Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3P/168/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116218766
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1116218766.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou, v
právnej veci maloletého dieťaťa: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Českej republiky a Slovenskej
republiky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so
sídlom Bratislava, Vazovova 7/A, pracovisko Bratislava IV, dieťa rodičov: otca - navrhovateľa: Q.. X.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, V., E. Y., štátny občan Českej republiky, právne zastúpený

JUDr.KateřinouSekaninovou,advokátkou,sosídlomJezuitská13,Brno,Českárepublika,akohosťujúci
euroadvokát, a matky ako tej, kto podľa navrhovateľa porušuje právo: U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. G. X, O., štátna občianka Slovenskej republiky, o návrhu navrhovateľa, otca maloletého dieťaťa, na
nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu v konaní o návrat maloletého do
cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e návrat maloletého dieťaťa Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, (ďalej len „maloleté dieťa“)

do krajiny jeho obvyklého pobytu do Českej republiky.
II. Súd n a r i a ď u j e matke maloletého dieťaťa U. Q., aby maloleté dieťa navrátila na územie Českej
republiky do 5 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
III.Vprípade,žematkamaloletédieťavsúladesvýrokomII.tohtouznesenianaúzemieČeskejrepubliky
nenavráti j e otec maloletého dieťaťa Q.. X. B., nar. XX.XX.XXXX, o p r á v n e n ý po uplynutí stanovenej

lehotymaloletédieťaprevziaťzaúčelomjehonavráteniadomiestaobvykléhopobytumaloletéhodieťaťa
na územie Českej republiky.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.09.2016 sa navrhovateľ, otec maloletého dieťaťa Q.
Q., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletý), domáhal nariadenia návratu maloletého dieťaťa do krajiny
obvyklého pobytu, do Českej republiky.

2. Návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že maloletý Q. sa narodil v Českej republike zo vzťahu rodičov,
účastníkov konania, ktorí neboli manželmi. Rodičia maloletého žili od júna 2011 v spoločnej domácnosti.
Otec je štátnym občanom Českej republiky. Matka má slovenské štátne občianstvo, od roku 2003 žila v
V.. Rodina žila v spoločnej domácnosti v V., v trojizbovom byte vo vlastníctve navrhovateľa. Navrhovateľ
chodil do práce a matka maloletého bola s maloletým v domácnosti. Každodennú starostlivosť o
maloletého Q. zabezpečovali rodičia spoločne. V Českej republike bola matka zúčastnená na sociálnom

systéme, poberala peňažnú pomoc v materstve a rodičovský príspevok. Dňa 01.09.2015 nastúpil
maloletý Q. v mieste obvyklého pobytu do materskej školy W., v mieste bydliska má tiež pediatra a
zdravotné poistenie. V júli 2016 odišla matka s maloletým Q. na návštevu k svojej matke na Slovensko
s tým, že sa do 10.08.2016 vráti. Prvý augustový týždeň strávil navrhovateľ s maloletým (spolu s dvomi
maloletými sestrami z prvého manželstva navrhovateľa) plánovaný prázdninový pobyt vo B. Q., v SR
a do V. sa navrhovateľ vrátil dňa 05.08.2016 s tým, že Q. s matkou sa vrátia v dohodnutom termíne.

Odporkyňa dňa 05.08.2016 pre prevzatí syna navrhovateľovi oznámila, že sa do V. nevráti a zostane
s maloletým bývať u svojej matky v O., s čím navrhovateľ nesúhlasil. V priebehu augusta navrhovateľdvakrát za matkou vycestoval a prosil ju, aby sa domov s dieťaťom vrátila a svojimi neuváženými krokmi
nevystavovala Q. stresu, avšak neúspešne. Koncom augusta, materská škola, ktorú Q. navštevoval,
informovala navrhovateľa, že matka dieťaťa zaslala materskej škole list, v ktorom maloletého odhlasuje

z dochádzky do škôlky.
3.Poprávnejstránkemaloteczato,žepopísanýmkonanímmatkamaloletéhoporušilaprávoadopustila
sa neoprávneného zadržania maloletého dieťaťa v zmysle Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch
medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25.10.1980, publikovaného v oznámení Ministerstva
zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z. (ďalej len „Haagsky Dohovor“), nakoľko

odo dňa 11.08.2016 maloletého Q. neoprávnene zadržuje mimo miesta jeho obvyklého pobytu, ktorý
má v V., v Českej republike, koná bez súhlasu a proti vôli navrhovateľa, ktorému v zmysle článku 3
Haagskeho dohovoru svedčí opatrovnícke právo k dieťaťu, a ktorý toto právo aj skutočne vykonával.
4. Súd postupom podľa § 131 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) vyzval
matku maloletého Q. ako účastníčku, ktorá podľa navrhovateľa porušuje právo, uznesením, č.k.
3P/168/2016-27 zo dňa 07.09.2016, aby sa v lehote 7 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadrila

k návrhu navrhovateľa, a aby v prípade, že s návrhom nesúhlasí, pripojila k vyjadreniu listinné dôkazy,
ktorých sa dovoláva, prípadne označila iné dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení a uviedla,
či sa vzdáva práva účasti na pojednávaní. Súd zároveň matku v uznesení poučil, že ak sa bez vážneho
dôvodu na výzvu súdu v stanovenej lehote nevyjadrí, prípadne neoznámi, aký závažný dôvod jej v tom
bráni, súd bude mať za to, že sa vzdáva práva účasti na pojednávania a za to, že proti návrhu nemá

námietky. Matke maloletého bolo uznesenie súdu doručené dňa 16.09.2016.
5. Matka maloletého sa k návrhu navrhovateľa v stanovenej lehote nevyjadrila a neuviedla ani žiaden
dôvod,ktorýjejvovyjadreníbráni.Vosvojejodpovedinavýzvu,doručenejsúdudňa21.09.2016,uviedla,
že dňa 18.09.2016 sa s dieťaťom vrátila k navrhovateľovi, otcovi maloletého, do miesta obvyklého
pobytu. Uviedla, že má záujem o zmierlivé riešenie veci v priestoroch Centra pre medzinárodnoprávnu

ochranu detí a mládeže. Matka k návrhu otca námietky nevzniesla.
6. Kolízny opatrovník ako zástupca maloletého Q. v konaní navrhol súdu návrhu otca maloletého
vyhovieť. Uviedol, že ako vyplýva z jeho písomne podanej správy zo šetrenia pomerov, kolízny
opatrovník má vedomosť, že matka sa spolu s maloletým aj naďalej zdržiava na území Slovenskej
republiky, kde má vedený trvalý pobyt, matka dieťa prihlásila do materskej školy v Mestskej časti P.,

pričom ide o bežnú škôlku, nie špeciálnu, akú dieťa navštevovalo v Českej republike. Kolízny opatrovník
mal za to, že v Českej republike má dieťa zabezpečenú zdravotnú starostlivosť, rehabilitácie a špeciálne
vyšetrenia, ktoré vyžaduje jeho zdravotný stav, v Českej republike má v blízkej dobe nastúpiť na kúpeľnú
liečbu a má tam tiež zabezpečenú špeciálnu materskú školu.
7. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 30.09.2016 v neprítomnosti matky maloletého v zmysle § 180

Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len
„CMP“).
8. Matka svoju neúčasť na pojednávaní síce ospravedlnila písomným podaním, doručeným súdu
27.09.2016, z osobných dôvodov, súd však s poukazom na ust. § 183 CSP vyhodnotil, že jej žiadosť
nespĺňa zákonné náležitosti a o vážny dôvod pre odročenie sa v jej prípade nejedná. Súd matke

dňa 27.09.2016 elektronicky oznámil, ako jej žiadosť posúdil, a uviedol, že jej účasť na pojednávaní
je nevyhnutná. Matka elektronickým podaním doručeným 29.09.2016 uviedla, že sa nepojednávania
nemôže zúčastniť, na čo nemá síce žiaden argument, ale vec rieši výlučne citovo.
9. Súd na pojednávaní dňa 30.09.2016 za účasti navrhovateľa, jeho právnej zástupkyne a kolízneho
opatrovníka vec prejednal a vykonal dokazovanie návrhom navrhovateľa, výsluchom navrhovateľa,

vyjadrením kolízneho opatrovníka, rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdením Materskej školy
špeciálnej W., potvrdením pediatra MUDr. X. F., so sídlom v V., potvrdením Všeobecnej zdravotnej
poisťovne Českej republiky, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v Slovenskej
republike zo dňa 08.09.2016, ako aj celým obsahom súdneho spisu, na základe ktorého (dokazovania)
zistil skutočný stav nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci.

10. Z návrhu navrhovateľa a jeho výpovede na pojednávaní dňa 30.09.2016 súd zistil, že maloletý Q.
sa narodil v Českej republike zo vzťahu rodičov, účastníkov konania, ktorí neboli manželmi. Rodičia
maloletého žili od júna 2011 v spoločnej domácnosti. Otec je štátnym občanom Českej republiky. Matka
má slovenské štátne občianstvo, od roku 2003 žila v V.. Rodina žila v spoločnej domácnosti v V., v
trojizbovom byte vo vlastníctve navrhovateľa. Navrhovateľ chodil do práce a matka maloletého bola s

maloletým v domácnosti. Každodennú starostlivosť o maloletého Q. zabezpečovali rodičia spoločne. V
Českej republike bola matka zúčastnená na sociálnom systéme, poberala peňažnú pomoc v materstve
a rodičovský príspevok. Dňa 01.09.2015 nastúpil maloletý Q. v mieste obvyklého pobytu do materskej
školy W., v mieste bydliska má tiež pediatra a zdravotné poistenie. V júli 2016 odišla matka s maloletýmQ. na návštevu k svojej matke na Slovensko s tým, že sa do 10.08.2016 vráti. Prvý augustový týždeň
strávil navrhovateľ s maloletým (spolu s dvomi maloletými sestrami z prvého manželstva navrhovateľa)
plánovaný prázdninový pobyt vo B. Q., v SR a do V. sa navrhovateľ vrátil dňa 05.08.2016, s tým, že Q.

s matkou sa vrátia v dohodnutom termíne. Odporkyňa dňa 05.08.2016 pre prevzatí syna navrhovateľovi
oznámila, že sa do V. nevráti a zostane s maloletým bývať u svojej matky v O., s čím navrhovateľ
nesúhlasil. V priebehu augusta navrhovateľ dvakrát za matkou vycestoval a prosil ju, aby sa domov
s dieťaťom vrátila a svojimi neuváženými krokmi nevystavovala Q. stresu, avšak neúspešne. Koncom
augusta, materská škola, ktorú Q. navštevoval, informovala navrhovateľa, že matka dieťaťa zaslala

materskej škole list, v ktorom maloletého odhlasuje z dochádzky do škôlky. Ako vyplynulo z výpovede
otca, matka sa opakovane vyjadrila, že s dieťaťom zostane na území SR, dieťa sa pokúsila odhlásiť z
ČR, na konci augusta 2016 poslala oficiálnu žiadosť, riaditeľka škôlky však vyžadovala súhlas otca, otec
s ohlásením maloletého z materskej školy v Českej republike nesúhlasil z dôvodu, že dieťa má dlhodobé
zdravotné problémy, oneskorený psychomotorický vývin, najmä problémy s chrbticou, oneskorený vývin
reči, navštevoval preto špeciálnu materskú školu, ktorej pokračovanie bolo odporúčané aj v rámci

ostatného sedenia u klinického psychológa. Otec mal vedomosť, že matka dieťa prihlásila bez jeho
súhlasu do bežnej materskej školy v O..
11. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko pre Bratislavu IV zo dňa
08.09.2016 vyplynulo, že v čase šetrenia na adrese trvalého pobytu matky I.. G. X, O. (ktorý má matka
evidovaný od roku 1989) sa v domácnosti nachádzala len stará matka maloletého G. Q.. Stará matka

uviedla, že matka sa spolu s maloletým nachádzajú momentálne v V., kde sa maloletý podrobuje
vyšetreniu v nemocnici v Q.. Dcéra bola s vnukom u nej takmer celé prázdniny, čo podľa nej vedel aj otec
dieťaťa, ktorý za nimi cestoval a spoločne strávili aj dovolenku vo B. Q.. Uviedla, že v V. bývajú rodičia
maloletého spolu s maloletým v jednej domácnosti. Stará matka bola so vzniknutej situácie prekvapená,
nakoľko mala za to, že rodičia sa ohľadom maloletého budú vedieť dohodnúť. Podľa jej slov dcéra s

vnukom žili doposiaľ v V., na leto odišli, tak ako každý rok, k nej na Slovensko. Tušila, že sa asi niečo
deje, pretože dcéra prejavila záujem zostať na Slovensku a bývať s ňou v ich spoločnom byte, vybavila
pre maloletého Q. škôlku v O.. Vie o tom, že otec dieťaťa s týmto nesúhlasí. Stará matka potvrdila,
že maloletý má zdravotné problémy, pre ktoré vyžaduje zvýšenú starostlivosť a tiež, že zdravotná
starostlivosť je maloletému poskytovaná v Českej republike, kde maloletý Q., ktorý má oneskorený

psychomotorický vývin, absolvuje aj fyzioterapiu a v najbližšom období má podstúpiť mesačný ozdravný
pobyt v X. J..
12. Súd v prejednávanom prípade upustil od výsluchu maloletého, keď usúdil, že maloletý vzhľadom
na svoj vek a špecifiká jeho vývoja, pre ktoré vyžaduje osobitnú starostlivosť, ako aj osobitný výchovný
prístup, nie je schopný samostatne sa vyjadriť k predmetu konania.

13. Z potvrdenia Materskej školy špeciálnej W., P. X, V. X zo dňa 23.08.2016 súd zistil, že maloletý Q.
bol prijatý dňa 01.09.2015 na predškolské vzdelávanie.
14. Z potvrdenia MUDr. X. F., detského lekára, zo dňa 23.08.2016 súd zistil, že maloletý je v jej
pediatrickej starostlivosti od narodenia.
15. Predmetom konania je rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na nariadenie návratu maloletého do

cudziny pri neoprávnenom premiestení alebo zadržaní („návratové konanie“). Hmotnoprávna úprava,
vzťahujúca sa k veci, vychádza z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov
detí prijatého v Haagu dňa 25. 10. 1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí
Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z.z. ( ďalej len „Dohovor“ ) a z Nariadenia (ES) č. 2201/2003
z 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo

veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej
„Nariadenie rady“), ktoré dopĺňa a vykonáva Dohovor. Česká republika a Slovenská republika sú
týmito medzinárodnými predpismi viazané. Procesná reflexia uvedených hmotnoprávnych predpisov je
vyjadrená v ust. § 123 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
16. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava

všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie
medzinárodnoprávne záväzky.
17. Podľa čl. 1 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, prijatého v
Haagudňa25.10.1980,publikovanéhovoznámeníMinisterstvazahraničnýchvecíSlovenskejrepubliky
pod č. 119/2001 Z. z. (ďalej len „Dohovor“),

cieľom tohto dohovoru je
a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu
alebo sú v ňom zadržiavané, ab) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu
sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.
18. Podľa čl. 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak

a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď
spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý
pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a
b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo
samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.

Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na
základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho
poriadku tohto štátu.

19. Podľa čl. 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3
a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa

nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka,
nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa.
Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného
roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým
prostredím.

Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené
na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.
20. Podľa čl. 13 Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny
orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba,
ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že

a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase
premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či
následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo
b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho
inak priviedol do neznesiteľnej situácie.

Justičnýalebosprávnyorgánmôžeodmietnuťnariadiťnávratdieťaťaajvtedy,akzistí,žedieťanesúhlasí
s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.
Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie
o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého
pobytu dieťaťa.

21. Podľa čl. 19 Dohovoru rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za
rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.
22. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia
tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

23. V zmysle Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje
nariadenie (ES) č. 1347/2000, pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou
starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa.
24. Podľa článku 2 bod 11 Nariadenia rady, pojem „neoprávnené premiestnenie“ alebo „zadržiavanie“

znamená premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ak:
a. je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozsudkom, zo zákona alebo dohodou, ktorá má
právne účinky, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred
premiestnením alebo zadržaním;
a

b. za predpokladu, že v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne
vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k
premiestneniualebozadržaniu.Opatrovníckeprávosapovažujezavykonávanéspoločne,aknazáklade
rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste
pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností. V zmysle Nariadenia Rady,

pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä
právo určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa.25. Podľa článku 11 bod 4 Nariadenia rady, súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa článku 13
písm. b) Haagskeho dohovoru z roku 1980, ak sa preukáže že sa vykonali primerané opatrenia na
zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate.

26.Súdvrámcinávratovéhokonaniarozhodujevýlučneotom,čibudedieťadomiestaobvykléhopobytu
navrátené alebo nie. V konaní súd teda nerozhoduje o starostlivosti, výchove, výžive dieťaťa ani o
styku rodičov s dieťaťom. Právna úprava obsiahnutá v Dohovore a Nariadení Rady je jasná a striktná.
V prípade, že súd ustáli, že došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu maloletého dieťaťa
a návrh na návrat je podaný do jedného roku od neoprávneného premiestenia alebo zadržania, musí

súd nariadiť návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Túto povinnosť nemá iba v prípade,
ak je daná niektorá z výnimiek uvedených v článku 13 alebo 20 Dohovoru. Výnimky je pritom potrebné
v zmysle Dohovoru vykladať reštriktívne a mať pri ich aplikácii na zreteli, že vo svojej podstate idú
proti hlavným cieľom Dohovoru. Článok 11 Nariadenia Rady preto stanoví, že pri rozhodovaní o návrhu
na návrat je výnimka z povinnosti nariadiť návrat dieťaťa stanovená v článku 13 písm. b) Dohovoru
obmedzená na minimum, pretože aj napriek existencii okolností predvídaných týmto ustanovením musí

súd nariadiť návrat dieťaťa, ak boli prijaté primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho
návrate do krajiny obvyklého pobytu.
27. Návratové konanie ak výslovne vyplýva zo znenia Dohovoru (článok 19) nie je svojou povahou
konanie vo veci samej, teda konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, ale má charakter predbežného konania, v ktorom je zisťovaný konflikt s jurisdikciou a

má v ňom byť s konečnou platnosťou zodpovedaná otázka jurisdikcie nad maloletým dieťaťom.
V návratovom konaní preto súd nehodnotí výchovné schopnosti rodičov, ich osobné, zárobkové a
majetkové pomery, rozsah, v akom sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a saturovať
jehopotrebyazáujmy.Súdvkonanízisťujevýlučneskutočnostirozhodnézhľadiskavýkladupríslušných
hmotnoprávnych ustanovení Dohovoru, ako aj Nariadenia Rady (súvisí s ust. § 123 CMP).

28. Nariadenie návratu do krajiny obvyklého pobytu maloletého dieťaťa v zásade neznamená jeho
návrat k navrátenie opustenému rodičovi a jeho oddelenie od rodiča „únoscu“, keďže súd v prípade,
že návrhu vyhovie, nariadi návrat maloletého dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu a nie návrat „do
rúk“ opusteného rodiča.
29. Súd rozhodujúc o návrhu navrhovateľa, otca maloletého s prihliadnutím na všetky vyššie citované

ustanovenia, zistený skutkový stav a vykonané dokazovanie dospel k záveru, že návrh otca na
nariadenie návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu dieťaťa je dôvodný a je mu potrebné
vyhovieť.
30. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že maloletý Q. mal obvyklý pobyt v Českej republike,
kde sa narodil a žil do júla 2016 (odchod matky s dieťaťom na Slovensko).

31. Otázku posúdenia výkonu opatrovníckeho práva zo strany otca maloletého dieťaťa súd vyhodnotil
tak, že obaja rodičia, teda aj otec, svoje opatrovnícke právo riadne vykonával, keďže rodičia až do času,
kedy došlo k neoprávnenému zadržaniu maloletého v Slovenskej republike (11.08.2016), žili v spoločnej
domácnosti a spoločne zabezpečovali výchovu a potreby maloletého dieťaťa. V danom prípade otec
nadobudol opatrovnícke právo zo zákona, vykonával ho, pričom bez súhlasu otca matka nemohla

rozhodnúť o mieste pobytu maloletého Q..
32. Súd v ďalšom zisťoval, či skutočne došlo k neoprávnenému premiestneniu, alebo zadržiavaniu
maloletého matkou na území Slovenskej republiky. Z výpovede otca na pojednávaní, ako aj z výpovede
kolízneho opatrovníka maloletého, ako aj zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov v
mieste pobytu maloletého v SR, mal súd za nesporne zistené, že matka odišla s maloletým v júli 2016

za účelom návštevy svojej matky, resp. trávenia dovolenky na území Slovenskej republiky, tak ako
bolo zvykom podľa vyjadrenia starej matky každoročne, s tým, že rodičia sa dohodli, že matka sa s
maloletým Q. vráti do Českej republiky do 10.08.2016. Po tom, čo matka maloletého po dohodnutom
termíne maloletého na územie Českej republiky nevrátila, otec sa začal domáhať návratu maloletého do
miesta obvyklého pobytu, keďže so zadržiavaním maloletého na území Slovenskej republiky matkou,

ku ktorého došlo počnúc dňom 11.08.2016, nesúhlasil. Otec de facto bezprostredne po tom, čo došlo
k neoprávnenému zadržaniu maloletého podnikol príslušné právne kroky (obrátil sa na ústredný orgán
ČR) a dňa 07.09.2016 podal na tunajší súd návrh na nariadenie návratu maloletého do krajiny obvyklého
pobytu. Sumarizujúc uvedené súd ustálil, že v danom prípade došlo k neoprávnenému zadržiavaniu
maloletého na území Slovenskej republiky matkou v zmysle článku 3 Dohovoru.

33.Vychádzajúc zo všetkých doposiaľ uvedených záverov súd dospel súd k jednoznačnému záveru,
že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre nariadenie návratu maloletého do krajiny
jeho obvyklého pobytu, preto súd návrhu otca vyhovel a nariadil návrat maloletého Q. do krajiny jeho
obvyklého pobytu, do Českej republiky, pričom prihliadol aj na názor kolízneho opatrovníka ako zástupcumaloletého v konaní. Sumarizujúc všetky závery, týkajúce sa zisteného skutočného stavu veci, má
súd za to, že v danom prípade je v „bytostnom“ záujme maloletého zabezpečiť jeho okamžitý návrat
na územie Českej republiky, kde má vytvorené stabilné zázemie pre svoj všestranný rozvoj nielen vo

forme rodinného zázemia, ale aj z hľadiska zdravotnej starostlivosti, ktorá mu je dlhodobo poskytovaná
výlučne na území Českej republiky, pričom vzhľadom na špecifiká jeho vývoja je v eminentnom záujme
maloletého Q. aj naďalej zabezpečovať jeho zdravotnú starostlivosť v tejto forme. Bolo tiež zistené,
že Q. má v mieste obvyklého pobytu zabezpečené predprimárne vzdelávanie, zodpovedajúce jeho
potrebám, ktoré navštevuje už od 01.09.2015 (potvrdenie materskej školy špeciálnej W.) a prerušenie

tohto vzdelávania by mohlo mať na maloletého negatívny dopad. S poukazom na uvedené súd uzavrel,
že v záujme maloletého je preto potrebné nariadením návratu zamedziť ďalšiemu svojvoľnému konaniu
zo strany matky, ktorá neoprávneným zadržiavaním maloletého nielenže zasiahla do práv navrhovateľa,
ale narušila tiež stabilitu výchovného prostredia maloletého.
34. Záverom súd konštatuje, že matka v konaní žiadnym relevantným spôsobom proti návrhu otca
nenamietala, netvrdila a nepreukazovala žiadne skutočnosti, ktoré by nariadeniu návratu maloletého

bránili.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej je prípustné odvolanie (§59

Civilného mimosporového poriadku) v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej
inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.