Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by Mgr. Peter Revický
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/337/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115221468
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115221468.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia
s.r.o., Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom,
advokátom, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: D. Z., F.. XX.X.XXXX, T. Č. XX,
XXX XX H., o zaplatenie 227,33 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 101,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25% ročne zo sumy 200,- Eur od 1.4.2014 do 4.6.2014 a zo sumy 101,- Eur od 5.6.2014 do zaplatenia
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou súdu 14.8.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu
227,33 Eur spolu s úrokmi z meškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 326,33 Eur od 1.4.2014 do
4.6.2014 a zo sumy 227,33 Eur od 5.6.2014 do zaplatenia a trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo dňa
1.3.2014 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky
a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“) a zároveň Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva“), a to tým, že žalovaný prijal návrh Rámcovej zmluvy a
Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca
poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,- Eur. Žalovaný sa zaviazal
poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť jednorázovo v dohodnutej lehote do
dňa 31.3.2014. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovaného
ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského
účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným
užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli právoplatnosť a
účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa
bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach
spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný
spotrebiteľ vyjadril súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom
elektronickej pošty. Zmluva bola uzatvorená podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri
finančných službách na diaľku. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkovú čiastku 261,33 Eur, ktorú
tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 200,- Eur a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie
úveru vo výške 61,33 Eur. Výšku odplaty si žalovaný určil sám na webovom sídle žalobcu, a to vzávislosti od výšky poskytnutej sumy a lehoty splatnosti úveru. Úver s príslušenstvom sa stal splatný
dňa 31.3.2014. Nakoľko žalovaný žalobcovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, s poukazom na
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania z tejto sumy odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti. V zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy si žalobca uplatňuje voči
žalovanému aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- eur, pričom žalovaný bol
pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy riadne oboznámený s poplatkami súvisiacimi s porušením
povinnosti žalovaného splniť riadne a včas svoj záväzok. Žalovaný uhradil dňa 4.6.2014 sumu 99,- Eur.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci mu to súd pri príprave pojednávania uznesením podľa § 114 ods.
3 O.s.p. uložil a žaloba s prílohami mu bola doručená ešte dňa 31.3.2016.
Keďže v danom prípade predmet konania neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“ podľa §
200ea ods. 1 O.s.p.), súd vec v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania.
V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce
skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).
V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou.
Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj
nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je
potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi
skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na
akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj
tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor
rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).
Rozsah nutných údajov, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok čo do základu a výšky (bremeno tvrdenia),
je pritom určovaný hypotézou právnej normy, ktorá sa má na daný právny vzťah resp. skutkový stav
aplikovať.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné.
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Súd pri posúdení veci vychádzal zo všetkých predložených listín, ktoré sú súčasťou spisu, a na základe
zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil
tento skutkový stav:
Dňa 1.3.2014 uzatvorili žalobca ako veriteľ so žalovaným ako spotrebiteľom na diaľku prostriedkami
internetovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky
a s tým spojených ďalších služieb k Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a v ten istý deň
1.3.2014 aj Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť
žalovanému krátkodobý bezúčelový bezúročný úver vo výške 200,- Eur, a žalovaný sa zaviazal vrátiť
žalobcovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 261,33 Eur so splatnosťou úveru s príslušenstvom
dňa 31.3.2014. V zmluve je ďalej uvedené, že celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom za
poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 61,33 Eur, predstavujú RPMN vo výške 2.489,8%, a
celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi predstavuje sumu 261,33 Eur s tým,
že skutočnosti, ktoré nie sú upravené v tejto zmluve sa spravujú príslušnými ustanoveniami rámcovej
zmluvy.
Podľa čl. IV. bod 1. Rámcovej zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so
spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru,doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke žalobcu a oznámená spotrebiteľovi pred
vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzavretím zmluvy. V čl. IV.
bod 5 Rámcovej zmluvy je uvedené, že v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný
zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním, a v ďalšom texte boli tieto
náklady stanovené paušálne (poplatkovo) bez uvedenia konkrétneho výpočtu nasledovne:
spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkové
náklady vo výške 15,- eur
spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky: celkové
náklady vo výške 10,- eur
spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové
náklady vo výške 10,- eur
spracovanieaurgenciepriomeškanísúhradouúveruvrátanevypracovaniaštvrtejupomienkyaprípravy
prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti: celkové náklady vo výške ďalších 30,- eur.
Podľa žaloby v sume 65,- Eur ide o poplatky súvisiace s porušením povinnosti žalovaného.
Vžalobe,zmluvách,aanivpredloženýchprílohách,niesúuvedenéžiadneúdajeokonkrétnomzisťovaní
zamestnania, príjmov, výdavkov alebo inej sociálno-ekonomickej situácie žalovaného.
Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, výpisu z účtu a nespochybnených tvrdení žalobcu
vyplýva, že žalobca po uzavretí zmluvy poskytol žalovanému v jeho prospech bezhotovostným
prevodom na bankový účet žalovaného peňažné prostriedky vo výške 200,- Eur, a žalovaný žalobcovi
dňa 4.6.2014 uhradil sumu 99,- Eur. Podľa výpisu z obchodného registra žalobcu je poskytovanie
spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov alebo pôžičiek pre spotrebiteľov predmetom jeho
podnikateľskej činnosti.
Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo aj „OBZ“) zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Nasledujúce dispozitívne ustanovenia Obchodného zákonníka (od ktorých sa strany v zmysle § 263 ods.
1 OBZ môžu odchýliť) stanovujú výšku úrokov, ich uplatňovanie, ako aj pravidlá splácania a splatnosti
úrokov.
Napríklad podľa § 502 ods. 1 OBZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť
z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na
základe zákona. Podľa § 503 ods. 1 OBZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak sa
poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj
úroky z tejto splátky. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.
V prejednávanom prípade je zrejmé, že ide o právny vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere, ktorá má v
zmysle ust. § 261 ods. 6 OBZ povahu tzv. absolútneho obchodného záväzkového vzťahu spravujúceho
sa ustanoveniami tretej časti tohto zákona. Žalobca síce tvrdil, že úver je bezúročný, z obsahu zmluvy
však vyplýva, že za jeho poskytnutie (peňažné prostriedky neboli v zmysle § 657 OZ poskytnuté, resp.
prenechané priamo pri uzavretí zmluvy) bola dojednaná odplata označená ako poplatok za poskytnutie
úveru, ktorého výška podľa čl. IV bod 1. Rámcovej zmluvy bola určená individuálne v závislosti od výšky
úveru a doby splatnosti úveru, a teda záväzok zaplatiť úroky. Podľa všeobecne akceptovaného výkladu
sa totiž úrokom sa rozumie príjem (výnos) z určitého kapitálu. Pri peňažných prostriedkoch je to cena za
získanie peňazí od niekoho druhého, ktorú musí zaplatiť dlžník veriteľovi. Z uvedeného je preto zrejmé,
že odplata za poskytnutie úveru dojednaná v závislosti od výšky a doby splatnosti úveru je nepochybne
úrokom. Dojednaný poplatok za poskytnutie úveru je teda úrokom.
Zo skutočností uvedených žalobcom však vyplýva, že v podrobnostiach ide o nároky medzi žalobcom
ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a právnyvzťah (zmluvu) medzi účastníkmi je preto potrebné posúdiť, okrem OBZ, aj podľa zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSU“), ktorý stanovuje špeciálnu úpravu spotrebiteľských úverov.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa§1ods.2ZoSUspotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l) ZoSU spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote
nepresahujúcej tri mesiace.
Podľa § 24 ods. 1 ZoSU na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú
spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia
§ 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
Podľa § 9 ods. 1 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Podľa § § 9 ods. 2 ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka (§ 52 a 60 o spotrebiteľských zmluvách) musí obsahovať (okrem ďalších tam
uvedených, pozn. súdu) tieto náležitosti:
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) ZoSU poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
, alebo neobsahuje náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. a) až k) , r) a y) a § 10 ods. 1 .
Podľa § 11 ods. 2 ZoSU ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
V danom prípade je nepochybné, že žalobca poukazujúc na poskytovanie spotrebiteľských úverov a
označenie zmluvy pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti, pričom z tvrdení žalobcu a zistených skutočností nevyplýva, že by
žalovaný, ktorým je fyzická osoba, pri uzatváraní a plnení zmluvy so žalobcom ako dodávateľom konal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný je teda v zmysle ust. § 52
ods. 4 OZ spotrebiteľom, a na zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretú medzi účastníkmi
sa preto podľa ust. § 24 ods. 1 ZoSU vzťahujú v ňom taxatívne uvedené ustanovenia tohto zákona.Vychádzajúc z týchto zákonných ustanovení pre vznik práva na úroky a poplatky v zmysle § 9 ods. 2
ZoSU, okrem písomnej formy zmluvy, sa vyžadujú preto aj jej ďalšie obligatórne obsahové náležitosti
(inak sa podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSU poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov).
V písomnej zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru musí byť preto určite a zrozumiteľne (§ 37 ods.
1 OZ), okrem ďalších náležitostí, v zmysle ust. § 9 ods. 2 ZoSU určená:
i) úroková sadzba spotrebiteľského úveru - ktorou je podľa § 2 písm. j) ZoSU úroková sadzba
vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného
spotrebiteľského úveru, a súčasne podmienky ktoré upravujú jej uplatňovanie - ktorými sa, vychádzajúc
z podstaty a zmyslu úročenia, rozumejú všetky podmienky tak aby bolo zrejmé ako, resp. z akej sumy a
odkedy (napr. či od poskytnutia peňažných prostriedkov v prospech dlžníka, alebo až od určitého iného
času v prípade dojednania dočasného bezúročného obdobia) a dokedy sa má uplatňovať (napr. do
stanoveného času splatnosti, alebo do vrátenia, alebo inak), a to tak, aby bola jasne určiteľná povinnosť
platenia úrokov (napr. aj v situácii prípadného predčasného alebo oneskoreného vrátenia peňažných
prostriedkov).
V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel platnú písomnú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere so záväzkom žalobcu poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky, a záväzkom
žalovaného poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť žalobcovi určité úroky (a poplatky) podľa
dohodnutej úrokovej sadzby a spôsobu jej uplatňovania vyjadrené ako percento, ktoré sa na ročnom
základe uplatňuje z čerpaného spotrebiteľského úveru, a ďalej že mu určité peňažné prostriedky aj
reálne poskytol a žalovaný ich nevrátil, prípadne nezaplatil dohodnuté konkrétne špecifikované úroky
(a poplatky) podľa dohodnutej úrokovej sadzby a spôsobu jej uplatňovania. Pre právo na úroky a
poplatky mal žalobca zároveň aj bremeno tvrdenia, že zmluva obsahuje všetky obligatórne obsahové
náležitosti a veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere hrubo neporušil povinnosť posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca však všetky tieto
skutočnosti, okrem poskytnutia peňažných prostriedkov, v konaní riadne ani netvrdil.
Vo vzťahu k požadovanej sume úrokov, resp. odplate za poskytnutie úveru žalobca uviedol iba celkový
poplatok za poskytnutie úveru (vo výške 61,33 Eur), a absolútne neuviedol (ani nepriamo v prílohách)
spôsob jeho výpočtu (iba všeobecne deklaroval jeho závislosť od výšky úveru a doby splatnosti úveru),
teda úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (ktorou je podľa § 2 písm. j) ZoSU úroková sadzba
vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného
spotrebiteľského úveru) a spôsob jej uplatňovania. Zo zmluvy pritom vyplýva, že ide o úrok za 1 mesiac.
Vzhľadom na vyššie uvedené je preto zrejmé, že predložená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru
neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (ako percento uplatňované na ročnom základe) a
podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie (§ 9 ods. 2 písm. i) ZoSU) - ako, z akej sumy, odkedy a
dokedy, a poskytnutý úver sa preto považuje podľa § 11 ods. 1 ZoSU za bezúročný a bez poplatkov.
Pokiaľ je pritom táto odplata za poskytnutie úveru stanovená pevne bez ohľadu na právo spotrebiteľa
vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred lehotou splatnosti a povinnosť zaplatiť úroky len za dobu od
poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov (§ 502 ods. 3 OBZ), ide v časti takto dohodnutej odplaty
navyše aj o neplatné zmluvné dojednanie v zmysle ust. § 54 ods. 1 OZ.
V súvislosti s bremenom tvrdenia zo skutočností uvedených žalobcom pritom tiež nevyplýva, že
by v zmysle § 7 ods. 1 ZoSU pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, a preto ak veriteľ takto nepostupoval,
hrubo porušil svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, a tento sa tiež z tohto dôvodu podľa § 11 ods. 2 ZoSU považuje za bezúročný a
bez poplatkov.
Vzhľadom na tieto dôvody, teda jednak pre neunesenie bremena tvrdenia ohľadom skutočností
odôvodňujúcich nárok na odplatu (úroky) - ako percento na ročnom základe, ako aj s poukazom na
absenciu obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy, a hrubé porušenie vyššie uvedenej povinnosti
veriteľa, s ktorými zákon spája bezúročnosť a bez poplatkovosť pôžičky, má žalobca, z titulu pôžičky
nárok iba na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov. Keďže žalobca žalovanému poskytolpeňažné prostriedky vo výške 200,- Eur a žalovaný mu túto čiastku, okrem sumy 99,- Eur nevrátil, súd
ho zaviazal na vrátenie zostávajúcej časti v rozsahu 101,- Eur spolu so zákonnými úrokmi z omeškania.
Žalovaný sa dňom 1.4.2014 dostal do omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov, a
preto mu súd v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z. uložil povinnosť na ich zaplatenie spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25% ročne z
dlžnej sumy uplatnenými v súlade so zákonom odo dňa
nasledujúceho po dojednanej lehote splatnosti až do ich zaplatenia po zohľadnení čiastočnej úhrady
dňa 4.6.2014 vo výške 99,- Eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol.
O trovách konania bolo potrebné rozhodnúť podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa pomeru úspechu účastníkov
v konaní, keď v prevyšujúcej časti bol v konaní o zaplatene 227,33 Eur úspešný žalovaný a mal by
tak nárok na náhradu pomernej časti trov konania, keďže si však ich náhradu neuplatnil a pomerne
neúspešnejší žalobca na ich náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z nich.
Poučenie:
Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.