Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/137/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213248
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3814213248.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Dankou Laukovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI

Slovensko, s.r.o., ul. Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., ul.
Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcom: 1/ R. S., nar. X.X.XXXX, bytom ul. Y. č.
XXXX/X, T. 1, 2/ H. V. nar. X.X.XXXX, bytom X. č. XX/X, F., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcov v 1 a 2 rade Všeobecnej ochrany práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO:
42362962, zast. OREA Consulting, s.r.o., ul. Zámocká č. 10, Bratislava, IČO: 46 962 000, o zaplatenie
6.236,91 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Odporcom v 1 a 2 rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov v 1 a 2 rade k rukám
právneho zástupcu 1.781,17 eur trov právneho zastúpenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľ návrhom zo dňa 7.7.2014 (došlo dňa 18.7.2014), podaným prostredníctvom právneho
zástupcu domáhal sa proti odporcom v 1 a 2 rade, aby boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť

mu 6.236,91 eur s príslušenstvom.

2. Návrh odôvodnil tým, že dňa 5.5.2006 medzi jeho právnym predchodcom Slovenskou sporiteľňou,
a.s., so sídlom ul. Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a odporcami v 1 a 2 rade bola uzavretá
Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, obsahom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť im úver
vo výške 190.000,- Sk a ich záväzok, ako dlžníkov poskytnutý úver splatiť v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 2.723,- Sk, vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola

dohodnutá na 20.5.2006 a konečná splatnosť úveru na 20.3.2016. Dňa 28.6.2011, ako postupník uzavrel
so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Bratislava Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo aj
postúpenie pohľadávky proti odporcom v 1 a 2 rade. Podaným návrhom si uplatňuje nárok o zaplatenie
splátok úveru splatných za obdobie od 20.7.2010 do 20.3.2016, v počte 69 a v celkovej výške 6.236,91
eur, pričom splátky pôvodne splatné od 20.8.2011 do 20.3.2016 sa stali splatnými dňa 6.8.2011, kedy
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX je podľa § 261 ods.
3 písm. d/ Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a preto sa bez ohľadu na povahu jej

účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom.

3. V písomnom podaní zo dňa 28.11.2014 navrhovateľ, prostredníctvom svojho právneho zástupcu
uviedol, že odporcovia v 1 a 2 rade peňažné prostriedky v celkovej výške 190.000,- Sk čerpali dňa5.5.2006, ktorý údaj je v platobnej histórii označený ako „Bezhot. čerpanie úveru“. Z poskytnutého úveru
uhradilisumuvcelkovejvýške1.933,28eur(úhradysúvplatobnejhistóriioznačenéako„Bezhot.splátka
úveru obyv.“ a „Bezhot. splátka úveru“). Z úhrad odporcov v 1 a 2 rade na istinu bola započítaná suma

vo výške 1.769,30 eur, na poplatky suma 126,14 eur a na úroky z omeškania suma 37,84 eur.

4. Dňa 5.11.2014 (došlo dňa 10.11.2014) do konania, ako vedľajší účastník na strane odporcov v 1
a 2 rade vstúpilo občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. č. 7,
Bratislava, IČO: 42362962.

5. Odporcovia v 1 a 2 rade so vstupom uvedeného občianskeho združenia do konania, ako vedľajšieho
účastníka na ich strane, súhlasili (č. l. 67, 70 spisu).

6. Dňa 28.1.2015 navrhovateľ, prostredníctvom právneho zástupcu podal námietku proti vstupu
vedľajšieho účastníka do konania.

7. Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 7C 137/2014-78 zo dňa 16.3.2015 pripustil vstup občianskeho
združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO: 42362962 do
konania, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcov v 1 a 2 rade.

8. Vedľajší účastník na strane odporcov v 1 a 2 rade v písomných podaniach zo dňa 6.2.2015, zo
dňa 12.3.2015, zo dňa 22.6.2015, zo dňa 14.9.2015, zo dňa 15.6.2016, predložených prostredníctvom
právneho zástupcu uviedol, že Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX je svojou povahou
spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal
na ustanovenie § 6 ods. 3, § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom

ku dňu 5.5.2006, ďalej na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I.ÚS 402/2013-10 zo dňa
19.6.2013, podľa ktorého v rozpore so zákonom ani s inými právami navrhovateľa nie je, ak súd na
vzťah založený zmluvou o úvere (ktorá je vo výpočte ustanovení § 261 ods. 6 psím. d/ Obchodného
zákonníka) aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských veciach. Tiež poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3MCdo 14/2014: „... ustanovenie § 52 ods. 2 tretej

vety Občianskeho zákonníka (podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
Obchodného práva) sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou“. Uplatnil námietku
premlčania nároku navrhovateľa s tým, že Občiansky zákonník ustanovuje objektívny začiatok plynutia
premlčacej doby. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý

raz. V tejto súvislosti poukázal aj na súdnu prax (R 28/1984), podľa ktorej, ak veriteľ môže vyvolať
splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo i vykonávať. Preto prvá objektívna možnosť vykonania
práva je okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať. V danom prípade, veriteľ mohol úver
zosplatniť už keď odporcovia v 1 a 2 rade, ako dlžníci boli v omeškaní so splatením jednej splátky o
viac ako 10 dní, a od tohto momentu zároveň začala plynúť premlčacia doba. Zo Zmluvy o postúpení

pohľadávok zo dňa 28.6.2011 vyplýva, že v čase jej uzavretia dlžníci boli v omeškaní s vrátením
poskytnutých peňažných prostriedkov 1255 dní. Navrhovateľ pritom návrh podal až dňa 18.7.2014, t. j.
po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby. Ďalej namietal aktívnu legitimáciu na strane navrhovateľa. Uviedol,
že ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách (účinného v čase postúpenia pohľadávky)
dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. Predpokladom

postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je: a/ aby bol klient ohľadom tejto pohľadávky v omeškaní
aspoň 90 dní, b/ aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené,
pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné,
zakázané), potom jej postúpenie svojím obsahom a účelom je v priamom rozpore so zákonom, a ako

také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami Zmluvy o postúpení
pohľadávok, ale aj navonok, voči dlžníkom. Navrhovateľ pritom nepreukázal, že by v čase, keď na neho
mala byť postúpená pohľadávka voči odporcom v 1 a 2 rade, tieto podmienky boli splnené. Banka,
teda môže postúpiť pohľadávku za súčasného splnenia podmienok uvedených v § 92 ods. 8 (predtým
odsek 7) zákona o bankách zodpovedajúcu nesplácanému dlhu a nie dlhu, ktorý ešte nie je splatný.

Tento záver pritom jednoznačne vyplýva z dôvodovej správy, a aj z gramatického výkladu k uvedenému
ustanoveniu. Banka má právo postúpiť pohľadávku aj z celého úverového vzťahu, ale pre takýto postup
je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a s obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej,
mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučnýmoprávnením banky, ku realizácii ktorého musí dôjsť ešte pred postúpením pohľadávky. Navrhovateľ toto
oprávnenie nemá, keďže nemá bankovú licenciu. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2011 je
pre rozpor so zákonom neplatným právnym úkonom a právny predchodca navrhovateľa zostal naďalej

veriteľom svojej pohľadávky.

9. Odporcovia v 1 a 2 rade sa pridržiavali vyjadrení vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na ich strane.

10. Navrhovateľ v písomných podania zo dňa 7.5.2015, zo dňa 27.6.2015, zo dňa 29.10.2015,

prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že z gramatického výkladu nielen prvej, ale aj druhej
vety ustanovenia § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. vyplýva, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy,
a to: a/ peňažný záväzok ako celok, b/ časť peňažného záväzku. Ak sa pritom v prvej vete súvetia
použil pojem peňažný záväzok ako celok s tým, že zákonodarca jednoznačne identifikoval súčasne
aj pojem časť peňažného záväzku, tak je potom zrejmé, že ak v druhej vete súvetia použije pojem
z prvej vety súvetia, bude ho chápať v tom istom význame. Podľa jeho názoru, správnosť záveru o

tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku, možno potvrdiť tiež posúdením druhej
vety tohto ustanovenia. V ňom je uvedené nasledovné: „Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient pohľadávky (poznámka navrhovateľa: zákonodarca opäť cielene použil
pojem pohľadávka, nie jej časť) uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva, to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta

sa splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky
presiahol jeden rok.“ Toto ustanovenie nadväzuje na predchádzajúcu, teda prvú vetu ustanovenia. Jeho
zmyslom je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník uhradil banke tú časť záväzku, s plnením ktorej bol
v omeškaní, a to v čase pred postúpením pohľadávky, právo banky postúpiť celú pohľadávku, najmä
jej nezaplatený zostatok, zaniká. Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 92 ods. 7 (teraz ods. 8) zák.

č. 483/2001 Z. z. v tomto odseku sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky
zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Podľa jeho názoru, pod slovným
spojením „nesplácaný dlh“ je treba rozumieť dlh dlžníka v podobe vrátenia celého poskytnutého úveru
veriteľovi, nakoľko tento dlh vzniká už poskytnutím úveru dlžníkovi, ktorý ho má len možnosť vrátiť
v splátkach postupným splácaním za zmluvne dohodnutých podmienok. Banka preto môže postúpiť

peňažný záväzok, ako celok, vrátane jeho príslušenstva. Poukázal na názor doc. JUDr. Kristiána
Csacha, PhD., LL. M, publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015, podľa ktorého účelom §
92 zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva. Ustanovenie § 92 ods. 8 pritom
nehovorí nič o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky, ale iba o podmienkach, za splnenia
ktorýchnedochádzakporušeniubankovéhotajomstva.Hlavnýmúčelom§92,ajpodľadôvodovejsprávy

zákonaobankách,jeprelomeniebankovéhotajomstvaanieobmedzeniemožnostipostúpiťpohľadávku.
Doc. JUDr. Kristián Csacha, PhD., LL. M. navrhol vykladať vzťah medzi bankovým tajomstvom a
platnosťou postúpenia pohľadávky tak, ako to urobil český Najvyšší súd, resp. nemecký Spolkový súdny
dvor a to, že porušenie bankového tajomstva, vrátane porušenia § 92 ods. 8 nevedie k súkromnoprávnej
sankcii v podobe neplatnosti postúpenia, ale k sankciám predpokladaným zákonom o bankách. Podľa

jeho (navrhovateľa) názoru, potom doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 nie je
podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Ak banka pred postúpením pohľadávky písomne dlžníka
nevyzvala na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky podľa § 524 Občianskeho
zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o
bankách. Mimoriadna splatnosť úveru nastala dňa 6.8.2011, a to postupom podľa § 53 ods. 9 O.s.p..

Poukázal na ustanovenie § 397 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak zákon neustanovuje pre
jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Ak by sa aj s ohľadom na spotrebiteľský charakter
zmluvy, v určitých smeroch pripustila aplikácia Občianskeho zákonníka, tak podľa jeho názoru, táto
aplikáciasavžiadnomprípadenemôževzťahovaťnaposudzovaniepremlčania,lebopredmetnáZmluva
o splátkovom úvere je absolútnym obchodom a je potrebné preto použiť úpravu Obchodného zákonníka,

bez ohľadu na spotrebiteľský charakter zmluvy. Ustanovenie o premlčacej dobe nie je ustanovením,
ktoré by smerovalo k ochrane spotrebiteľa, a preto nie je možné pre otázku premlčania vyvodzovať
použitie ustanovení Občianskeho zákonníka. Ustanovenie Obchodného zákonníka o premlčaní nie je
ustanovením diskriminujúcim dlžníka (spotrebiteľa) len preto, že premlčacia doba k uplatneniu práv
zo zmluvy podľa Obchodného zákonníka je dlhšia, ako podľa Občianskeho zákonníka. Ustanovenie

Obchodného zákonníka o premlčaní je ustanovením vyváženým vo vzťahu k obom zmluvným stranám,
nejde o ustanovenie diskriminujúce spotrebiteľa vo vzťahu k veriteľovi v tom zmysle, že by v dôsledku
aplikáciepríslušnýchustanoveníObchodnéhozákonníkaopremlčanípovinnostidlžníkamnohonásobne
prevážili nad jeho právami.11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcov v 1 a 2 rade, oboznámením sa so Zmluvou
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, so Všeobecnými obchodnými podmienkami, s oznámením o

postúpení pohľadávky zo dňa 18.7.2011, s výzvou k úhrade a s oznámením o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 18.7.2011, so Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE a s jej Prílohou
č. 1, s vyjadrením Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava, s Obchodnými podmienkami Slovenskej
sporiteľne, a.s. Bratislava, s prehľadom transakcií, s poštovým hárkom, so Sadzobníkom.

12. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

13. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0372650944 zo dňa 5.5.2006 vyplýva, že jej zmluvnými stranami sú
Slovenskásporiteľňa,a.s.Bratislava,akoveriteľ aodporcovia v1a2rade,akodlžníci.Obsahomzmluvy
bol záväzok veriteľa poskytnúť odporcom v 1 a 2 rade úver vo výške 190.000,- Sk, a záväzok odporcov
v 1 a 2 rade splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami po 2.723,- Sk, vždy k 20. dňu v mesiaci,

so splatnosťou prvej splátky dňa 20.5.2006 a s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.3.2016. Účastníci
zmluvy si dohodli úrokovú sadzbu 10,10% ročne. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala
5,37%.

14. Z prehľadu transakcií vyplýva, že odporcovia v 1 a 2 rade úver vyčerpali dňa 5.5.2006 v celkovej

výške 190.000,- Sk, ktoré čerpanie peňažných prostriedkov je v platobnej histórii označené ako
„Bezhot. čerpanie úveru“. Z poskytnutého úveru uhradili celkovo sumu 1.933,28 eur (úhrady sú v
platobnej histórii označené ako „Bezhot. splátka úveru obyv.“ a „Bezh. splátka úveru“), z ktorej právny
predchodca navrhovateľa na istinu započítal sumu 1.769,30 eur, na poplatky sumu 126,14 eur a na
úroky z omeškania sumu 37,84 eur. Podľa špecifikácie predloženej navrhovateľom (č. l. 55 spisu)

istina predstavuje súčet položiek „Bezhot. čerpanie úveru“ + „Zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou“ +
„Zaúčtovanie riadnych úrokov s kapitalizáciou“ mínus úhrady odporcov v 1 a 2 rade započítané na istinu
(6.306,84 eur + 231,35 eur + 4.243,44 eur mínus 1.769,30 eur = 9.012,34 eur). Navrhovateľ predmetom
konania urobil nárok o zaplatenie splátok úveru, splatných od 20.7.2010 do 20.3.2016 v počte 69, v
celkovej výške 6.236,91 eur.

15. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE zo dňa 28.6.2011 vyplýva, že jej zmluvnými
stranamisúSlovenskásporiteľňa,a.s.,ul.Tomášikovač.48,Bratislava,IČO:00151653,akopostupcaa
spoločnosť navrhovateľa, ako postupník. Podľa čl. I. Zmluvy, jej predmetom je pohľadávka špecifikovaná
v Prílohe č. 1. V prílohe č. 1 k Zmluve je uvedený zostatok pohľadávky: 9.610,68 eur, istina celkom:

9.012,34 eur, ostatné príslušenstvo: 598,34 eur, počet dní omeškania: 1255, výška omeškanej splátky:
3.706,59 eur.

16. V podaní, označenom ako oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka
zodňa18.7.2011,postupcaodporcomv1a2radeoznámil,žepohľadávku:41700-spotrebnýúver,číslo

úveru: XXXXXXXXX, názov a dátum uzavretia zmluvy: Jozef Foltán Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 28.6.2011 vo výške 9.530,68 eur s príslušenstvom, postúpil spoločnosti navrhovateľa (č. l. 8, 9).

17. V podaní zo dňa 18.7.2011, označenom ako Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnostiúveru,navrhovateľprostredníctvomprávnehozástupcuodporcomv1a2radeoznámil:„Podľa

podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere mal byť poskytnutý úver splácaný formou splátok riadne a
včas. Vzhľadom na to, že táto zmluvná povinnosť bola porušená, Vám ako Váš nový veriteľ oznamujeme
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 18.7.2011“. Vyzval ich k úhrade dlžnej sumy 9.806,36
eur (istina 9.012,34 eur, úroky z omeškania 598,34 eur, úroky 45,68 eur, náklady EOS 150,- eur), a to v
lehote najneskôr do 1.8.2011 (č. l. 10, 199). Uvedené oznámenie, za účelom jeho doručenia adresátom

bolo na pošte podané dňa 19.7.2011, resp. 20.7.2011 (č. l. 65, 66).

18. Dňa 15.10.2014 (č. l. 44) a dňa 23.7.2015 (č. l. 135) Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava tunajšiemu
súdu písomne oznámila, že z jej strany k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, vzniknutého zo
Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.5.2006, nedošlo. Údaje v Prílohe č. 1 Zmluvy o

postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE zo dňa 28.6.2011 predstavujú nasledovné: a/ istina do splatnosti
- splatnosť jednotlivých splátok ešte nenastala, a teda nie sú dlžníkmi zaplatené, b/ istina po splatnosti -
nesplatená časť výšky poskytnutého úveru, ktorá už mala byť dlžníkmi splatená, c/ počet dní omeškania
1255 - zodpovedá omeškaniu v trvaní odo dňa splatnosti najstaršej omeškanej splátky vzniknutej zpredmetnej zmluvy o úvere do dňa postúpenia pohľadávky. Uviedla, že súvisiacu dokumentáciu o
záväzkovom vzťahu odovzdala navrhovateľovi a nedisponuje žiadnymi výzvami, ktoré by prípadne
zasielala odporcom v 1 a 2 rade.

19. Z výsluchu odporcov v 1 a 2 rade vyplýva, že si nepamätajú, aké informácie im banka pred uzavretím
Zmluvy o splátkovom úvere poskytla, a ani či im ako veriteľ zasielala výzvu, aby dlh splnili. Pridržiavali
sa vyjadrenia vedľajšieho účastníka na ich strane.

20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 5.5.2006, na účely tohto zákona
sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 5.5.2006 spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto

zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

23. Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu 5.5.2006 spotrebiteľskými zmluvami

sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorýchcharakteristickýmznakomje,žesauzavierajúvoviacerýchprípadochajeobvyklé,žespotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

24. Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že návrh nie je podaný dôvodne,

preto ho zamietol.

25. Dňa 5.5.2006 medzi právnym predchodcom navrhovateľa, ako veriteľom a odporcami v 1 a 2 rade,
ako dlžníkmi bola uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 0372650944. Obsahom zmluvy bol záväzok
veriteľa poskytnúť odporcom v 1 a 2 rade úver vo výške 190.000,- Sk, a záväzok dlžníkov úver splatiť

pravidelnými mesačnými splátkami po 2.723,- Sk, vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, so splatnosťou
prvej splátky dňa 20.5.2006 a s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.3.2016.

26. Zmyslom ochrany spotrebiteľa v Európskej únii je ochrana tých osôb, ktoré sa zúčastňujú na
právnych vzťahoch trhového hospodárstva, nie však z dôvodu dosiahnutia zisku. Charakteristickou črtou

európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej strany.

27. Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. S účinnosťou od
25.11.2004 (do 30.6.2007) pritom tento zákon v § 23a definoval spotrebiteľské zmluvy, ako zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Občiansky zákonník v § 52 ods. 1, v období účinnom od
1.4.2004 do 31.12.2007 definoval spotrebiteľskú zmluvu tak, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj

zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na strane druhej spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy.

28. Predmetná zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá dňa 5.5.2006, teda za účinnosti novely

Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z. z., ktorým zákonom bola do nášho právneho poriadku prebratá
smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Túto
smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, ktoré
upravujú režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice, účelom smernice je aproximovaťzákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú nekalých podmienok
v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné
vykladať aj ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, účinné do 31.12.2007. Smernica č. 93/13/

EHS síce neurčila zmluvné typy, ktoré môžu mať povahu spotrebiteľskej zmluvy, avšak každá zmluva
upravená zákonom môže byť spotrebiteľskou zmluvou, ak vykazuje znaky určené smernicou.

29. Aj zmluvy uzavreté podľa iných zákonov, ako je Občiansky zákonník, možno teda považovať -
vzhľadom na ich povahu - za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské

neoznačuje (napr. zmluva o bežnom účte, zmluva o vkladovom účte, zmluva o úvere). Musí však byť
dodržaná podmienka, že sa tieto zmluvy uzatvárajú medzi dodávateľom v rámci jeho podnikateľskej
činnosti a spotrebiteľom, ktorý nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a nemá možnosť ovplyvniť
obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

30. Právny predchodca navrhovateľa bol osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy konala

v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti, vystupovala v pozícii dodávateľa
v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase jej uzavretia a je i veriteľom v zmysle
§ 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 5.5.2006. Vzhľadom na to, že odporcovia
v 1 a 2 rade pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej,
resp. inej podnikateľskej činnosti, úver im pritom bol poskytnutý na iný účel, ako na výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania (z účastníckej výpovede odporcu v 1 rade vyplýva, že s odporkyňou v
2 rade ho použili na splatenie dlhu na nájomnom a na úhradu nákladov na vedenie domácnosti), a
nemohli ani individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy,
potom je potrebné ich považovať za spotrebiteľov v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, a zároveň sú
spotrebiteľmi aj podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 5.5.2006. Predmetný

úver je potom spotrebiteľský. Podľa gramatického výkladu § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení
účinnom do 31.12.2007 síce možno dospieť k záveru, že úprava spotrebiteľských zmlúv, a teda vo
svojej podstate aj ochrana spotrebiteľa má svoje miesto len u zmlúv, ktoré sú upravené v 8. časti
Občianskeho zákonníka, takýto výklad je však zjednodušený. Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy
jepotrebnérešpektovaťskutočnosť,žetátoúpravaje,akotoužbolouvedenévodôvodnenírozhodnutia,

implementáciou smernice Rady č. 93/13/EHS (porovnaj napr. rozhodnutie Krajského súdu Prešov č. k.
11Co 6/2015, Krajského súdu Trnava č. k. 25Co 500/2014, Krajského súdu Prešov č. k. 7Co 366/2014).

31. Súd nepopiera, že Zmluva o splátkovom úvere je absolútnym obchodom (tretia časť Obchodného
zákonníka). Je však v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy

rovnakých inštitútov súkromného práva, je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a
niepodnikateľsképrávo(porovnajrozsudokNajvyššiehosúduSRč.5MCdo20/2009).Súčinnosťouzák.
č. 150/2004 Z. z. došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly sa
dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka „spotrebiteľovi sa ani inak
nesmie zhoršiť jeho postavenie“. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho

práva na spotrebiteľský právny vzťah, vrátane premlčania, predstavuje takéto zhoršenie postavenia
spotrebiteľa. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi
poriadkami. Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať, avšak nie je žiadny
dôvod na skonštatovanie, že na plynutie času a jeho dôsledky, vrátane premlčania v spotrebiteľskej
zmluve má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky

zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľa výhodnejšia
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR číslo 5MCdo 20/2009, rozsudok Krajského súdu Prešov č.
6Co 26/2012, rozhodnutie Ústavného súdu SR č. I. ÚS 402/2013-10 z 19.6.2013, rozsudok Krajského
súdu Trenčín číslo 6Co 233/2014). Súd poukazuje aj na novelu Občianskeho zákonníka, vykonanú zák.
č. 102/2014 Z. z. v znení zák. č. 151/2014 Z. z., ktorá v bode 1. v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka

pripojila vetu: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“

32. Podľa § 1 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení platnom ku dňu 28.6.2011 tento zákon upravuje
niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom

na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území
Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov
s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.33. Podľa § 92 ods. 8 citovaného zákona, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite, dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu, vrátane jeho príslušenstva, to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka, banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

36. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník,
ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia (ak je navrhovateľom), má aktívnu
vecnú legitimáciu. Účastník, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú

legitimáciu.

37. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 483/2001 Z. z. o bankách: „V ustanoveniach odsekov 1 až 7 sa
upravujú ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva. Ide o zjednodušenie zabezpečenia nápravy
majetkovejujmy,ktorávzniklavdôsledkuchýbprivykonávaníplatobnéhoazúčtovaciehostyku.Môžeísť

napríklad o majetkovú ujmu vzniknutú chybným prevodom peňažných prostriedkov na nesprávny účet,
prípadne na správny účet, ale v nesprávnej výške. Ďalej ide o úpravu možnosti, aby banky bez porušenia
bankového tajomstva poskytli svojím právnym zástupcom informácie o tých záväzkoch klientov, ktoré si
klientibánkapobočiekzahraničnýchbánkriadneavčasneplnia,atonaúčelyvymáhaniasplneniatýchto
záväzkov klientov. Umožňuje sa tiež, aby sa banky navzájom informovali o neserióznych klientoch, čo

môže prispieť k predchádzaniu škodám, ktoré by im inak neseriózni klienti, najmä neplatiči dlhov, mohli
spôsobiť. V odseku 7 (v čase uzavretia predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávok odsek 8) sa upravuje
možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou. Zákon tiež upravuje poskytovanie úhrady nákladov banke za to, že v niektorých
zákonom určených prípadoch podá oprávneným osobám a orgánom správu o svojom klientovi...“.

38. Podľa uvedenej dôvodovej správy hlavným účelom § 92 zák. č. 483/2001 Z. z. bolo teda nielen
prelomenie bankového tajomstva, ale aj úprava možnosti použiť inštitút postúpenia pohľadávky banky
zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Na postúpenie pohľadávky
postupcom, ktorým je banka sa preto okrem všeobecnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 524

Občianskeho zákonníka vzťahuje aj špeciálna právna úprava, ktorú predstavuje zákon o bankách.
Ustanovenie§92ods.8zák.č.483/2001Z.z.,totižcharakterizujúnasledovnéaspekty:1/postupiteľnosť
bankovej pohľadávky, 2/ predchádzajúca písomná výzva klientovi, 3/ omeškanie klienta viac ako 90
kalendárnych dní, 4/ postúpenie sa týka časti peňažného záväzku v omeškaní, 5/ postupiteľnosť aj tretej
osobe, 6/ nevyžaduje sa súhlas klienta.

39. Dňa 28.6.2011 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., ul. Tomášikova č. 48, Bratislava, IČO: 00 151
653, ako postupcom a navrhovateľom, ako postupníkom bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok
č. 0915/2011/CE. Slovenská sporiteľňa, a.s. má pritom štatút banky a pri uzavretí uvedenej zmluvy bola
povinná dodržiavať zákon o bankách.

40. Z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE vyplýva, že zostatok pohľadávky
právneho predchodcu navrhovateľa ku dňu postúpenia je 9.610,68 eur s tým, že výška omeškanejsplátky je 3.706,59 eur. Postupca navrhovateľovi ako postupníkovi oznámil, že odporcovia v 1 a 2 rade
sú v omeškaní po dobu 1255 dní. Ako istina - celkom je uvedená suma 9.012,34 eur.

41. Dňa 18.7.2011 pôvodný veriteľ odporcom v 1 a 2 rade písomne oznámil, že na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE, pohľadávku vo výške 9.530,68 eur postúpil navrhovateľovi.
Z písomného vyjadrenia Slovenskej sporiteľne, a.s. vyplýva, že pred uzavretím uvedenej zmluvy
nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru vzniknutého zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0372650944 zo
dňa 5.5.2006.

42. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu
iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu (porovnaj aj dôvodovú správu). Pokiaľ
teda Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila zmluvou zo dňa 28.6.2011 navrhovateľovi pohľadávku z
úveru v celom rozsahu, postupovala v rozpore s uvedeným ustanovením. Totiž, ak ku dňu postúpenia
pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti, neuplynula

doba konečnej splatnosti úveru), nebola oprávnená, ako postupca postúpiť v celosti svoju pohľadávku
z úveru, vrátane úrokov z neho inému subjektu (navrhovateľovi). Slovenská sporiteľňa, a.s., ako banka
mohla postúpiť iba svoju splatnú pohľadávku (časť záväzku po jeho splatnosti) a za súčasného splnenia
písomnejvýzvy,apouplynutízákonomstanovenejdobyomeškania.Spôsobilýmpredmetompostúpenia
v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. teda môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú

už: 1/ splatnými („dospelé“ splátky), 2/ a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom,
čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady
sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia však byť splnené už v
čase postúpenia pohľadávky (porovnaj aj rozhodnutie Krajského súdu Prešov č. k. 6Co 119/2013, 4Co
145/2014, Krajského súdu Bratislava č. k. 6Co 203/2015, 6Co 58/2016, Krajského súdu Trenčín č.

k. 5Co 273/2014). Z prvej vety § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. jednoznačne vyplýva, že banka
môže postúpiť iba pohľadávku zodpovedajúcu tomuto (treba rozumieť záväzku v omeškaní) peňažnému
záväzku.

43. Navrhovateľ žalobným návrhom predmetom konania urobil nárok o zaplatenie sumy 6.236,91 eur s

tým, že ide o splátky splatné od 20.7.2010 do 20.3.20016, v počte 69, pričom splátky pôvodne splatné
od 20.8.2011 do 20.3.2016 sa stali splatnými dňa 6.8.2011, kedy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
(navrhovateľ mimoriadnu splatnosť úveru však vyhlásil ku dňu 18.7.2011). Ku dňu uzavretia Zmluvy
o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE zo dňa 28.6.2011 bola splatnou časť pohľadávky právneho
predchodcu navrhovateľa, a to „dospelé“ splátky vo výške 3.706,59 eur. Z platobnej histórie vyplýva, že

odporcovia v 1 a 2 rade, ako dlžníci poslednú splátku zaplatili dňa 15.2.2008 (vo výške 4.998,- Sk). So
zaplatením sumy 3.706,59 eur, pred postúpením pohľadávky boli preto v omeškaní nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní. Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava na výzvu súdu, aby sa vyjadrila, či pred
uzavretím Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE písomnou formou vyzvala odporcov v 1
a 2 rade k úhrade časti svojho peňažného záväzku, a ak áno, aby o tom predložila listinný dôkaz,

reagovala odpoveďou, že súvisiacu spisovú dokumentáciu odovzdala navrhovateľovi. Navrhovateľ,
okrem listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, ďalšie k dispozícii nemal. Medzi ním predloženými
dokladmi sa však výzva banky (o zaplatenie 3.706,59 eur), ktorá by bola adresovaná odporcom v
1 a 2 rade, a ktorá by zodpovedala výzve, akú vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001
Z.z., nenachádza. Ako to už bolo uvedené, navrhovateľ predmetom konania urobil nárok o zaplatenie

6.236,91 eur (s tým, že ide o splátky splatné od 20.7.2010 do 20.3.2016). V tejto sume sú teda zahrnuté
aj „dospelé“ splátky za obdobie od 20.7.2010 do 28.6.2011 (dátum uzavretia Zmluvy o postúpení
pohľadávok), a ktoré sú súčasťou sumy 3.706,59 eur. Počet mesiacov za obdobie od 20.7.2010 do
28.6.2011 je 12, čo pri výške mesačnej splátky 2.723,- Sk je 32.676,- Sk, t. j. 1.084,64 eur. V prípade
sumy1.084,64eur(ktoráječasťouzožalovanejsumy6.236,91eur)Slovenskásporiteľňa,a.s.Bratislava

ako postupca síce navrhovateľovi postúpila splatnú pohľadávku, u ktorej však nebola dodržaná písomná
forma výzvy klientom (odporcom v 1 a 2 rade), resp. navrhovateľ ju nepreukázal. Preto, pokiaľ ide o
postúpenie pohľadávky vo výške 1.084,64 eur, Zmluva o postúpení pohľadávky je v tejto časti pre rozpor
so zákonom o bankách (§ 92 ods. 8) podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatná. Ako to už bolo
uvedené, navrhovateľ predmetom konania urobil aj nárok o zaplatenie sumy 5.152,27 eur (6.236,91

eur mínus 1.084,64 eur) s tým, že ide o splátky splatné od 28.6.2011 do 20.3.2016, ktorá suma ku dňu
postúpenia pohľadávky (28.6.2011) bola ale bankou nezosplatnenou časťou úveru, so zaplatením ktorej
odporcovia v 1 a 2 rade, preto ani neboli v omeškaní. Banka v tejto časti (u sumy 5.152,27 eur, t. j. u 56
splátok) previedla na navrhovateľa viac práv, než mala (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Bratislavač. k. 6Co 203/2015). Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE je preto aj v druhej časti, a teda
v celosti neplatným právnym úkonom. Faktom je, že ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. má
aj textovú časť: to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého

peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Súčet omeškaní
klienta presahujúci jeden rok, je však potrebné dať do súvislosti so situáciou, akú predpokladá § 92 ods.
8 veta druhá pred bodkočiarkou. Ak by sa veta za bodkočiarkou druhej vety vzťahovala aj na situáciu
predpokladanú vetou prvou, tak by bola uvedená za ňou, resp. ako jej súvetie.

44. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

45. Citované ustanovenie zákona, okrem iného, zakazuje postúpiť také pohľadávky, ktorých obsah by
sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu, pohľadávky banky voči svojím klientom treba považovať

za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené
špecifické povinnosti a požiadavky uložené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zák. č. 483/2001 Z.
z., ako aj obsiahle bankové tajomstvo. Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s
klientom,alepriamozozákona.Postúpenímpohľadávkyzbankynainúosobu,ktorátýmtopožiadavkám
nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom (postupníkom)

a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom (postupcom - bankou) a dlžníkom. Preto treba
principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu
pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť
o záležitostiach dlžníka (porovnaj rozhodnutie Okresného súdu Galanta č. k. 15C 33/2014). Vzhľadom
na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. dovoľuje banke postúpiť

jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých - už uvedených podmienok, splnenie ktorých však v
konaní nebolo preukázané. Postúpenie pohľadávky tak bolo v rozpore aj s ustanovením § 525 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Účelom uvedeného ustanovenia totiž, okrem iného, je aj ochrana dlžníka pred
tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v citovanom ustanovení prešiel na inú osobu než toho veriteľa,
voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr.

kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a
postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné,
ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch podľa § 525 Občianskeho zákonníka, ani prípadné oznámenie
postupcu v zmysle § 526 nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi
bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania platnosti zmluvy o postúpení.

46. Súd pri rozhodovaní vo veci zohľadnil ustanovenie špeciálnej právnej úpravy a dospel k záveru,
že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaným subjektom v konaní. Súd poukazuje aj na rozhodnutie
Krajského súdu Trenčín v obdobnej veci č. k. 4Co 854/2015 zo dňa 12.5.2016.

47. Súd poukazuje na to, že navrhovateľ nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto
ich nemôže vo vlastnej réžii spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom,
ktorý nemožno podriadiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to, navrhovateľ nebol oprávnený
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu Bratislava č.
k. 6Co 203/2015). Navyše, súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré

modifikuje ustanovenie § 565 vo vzťahu ku spotrebiteľským zmluvám. Ak sa v spotrebiteľskej zmluve
dohodla strata výhody splátok (čl. 7 bod 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok), má veriteľ právo
od dlžníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Ak chce toto právo uplatniť, môže tak urobiť, len ak
od splatnosti nezaplatenej splátky uplynula najmenej 3 mesačná lehota. Až po jej uplynutí nastane
strata výhody splátok upravená v § 565 (ak je súčasne splnená podmienka o upozornení dlžníka, že

veriteľ požaduje zaplatenie celej pohľadávky). Uplynutie 3 mesačnej lehoty od splatnosti nezaplatenej
splátky, nepostačuje na splatnosť celého peňažného dlhu. Zákon navyše vyžaduje, aby veriteľ upozornil
dlžníka, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu (strata výhody splátok). Veriteľ musí teda vopred
notifikovať uplatnenie svojho práva aspoň v 15 dňovej lehote, nemožno jediným oznámením upozorniť
dlžníka, že je v omeškaní, a zároveň tým istým oznámením vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Po

jej uplynutí sa právo na zaplatenie celej zvyšnej pohľadávky stáva účinným. Obsahom upozornenia je,
že veriteľ si uplatní právo na zaplatenie celej pohľadávky. Vo Výzve k úhrade a oznámení o vyhlásení
mimoriadnejsplatnostiúveruzodňa18.7.2011navrhovateľodporcomv1a2radeoznámil,žeuvedeným
dňom, t. j. ku 18.7.2011 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, že dlžná suma predstavuje 9.806,36 eura vyzval ich, aby ju zaplatili najneskôr do 1.8.2011, a ak ju neuhradia, uplatní si svoj nárok na súde.
Navrhovateľ nebol, ako to už bolo uvedené, oprávnený úver zosplatniť a navyše ho zosplatnil v rozpore
s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď vopred nenotifikoval uplatnenie svojho práva.

48. Súd návrh zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa, preto už
dôvodnosť uplatnenej námietky premlčania neposudzoval.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

50. Odporcom v 1 a 2 rade v konaní trovy nevznikli, preto im súd ich náhradu nepriznal.

51. Odporcovia v 1 a 2 rade a vedľajší účastník na ich strane v konaní vystupujú samostatne.

52. Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby ako vedľajší účastník sa popri navrhovateľovi alebo

odporcovi zúčastnila občianskeho súdneho konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu. Sú to aj prípady sporov o ochrane spotrebiteľa.

53. Trovami konania v zmysle § 137 O.s.p. je aj odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

54. Povinnosť hradiť trovy konania nezahŕňa všetky trovy konania, ale iba tie, ktoré boli potrebné
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, teda súd nemôže uložiť účastníkovi konania povinnosť
nahradiť také trovy, ktoré druhý účastník (vedľajší účastník) vynaložil zbytočne.

55. Vychádzajúc z výkladu Ústavy Slovenskej republiky a zákona o ochrane spotrebiteľa o tom, že

súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je aj účasť vedľajšieho účastníka je opodstatnený
záver, že združenie spotrebiteľov, keď uplatní právo na súdnu ochranu, má právo aj na náhradu trov
konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom.

56. Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 5.11.2014 (došlo dňa

10.11.2014). V podaní uviedol, že všeobecná plná moc jeho právneho zástupcu je evidovaná pod
Spr 1120/2014 a požiadal o doručenie žalobného návrhu s prílohami, ktorý mu aj bol doručený dňa
5.2.2015. Dňa 6.2.2015 predložil písomné vyjadrenie k návrhu, v ktorom poukázal na ustanovenie
§ 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. a v tejto súvislosti na nedostatok aktívnej legitimácie na strane
navrhovateľa. K naplneniu materiálnej stránky úkonu „prevzatie a príprava zastúpenia“ došlo po tom,

čo bol právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka doručený návrh s prílohami, s ktorými sa oboznámil.
Potom predložil písomné vyjadrenie k návrhu. Dňa 22.6.2015 predložil podanie k vyjadreniu žalobcu zo
dňa 7.5.2015, a dňa 14.9.2015 k vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 27.6.2015 a k dôkazom. Dňa 15.6.2016
(na základe výzvy súdu) predložil stanovisko k meritu veci. Dňa 20.10.2015 a dňa 30.6.2016 sa zúčastnil
pojednávania.

57. K vykonaniu úkonu prevzatie a príprava zastúpenia došlo a vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada
trov právneho zastúpenia 210,81 eur plus 8,39 eur režijný paušál. Taktiež nemožno len pre podobnosť
s inými podaniami vedľajšieho účastníka v iných konaniach nepriznať mu náhradu trov právneho
zastúpenia za podanie na súd - vyjadrenie vo veci samej zo dňa 6.2.2015 vo výške 210,81 eur a

8,39 eur režijný paušál. Navrhovateľ uzatváral typovo rovnaké zmluvy, ktoré následne žaloval žalobami
„formulárového typu“, v ktorých sa jeho právna argumentácia v zásade nemenila, čo je súdu známe
z jeho úradnej činnosti. Je preto logické prijať záver o tom, že v prípade takýchto súdnych konaní
budú aj vyjadrenia a právna argumentácia vedľajšieho účastníka typovo podobná. Vedľajší účastník
na strane odporcu tiež mal právo sa vyjadriť k prezentovanému právnemu názoru navrhovateľa (vo

vyjadrení zo dňa 7.5.2015) a ktoré predložil dňa 22.6.2015, za čo mu patrí náhrada trov právneho
zastúpenia 210,81 eur plus režijný paušál 8,39 eur. Ďalej mu patrí náhrada trov právneho zastúpenia
210,81 eur plus režijný paušál 8,58 eur za podanie zo dňa 15.6.2016, ktoré predložil na základe výzvy
súdu s obsahom, aby sa vyjadril k predchádzajúcemu podaniu navrhovateľa. Účelne vynaložené sú aj
trovy za zastupovanie na pojednávaní dňa 20.10.2015, za ktorý úkon právnej služby patrí vedľajšiemu

účastníkovi odmena 210,81 eur plus 8,39 eur režijný paušál a za zastupovanie na pojednávaní dňa
30.6.2016, za ktorý úkon právnej služby patrí vedľajšiemu účastníkovi odmena 210,81 eur plus 8,58
eur režijný paušál. Celkovo trovy právneho zastúpenia, ktorých náhradu súd vedľajšiemu účastníkovi
priznal predstavujú sumu 1.315,58 eur. Súd mu však nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia zavyjadrenie zo dňa 14.9.2015 k vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 27.6.2015, pretože obsahuje stanovisko,
ktoré z hľadiska obsahu je totožné s jeho vyjadrením zo dňa 6.2.2015 a zo dňa 22.6.2015. Náhrada
za stratu času za zastupovanie na pojednávaní dňa 20.10.2015 predstavuje sumu 139,80 eur (10

začatých polhodín krát 13,98 eur - 1/60 výpočtového základu), za zastupovanie na pojednávaní dňa
30.6.2016 143,- eur (10 začatých polhodín krát 14,30 eur - 1/60 výpočtového základu). Celkovo
náhrada za stratu času predstavuje 282,80 eur. Cestovné náhrady za zastupovanie na pojednávaní dňa
20.10.2015 predstavujú 93,51 eur (Bratislava - Prievidza - Bratislava, motorové vozidlo značky Škoda
Fabia, spotreba 6 lit/100km, cena pohonnej hmoty 1,208 eur/l, počet km 366, náhrada za spotrebované

pohonné hmoty: 26,53 eur, amortizácia vozidla podľa počtu km: 66,98 eur). Cestovné náhrady za
zastupovanie na pojednávaní dňa 30.6.2016 predstavujú 89,28 eur (Bratislava - Prievidza - Bratislava,
motorové vozidlo zn. Renault Megane, spotreba 4,4 lit/100km, cena pohonnej hmoty 1,081 eur/l, počet
km 366, náhrada za spotrebované pohonné hmoty: 22,30 eur, amortizácia vozidla podľa počtu km:
66,98 eur). Pokiaľ ide o hospodárnosť vedenia konania, s poukazom na vznik nákladov spojených s
cestovnýmastratoučasu,dospelsúdkzáveru,ženiejemožnéhovoriťoneúčelnevynaloženýchtrovách

právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník sa vo veci dal zastúpiť advokátom so
sídlom v Bratislave. Zo žiadneho ustanovenia právnych predpisov upravujúcich právo na náhradu trov
konanianevyplýva,žeúčastník(vedľajšíúčastník)konaniajepovinný sanechaťzastupovaťadvokátom,
ktorý pôsobí, resp. sídli v obvode súdu, na ktorom má účastníka, vedľajšieho účastníka zastupovať. V
mnohých prípadoch to ani nie je možné, a to najmä z hľadiska pracovnej vyťaženosti, resp. špecializácie.

Taktiež je to aj v prípade navrhovateľa, ktorý sa necháva zastupovať advokátmi bez ohľadu na sídlo
súdu, na ktorom majú právni zástupcovia navrhovateľa zastupovať. V tejto súvislosti súd poukazuje i
na uznesenie Krajského súdu Prešov č. k. 3Co 131/2011 zo dňa 13.1.2012, rozsudok Najvyššieho súdu
SR číslo 5Cdo 71/2010, s. 607 Občanskí soudní řád I., Veľké Komentáře Drápal/Bureš a kol.. Vedľajší
účastník, ako občianske združenie má právo v súdnom konaní vystupovať proti dodávateľom na základe

princípu „rovnosti zbraní“. Celkovo trovy konania, ktoré súd vedľajšiemu účastníkovi priznal predstavujú
sumu 1.781,17 eur (1315,58 eur plus 282,80 eur plus 93,51 eur plus 89,28 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prievidza, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.