Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/963/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213704
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213704.4

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, za ktorú koná doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD., advokát a konateľ, proti odporkyni Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
6C/293/2012-61 zo dňa 17.06.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 16.06.2014 až do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva
navrhovateľa na zákonného sudcu a nestranný súd podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a § 109 ods. 2 písm. c/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol.

Navrhovateľov návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o
sťažnosti navrhovateľa nepovažoval za dôvodný. O námietke zaujatosti rozhodol Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením zo dňa 11.10.2012 č. k. 23NcC/ 451/2012 postupom podľa § 14- §16 O. s. p.
tak, že zákonnú sudkyňu nevylúčil zo prejednávania rozhodovania v predmetnej veci. Skutočnosť, že
navrhovateľ s rozhodnutím Krajského súdu nebol spokojný a podal sťažnosť na Ústavný súd SR, nebola
dôvodom na prerušenie konania aj vzhľadom k tomu, že Najvyšší súd SR už v obdobnej veci týkajúcej
sa tých istých účastníkov ako v tejto veci, vyslovil názor, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania a
rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi
zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo (3Cdo/102/2013
zo dňa 11.03.2013). Subjektívny názor účastníka konania nezakladá bez ďalšieho dôvod pre legitímne
obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. Dôvod na vylúčenie sudcu ( § 14 ods. 1 O. s.
p.) nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej je odporcom súd, na
ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo, rovnako nie je dôvodom na vylúčenie sudcu ani to, že vykonáva
súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia navrhovateľa) svojím nesprávnym úradným postupom
v inej právnej veci založil zodpovednosť odporkyne za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona
č.514/2003 Z. z. O námietke zaujatosti navrhovateľa bolo rozhodnuté v súlade so zákonom, preto podľa
nie je daný dôvod na prerušenie konania

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods.
2 písm. a/, b/, c/ a f/ O. s. p.. Tvrdil, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s.
p.), prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Dôvod na prerušenie konania navrhovateľ súdu preukázal tým, že podal elektronicky na zverejnenú
e-mailovú adresu súdu návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou ústavnou sťažnosťou, v
ktorej namieta porušenie základného práva na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom.
Navrhovateľ už v návrhu upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému
bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd
v označených skutočnostiach nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach
navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Sudca
Okresného súdu Rimavská Sobota má pomer k veci. Takémuto názoru dospeli aj iné krajské súdy
v Slovenskej republike, ktoré v dôvodoch rozhodnutí o vylúčení sudcov konkrétneho súdu uviedli, že
súd musí konať nestranne a musí sa navonok aj javiť ako nestranný. Pomer zákonného sudcu k veci
ako aj pomer každého zo sudcov konkrétneho okresného súdu možno vzhliadnuť v tom, že je sudcom
vecne a miestne príslušného okresného súdu, postupom ktorého mala byť spôsobená navrhovateľovi
škoda. Navrhovateľ s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou
praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské
práva v Štrasburgu neobstojí, podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej
výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Nie je prípustné, aby do rozhodnutia ústavného
súdu sa v konaní o veci samej pokračovalo a naďalej vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca.
Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.

Vyjadrenie k odvolaniu odporkyňou podané nebolo.

Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v
rozsahu odvolania žalobcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a uznesenie okresného súdu ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

V návrhu na prerušenie konania navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu
o tom, že sudcovia Okresného súdu Rimavská Sobota nie sú z prejednávania a rozhodovania veci
vylúčení, okrem sudcu JUDr. Erika Vargu, ktorý konal v exekučných veciach, z ktorých navrhovateľ
odvodzuje svoje nároky. Rozhodnutím krajského súdu, ktoré hodnotí navrhovateľ ako nesprávne, malo
byť zasiahnuté do základného práva navrhovateľa zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, t. j. práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (článok 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky) a práva na prerokovanie veci nestranným súdom a tiež do základného práva na
spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, t. j. práva na nestranný súd zriadený zákonom.. Okresný súd teda mal k dispozícii
všetky listiny predkladané navrhovateľom spolu s návrhom na prerušenie konania. Napriek tomu možno
súhlasiť s názorom prvostupňového súdu, že nebolo preukázané vedenie takého konania, pre ktoré by
bolo potrebné v predmetnej veci konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. prerušiť. Odvolací sú
poukazuje okrem argumentov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 727/2011, v ktorom bol vyslovený názor, že sudcu vecne a miestne
príslušného súdu nevylučuje z prejednávania a rozhodovania veci o náhradu škody len tá skutočnosť,
že postupom sudcu v inej veci mala byť navrhovateľovi spôsobená škoda. Nie je dôvodná námietka
navrhovateľa, že prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia nerozviedol svoje úvahy, ktoré ho viedli k
zamietnutiu návrhu na prerušenie konania.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Sťažnosť navrhovateľa adresovaná Ústavnému súdu Slovenskej republiky sa má týkať uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23NcC/465/2012, teda odlišného od toho, ktorým Krajský
súd v Banskej Bystrici ako nadriadený súd rozhodoval o námietke zaujatosti. I keby bola Ústavnému
súdu Slovenskej republiky predložená sťažnosť proti niektorému z uznesení Krajského súdu v Banskej
Bystrici, ktorým rozhodol o námietkach zaujatosti vznesených navrhovateľom, nebol by podľa názoru

odvolacieho súdu dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p., pretože otázku, či vo
veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe
na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie ústavný súd v konaní o sťažnosti
navrhovateľa, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa článku 46 ods. 1 a článku 48
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, ako to vyplýva z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne
totožnej veci napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo 06. 02. 2013, I. ÚS 92/2013 z 13. 02. 2013, ktorými sťažnosti
obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorými
rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci na
návrh navrhovateľa odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich
prerokovanie a rozhodnutie.
Okresný súd dospel k správnemu záveru, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) O. s. p. nie je dôvodný.
Žiadna z odvolacích námietok navrhovateľa nebola uplatnená dôvodne.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.