Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/573/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514221558
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1514221558.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: H. O.G., W. Q. J.. Č.. XX,
W., proti odporcom: X/ I. Q., A.. XX.XX.XXXX, W. O. J.. Č.. XX, W., zastúpený opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, so sídlom Vazovova ul. č 7/A, Bratislava, X/ P. Q., W. O. J..
Č.. XX, W., o zapretie otcovstva k odporcovi 1/, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V, zo dňa 05.mája 2015, č.k. 41C 438/2014-41, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal vydania
rozhodnutia, že nie je otcom odporcu 1/. Rozhodol tak podľa § 93 zákona č. 36/2005 Z.z., keď
z rodného listu maloletého odporcu 1/ zistil, že sa narodil dňa 29.04.2004 a ako jeho matka je v ňom
zapísaná odporkyňa 2/ a ako otec je zapísaný navrhovateľ, pričom Matričný úrad Bratislava - Petržalka
oznámil súdu, že otcovstvo k odporcovi 1/ bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov dňa 10.05.2004.
V zmysle § 114 zákona č. 36/2005 Z.z., účinného od 01.04.2005, posúdil právo navrhovateľa na zapretie
otcovstva k odporcovi 1/, narodenom 29.04.2004, podľa § 61 ods. 1 zákona č. 94/1963 Zb. a vzhľadom

na ust. § 117 zákona č. 36/2005 Z.z., podľa ktorého pre plynutie lehôt, ktoré sa neskončili k 01.04.2005,
platia ustanovenia tohto zákona; dospel k záveru, že v danom prípade navrhovateľovi vzniklo právo
zaprieť otcovstvo, ktoré uznal v trojročnej lehote od vyhlásenia, určenej v ust. § 93 zákona č. 36/2005
Z.z., ktorá neuplynie skôr, než bude mať dieťa tri roky veku. Z výpovede navrhovateľa zistil, že s
odporkyňou 2/ žili v spoločnej domácnosti v čase od roku 1994 alebo 1995 do roku 2009-2010, počas
tohto obdobia sa im dňa 29.09.1997 narodila dcéra P. T. D. P. a odporca 1/ a dôvody, pre ktoré by nemal
byť otcom odporcu 1/, sa dozvedel asi pol roka po jeho narodení, pričom informácie, z akého zdroja sa

navrhovateľ dozvedel o dôvode, resp. príčine zapretia otcovstva, nechcel v konaní uviesť. Vyhlásil, že
nie je biologickým otcom odporcu 1/, čo chcel preukázať dôkazom znaleckej skúšky. Odporkyňa 2/ sa
vykonaniu takéhoto dôkazu nebránila, pretože podľa jej tvrdení v čase jeho počatia nemala známosť
s iným mužom. Dospel k záveru, že doba troch rokov, v ktorej možno otcovstvo zaprieť, začala pre
navrhovateľa plynúť v deň určenia otcovstva k odporcovi 1/, teda 10.05.2004 a skončila dňa 10.05.2007,
navrhovateľ však podal návrh na zapretie otcovstva na súd dňa 09.09.2014. Jeho výpoveď preukázala,
že dôvody, pre ktoré by malo byť jeho otcovstvo k odporcovi 1/ vylúčené, sa dozvedel v čase asi pol roka

po jeho narodení, teda malo sa tak stať v mesiaci október 2004. Navrhovateľ sa preto mohol domáhať
v zákonnej trojročnej lehote zapretia otcovstva, pre zapretie otcovstva k odporcovi 1/ nepodnikol žiadne
právne kroky, hoci ich podniknúť mohol a poukázal na to, že jeho právo na ochranu súkromného života
bolo chránené ust. § 61 ods. 1 pôvodného Zákona o rodine, resp. § 33 ods. 1 a § 117 Zákona o rodine,účinného od 01.04.2005 a poukázal na to, že navrhovateľ zákonnú lehotu k zapretiu otcovstva zmeškal
vlastným zavinením, a nie z objektívnych dôvodov. Uviedol, že možnosť zapretia otcovstva nemôže
byť chápaná ako trvalý prostriedok vyviazania sa z tohto právneho postavenia, v časovom okamihu

podľa vôle právneho otca, pretože právu navrhovateľa, ktorý tvrdil, že jeho rodičovstvo nezodpovedá
faktickému biologickému stavu, korešponduje právo odporcu 1/, ktorý ako maloleté dieťa má právo
na sociálnu stabilitu, garantovanú mu nielen Dohovorom o ľudských právach, ale aj medzinárodným
Dohovoromoprávachdieťaťa.Pretobezvykonaniaznaleckéhodôkazutestomanalýzy DNAúčastníkov
konania, návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a

odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal s odôvodnením, že im trovy konania nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ a žiadal, aby
bolo vyhovené jeho žiadosti o vykonanie testov DNA, ktoré žiadal vykonať svojím návrhom, ktorý bol
zamietnutý. Poukázal na to, že zaplatil súdny poplatok v sume 66 eur a jeho žiadosti nebolo
vyhovené, pričom nesúhlasí s vyjadrením, že jeho návrh je špekuláciou z jeho strany v snahe vyhnúť

sa plateniu výživného na odporcu 1/.

Odporkyňa 2/ vo svojom vyjadrení uviedla, že navrhovateľovi boli riadne vysvetlené dôvody zamietnutia
jeho návrhu, a to možnosť zapretia otcovstva do troch rokov veku dieťaťa, ktorú možnosť nevyužil.
Ďalej uviedla, že počas vzájomného spolunažívania bola navrhovateľovi verná a je si na 100% istá, že

navrhovateľ je biologickým otcom odporcu 1/.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je vecne správny.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal
rozhodnutia, že nie je otcom odporcu 1/, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p.,
vec posúdil správne po právnej stránke a správne dospel k záveru, že zákonom stanovená trojročná

lehota na zapretie otcovstva uplynula navrhovateľovi dňa 10.05.2007 a túto lehotu navrhovateľ zmeškal
vlastným zavinením, keď jeho výpoveďou bolo preukázané, že dôvody, pre ktoré by malo byť jeho
otcovstvo k odporcovi 1/ vylúčené, sa dozvedel už v mesiaci október 2004, avšak žiadne právne kroky
pre zapretie otcovstva k odporcovi 1/ nepodnikol. Správne preto rozhodol, keď návrh navrhovateľa
zamietol bez vykonania ním navrhnutého dôkazu testom analýzy DNA účastníkov konania, keď aj podľa

názoru odvolacieho súdu vykonanie tohto dôkazu by bolo v danom prípade nadbytočné, vzhľadom na
zmeškanie zákonom stanovenej lehoty na zapretie otcovstva.

Súd prvého stupňa v danom prípade správne aplikoval prechodné ustanovenia § 114 a § 117 zákona
č. 36/2005 Z.z., účinného od 01.04.2005, keď vykonaným dokazovaním zistil, že odporca 1/ sa narodil

dňa 29.04.2004 a otcovstvo k odporcovi 1/ bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov dňa 10.05.2004
a v súlade s uvedenými prechodnými ustanoveniami právo navrhovateľa na zapretie otcovstva posúdil
podľa § 61 ods. 1 zákona č. 94/1963 Zb. a lehotu na zapretie otcovstva správne aplikoval trojročnú,
určenú v ust. § 93 zákona č. 36/2005 Z.z.

Z ust. § 93 ods. 1 zákona č. 36/2005 vyplýva, že žaloba o zapretie otcovstva na súde musí byť podaná
v trojročnej prekluzívnej lehote, počítanej odo dňa, keď otcovstvo k dieťaťu bolo určené súhlasným
vyhlásenímrodičovpredpríslušnýmorgánom.Nespornéje,ženavrhovateľtútozákonnú lehotuzmeškal
a žiadne objektívne dôvody zmeškania tejto lehoty nepreukázal a ani neuviedol.

Súd prvého stupňa zamietnutie návrhu navrhovateľa správne a náležite odôvodnil, keď z odôvodnenia
napadnutého rozsudku je zrejmé, že pri posudzovaní dôvodnosti návrhu navrhovateľa sa zaoberal aj
ochranouprávnavrhovateľazaručenýchmučl.8ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladných
slobôd a potrebu poskytnutia ochrany práva navrhovateľa na rešpektovanie jeho súkromného života
posúdil správne aj z hľadiska dôvodov, pre ktoré navrhovateľ zákonnú lehotu na podanie návrhu na

zapretie otcovstva zmeškal, a ktoré neboli spôsobené objektívnymi okolnosťami a aj z hľadiska ochrany
práv maloletého odporcu 1/.Nedôvodne navrhovateľ vo svojom odvolaní namietal, že jeho žiadosti nebolo vyhovené napriek tomu,
že zaplatil súdny poplatok, keď zaplatenie súdneho poplatku za návrh je povinnosťou účastníka konania,
ktorá mu vzniká už samotným podaním návrhu na začatie konania a zaplatenie súdneho poplatku je

zákonnou podmienkou vecného prejednania jeho návrhu, avšak zaplatením súdneho poplatku nevzniká
účastníkovi žiaden nárok na vyhovenie jeho návrhu, ani na vyhovenie jeho procesným návrhom na
vykonanie dokazovania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý

spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích
dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové
rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by
spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov, právnym posúdením

veci súdom prvého stupňa, ako aj odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, majúcim všetky zákonom
stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcom 1/

a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnili riadnym návrhom v
zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. a trovy im v odvolacom konaní ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.