Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 1, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/117/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111216342
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5111216342.11

Rozhodnutie

Okresný súd v Žiline v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom, v právnej veci navrhovateľa:
C. T., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXX, právne zastúpený JUDr. ANTON ŠKOLEK & PARTNERS, s.r.o.,
Treskoňova 816/1, Bytča, proti odporcom: 1/ F. L., nar. XX.X.XXXX, bytom E. - T. XX, 2/ G. L., nar.
XX.XX.XXXX, F. XXX/X, R., ČR, zastúpená splnomocneným zástupcom G.. Bc. L. C., bytom N. 3, R.,
ČR, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý uhradiť odporcovi v rade 2/ trovy konania vo výške 145,83 eur,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd odporcovi v rade 1/ trovy konania n e p r i z n á v a .

O trovách štátu rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom novovytvorených
parciel č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria
ovýmereXXm2vytvorenýchgeometrickýmplánomč.70/2004,upravenýmdňa7.7.2004,ktorýzhotovila

firma GEOMETRA Žilina, spol. s.r.o., A. Kmeťa č. XX, Žilina. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe
rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru v Žiline ešte v roku 1972 mu bol pridelený pozemok
do osobného užívania, a to pozemok nachádzajúci sa v E. - T., parc. č. XXX/X o výmere XXX m2,
ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. XXX-XXX-XX zo dňa 6.12.1971 z pôvodnej parcely č.
XXX/X - pastviny o výmere XXXXX m2. Právo osobného užívania nadobudol za úhradu 1.560,-Kčs.
Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku bola registrovaná Štátnym notárstvom v Žiline

dňa 27.1.1972, č.k. RI 30/72. Na základe vyššie uvedených listin dostal navrhovateľ rozhodnutím o
prípustnosti stavby povolenie na výstavbu rekreačnej chaty na parc. č. XXX/X.. Novovytvorenú parcelu
XXX/X o výmere XXX m2 nadobudol Československý štát - Miestny národný výbor v E. - T. na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 7.12.1971 od pôvodných vlastníkov D. N.. H. N. a G. N. zapísaných vo vložke XXX
z pôvodnej pozemno-knižnej parcele č. XXX/X. Parcela XXX/X o výmere XXX m2 E. - T. bola následne
prevedená na navrhovateľa vyššie uvedenými rozhodnutiami.

Odporca v rade 1/ nadobudol podiel 1-cu na parc. č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. E. - T.
kúpnouzmluvouVXX/XXXXodG.N.(G.N.nadobudoluvedenýpodielodsvojichprávnychpredchodcov
nebohého H. N. a nebohej G. N.).
Odporkyňa v rade 2/ nadobudla podiel 1-cu v uvedenej parc. č. XXXX/XX od svojho právneho
predchodcu nebohého D. N..
Dňom 14.6.2004 sa navrhovateľ dozvedel, že na základe spracovaného registra obnovenej evidencie

pozemkov (ďalej len ROEP) v kat. úz. E. - T. , že zápisom geometrického plánu 55/2000 nedošlo k
zohľadneniu predchádzajúceho geometrického plánu 762-683-71 a dohody o zriadení práva osobnéhoužívania, ktorým bolo od pôvodnej PKN parcely XXX/X odčlenených XXX m2, teda došlo k duplicitnému
vlastníctvu časti pozemku o výmere XXX m2.
Na základe uvedených skutočností následne navrhovateľ podal odboru katastrálnemu v Bytči návrh na

začatiekatastrálnehokonaniaoprešetrenievlastníctva.Navyšenavrhovateľmázáujem,abysaproblém
duplicitného vlastníctva vyriešil prípadne aj mimosúdne, resp. podal návrh na súd, aby súd určil, že
je vlastníkom novovytvorených parciel.

Odporca v rade 1/ s návrhom navrhovateľa nesúhlasil. Tento žiadal v plnom rozsahu zamietnuť. Na

pojednávaní poukázal, že je tu kúpna zmluva, ktorej prevod z rodiny N. na štát bola ešte 7.12.1971.
Poukázal na to, že výkaz plôch z kat. nehnuteľností a majetku z pozemku na štát ale aj na pána T. bol
X.XX.XXXX, čo je úplne zvláštne, že ešte nemal kúpnu zmluvu urobenú, ale už pozemky boli zapísané
dátumovo, teda presne, že 7.12.1971 bola urobená kúpna zmluva od rodiny N. na štát. Ďalej uviedol,
že geometrický plán zo dňa 6.12.1971 v tomto konaní bol absolútne nepoužiteľný a nezapísateľný. Ešte
pán T. nebol vlastníkom a už bol zapísaný do výkazov plôch. Nie je zaznamenaný prevod pán N. na štát

ani vo výkaze plôch vôbec nie je zaznamenaný, čo je zvláštne. Je nepochybné, že navrhovateľ postavil
chatku na cudzom pozemku a teraz sa domáha určovacou žalobou získať pozemok.
Odporca v rade 1/ sa cíti byť vlastníkom spornej nehnuteľnosti na základe kúpno-predajnej zmluvy.
Túto nehnuteľnosť kúpil v roku 2002. Keď kupoval nehnuteľnosť, tak už vedel, že na pozemku je
postavená chata. Dobre vedel, že vlastníkom tejto chatky je pán T.. Nehnuteľnosť kupoval od G. N. v

roku 2002. Pán N. túto nehnuteľnosť získal dedením. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že sa cíti byť
vlastníkom nehnuteľnosti a nevie z akého dôvodu a z akého právneho titulu si navrhovateľ odvodzuje
svoje vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti.

Odporca v rade 2/ s návrhom navrhovateľa v plnom rozsahu súhlasil. Dokonca si dal vypracovať návrh

na zmierovacie konanie, s tým, že to bude C. T., ktorý sa stane podielovým spoluvlastníkom v 1-ci
novovytvorených parciel, ako je to už vyššie uvedené.

Vzhľadom na vyjadrenie sa účastníkov konania súd v tejto veci vykonal rozsiahle dokazovanie, vypočul
účastníkov konania, oboznámil sa s rozhodnutím Kat. úradu v Žiline, s geometrickými plánmi, výpisom

z kat. nehnuteľností, kúpnou zmluvou, dohodou o zriadení práva osobného užívania, rozhodnutím o
pridelení pozemku do osobného užívania, návrhom na zmierovacie konanie, znaleckým posudkom Ing.
K. H., znaleckým posudkom Ing. H. T., písomným vyjadrením znalca Ing. H. T. a zistil nasledovné:

Navrhovateľ sa na základe rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania, č. 42/1972-72/3 zo

dňa 25.1.1972 vydaného Okresným národným výborom v Žiline - finančný odbor a dohody o zriadení
práva osobného užívania pozemku vydanej Miestnym národným výborom E. - T., stal výlučným
vlastníkom parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, ktorá bola novovytvorený geometrickým plánom č.
762-683-71 zo dňa 6.12.1971 z pôvodnej parcely č. XXX/X - pastviny o výmere XXXXX m2. Právo
osobného užívania navrhovateľ nadobudol za úhradu 1.560,-Kčs. Dohoda o zriadení práva osobného

užívania pozemku zo dňa 26.1.1972 bola registrovaná Štátnym notárstvom v Žiline dňa 27.1.1972 č.k.
RI 30/72. Na základe vyššie uvedených listín dostal navrhovateľ rozhodnutím o prístupnosti stavby číslo
jednacie Vjst.5145/71-81 zo dňa 15.12.1971 vydaným Okresným národným výborom, odbor výstavby v
Žiline, povolenie na výstavbu rekreačnej chaty na parc. č. XXX/X v kat. úz. E. - T..

Ďalej mal súd zistené, že novovytvorenú parcela XXX/X o výmere XXX m2 nadobudol Československý
štát - Miestny národný výbor v E. - T. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.2.1971 od pôvodných vlastníkov
D. N., H. N. a G. N., zapísaných vo vložke XXX z pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. XXX/X.
Nepochybne bolo zistené a vyplýva to aj z LV, že odporca v rade 1/ nadobudol podiel v 1-ci na parcele
č. XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX kúpnou zmluvou od G. N., ktorý tento podiel získal od svojich

právnych predchodcov - nebohého H. N. a nebohej G. N..
Odporkyňa v rade 2/ nadobudla podiel v X-ci parcely XXXX/XX od svojho právneho predchodcu -
nebohého D. N..

Z ďalšieho listinného dôkazu z bývalej Správy katastra v Bytči vyplýva, že to bol navrhovateľ, ktorý

sa dozvedel ešte v roku 2004, že na základe spracovaného registra obnovenej evidencie pozemkov
(ROEP)vkat.úz.E.-T.bolozistené,žezápisomgeometrickéhoplánuč.55/2000nedošlokzohľadneniu
predchádzajúceho geometrického plánu č. 762-683-71 a dohody o zriadení práva osobného užívania RI30/72, ktorým bolo od pôvodnej PKN parcely č. XXX/X odčlenených XXX m2, teda došlo k duplicitnému
vlastníctvu časti pozemku o výmere XXX m2.
Šetrením bývalej správy katastra sa zistilo, že vlastníctvo parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 je vedené na

LV č. XXX ako stav neidentický. Časť výmery z parcely XXX/X bola po technicko-hospodárskom meraní
vykonanom v kat. úz. E. - T. v roku 1980 prebratá ako parcela č. CKN XXXX o výmere XX m2. Výmera
pozemku sa prevzala len pod stojacou chatou.

Geometrickým plánom č. 55/2000 zameraná pôvodná pozemno-knižná parcela č. XXX/X sa vytvorila

parcela CKN XXXX/XX TTP o výmere XXXXX m2, ktorá je vedená na LV č. XXXX. Novovytvorená
parcela však zahŕňala vo svojej výmere aj výmeru parcely XXX/X. Na základe šetrenia bývalá Správa
katastra Bytča vydala rozhodnutie X 79/2006, ktorým návrh na vykonanie opráv ich chýb pre parcelu
CKN XXXX/XX a parcelu XXX/X kat. úz. E., zatavila. V tomto rozhodnutí je konštatované, že duplicitné
vlastníctvo spôsobuje to, že na tú istú časť parcely majú právoplatné doklady dvaja rôzni vlastníci.

Vzhľadom na duplicitu vlastníctva, najmä z toho dôvodu, či chata navrhovateľa bola správne postavená
na nehnuteľnosti, ktorú získal bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a
kartografie. Ing. K. H. vypracovala znalecký posudok a jej úlohou bolo predovšetkým identifikovať
pôvodnú EN parcelu XXX/X na súčasný stav evidovaný v kat. nehnuteľností a identifikovať postavenú
chatu na parcele CKN XXXX. Táto uviedla, že pôvodná parcela EN XXX/X nie je identická s novým

označením parcely XXXX a XXXX/XX podľa geometrického plánu č. 70/2004.
Postavená chata vlastníka C. T. nie je postavená na pôvodnej parcele EN XXX/X.
Geometrický plán na pôvodnú parcelu EN XXX/X sa nedá vykonať, a to z toho dôvodu, že pôvodný
geometrický plán 782-683-71 nebol zameraný na súradnicový systém.
Súd podrobne vypočul znalkyňu Ing. K. H. aj na pojednávaní. Vo všeobecnosti zhrnula, že v minulosti

vytýčenie a oddelenie pozemku bolo vykonávané Strediskom geodézie v Žiline. Samotný navrhovateľ si
postavil chatu tam, kde mu pozemok vyznačil stavebný úrad, v tom čase ONV a zameral zamestnanec
strediska geodézie. Pokým boli vytýčené hranice pozemkov pred výstavbou tejto chaty a boli vymerané
pracovníkom strediska geodézie, musel by sa o tom zachovať vytyčovací náčrt. V tomto prípade tak však
nebolo. Zotrvala na svojom znaleckom posudku, že v minulosti a v súčasnosti sú iné metódy vytyčovania

pozemkov.Ajkebysaporovnávalispôsoby,ktorésavykonávalivminulosti(vytyčovacienáčrtyamapové
podklady) so súčasnými, tak by nemohlo dôjsť k tomu, že by došlo k takému výraznému posunu, ako
je to v tomto danom prípade. Pripustila, že by mohlo ísť o posun 1m, maximálne 2 m, ale nie ako je to
v tomto prípade, že ide o posun o jednu celú parcelu. Ďalej uviedla, že za identifikáciu v geometrickom
pláne je zodpovedný geodet a nie správa katastra.

V rámci objektivity, námietok navrhovateľa a spochybňovania znaleckého posudku Ing. H., nariadil súd
kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia a kartografia Ing. H. T.. Tento prakticky
zhodne zodpovedal na zadané otázky tunajšieho súdu, keď uviedol, že pôvodná parcela EN XXX/X nie
je úplne identická s novým označením parcely podľa geometrického plánu č. 70/2004, ktorý zhotovila

firma GEOMETRA Žilina a parc. č. 1175 - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 identická je
len v malej časti v zmysle pripojeného plánu.
Na ďalšiu otázku uviedol, že postavená chata vlastníka C. T. nie je postavená na pôvodnej parcele, ktorú
získal od Československého štátu ešte v roku 1971. Aj na samotnom pojednávaní prakticky zhodne
vypovedal s predošlou znalkyňou B.. H..

V minulosti ešte robil geometrický plán pán O.. Na základe tohto plánu, ktorý on vyhotovil k predmetnej
nehnuteľnosti, je na úplne inom mieste, ako ju určil. D. O. síce vyhotovil identický podklad a každý
ďalší znalec vychádzal z tohto pokladu a podľa tohto podkladu parcela leží na tom mieste, ako určil
on vo svojom znaleckom posudku. Druhá alternatíva je taká, či vôbec tá parcela bola niekedy v teréne

geodetom pánom O. vytýčená. Trval na tom, že pôvodná parcela XXX/X, ktorá podľa zamerania,
spätného zamerania geodetom O., leží na tom mieste, ako on určil vo svojom znaleckom posudku.
Poukázalnasvojplánik,kdezelenýmšrafovanímjeto,čozameralaurobilgeodetO..Červenoučiarou je
zameranie tým najpresnejším spôsobom. D. O. už v súčasnosti nežijúci to zameranie urobil zle. Znalec
zdôraznil, že jedine chybou geodeta O. sa mohlo stať to, že navrhovateľ postavil chatu prakticky na

inom pozemku, než kúpil od Československého štátu. Prakticky celá chata je postavená na pozemku
odporcov. Aj znalec uviedol, že kvôli zameraniu, ktoré sa robilo v minulosti a teraz v súčasnosti, je
absolútne vylúčené, aby ten rozdiel činil 20 m až 25 m.Následne po takomto znaleckom dokazovaní súd uzatvára:

Podľa § 80 písm. c/ návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Je nepochybné, že navrhovateľ sa určovacou žalobou domáhal, že je výlučným vlastníkom
novovytvorených parciel č. XXXX/XX o výmere XXX m2 a prac. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria
o výmere XX m2 vytvorených geometrickým plánom z roku 2004.
Zo znaleckých posudkov je však úplne zrejmé, že chata navrhovateľka prakticky stojí na nehnuteľnosti

odporcov v rade 1/ a 2/.
Na tomto mieste pre upresnenie dáva súd do pozornosti grafickú prílohu P5 k znaleckému posudku Ing.
T., ktorá sa nachádza v spisovom materiáli na č.l. 165. To znamená, že je nemysliteľné, aby sa domáhal
určovacou žalobou, že je vlastníkom nehnuteľností odporcov v rade 1/ a 2/. Podľa názoru súdu buď
došlo jednoznačne ku chybe v čase, keď sa navrhovateľ chystal stavať chatu a geometer omylom zle
zameralkúpenúnehnuteľnosť,alebochybuurobilsamotnýnavrhovateľ,ktorúposunulhranicekúpeného

pozemku na pozemok niekoho iného. Je potrebné uviesť, že to bol odporca v rade 1/, ktorý chránil svoje
vlastnícke právo a v súlade s ochranou svojho vlastníckeho práva nemohol súhlasiť s tým, aby bola
žaloba navrhovateľa úspešná.
Na druhej strane odporca v rade 2/ opakoval počas celého súdneho konania, že mu je ľahostajné, či
pán T. si postavil chatu na nehnuteľnosti, ktorej je spoluvlastníkom spoločne s odporcom v rade 1/. V

rámci tohto konania odporca v rade 2/ dokonca súhlasil, aby súd medzi ním a navrhovateľom uzatvoril
zmier, že sa vzdá svojej nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa. Je však jasné, že odporcovia v rade
1/ a 2/ sú spoluvlastníkmi parcely, na ktorej stojí chata navrhovateľa. Súd nemohol uzatvoriť súdny
zmier s odporcom v rade 2/ a s navrhovateľom, pokým je odporca v rade 2/ len polovičný vlastník tejto
nehnuteľnosti a navyše odporca v rade 1/ s takýmto súdnym zmierom absolútne nesúhlasil. Takéto

schválenie súdneho zmieru by bolo úplne zmätočné. Navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem
na určení vlastníctva. Pokým by súd vyhovel návrhu na terajšom stave by sa nič nezmenilo. Naďalej
by bolo v katastri zapísané duplicitné vlastníctvo. Odporcovia získali vlastníctvo na základe kúpnej
zmluvy. Nepochybne bolo znaleckými posudkami preukázané, že chata navrhovateľa stojí na pozemku
odporcov.

Napokon súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol. Je len na navrhovateľovi a odporcovi v
rade 2/, že v budúcnosti sa môžu dohodnúť na darovacej zmluve alebo kúpno-predajnej zmluve, na
základe ktorej polovičný vlastník, t. j. odporca v rade 2/ časť svojej nehnuteľnosti daruje alebo odpredá
navrhovateľovi.

V spore boli úspešní odporcovia v rade 1/ a 2/, na pojednávaní si uplatnili trovy konania. Odporca v
rade 1/ však v zákonnej lehote troch dní si svoje trovy nevyčísli, preto v tejto časti rozhodol súd tak,
že mu trovy konania nepriznal. Odporca v rade 2/ si svoje trovy vyčíslil, a to z titulu cestovného za tri
pracovné dni:
- 13.2.2012 pojednávanie,

- 1.2.2016 pojednávanie,
- účasť na znaleckej ohliadke v Súľove dňa 5.8.2013.

Cena cestovného na trase Brno - Žilina je 309 Kč, teda dve osoby cesta tam a späť 1.236 Kč. Za tri
cesty 3.708 Kč, čo je v prepočte na euro 137,23 eur.

Okrem toho ešte účtovali cestou zo Žiliny do Súľova, cestovné 2,15 eur, dve osoby tam a späť 8,60 eur
(cesta na znaleckú ohliadku). Za cestovné celkom vo výške 145,83 eur.

Súd preskúmal takto vyčíslené trovy cestovného, oboznámil sa s kurzovým lístkom, pripojenými
internetovými výpismi autobusu na trase Brno - Žilina, Žilina - Súľov a výškou cestovného a konštatoval,

že odporca v rade 2/ si cestovné vyčíslil v súlade s vytlačenými internetovými stránkami, ktorým súd
nemal dôvod nedôverovať. Je treba ešte navyše uviesť, že samotný odporca v rade 2/ cestoval so
svojím splnomocneným zástupcom, preto si vyúčtovali cestovné za dve osoby za cesty na pojednávanie
a na znaleckú ohliadku. Súd preto priznal trovy tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudky.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné nákladysúdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).