Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 12, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/75/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611010033
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2611010033.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Janky Klčovej a JUDr. Martina Žovinca , v trestnej veci proti obžalovanému J. R., pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania skutku, o odvolaní
prokurátora Okresnej prokuratúry Senica a o odvolaniach poškodených D. R. a O. U. proti rozsudku
Okresného súdu Senica zo dňa 21. októbra 2014, č. k. 1T/11/2011-367, na neverejnom zasadnutí

konanom dňa 12.1.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1. písm. b/ Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Senici (ďalej len „prokurátor“) doručil dňa 31. januára 2011 pod č.

k. Pv 631/10-15 podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.“) na Okresný súd Senica
obžalobu zo dňa 28.1.2011, v ktorej J. R. kládol za vinu spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. l Trestného zákona účinného v čase spáchania skutkovom (ďalej len Tr. zák.“), a to na
tom skutkovom základe, že dňa 23. mája 20l0 asi o l0,00 h v J. u chaty č. XXX fyzicky napadol O.
U. tak, že ho lopatou sotil do pŕs, následne ho lopatou udrel do nohy nad pravé koleno a po hlave,
čím poškodenému O. U. spôsobil zmliaždenie mäkkých tkanív hlavy v oblasti pravého ucha s tržno-

zmliaždenou ranou, zmliaždenie pravého ramena a pravého kolena, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu
liečenia a práceneschopnosť do 8. júna 20l0 a následne železnou tyčou udrel do pŕs D. R. a po páde
na zem tohto s tyčou udrel do hlavy, čím D. R. spôsobil zmliaždenie mäkkých tkanív hlavy a otras
vestibulárneho aparátu, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosť do l3. júna 20l0.
Okresný súd vykonal vo veci hlavné pojednávanie v dňoch 7. februára 2012 dňa 23. októbra 2012,
pričom rozsudkom zo dňa 23. októbra 2012, č. k. 1T/11/2011-188 uznal obžalovaného J. R. (ďalej len

„obžalovaný“) vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,
za čo mu uložil podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona /ďalej len Tr. zák./ s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák.,
§ 38 ods. 3 Tr. zák., trest odňatia slobody v trvaní 6 /šesť/ mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú
doba v trvaní 1 /jeden/ rok. Zároveň podľa a § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému
uložil nahradiť poškodenému: O. U., nar. X.X.XXXX v J., bytom E. J. D. XXX škodu vo výške 703,90 eur

a poškodenému D. R., nar. X.X.XXXX v J., bytom R. XXXX/XX, E. škodu vo výške 741,35 eur.
Z podnetu odvolania podaného obžalovaným prejednal vec Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením zo
dňa 20. augusta 2013, č. k. 5To 17/2013-209 podľa § 321 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ Tr. por. napadnutý
rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby túto v potrebnom rozsahu znovu
prejednalarozhodol. KrajskýsúdvTrnavevzrušujúcomuzneseníuložilokresnémusúduabyvypočutím
obžalovaného odstránil rozpory v jeho výpovediach týkajúce sa najmä začiatku incidentu. Zároveň

okresnému súdu uložil povinnosť, aby opätovne vypočul poškodeného O. U., ktorý sa nevyjadril k útoku
na manželku obžalovaného, hoci podľa tvrdenia obžalovaného a jeho manželky ju mal tiež udieraťa kopať. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia vyslovil názor, že práve objasnenie začiatku celého
incidentu je dôležité z hľadiska toho, kto začal útočiť, pretože toto môže mať vplyv na právne posúdenia
konania obžalovaného, kde nemožno zatiaľ vylúčiť ani konanie v nutnej obrane (§ 25 Tr. zák.).

Následne Okresný súd Senica vykonal vo veci hlavné pojednávania v dňoch 4. novembra 2013 (č. l.
218-225 spisu), 14. januára 2014 (č. l. 235-240 spisu), 8. apríla 2014 ( č. l. 251-254 spisu) a 21. októbra
2014 (č. l. 346-359 spisu), pričom rozsudkom zo dňa 21. októbra 2014 č. k. 1T/11/2011-367 podľa §
285 písm. b/ Tr. por. oslobodil obžalovaného J. R. spod obžaloby Okresného prokurátora Senica a to
na tom skutkovom základe, že

dňa 23. mája 20l0 asi o l0,00 h v J. u chaty č. XXX fyzicky napadol O. U. tak, že ho lopatou sotil do
pŕs, následne ho lopatou udrel do nohy nad pravé koleno a po hlave, čím poškodenému O. U. spôsobil
zmliaždenie mäkkých tkanív hlavy v oblasti pravého ucha s tržno-zmliaždenou ranou, zmliaždenie
pravého ramena a pravého kolena, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosť do 8.
júna 20l0 a následne železnou tyčou udrel do pŕs D. R. a po páde na zem tohto s tyčou udrel do hlavy,
čím D. R. spôsobil zmliaždenie mäkkých tkanív hlavy a otras vestibulárneho aparátu, ktoré zranenie si

vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosť do l3. júna 20l0 s odôvodnením, že skutok nie je trestným
činom.
Okresný súd Senica zároveň rozhodol, že podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodený O. U. a poškodený
D. R., odkazujú s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.
V písomnom odôvodnení okresný súd konštatoval obsah výpovedí obžalovaného, poškodeného O. U.,

svedka H. P., svedkyne P. U. rod. T., znalca MUDr. Mariána Pamulu, oboznámil listinné dôkazy tvoriace
predmetný trestný spis a poukázal na obsah znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, pre
odvetvie chirurgia traumatológia MUDr. Mariána Pamulu. V hodnotiacej časti rozsudku, ozrejmil svoj
postup vyplývajúci z ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku z hľadísk hodnotenia vykonaných
dôkazov s konštatovaním, že obžalovaný J. R. od začiatku trestného stíhania vinu popieral, pričom

predložil súdu lekársku správu o zraneniach, ktoré pri skutku utrpel. V predmetnej trestnej veci boli už
počas prípravného konania do spisu zadovážené lekárske správy o zraneniach poškodených D. R. a
O. U. ako i odborné vyjadrenie znalca ohľadom týchto zranení. Okresný súd z dôvodu, že v súdnom
spise absentovala lekárska správa ohľadom zranení obžalovaného v záujme zistenia objektívneho
stavu veci pribral do konania znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia traumatológia, okrem

iného za účelom vyjadrenia k mechanizmu vzniku zranení obžalovaného a poškodených. Znalec MUDr.
Marián Pamula sa v znaleckom posudku vyjadril, že spôsobom, ktorý obžalovaný uviedol na hlavnom
pojednávaní k vzniku zranení, je možné tieto z medicínskeho a súdno - znaleckého hľadiska spôsobiť.
Tento dôkaz podľa názoru okresného súdu svedčí v prospech pravdivosti výpovede obžalovaného, ktorú
predniesol na hlavnom pojednávaní. Potvrdzuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal

pravdu ohľadom priebehu skutku. Obžalovaný i jeho manželka I. R. v podstate priebeh skutku opisovali
zhodne a uviedli, že tento začal fyzickým útokom poškodených na manželku obžalovaného, ktorá
chcela prerušiť stavebné práce, ktoré poškodení vykonávali a lopatou začala vyhadzovať betón.
Poškodení O. U., D. R. i svedok C. U. popreli, že by útočili na manželku obžalovaného. Objektívne u
manželky obžalovaného zranenia zistené neboli, keďže nebola na lekárskom ošetrení. Sama uviedla,

že nebola práceneschopná, pretože si to nemohla dovoliť kvôli zamestnaniu, v kritický deň nebola v
takom stave, aby sa musela dať ošetriť. Znalec MUDr. Pamula sa k prípadným možným zraneniam
manželky obžalovaného len hypoteticky vyjadril, že u nej mohlo spôsobom útoku, aký uvádzal vo
výpovedi obžalovaný, dôjsť k pomliaždeniam, ale mohlo sa jednať o pomliaždenia veľmi ľahkého
charakteru, ktoré nemuseli zanechať prejavy zranenia a preto nemusela ísť na ošetrenie. Znalec ďalej

uviedol, že obžalovaný pri skutku objektívne utrpel zranenia, pre ktoré bol lekárom po skutku ošetrený.
Tieto zranenia si sám nespôsobil a podľa znalca neboli spôsobené pádom ani pri pretláčaní o pajser.
Poškodený D. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nikto z prítomných obžalovaného neudrel. Svedok
C. U. tiež vypovedal, že nevidel, že by niekto napadol obžalovaného a poškodený O. U. vypovedal,
že ako prišlo k poraneniam obžalovaného pri tom incidente, k tomu sa nevie vyjadriť, myslí si, že pri

tom páde, pri tom naťahovaní s D. R. sa mohol udrieť. Tieto vyjadrenia svedkov D. R., O. U. a C. U.
okresný súd vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie vyhodnotil ako účelové. Súd prvého stupňa
v súvislosti s hodnotením znaleckého posudku MUDr. Pamulu vo vzťahu k zraneniam poškodeného
D. R., (kde znalec na stranách 22 a 23 uviedol nasledovné: „ na základe anamnestických údajov,
vykonaných vyšetreniach, aplikovanej liečbe usudzujem, že u poškodeného k otrasu mozgu nedošlo /

poškodený pri vyšetrení po zranení uviedol, že na okolnosti úrazu sa pamätal, t. z. v bezvedomí nebol,
čo je základný predpoklad na stanovenie diagnózy zranenia „ otras mozgu „ /, sporný je otras labyrintu -
vestibulárneho aparátu / vzhľadom na spôsob liečby, vykonané vyšetrenia, diagnóza bola stanovená na
základe diskrétnej poruchy postoja, bez ďalšej diagnostiky /. tak isto sa zo súdne - znaleckého hľadiskazdajú byť skôr ako účelové i ostatné príznaky udávané pri kontrolnom vyšetrení, hmlisté videnie, dvojité
videnie - pri týchto príznakoch by som predpokladal skôr vedenie úderu do iných oblastí hlavy, než
spánkovej krajiny, taktiež absencia vyšetrení / aspoň očného vyšetrenia / zameraný na potvrdenie, resp.

vyvrátenie týchto subjektívnych príznakov svedčí skôr, že sa jednalo o účelovosť, opakované zvracanie,
ktoré je síce časté pri úrazoch hlavy /. Poškodený sa na tieto príznaky sťažoval až na druhý deň, po
prvotnom vyšetrení. Pri prvotnom vyšetrení bol poučený o možných komplikáciách, ktoré by mohli za
určitých okolností nastať“) vyplýva, že môže ísť o účelovosť jednania poškodeného D. R..
Tieto skutočnosti nasvedčujú skôr pre pravdivosť výpovede obžalovaného a jeho manželky, teda že

obžalovaný sa snažil pomôcť svojej manželke, ktorá vzhľadom ku svojej váhe, výške a fyzickým
danostiam nemala šancu sa poškodeným ubrániť. Ďalej konštatoval, že obžalovaný v inkriminovanom
čase prirodzene reagoval na fyzický atak voči svojej manželke usilujúc sa odvrátiť útok poškodených
smerujúcich proti jej telesnej integrite.Konanie obžalovaného nebolo zjavne neprimerané povahe a
nebezpečnosti útoku poškodených. Obžalovaný i poškodení pritom utrpeli ľahké zranenia a u všetkých
sa jednalo o veľmi podobné zranenia svojím charakterom, prejavmi i dobou liečenia. Okresný súd preto

posúdil konanie obžalovaného ako nutnú obranu a oslobodil ho spod obžaloby, nakoľko podľa § 285
písm. b/ Tr. por. skutok nie je trestným činom.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, a to priamo do zápisnice o hlavnom
pojednávaní na č. l. 358 spisu odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného J. R..
Proti predmetnému rozsudku prostredníctvom svojho splnomocnenca JUDr. Dušana Moravca podali v

zákonom stanovenej lehote odvolanie aj poškodení D. R. ako a O. U. (č. l. 366 spisu).
Z písomných dôvodov odvolania prokurátora doručených Okresnému súdu Senica dňa 12. januára
2015 vyplýva, že považuje napadnutý rozsudok za nezákonný. Uviedol, že z výpovede obžalovaného
vykonanej v prípravnom konaní dňa 29. decembra 2010 vyplýva, že inkriminovaného dňa manželka
obžalovaného I. R. začala vyhadzovať betón, ktorý tam doviezli poškodení spolu so svedkom C. U..

Poškodení D. R. s O. U. sa k nej priblížili, vulgárne po nej kričali aby odtiaľ vypadla, D. R. chytil manželku
za pravú ruku, O. U. ju chytil za ľavú ruku a ťahali ju preč, smerom k bráne. Vzápätí ju sotili, resp. hodili
na bránu. Obžalovaný keď to videl a počul, pristúpil k D. R. a snažil sa ho odtlačiť od svojej manželky.
Zacítil bolesť nad pravým kolenom a uvidel, že nad ním stojí O. U. a drží v rukách železnú tyč (roxor). Z
uvedeného podľa prokurátora teda vyplýva, že útok voči manželke obžalovaného nebol nijako závažný

a toto konanie O. U. a D. R. (ktoré však obaja popierajú) nenaplňuje žiadne zákonné znaky trestného
činu, a preto nie je proti takémuto konaniu prípustná nutná obrana tak, ako to konštatoval okresný súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku. Ďalej prokurátor poukázal na skutočnosť, že z rozsahov uvedených
zranení je zrejmé, že poškodený D. R. ako aj poškodený O. U. utrpeli viac zranení ako obžalovaný,
hoci podľa obžalovaného práve poškodení mali byť útočníkmi. Je preto nelogické, aby obaja „útočníci“

utrpeli viac zranení, ako „obeť ich útoku“ - obžalovaný J. R.. Prokurátor taktiež upriamil pozornosť aj
na výpoveď svedka E. R., syna obžalovaného, z ktorej vyplýva, že obžalovaný bol agresívny, on útočil
a ak by nezasiahol jeho syn, jeho útok na O. U. by stále pokračoval, a to aj napriek tomu, že tento bol
zranený a krvavý.
K dodatočným tvrdeniam poškodeného D. R. ohľadom prejavov jeho zranení pred ošetrujúcim lekárom,

ktoré obhajoba označila za účelové prokurátor uviedol, že podľa znalca MUDr. Jozefa Pamulu , hoci u
D. R. nedošlo k otrasu mozgu, bola u neho možná vegetatívna symptomatológia. Taktiež tento znalec
nevylúčil, že k prejavom, ktoré poškodený uviedol pred lekárom, nemohlo dôjsť aj s odstupom určitého
času, teda nemožno jeho výpoveď v tomto smere hodnotiť ako účelovú. Ďalej uviedol, že výpovede
poškodených D. R. a O. U. sa zhodujú s výpoveďami svedkov E. R. a C. U., že tieto výpovede nemožno

hodnotiť ako účelové, ale naopak, usvedčujúce obžalovaného zo spáchania skutku. V tejto súvislosti
poukázal aj na časť výpovede obžalovaného zo dňa 29. decembra 2010, z obsahu ktorej vyplýva, že
syn obžalovaného prišiel v čase, keď sa obžalovaný a jeho manželka sa mali s poškodenými hádať
a obžalovaný mal na neho kričať, aby prišiel pre telefón, pričom keď prišiel k nim E. R., tak mu podal
telefón. Keďže jeho syn vypovedal diametrálne odlišne, je podľa názoru prokurátora nepochybné, že

obžalovaný klamal.
Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiprokurátorvyslovilnázor,žeokresnýsúdnesprávnevyhodnotil
zadovážené dôkazy, opomenul vyhodnotiť výpoveď svedka E. R. v kontexte s výpoveďou obžalovaného,
nesprávne konštatoval, že obžalovaný D. R. konal v nutnej obrane vo vzťahu k jeho manželke I. R. a
preto navrhoval, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec prvostupňovému súdu na nové

prejednanie a rozhodnutie.
Poškodení D. R. a O. U. vo svojom odvolaní uviedli, že keďže sa vo vzťahu k výške škody v trestnom
stíhaní neobjavili žiadne pochybnosti, navrhujú odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok sám doplnilo chýbajúci výrok o náhrade škody. Zároveň uviedli, že sa plne pripájajú k odvolaniu prokurátora,
podanému v rámci hlavného pojednávania dňa 21. októbra 2014.
Obžalovaný sa prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Anetty Adamcovej vyjadril k odvolaniu

poškodených, že zo znenia ustanovenia § 288 ods. 3 Tr. por., jednoznačne vyplýva, že ak súd
obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy
na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Z toho dôvodu
žiadal, aby krajský súd odvolania poškodených s poukazom na ustanovenie § 319 Tr. por. zamietol
ako nedôvodné. Zároveň navrhol, aby odvolací súd priznal obžalovanému voči poškodeným spoločne

a nerozdielne náhradu trov právneho zastúpenia, a to v celkovej výške 67 eur.
Z celkového prednesu obžalovaného vyplýva, že jeho oslobodenie spod obžaloby je správne, a z toho
dôvodu je nutné odvolanie prokurátora zamietnuť.
KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolacízpodnetupodanéhoodvolaniavsúladesustanovením§317ods.
1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým prokurátor
a poškodený podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo,

a tak zistil, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné.
Predmetné zistenia odôvodňovali ten procesný postup, že odvolací súd o odvolaní prokurátora a o
odvolaní poškodených rozhodol na neverejnom zasadnutí, pretože chyby nebolo možné odstrániť na
verejnom zasadnutí.
Okresný súd vykonal všetky dôkazy tak ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods. 2 Tr. por., pričom

ani žiadna z procesných strán nenavrhla vykonať nové dôkazy, resp. nenamietala, nedostatočnosť
vykonaného dokazovania. Súd prvého stupňa však nepostupoval v súlade s ustanovením § 2 ods.
12 Tr. por., keď získané dôkazy dostatočne a správne nevyhodnotil, pričom dospel k nesprávnemu
hodnotiacemu záveru, že konanie obžalovaného napĺňalo zákonné znaky nutnej obrany.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili

súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 25 ods. 1 Trestného zákona čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo
trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.
Podľa § 25 ods. 2 Trestného zákona nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná
útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k
osobe obrancu

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v

potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že po zrušení pôvodného rozsudku okresného súdu uznesením
Krajského súdu v Trnave zo dňa 20. augusta 2013, sp. zn. 5To 117/2013 okresný súd vykonal hlavné
pojednávanie dňoch 4. novembra 2013 (č. l. 218-225 spisu), 14. januára 2014 (č. l. 235-240 spisu),
8. apríla 2014 (č. l. 251-254 spisu) a 21. októbra 2014 (č. l. 346-359 spisu), pričom opätovne vypočul

obžalovaného, poškodeného O. U., svedkov svedka H. P., svedkyne P. U. rod. T., znalca MUDr. Mariána
Pamulu, prečítal svedeckú výpoveď R. R., znalecký posudok a výpoveď znalca MUDr. Mariána Pamulu
oboznámil sa s listinnými dôkazmi a po prednesení záverečných rečí vyniesol nový oslobodzujúci
rozsudok vo vyššie citovanom rozsahu. Tento odôvodnil v tom rozsahu, ako to vyplýva z č. l. 367-377
spisu.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd sa v napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal s dôkazmi
svedčiacim v neprospech obžalovaného. Súd prvého stupňa sa v rámci svojho postupu dostatočne
neyysporiadal so všetkými dôkazmi významnými pre rozhodnutie. Okresný súd bez náležitého
zdôvodnenia v konečnom dôsledku odignoroval výpovede oboch poškodených a to aj vo vzťahu kskutočnostiam uvádzaným samotným synom poškodeného svedkom E. R.. Možno sa stotožniť s
odvolacími dôvodmi prokurátora, ktoré tento vyslovil v písomných dôvodoch odvolania.

Obžalovaný J. R. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v roku 1996 dostal od rodičov príjazdovú cestu
a pozemok, kde má postavený rodinný dom. Uvedený pozemok je vo vlastníctve spoluvlastníkov, a to
obžalovaného, jeho manželky, D. R. a už nebohého A. R.. Obžalovaný začiatok incidentu v prípravnom
konaní popísal tak, že poškodení chytili jeho manželku za ruky, ťahali ju smerom k bráne, hodili ju na
bránu a poškodený R. ju naďalej pritláčal o bránu. Ďalej uviedol, že poškodeného U. dvakrát udrel

lopatou, raz do hlavy a raz do nohy. Na hlavnom pojednávaniach vypovedal odlišne v tom smere, že jeho
manželku poškodený D. R. udrel do hlavy a potom päsťou do ramena a chrbta. Potom ju mal poškodený
O. U. kopať a udierať po hlave a chrbte. Kontakt s poškodeným U. tiež popísal odlišne v tom, že sa
lopatou iba bránil, a v podstate pri tejto obrane sa lopata odrazila a zasiahla poškodeného U. do hlavy.
Obžalovaný k rozporom vo svojich výpovediach uviedol, že jeho výsluch v prípravnom konaní prebiehal
tak, že tam prišli, začalo sa písať, potom mu bola daná zápisnica na podpis a išli preč. Nebol poučený

ako obvinený a neboli mu dané poučenia ani na prečítanie políciou. Výpoveď, ktorú podal na hlavnom
pojednávaní v tejto veci, je tá pravdivá a na nej trvá. Výpoveď, ktorá mu bola prečítaná z prípravného
konania, táto pravdivá nie je, boli zámerne menené vety a slovíčka, aby dávali iný význam. Obžalovaný
napríklad uviedol, že vo výpovedi v prípravnom konaná bolo zmenené, že mal zámerne napadnúť O.
U. do nohy a do hlavy, čo sa nezakladá na pravde. Ďalej tam bolo zmenené napadnutie jeho manželky,

že vyhadzovala betón a D. R. s O. U. pristúpili k nej a iba ju pridržali, čo sa nezakladá na pravde, lebo
D. R. ju fyzicky napadol, udieral ju po hlave, po chrbte, kopal do nej. To isté urobil aj O. U.. Snažili sa
jej zabrániť, aby vyhadzovala betón z tých základov alebo z čiernej stavby. Jeho výsluch v prípravnom
konaní sa odohral veľmi rýchlo, policajt mu povedal, že nemajú čas, ponáhľajú sa a súril ho. Pravdivá
je tá výpoveď, ktorú uviedol na súde. Doma hovoril aj manželke, že podstatné je to, čo povedia na súde

a nie na polícii, lebo tá si to upravila vo svoj prospech. Keď D. R. napadol s O. U. jeho manželku, stál,
nič nekonal, až manželku vyvliekli asi 2 metre a D. R. ju škrtil a bil, tak k nemu pristúpil a pravou rukou
ho odťahoval od ženy, na R. neútočil. Hneď na to ho O. U. napadol zozadu tyčou, takže útok začali
oni. Bránil ženu a sám seba. Keď videl, že O. U. mu smeruje tyčou na hlavu, dostal strach, bol to pud
sebazáchovy sa brániť, lopatu preto zdvihol nad hlavu, lebo ten človek by ho zabil jednou ranou.

Z výpovedí svedka H. P. (poverený príslušník polície, ktorý vypočúval obžalovaného v prípravnom
konaní) ako aj z výpovedí svedkyne Mgr. P. T., t. č. U. (poverená príslušníčka polície, ktorá bola prítomná
pri vypočúvaní obžalovaného) nebolo zistené, že by pri výsluchu obžalovaného v prípravnom konaní
boli porušenia ustanovenia Trestného poriadku.
Krajský súd konštatuje, že z predloženého trestného spisu je jednoznačne zrejmé, že obžalovaný

v prípravnom konaní dňa 29. decembra 2012 vypovedal v prítomnosti svojho vtedajšieho obhajcu
advokáta JUDr. D. H., pričom obžalovaný bol v zmysle Trestného poriadku riadne poučený a podpísal
všetky strany výpovede (č. l. 7-13 spisu).
Krajský súd v tejto súvislosti vyslovuje názor, že čím dlhší časový úsek od spáchania trestného činu
uplynie, tým viac stúpa pravdepodobnosť rôznych skresľujúcich výpovedí zo strany obžalovaných,

konštatuje, že výpoveď obžalovaného z prípravného konania možno pokladať za vierohodnejšiu ako
jeho výpovede z hlavných pojednávaní.
Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia vyslovil názor, že obžalovaný sa snažil len
pomôcť svojej manželke, ktorá vzhľadom k svojej váhe, výške a teda fyzickým danostiam nemala šancu
sa poškodeným brániť.

Odvolací súd v k tomu tvrdeniu podotýka, že okresný súd sa nevysporiadal so závažnými
nezrovnalosťami vo výpovedi manželky obžalovaného, ktorá v prípravnom konaní a ako aj na hlavnom
pojednávaní na jednej strane vypovedala, že ju obaja poškodení napadli (pričom ju mali fackať a kopať),
ale na hlavnom pojednávaní dňa 23. októbra 2012 (č. l. 185-186 spisu) uviedla, že nevie bližšie
špecifikovať, aké zranenia utrpela pričom lekárske vyšetrenie nevyhľadala. Krajský súd v tejto súvislosti

konštatuje, že je málo pravdepodobné, aby svedkyňa po intenzívnom útoku dvoch mužov neutrpela
zranenia, ktoré by si nevyžadovali lekárske ošetrenie.
Okresný súd taktiež nesprávne vyhodnotil výpovede svedkov, ktorí sa síce priamo fyzického konfliktu
nezúčastnili, avšak na miesto napadnutia prišli počas, alebo bezprostredne po začatí konfliktu.
Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na výpoveď svedka E. R. (syna obžalovaného), ktorý v

prípravnom konaní dňa 28.októbra 2010, uviedol, že v čase dňa 23. mája 2010 asi o 10.00 h, keď sa jeho
rodičia vrátili z nákupu z Malaciek, bol doma. Ich príchodu nevenoval pozornosť. Následne začul z vonku
krik. Vyšiel preto pred dom a uvidel hlúčik ľudí i svoju matku, ktorá naň kričala. Ihneď k nim pribehol,
resp. k chate A. R. a videl ako obžalovaný drží v rukách lopatu a oproti nemu stál O. U.. Následne videl,že O. U. tečie z hlavy, presnejšie z oblasti za uchom, krv. Ihneď priskočil k obžalovanému a zobral mu
lopatu, ktorú držal v rukách, pretože obžalovaný sa stále snažil na O. U. útočiť. Potom ako mu zobral
lopatu, tak ju položil na zem alebo oprel o oplotenie, avšak s odstupom času to nevedel presne uviesť.

Po tom zo svojho telefónu, na pokyn obžalovaného, zavolal políciu. Svedok uviedol, že nevidel vzájomné
napadnutie obžalovaného s poškodeným E. R.. Z toho miesta sa nikde nevzdialil, stále bol prítomný
na mieste, kde prišlo k napadnutiu O. U., avšak, že ani toto napadnutie nevidel a nevie presne čo mu
predchádzalo. Po zavolaní polície počkal spolu s ostatnými do príchodu polície (č. l. 48-50 spisu).
Súd prvého stupňa taktiež dostatočne nehodnotil výpoveď I. R. (manželky poškodeného D. R.), ktorá

v prípravnom konaní dňa 28. septembra 2010 vypovedala (č. l. 42-44 spisu), že dňa 23. mája 2010 jej
telefonovala jej švagriná I. R., ktorá jej povedala, nech ihneď príde na chatu č. XXX v obci J., pretože
obžalovaný napadol O. U. a D. R.. Na otázku ako ich napadol povedala I. R., že O. U. oplieskal lopatou
a D. R. udrel pajsrom. Na to jej svedkyňa povedala, aby zavolala políciu a záchranku. Keď prišla domov,
tak informovala o tom, čo sa stalo svojho manžela A. R.. Následne manžela naložila do auta a odišli
na chatu. Keď prišla na miesto incidentu tak videla, že pred vchodom do vstupnej brány stál O. U., D.

R., C. U. a asi tri metre od nich stál obžalovaný s manželkou, pri ich dome ich syn. Potom uvidela,
že O. U. tečie z hlavy, presnejšie z pravej strany za uchom, krv. Svedkyňa zhodne vypovedala aj na
hlavnom pojednávaní.
Rovnako tak, podľa názoru krajského súdu zo znaleckého posudku MUDr. Pamulu vyplýva, že hoci u
poškodeného D. R. nedošlo k otrasu mozgu, bola u neho možná vegetatívna symptomatológia. Nakoľko

znalec nevylúčil, že by k prejavom, ktoré poškodený uviedol, pred lekárom, nemohlo dôjsť aj s odstupom
určitého času, nie je možné jeho výpoveď v tomto smere hodnotiť ako účelovú, tak ako ju vyhodnotil
súd prvého stupňa.
Zároveň z predložených znaleckých posudkov vypracovaných znalcom MUDr. Pamulom je zrejmé, že
obaja poškodení utrpeli ťažie zranenia ako utrpel obžalovaný a za tohto stavu možno vysloviť záver,

že nie je správny názor okresného súdu, že obžalovaný, tak ako aj obaja poškodení, utrpeli približne
rovno ľahké zranenia.
Obžalovaný J. R. utrpel zranenia, ktoré na základe zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia boli vyčíslené sumou 446,70 eur, s celkovým
obmedzením, ktoré trvá bežne po dobu liečenia približne 1- 3 týždne (č. l. 307-308 spisu), pričom

poškodený O. U. utrpel zranenia, ktoré na základe zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o
náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia boli vyčíslené takou istou sumou ako u obžalovaného,
t. j. vo výške 446,70 eur, s celkovým obmedzením, ktoré trvá bežne po dobu liečenia približne 1- 3
týždne (č. l. 338-339 spisu) a poškodený D. R. utrpel zranenia, ktoré boli vyčíslené sumou 297,80 eur,
s celkovým obmedzením, ktoré pre dané zranenie vzniká po dobu liečenia približne 2-3 týždne (č. l.

323-324 spisu).
Zo znaleckých posudkov však vyplýva, že u obžalovaného znalec konštatoval zranenia mäkkých tkanív
pravého ramena bez úrazových zmien na kostnom skelete, pomliaždenia mäkkých tkanív v oblasti
ľavého predlaktia s odreninou kože na predlaktí bez úrazových zmien na kostnom skelete, pomliaždenie
mäkkých tkanív oblasti pravého bedrového zhybu bez úrazových zmien na kostnom skelete. Tieto

zranenia sú v podstate iba povrchové zranenia (odreniny kože) na predlaktí. U poškodeného O. U.
znalec konštatoval pomliaždenie mäkkých tkanív v oblasti hlavy za pravým uchom bez známok otrasu
mozgu a príznakov vegetatívnej symptomatológie s odreninou kože, povrchovú tržno-zmliaždenú ranu
v danej oblasti o dĺžke cca. 4 cm, pomliaždenia mäkkých tkanív pravého ramena v hornej časti s
odreninou kože asi 4 x 1 cm bez úrazových zmien na kostnom skelete, pomliaždenie mäkkých tkanív

v oblasti vonkajšej strany pravého kolena s odreninou kože bez úrazových zmien na kostnom skelete.
U poškodeného D. R. znalec konštatoval zranenia pomliaždenia mäkkých tkanív hlavy v spánkovej
oblasti vpravo s možnou vegetatívnou symptomatológiou a pomliaždenie mäkkých tkanív druhého prsta
ľavej ruky ľahkého charakteru s odreninou kože. Z popisu vyššie uvedených zranení je teda zrejmé,
že obaja poškodení, na rozdiel od obžalovaného, utrpeli aj zranenia hlavy a celkovo utrpeli viac

zranení ako obžalovaný, a teda ani táto skutočnosť nenasvedčuje tomu, že konanie obžalovaného
možno posudzovať ako nutnú obranu, tak ako to má na mysli ustanovenie § 25 ods. 1 Trestného zákona.
Z dokazovania má krajský súd za preukázané, že obžalovaný J. R. v tomto prípade poškodeným
O. U. a D. R. úmyselne ublížil na zdraví. Obžalovaný spáchanie trestného činu poprel, uviedol, že
práve on s manželkou boli napadnutí poškodenými, ktorí vykonávali stavebné práce bez ich súhlasu

na pozemku, ktorého spoluvlastnícky podiel vlastní aj obžalovaný s manželkou. Obaja poškodení mali
najskôr napadnúť manželku obžalovaného I. R. a až na jej krik a žiadosť o pomoc pristúpil obžalovaný
k O. U. a odtláčal ho pravou rukou od manželky a následne sa dostali do fyzického konfliktu pričom bol
obžalovaný napadnutý aj D. R.. Naopak svedkovia O. U. a D. R. zhodne vypovedali, že to bol práveobžalovaný, ktorý ich ako prvý napadol. Priebeh napadnutia videl i svedok C. U., ktorého výpoveď s
výpoveďami poškodených korešponduje a sčasti toto napadnutie videla aj svedkyňa I. R.. Zo znaleckých
posudkov vypracovaných znalcom z odboru zdravotníctva vyplýva, že obaja poškodení utrpeli zranenia,

ktoré vznikli napadnutím inou osobou. V prospech obžalovaného vypovedala jeho manželka I. R., ktorá
potvrdila výpoveď obžalovaného a uviedla, že mala byť napadnutá poškodenými. Svedkyňa však nebola
na lekárskom ošetrení, v spise sa nenachádza žiadna lekárska správa o jej ošetrení po predmetnom
incidente i keď je zrejmé, že vzhľadom na svoje fyzické danosti a fyzické proporcie poškodených,
by zranenia pri útoku utrpieť musela. Žiadne zranenia jej však preukázané neboli, preto krajský

súd výpoveď tejto svedkyne vyhodnotil ako nevierohodnú, vykonanú v snahe pomôcť obžalovanému.
Odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že príčinou konfliktu boli stavebné
práce, ktoré vykonávali poškodení a s ktorými obžalovaný nesúhlasil. Z vykonaného dokazovania je
preukázané, že poškodení vykonávali stavebné práce bez vedomia obžalovaného na pozemku, ktorý je
v podielovom spoluvlastníctve obžalovaného J. R., poškodeného D. R., ako aj ďalších osôb. Poškodení
túto stavbu taktiež vopred neohlásili stavebnému úradu, aj keď im táto povinnosť vyplývala priamo zo

Stavebného zákona. Rovnako tak je zrejmé, že medzi obžalovaným a poškodeným D. R. pretrvávali
závažné dlhoročné konflikty.
Z vykonaného dokazovania je však jednoznačne zrejmé, že to bol práve obžalovaný, ktorý keď zistil,
že obaja poškodení aj so svedkom C. U. vykonávajú bez jeho súhlasu stavebné práce, tak si zobral
zo svojho domu lopatu a spolu so svojom manželkou prišli na miesto spornej stavby. Následne lopatou

začal útočiť najprv na poškodeného O. U. a potom železnou tyčou, (ktorú predtým poškodení používali
pri betónovaní stĺpa), napadol poškodeného D. R.. Obžalovaný teda prišiel na inkriminované miesto so
zbraňou (s lopatou) s úmyslom zaútočiť na poškodených, oboch poškodených aj v skutočnosti napadol
a v dôsledku jeho útoku títo utrpeli vyššie špecifikované zranenia. Obžalovaný taktiež utrpel zranenia,
avšak tieto mu spôsobili poškodení, ktorí sa len bránili voči jeho útoku. Z uvedeného je dostatočne

zrejmé, že obžalovaný bol prvotným útočníkom a z jeho konania nevyplývajú závery o nutnej obrane,
tak ako ich vyslovil súd prvého stupňa. Z vykonaného dokazovania je dostatočne preukázaná vina
obžalovaného v rozsahu obžaloby podanej prokurátorom.
Všetkytietonedostatkyapochybeniaviedliodvolacísúdkpostupupodľa§321ods.1písm.b/Trestného
poriadku a následnému postupu podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku, teda k zrušeniu napadnutého

rozsudku v celom rozsahu a vráteniu veci súdu prvého stupňa, aby túto v potrebnom rozsahu prejednal
a rozhodol.

Úlohou súdu prvého stupňa bude prehodnotiť dôkazy smerom naznačeným odvolacím súdom a vo veci

rozhodnúť zákonným spôsobom.
V neposlednom rade bude povinnosťou súdu odôvodniť rozsudok tak, ako mu to ukladá ustanovenie §
168ods.1Tr.por.adôslednesavysporiadaťskaždýmdôkazomjednotlivoavšetkýmidôkazmivsúhrne.
V novom rozhodnutí bude povinnosťou súdu prvého stupňa rovnako dôsledne preskúmať doterajšie
argumenty prokurátora, ktoré tento prezentoval nielen v podanej obžalobe, ale aj v písomne podaných

dôvodoch odvolania.
Podľa § 327 Tr. por. 1. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný
právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a
dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.