Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Frederika Zozuľáková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/112/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215226343
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7215226343.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov
senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú J. G., nar.
XX.XX.XXXX, t.č. O. O. I. N., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice, dieťaťa rodičov S. A., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom P. W.. H. t.č. na neznámom mieste a Z.
G., nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v N. J. J.. M.. O. Č..XXX, v konaní o zrušenie ústavnej starostlivosti a
zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti, na návrh I. A., nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v H.
na H. W.. Č.. X, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 27P 324/2015
- 33 zo dňa 30.03.2016 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala
zverenia maloletej J. do jej náhradnej osobnej starostlivosti.
2. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku navrhovateľka odvolanie, v ktorom žiadala o
opätovné prehodnotenie jej návrhu na zverenie mal. J. do jej náhradnej osobnej starostlivosti. Uviedla,
že výchovu mal. deti dokáže zvládnuť a poskytnúť im dobrú starostlivosť, nakoľko počas pobytu v
jej domácnosti neboli mal. deti problémové. Tiež je ochotná opakovane podstúpiť psychologické
vyšetrenie.
3. Otec maloletej vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že k predmetnej veci sa vyjadril na
pojednávaní konanom dňa 30.03.2016
4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že mal. J. je spolu so svojimi
súrodencami umiestnená v O. N.. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P
273/2015-57 zo dňa 30.03.2016, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľky na zverenie mal. detí Y. do
náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky a rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P 323/
2015-34, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľky na zverenie mal. S. A. do jej náhradnej osobnej
starostlivosti. Oba rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 29.04.2016. Mal. J. študuje na OU v Trebišove,
kde sa pripravuje sa svoje budúce povolanie, preto je v jej záujme, aby štúdium riadne ukončila.
Navrhovateľka sa nevedela vyjadriť k zabezpečovaniu konkrétnej starostlivosti o mal. deti a zvládaniu
prípadných ťažkostí v ich správaní.
5. Navrhovateľka sa k vyjadreniu otca ani kolízneho opatrovníka nevyjadrila.6. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
7. Podľa ust. § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP),
ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.
8.Podľaust.§2ods.1CMP,nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak
9. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
10. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalopodľaust.§65CMPbeznariadeniapojednávaniapodľaust.§385CSP adospelkzáveru,
že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona
o rodine a v súlade s ust.§ 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho,
čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje. Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej
fyzickej osoby podľa ust. § 45 Zákona o rodine je výnimkou zo zásady, že starostlivosť o výchovu a
všestranný vývoj maloletého dieťaťa je právom a povinnosťou jeho rodičov. Predpokladom pre zverenie
maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je predovšetkým záujem maloletého dieťaťa.
Dôvodom pre takéto rozhodnutie súdu môžu byť subjektívne okolnosti spočívajúce v nezáujme alebo
neochote rodičov zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa ale taktiež aj objektívne okolnosti ako
napr. úmrtie alebo ochorenie rodičov. Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
predstavuje fakultatívny inštitút, a teda úplne závisí od úvahy súdu, či toto opatrenie považuje za
najlepšie a najvhodnejšie pre maloleté dieťa, t.j. či je zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti v záujme maloletého dieťaťa.
12. Preskúmaním všetkých skutočností predmetnej veci dospel odvolací súd k rovnakému právnemu
záveru ako súd prvej inštancie, že zverenie mal. J. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky
(sestry matky maloletej) nie je v jej najlepšom záujme. V danom prípade sa navrhovateľka návrhom
zo dňa 23.07.2015 domáhala okrem zverenia mal. J. aj zverenia ďalších 4 súrodencov maloletej do
náhradnej osobnej starostlivosti z dôvodu, že je ich príbuznou (sestrou matky mal. detí) a s mal. deťmi je
v kontakte, pričom u nej boli na letných prázdninách. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie
pritom vyplýva, že navrhovateľka o maloletú J. a jej súrodencov až do júla 2015 neprejavovala žiaden
záujem, nenavštevovala ich ani ich iným spôsobom nekontaktovala, čo potvrdila aj vo svojej výpovedi
na pojednávaní dňa 30.03.2016. Počas letných prázdnin od 06.07.2015 do 24.08.2015 strávila mal.
J. spolu so svojimi súrodencami 14 dní v domácnosti u navrhovateľky, pričom aj uvedený prázdninový
pobyt sa realizoval len na základe podnetu pracovníčok DD., kde je maloletá umiestnená. Od návratu
mal. detí do Detského domova už domácnosť navrhovateľky nenavštívili, pričom tá ich raz navštívila a
potom ich kontaktovala len telefonicky.
13. Odvolací súd zdôrazňuje, že osobou, ktorej možno maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej
starostlivosti, musí byť fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá je
plne spôsobilá na právne úkony, má osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne,
svojím spôsobom života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že náhradnú osobnú
starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa, a ktorá so zverením maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti súhlasí. Malo by sa teda jednať o osobu, ktorá má vytvorený kladný
citový vzťah k mal. dieťaťu, je bezúhonná a jej sociálna situácia zaručuje, že zverenie do náhradnej
osobnej starostlivosti bude v záujme maloletého dieťaťa.14. Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako súd prvej inštancie, že navrhovateľka nespĺňa osobnostné
predpoklady pre zabezpečenie náležitej osobnej starostlivosti o mal. J.. Z výpovede kolízneho
opatrovníka na pojednávaní dňa 30.03.2016 vyplýva, že maloletá je dieťaťom s poruchami správania,
výbušná, citovo labilná a jej mentálne schopnosti sa pohybujú v hraničnom pásme ľahkej zaostalosti,
pričom vzhľadom k veku a pubertálnej fáze sa u nej prejavuje vzdor, konfliktnosť a dominancia, preto
si maloletá vyžaduje špeciálny a individuálny výchovný prístup. V priebehu konania ani v podanom
odvolaní pritom navrhovateľka neuviedla ako si predstavuje zabezpečovanie osobnej starostlivosti o
mal. dieťa s uvedenými špecifickými potrebami a riešenie prípadných excesov v správaní maloletej.
Navyše odvolací súd je toho názoru, že navrhovateľka nemá vytvorené ani vhodné rodinné prostredie
pre výchovu maloletej a to s poukazom na tú skutočnosť, že podaným návrhom na začatie konania sa
domáhala zverenia ďalších 4 mal. detí do jej osobnej starostlivosti, pričom v súčasnosti je navrhovateľka
nezamestnaná a so svojim druhom býva v 4 - izbovom byte spolu s ich plnoletou dcérou, jej druhom,
ich dvoma mal. deťmi vo veku 2 roky a 1 rok a taktiež má vo svojej starostlivosti mal. N. A.. Pokiaľ ide
o tvrdenie navrhovateľky v podanom odvolaní, že je ochotná sa opätovne podrobiť psychologickému
vyšetreniu, odvolací súd uvádza, že v priebehu konania mala navrhovateľka možnosť zúčastniť sa
psychologického vyšetrenia na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Košice, avšak z
dôvodu jej neúčasti boli vyšetrenia realizované len čiastočne. Dva krát sa navrhovateľka na vyšetrenie
k psychologičke vôbec nedostavila, preto je otázne, či deklarovaný záujem o opätovné psychologické
vyšetrenie je skutočným záujmom navrhovateľky. Záverom odvolací súd dodáva, že aj keď má náhradná
osobná starostlivosť prednosť pred ústavnou starostlivosťou (ust. § 54 ods. 1 Zákona o rodine), v danom
prípade sa vzhľadom na všetky zistené okolnosti prípadu, charakteristiku maloletej J. a nevyhovujúce
osobnostné predpoklady pre zabezpečovanie náhradnej osobnej starostlivosti na strane navrhovateľky
javí ponechanie mal. J. v ústavnej starostlivosti v najlepšom záujme maloletej.
15. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a svoje rozhodnutie
oprel o starostlivo a spoľahlivo zistené okolnosti, ktoré potvrdzujú záver, že pre zverenie maloletej
do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky neboli splnené zákonné podmienky, odvolací súd
napadnutý rozsudok potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a v celom rozsahu sa
stotožnil s jeho odôvodnením.
16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety
CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.