Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžso/28/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314220005
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1314220005.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. S. O., V., proti žalovanému Ministerstvo
obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 1765/2004-VK zo dňa 30. mája 2006, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave, č. k. 5S/273/2014-84 zo dňa 08. septembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5S/273/2014-84 zo dňa

08. septembra 2015 p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil konanie z dôvodu
oneskorene podanej žaloby. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žaloba sa musí podať do dvoch

mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon
neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 250b ods. 1 OSP). Žiadnemu z účastníkov
právo na náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že žalovaný rozhodnutím č. 1765/2004-VK zo dňa
30.05.2006 zamietol žiadosť žalobcu o poskytnutie jednorazového peňažného príspevku osobám

zaradených v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác (pomocný technický prápor
„PTP“) a pozostalým manželkám po týchto osobách v znení neskorších predpisov podľa zákona č.
726/2004 Z.z. (ďalej len zákon č. 726/2004 Z.z.). Uvedené rozhodnutie žalobca napadol rozkladom zo
dňa 05.11.2007, o ktorom minister obrany SR rozhodol pod č. ÚPS-497-153/2007 zo dňa 08.07.2009.
Voči uvedenému rozhodnutiu žalobca žalobu nepodal. Žalobca na výzvu krajského súdu dňa 13.03.2015
upresnil, že žiada preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 1765/2004-VK zo dňa 30.05.2006.

Krajský súd zistil, že napadnuté rozhodnutie žalobca prevzal dňa 17.06.2006 a žalobu podal až dňa
04.09.2014. Z týchto dôvodov krajský súd žalobu ako oneskorene podanú zastavil. O trovách konania
rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c OSP a vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené.

Protitomutouzneseniupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobcažiadajúc,abyNajvyššísúdSlovenskej

republikynapadnutýrozsudokkrajskéhosúduzmenilažalobevyhovel.Žalobcazopakovalsvojužalobnú
argumentáciu a je toho názoru, že ním predložené listiny sú dostatočné pre priznanie politickej
nespoľahlivosti príslušníka PTP. Svoje podanie následne dopĺňal v obdobnom duchu dňa 27.10.2015,
12.11.2015, 02.12.2015, 17.12.2015, 14.02.2016, 24.02.2016, 03.04.2016, 26.05.2016 a 18.06.2016.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomne dňa 20.11.2015 a 10.02.2015 tak, že žiadal napadnuté

uznesenie krajského súdu potvrdiť, pretože ho považuje za vecne správne.Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) odvolacie konania podľa piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku („OSP“) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s ustanovením § 492 ods. 2 SSP sa odvolací súd v konaní riadil ustanoveniami OSP.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP)
preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a

dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Z obsahu predložených spisov mal Najvyšší súd Slovenskej republiky za preukázané, že žalobca sa
žalobou doručenou (pôvodne vecne nepríslušnému Okresnému súdu Bratislava III dňa 04.09.2014,
ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Nds/5/2014 zo dňa 26.11.2014 postúpil
Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému), domáhal preskúmania zákonnosti

a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1765/2004-VK zo dňa 30.05.2006, ktorým mu bola zamietnutá
žiadosť o poskytnutí peňažného príspevku za zaradenie do vojenského tábora nútených prác v zmysle
zákona č. 726/2004 Z.z.

Krajský súd v Bratislave uznesením sp.zn. 5S/273/2014-84 zo dňa 08. septembra 2015 zastavil konanie

podľa § 250d ods. 3 OSP keď zistil, že žalobca podal žalobu po lehote (§ 250b OSP).

S poukazom na vyššie citované ustanovenia, žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.
Súdna prax ustálila, že lehota na podanie žaloby je lehotou procesnoprávnou a nedodržanie stanovenej

lehoty na podanie žaloby predstavuje neodstrániteľný nedostatok (podmienku) konania, ktorý má za
následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť.

Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, žalobca napadnuté rozhodnutie osobne prevzal dňa
12.06.2006, a hoci bol riadne poučený o možnosti podania opravného prostriedku, toto právo nevyužil

a preto napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť už dňom 28.06.2006.

Žalobca v súvislosti s uvedeným rozhodnutím podal ďalší podnet až dňa 12.11.2007, ktorý bol
preskúmaný ministrom obrany SR v mimo odvolacom konaní a skutočnosť, že nezistil zákonný
dôvod na zmenu alebo zrušenie predmetného právoplatného rozhodnutia oznámil žalobcovi listom č.

ÚPS-497-153/2007 z 08.07.2009.

Za týchto skutkových okolností bolo potrebné napadnuté uznesenie krajského súdu považovať za vecne
správne.

Tvrdenie žalobcu, že sa nemohol včas odvolať lebo potrebné listinné dôkazy boli odtajnené alebo
získané až po zákonnej lehote na odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu, je bez právneho významu,
keďže v danom prípade išlo o rozhodnutie vydané v prvostupňovom konaní a žalobca mohol a mal využiť
všetky prípustné riadne opravné prostriedky vrátane podnetu na príslušnú prokuratúru (ako správne
poznamenal aj žalovaný vo svojom vyjadrení k doplneniu odvolania žalobcu zo dňa 10.02.2016) a to

najneskôr do troch rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. do 28. júna 2009. Po márnom
uplynutí zákonnej lehoty na odvolanie správny súd už nemá právomoc na preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a dôvodnosti žaloby, ktorá bola proti nemu podaná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 250ja

ods. 3 veta druhá a § 219 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s
poukazom na § 246c OSP, keďže v odvolacom konaní trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.
mája 2011).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.