Uznesenie Judgement was issued on Thursday, February 29, 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20C/15/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109200701
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7109200701.1

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobkyne: F. U., Z.. XX.X.XXXX, B. Z. Q. Č.. X, I.. P.. V. F., T., F.
Č.. XX, A. proti žalovanému: J. E., Ž. X., T..Q.., U. Č.. XX, A. zapísaná v Obchodnom registri Okresného
súdu Košice I v odd. Sa, vložka 470/V, D.: XX XXX XXX, I.. P.. P. K., H. Č.. XX, A. v konaní o určenie
platnosti poistnej zmluvy, že poistný vzťah trvá takto

r o z h o d o l :

Návrh na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňasažalobou,ktorábolapodanásúdudňa16.1.2009domáhalaurčenia,žepoistnávzťahmedzi
žalobkyňouažalovanýmvyplývajúcizozmluvyopoisteníosôbč.506780073trváatátozmluvajeplatná.

V priebehu konania a to konkrétne dňa 13.7.2009 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
doručil tunajšiemu súdu návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a navrhol

vec predložiť Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na vyriešenie predbežnej otázky. Prejudiciálne
otázky by mali byť položené v tomto znení:

1/ Môže sa článok 105 a článok 109 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a článok 14 bod 14.1
a bod 14.3 a článok 25 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk vykladať tak, že z vykonávania
dohľadu nad poisťovacími podnikmi sú Národné centrálne banky vylúčené?

2/ Môže sa článok 14, bod 14.4 Štatútu Európskeho systému Centrálnych bánk vykladať tak, že Národné
centrálne banky môže vykonávať aj funkciu dohľadu na poisťovacími podnikmi ( poisťovňami?)

Žalovaný v priebehu konania predložil súdu obšírnu právnu argumentáciu o nesúlade označených
ustanovení zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve s ustanovenia Ústavy SR ako aj so zmluvou o

Európskych spoločenstvách.

Ustanovením § 48 ods. 3 zákona čís. 3/2008 Z.z. o poisťovníctve bola Národnej banke SR priznaná
právomoc vykonávať dohľad nad poisťovníctvom, ktorá činnosť nemá nič spoločné s činnosťami
Centrálnej banky a teda uvedený zákon priznal dohľad na poisťovníctvom NBS nad rámce ústavnej
právomoci.

Podľa názoru žalovaného je táto právomoc v nesúlade s článkom 56 ods. 1,3 Ústavy SR. Dohľad
na mieste, ktorý bol príčinnou zmien v kalkulácií poistnej sadzby ÚDP-K realizoval útvar dohľadu na
finančným trhom NBS, pričom kompetencia výkonu dohľadu nad poisťovníctvom bola NBS zverená bez
toho, aby došlo aj ku zmene Ústavy SR. Výkon dohľadu nad poisťovníctvom je realizáciou výkonnej
moci. Ústava výkonu moc iným inštitúciám ako tým, ktoré sú uvedené v hlave 6 pod názvom Vykoná

moc nezveruje a z Ústavy nemožno ani vyvodiť právomoc iných ňou zriadených orgánov a inštitúcií na
realizáciu výkonnej moci.Podľa názoru žalovaného zákonnou úpravou vykonanou dvomi novelami zákona čís. 566/1992 Zb. od
NBS ( zákon č. 519/2005 a zákon č. 659/2007) došlo k ďalšiemu výraznému zásahu do právomoci úloh

postavenia a funkcií NBS keď týmito zákonmi jej bola priznaná výkonná moc ústavného útvaru, ktorý nie
je orgánom verejnej správy bez toho, aby bola v ústave vykonaná výnimka na výkon štátnej správy. Na
základe dohľadu vykonaného NBS v období od 30.4.2004 do 21.2.2008 táto konštatovala nedostatky
v kalkulačných vzorcoch, ktoré sa dotkli obsahu zmluvy medzi účastníkmi konania. NBS listom č. ODO
2262/2008 zo dňa 15.2.2008 určila lehoty, v ktorých bol žalovaný povinný prijať a splniť opatrenia na

odstránenie a nápravu zistených nedostatkov. Žalovanému zároveň hrozila v prípade nesplnenia týchto
povinnosti pokuta.

Podľa názoru žalovaného posúdenie súhlasu namietaných zákonných ustanovení s Ústavou SR má
jednoznačný vplyv aj na toto konanie, považoval za nevyhnutné toto konanie prerušiť a poukázal
na uznesenie o prerušení konania uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.9.2009, č.k.

25Cb/89/2008-72 a týmto konaním zároveň odôvodňoval aj alternatívny návrh na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pretože prebieha konanie v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu.

Podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ( bývalý článok 234 ZES) Súdny dvor Európskej

únie má právomoc vydať rozhodnutie o prejudicionalných otázkach, ktoré sa týkajú výkladu zmlúv
platnosti a výkladu aktov inštitúcií orgánov alebo úradov alebo agentúr únie. Ak sa takáto otázka položí
v konaní pred vnútroštátnym súdom orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej nie je
nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie aby o nej
rozhodol. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom proti, ktorému

rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva je tento súdny orgán
povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. Ak sa takáto otázka položí v prebehajúcom konaní
pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti s osobou, ktorá je väzbe, súdny dvor Európskej únie
koná bezodkladne. Podľa zváženia súdu prerušenia konania a požiadanie Súdneho dvora Európskej
únie o rozhodnutí o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy predpokladá, že takto položená

predbežná otázka je nevyhnutná pre vytvorenie právneho základu pre rozhodnutie súdu. Svedčí o tom aj
ustálená rozhodovacia činnosť Súdneho dvora Európskej únie podľa, ktorej neprípustnou prejudiciálnou
otázkou je ak požadovaný výklade komunitárneho práva alebo posúdenie platnosti komunitárneho aktu
zjavne nesúvisí so skutkovým stavom alebo predmetnom konania, ak preindiciálna otázka sa netýka
výkladu komunitárneho práva, ktorý by súd objektívne potreboval pre rozhodnutie vo veci samej, ak

prípadne je zjavné, že komunitárne ustanovenie výklad, ktorého vnútroštátny súd žiada nie je možné
aplikovať na daný spor.

Súd dospel k tomu záveru, že prejudiciálna otázka, ktorú žalovaný navrhol predložiť Súdnemu dvoru
Európskej únie charakterizuje všetky uvedené znaky neprípustnosti. Vyriešenie otázky právomoci NBS

v súvislosti s dohľadom nad poisťovníctvom nevytvára právny základ pre rozhodnutie daného sporu a
citovaný článok č. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predpokladá povinnosť predloženia Súdnemu
dvoru Európskej únie súdom poslednej inštancie ako to potvrdzuje aj judikatúra súdneho dvora EÚ.

Vzhľadom na uvedené právne posúdenie veci súd návrh žalovaného na prerušenie konania podľa ust.

§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uznesenie nie je prípustné odvolanie podľa § 202 ods. 3 písm. o/ O.s.p.