Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom

Judgement was issued by JUDr. Jarmila Kasanová

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5C/485/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415213466
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415213466.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci
žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, zastúpený
advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica proti žalovanej:
P. T.Á., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom Ž. F. U., F. XXX/X, o žalobe na zaplatenie sumy 521,06 € s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 350 € s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne,
počítaný od 12.8.2014 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd čo do zvyšku žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v pomere 34,34 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 521,06 € a úroku z omeškania
vo výške 5,15 % ročne od 12.8.2014 do zaplatenia zo sumy 456,06 €. Žalobu odôvodnil tým, že
uzavrel so žalovanou Rámcovú zmluvu o poskytovaní spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky
a s tým spojených ďalších služieb a Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa 6.2.2014, na
základe ktorých jej poskytol úver vo výške 350 €, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť celkovo v sume

456,06 €, ktorá suma je tvorená súčtom poskytnutého úveru a individuálne dohodnutej odplaty vo výške
106,06 €. Keďže žalovaná úver nevrátila v lehote splatnosti do 11.8.2014, dostal sa s jeho plnením
do omeškania, preto si voči nemu uplatnil aj úrok z omeškania. Voči žalovanej si uplatnil aj náhradu
skutočne vynaložených nákladov vo výške 65 €, s ktorými poplatkami spojenými s porušením povinnosti
riadne a včas splácať svoj záväzok, žalovanej v zmluve riadne oboznámil.

2.Právny zástupca žalobcu sa pojednávania nariadeného na deň 31.10.2016 nezúčastnil, svoju neúčasť
ospravedlnil súhlasiac s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti.

3.Na pojednávanie sa nedostavila ani žalovaná. Súd jej doručoval predvolanie na pojednávanie na
adresu trvalého pobytu v zmysle § 106 ods. 1 písm. a/CSP, § 116 ods.3 CSP.

4.Súd prejednal vec v neprítomnosti strán sporu.

5.Podľa § 1 ods. 3 písm. l) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o
spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie je
úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.6.Podľa § 1 ods. 8 toho istého zákona ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia
Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov. 5)

7.Podľa § 2 toho istého zákona na účely tohto zákona sa rozumie
c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo
poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm.
a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky

a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou
bankou Slovenska,

8.Podľa § 24 ods. 1 toho istého zákona na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

9.Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

10.Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

11.Podľa § 11 ods. 1 toho istého zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

12.Podľa § 2 Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie
a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie,
c) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb
prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku,

d) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na
základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania,
povolania alebo podnikania.

13.Podľa § 8 Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred
zmluvnevylúčiťaniobmedziť,atobezohľadunaprávnyporiadok,ktorýmsazmluvnývzťahriadi.Zmluva
na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a
ustanovenia,žedokazovanietýkajúcesasplneniavšetkýchpovinnostídodávateľaalebočastipovinností
dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.

14.Podľa § 13 ods. 3 Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na
právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.

15.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.16.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

17.Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

18.Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať

odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

19.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné

podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo
osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

20.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

22.Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

23.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24.Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

25.Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci, určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

26.Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

27.V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu je len
čiastočne dôvodný.

28.Súd mal z Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým

spojených ďalších služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“) a zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru (ďalej len „Zmluva“) preukázané, že žalobca so žalovanou uzavreli dňa 10.7.2014 (žalobca
v návrhu uvádzal nesprávny dátum uzavretia zmluvy 6.2.1914 ) tzv. zmluvy na diaľku v súlade s
ustanoveniami Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a
o zmene a doplnení niektorých zákonov. Sporné zmluvy boli uzavreté tak, že žalovaná prijala návrh

Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe
čoho jej žalobca poskytol bezúročne finančné prostriedky vo výške 350 €. Predpokladom uzatvorenia
Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovanej ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla
žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú boloprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a
jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami
s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho

informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej
pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom
prostredníctvom elektronickej pošty. Žalovaná sa zaviazala žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 456,06 €,
ktorútvorísúčetposkytnutejsumyaodplata(príslušenstvo)vyjadrenýchpevnousumouvovýške 106,06
€. Celkové náklady predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorej spôsob výpočtu je uvedený

v čl. IV bod 8. Rámcovej zmluvy. Poskytnuté finančné prostriedky sa žalovaný zaviazal vrátiť do dňa
11.8.2014. Uvedené skutočnosti medzi účastníkmi konania sporné neboli.

29.Z vykonaného dokazovania Zmluvou a výpisom z účtu žalobcu mal sú preukázané, že žalobca
poskytol žalovanej sumu 350 €, ktorú sumu v súlade s dojednaním v Zmluve previedol na účet žalovanej
dňa 11.7.2014. Za poskytnutie finančných prostriedkov neboli dojednané úroky. Uvedené skutočnosti

medzi účastníkmi konania sporné neboli.

30.Na základe doteraz citovaných právnych predpisov je zrejmé, že medzi stranami sporu došlo k
uzavretiu Zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, pričom poskytovanie pôžičiek je
formou podnikateľskej činnosti žalobcu, a tento je v zmysle Zákona č. 129/2010 Z. z., ustanovenia § 2

písm. c/ tzv. iným veriteľom. Zákon priamo vo svojom § 24 ods. 1 uvádza, že ustanovenia § 2, 3 a 4,
§ 9 ods. 1 a 2, § 6 - 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 tohto zákona sa vzťahujú aj na iných veriteľov
a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými
veriteľmi spotrebiteľom Preto súd s poukazom na uvedené posúdil obsah predmetnej zmluvy o pôžičke
aj podľa týchto ustanovení.

31.Podľa § 24 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. sa aj na iných veriteľov a zmluvy nimi uzatvárané vzťahuje
§ 11 ods. 1 písm. b/, podľa ktorého poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ - k/, r/ a y/.

32.Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že z dôvodu, že zmluva o pôžičke neobsahovala úrokovú
sadzbu tejto pôžičky, považuje sa poskytnutá pôžička za bezúročnú a bez poplatkov. V danom prípade
nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že pôžička je bezúročná s tým, že sa za ňu dojednáva odplata
v pevne stanovenej výške, pretože táto odplata nie je ničím iným ako úrokom podľa § 658 ods. 1
Občianskeho zákonníka (resp. dá sa úrok prepočítať) vyjadrením za určité obdobie bez toho, aby tento

úrok bol dlžník povinný hradiť do času skutočného vrátenia peňažných prostriedkov, to znamená, že
úročenie pôžičky je ohraničené na lehotu, do ktorej sa má pôžička vrátiť. Vzhľadom na vyššie uvedené je
zrejmé, že žalobcovi odplata vo výške 106,06 € nepatrí. Vzhľadom k tomu, že zmluva neobsahovala údaj
o tejto úrokovej sadzbe, pričom ide o podstatnú náležitosti, ktorú zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovať, považuje sa tento úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch

za bezúročný a bez poplatkov.

33.Sporná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na
spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti, teda na právny vzťah medzi stranami sporu je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa
názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené
v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne
vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo

obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú
systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na záväzkový právny vzťah žalobcu a žalovanej aplikoval
súd ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Ustanovenie § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné

vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice,
podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované
touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z
uvedeného§52ods.1Občianskehozákonníka),alenavšetkyzmluvy,ktorýchúčastníkomjespotrebiteľ.34.Predmetná Zmluva nie je zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko
povinnou náležitosťou zmluvy o úvere (§ 497 v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka) je

povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky úroky, čo v prejednávanom
prípade nebolo splnené, keďže finančné prostriedky boli žalovanej poskytnuté bezúročne.

35.Keďže žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 350 € a súdu nebol predložený
žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaná uhradila žalobcovi čo i len časť poskytnutej sumy, rovnako

ako nebolo predložené žiadne tvrdenie ani predložený žiadny dôkaz svedčiaci o tom, že by záväzok
žalovanej zaplatiť poskytnutú sumu zanikol prípadne iným spôsobom než splnením. Súd preto návrhu
žalobcu v tejto časti vyhovel.

36.Žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto súd prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania
vo výške 5,15 % ročne zo sumy 350 € počítaný od 12.8.2014 do zaplatenia. Pri určení výšky úroku

z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu
12.8.2014 (prvý deň omeškania žalovanej s dlžnou sumou, t.j. deň nasledujúci po uplynutí lehoty na
vrátenie poskytnutej sumy) predstavovala 0,15 % ročne (0,15 % + 5 % = 5,15 %), žalobcovi tak vzniklo
právo na úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne. Súd žalobcovi vyhovel aj pokiaľ ide o žalované
príslušenstvo pohľadávky, pričom úroky z omeškania mu priznal v žalovanej výške 5,15 % ročne, avšak

len z prisúdenej sumy 350 €.

37.Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej
len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, keďže záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania

vznikol po tomto dátume.

38.V súvislosti s úrokmi pri poskytovaní peňažnej pôžičky (resp. úveru) súd dáva do pozornosti, že
úroky je potrebné odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ zo zákona právo, ak sa
dlžník dostal s peňažným plnením do omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Občiansky

zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky je možné napr. pri peňažnej
pôžičke dojednať úroky, z tejto skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela
len od dohody účastníkov zmluvy, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v
rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke (resp. úvere) však koná

v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že
dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke (resp. zmluvu o úvere) v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade
s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí" bez
ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie
požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie

je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve
z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným
vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.
Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým

sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní spotrebiteľských úverov v obdobných prípadoch.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy platí, že ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Poplatok 106,06 € plniaci funkciu odplaty za poskytnuté finančné prostriedky predstavoval

v percentuálnom vyjadrení 30,30 % z poskytnutej sumy. Ide o odplatu za poskytnutie finančných
prostriedkov so splatnosťou cca 6 mesiacov, pričom takáto výška odplaty predstavuje ročnú sadzbu
odplaty minimálne 60,6 %, čo je neprimeraná odplata, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Súd zistil,
že úroková miera dohodnutá medzi stranami sporu v spornej zmluve až cca 7 - násobne prevyšuje
obvyklú úrokovú mieru, ktorá v mesiaci február 2014 činila 8,45 % ročne pri spotrebiteľských úveroch

so splatnosťou do 1 roka (zdroj: www.nbs.sk - banková úroková štatistika). Súd
je toho názoru, že dohoda o odplate za poskytnutie úveru je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.39.Podanou žalobu si žalobca uplatnil voči žalovanej aj nárok na zaplatenie sumy 65 € ako sumy
skutočnevynaloženýchnákladovspojenýchsvymáhanímpohľadávky,ktorévznikližalobcovivsúvislosti
sozasielanímvýzievžalovanej(zodňa8.11.2014,15.11.2014,22.11.2014,29.11.2014),ktorýmivýzvami

žiadal žalovanú o splnenie jej záväzku. Žalobca nárok na zaplatenie sumy 65 € odôvodnil skutkovým
tvrdením, že v zmysle čl. IV bod 5. Rámcovej zmluvy si voči žalovanej uplatňuje náhradu skutočne
vynaložených nákladov, pričom žalovaná bola pred uzavretím Rámcovej zmluvy riadne oboznámená s
poplatkami súvisiacimi s porušením povinností splniť riadne a včas svoj záväzok. Žalobca však súdu
nepreukázal, aké náklady mu reálne vznikli v súvislosti s vypracovaním a zasielaním uvedených výziev

žalovanej. Samotné dojednanie čl. IV. bod 5 Rámcovej zmluvy je výlučne na prospech žalobcu, pričom
žalovaná vzhľadom na formulárový charakter tohto dojednania, ako aj celej Rámcovej zmluvy nemal
možnosť akokoľvek ovplyvniť toto dojednanie, resp. osobitne vyjednať jeho obsah. Podľa § 53 ods.
2 a 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy platí, že za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Uvedené zmluvné dojednanie, text ktorého bol žalovanej predložený spolu s Rámcovou zmluvou a
Zmluvou ako vopred pripravený formulár podľa názoru súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej. Z týchto dôvodov považoval súd ustanovenie čl.
IV. bod 5. Rámcovej zmluvy týkajúce sa skutočne vynaložených nákladov žalobcu za absolútne neplatný

právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keďže nebol dojednaný individuálne a odporuje
dobrým mravom. Žalobca totiž na jednej strane uvádza, že ide o skutočne vynaložené náklady, na strane
druhej tieto náklady stanovuje paušálne, navyše v neprimeranej výške (minimálne 10 € za upomienku).
Nie je zároveň vylúčené, že žalobca môže žalovanú vyzývať na splnenie jeho záväzku aj niekoľkými po
sebe nasledujúcim výzvami v snahe navýšiť svoju pohľadávku, keďže za spracovanie výziev žalobca

uplatňuje podľa názoru súdu neprimerane vysoké poplatky od 10 € až do 30 €. Dôvod neplatnosti sa
vzťahuje na článok IV. bod 5 Rámcovej zmluvy, ktoré dojednanie s poukazom na § 41 Občianskeho
zákonníka možno oddeliť od zvyšnej časti právneho úkonu - Rámcovej zmluvy.

40.Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 521,06 € s príslušenstvom, súd v prevyšujúcej časti

uplatneného nároku (poplatok 106,06 € s príslušenstvom a sumy 65 € ) návrh žalobcu zamietol.

41.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42.Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43.Vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania.
Jeho úspech predstavuje v percentuálnom vyjadrení 67,17 % zo žalovanej sumy 521,06 €, úspech
žalovanej predstavuje 32,83% (neúspech žalobcu je úspechom žalovanej). Čistý úspech žalobcu potom

predstavuje 34,34 % (67,17% mínus 32,83 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.