z výpisov z účtov VÚB, ktoré boli do spisového materiálu doložené.
V tomto smere ešte súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Bratislava V. 7C/253/2010, z ktorého

ešte vyplýva, že uvedený súd sa oboznámil aj z katastrálnym spisom, pričom z tohto vyplynulo,
že 2.1.1997 bolo konanie o tomto návrhu na vklad prerušené a účastníci kúpnej zmluvy vyzvaní
na odstránenie nedostatkov 30 dní pod následkom zastavenia konania. Napokon rozhodnutím dňa
9.7.1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.8.1997 bolo konanie o návrhu na vklad vlastníckehopráva zastavené z dôvodu, že účastníci kat. konania neodstránili nedostatky návrhu, nepreukázali
vlastníctvo k nehnuteľnostiam, z kúpnej zmluvy nebolo jasné, kto nehnuteľnosti kupuje atď. Toto
rozhodnutie bolo účastníkom kúpnej zmluvy riadne doručené. Bratislavský rozsudok ešte spomínal, že

k uzavretiu predmetnej zmluvy predchádzala kúpna zmluva medzi účastníkmi ešte zo dňa 9.10.1992,
predmetom tejto zmluvy boli tie isté nehnuteľnosti za tú istú cenu. Táto kúpna zmluva podľa
tvrdenia navrhovateľa nenadobudla účinnosť, nakoľko nebol povolený vklad vlastníckeho práv k týmto
nehnuteľnostiam.
Súd na tomto mieste podotýka, že odporca žiadal na pojednávaní vypočuť aj svedka Ing. B. R., ktorý je

bývalý likvidátor. V priebehu ďalšieho konania zobral odporca svoj návrh ohľadom výsluchu svedka späť.

Súd napokon uzatvára, že čo sa týka prvého výroku žalobného návrhu, aby súd určil, že kúpna zmluva je
platná, k tomuto súd už jednoznačne povedal, že vychádzal z ust. § 47 ods. 2/, t.z. je to bol navrhovateľ,
ktorý nepodal od uzavretia zmluvy riadny návrh na rozhodnutie podľa ods. 1 citovaného zákona a má
za to, že účastníci od zmluvy odstúpili. Na platnosť tejto zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi,

je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu v danom prípade okresného úradu, katastrálny odbor. Až
týmto rozhodnutím sa stáva účastník zmluvy vlastníkom nehnuteľností. Keď tak navrhovateľ neučinil,
má sa za to, že od tejto zmluvy účastníci odstúpili.
Čo sa týka druhého návrhu o určenie, že je vlastníkom týchto nehnuteľností, znova súd dáva do
pozornosti už vyššie uvedené, že navrhovateľ sa domáha vlastníckeho práva, o ktorom už bolo

rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. Navyše v tomto konkrétnom prípade nie je
ani pasívne legitimovaný odporca na určenie takéhoto vlastníckeho práva, pretože vlastníkom týchto
nehnuteľností sú spoločnosti VODOTIKA, a.s., a VODOTIKA, s.r.o. Pokým by súd aj rozhodol, že je
vlastníkomtýchtonehnuteľnostívočiodporcovi,katastrálnyodborbynikdynemoholzapísaťtaktourčené
vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, navyše v tomto smere, ako to už bolo povedané, navrhovateľ

nepreukázal naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Vzhľadom na uvedené potom súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. V tomto konaní bol v plnom rozsahu
úspešný odporca. Tento si vyčíslil trovy právneho zastúpenia nasledovne:

- 27.7.2013 prevzatie, príprava zastúpenia 559,33 eur,
- 20.9.2013 písomné vyjadrenie sa vo veci samej 559,33 eur,
- 25.5.2015 účasť na pojednávaní 559,33 eur,
- 17.9.2015 účasť na pojednávaní 559,33 eur,
- 14.12.2015 účasť na pojednávaní 559,33 eur

Spolu 2,796,65 eur.

Účtoval si aj nasledovné režijné paušály:
- za úkony od 1.1.2009 do 31.12.2009 - 6,95 eur,
- za úkony od 1.1.2010 do 31.12.2010 - 7,21 eur,

- za úkony od 1.1.2011 do 31.12.2011 - 7,41 eur,
- za úkony od 1.1.2012 do 31.12.2012 - 7,63 eur,
- za úkony od 1.1.2013 do 31.12.2013 - 7,81 eur x 2,
- za úkony od 1.1.2014 do 31.12.2014 - 8,04 eur,
- za úkony od 1.1.2015 do 31.12.2015 - 8,39 eur x 3.

Spolu režijný paušál 50,79 eur.

Odmena advokáta spolu s režijným paušál 2.812,27 eur bez DPH.

Okrem tohto si účtoval náhradu cestovného za cestu na pojednávanie:

- 25.5.2015 Bratislava - Žilina a späť 400km, základná náhrada za 1m/0,183 eur, spotreba paliva 7,6
litra /100km, cena na liter paliva 1,36 eur, spolu 114,514 eur,
- 17.9.2015 Bratislava - Žilina a späť 400km, základná náhrada za 1m/0,183 eur, spotreba paliva 7,6
litra /100km, cena na liter paliva 1,26 eur, spolu 111,443 eur,
- 14.12.2015 Bratislava - Žilina a späť 400km, základná náhrada za 1m/0,183 eur, spotreba paliva 7,6

litra /100km, cena na liter paliva 1,23 eur, spolu 114,44 eur.
Náhrada cestovného za vykonané cesty spolu 336,40 eur.

Ďalej sú účtoval náhradu za stratu času:- pojednávanie dňa 25.5.2015 Bratislava - Žilina a späť počet začatých polhodín 8, náhrada aj za začatú
polhodinu 13,98 eur, 111,84,
- pojednávanie dňa 17.9.2015 Bratislava - Žilina a späť počet začatých polhodín 8, náhrada aj za začatú

polhodinu 13,98 eur, 111,84
- pojednávanie dňa 14.12.2015 Bratislava - Žilina a späť počet začatých polhodín 8, náhrada aj za začatú
polhodinu 13,98 eur, 111,84.
Spolu trovy za náhradu za stratu času 335,52 eur.

Odmena advokáta a jeho výdavky + cestovné 3.147,79 eur.

Okrem toho si účtoval aj 20% DPH z celkovej sumy odmeny advokáta aj náhradu cestovného 629,56 eur.

Odmena advokáta, jeho výdavky aj cestovné aj s DPH 3.777,35 eur. K tomu treba prirátať ešte náhrada
za stratu času bez DPH t.j. 3.484,19 eur, z toho 20% DPH je 696,84 eur, spolu teda 4.181,03 eur.

Súd preskúmal takto vyčíslené trovy právneho zastúpenia a konštatoval, že tieto boli
vyčíslené v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov a priznal ich tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, aka) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).