Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114212407
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114212407.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcov 1/ O. S., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v G. č.XX a 2/ V. H., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v G. č.XX, právne zastúpených JUDr.
Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, na ulici Sovietskych hrdinov č.163/66 proti
žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave na Mlynských Nivách č.1 právne
zastúpenému advokátskou kanceláriou Černejová & Hrbek, s.r.o., so sídlom v Bratislave na ulici
Kýčerského č.7, o zdržanie sa výkonu záložného práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 05.02.2016 č.k. 20C/182/2014-173 takto rozhodol:

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie žalobu zamietol a vyslovil, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením.

2. Z obsahu zmluvy o úvere mal za preukázané, že ide o typizovanú spotrebiteľskú zmluvu. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Samotná zmluva je spísaná na vopred predtlačenom
formulári a žalobca v 1. rade ju ovplyvniť nemohol. Na vzniknutý právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy

uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je preto nutné aplikovať spotrebiteľské právne normy,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.

3. Pokiaľ ide o zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti táto bola uzavretá v písomnej forme. V
zmluve je presne označený záložný veriteľ, záložca a dlžník. V zmluve je ďalej označená zabezpečená
pohľadávka,akoajnajvyššiahodnotaistiny,doktorejsazabezpečenápohľadávkazabezpečuje.Zmluva
obsahuje nezameniteľným spôsobom označený záloh. Zmluvné strany nakoniec vyhlásili, že zmluva

nebola uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Za takéhoto stavu zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti predstavuje platný právny úkon.

4. Vo veci sa skúmalo, prečo žalobca v 1. rade si prestal plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere,
odkedy a dokedy trval stav neumožňujúci tomuto účastníkovi splácať úver, akým spôsobom, odkedy a v
akej výške začal splácať dlh po odpadnutí prekážky brániacej mu v jeho splácaní a aká je celková výška
dlhu doposiaľ neuhradeného. Pri svojej výpovedi žalobca v 1. rade uviedol, že úver prestal splácať v

období mesiaca február 2013, keď mal dopravnú nehodu a stratil zamestnanie. Zostal doma a nemal
žiadne finančné prostriedky. Po autonehode bol s autobusom dvakrát mimo Slovenska. V januári sa
zamestnal cez jednu bratislavskú firmu, kde pracoval jeden mesiac. Od marca robil u súkromníka v
prešovskej firme a v tejto firme pracoval do júla roku 2014. Od júla roku 2014 pracuje v Dopravnompodniku mesta Prešov. Podľa jeho vyjadrenia uhradil nejaké splátky po 20 eur alebo 30 eur avšak
žiaden dôkaz o týchto úhradách nepredložil. Dlh žalobcu v 1. rade podľa vyjadrenia žalovaného zo dňa
29.09.2015 predstavuje sumu 10367,53 eur a táto čiastka pozostáva z istiny vo výške 7971,26 eur,

splatných úrokov vo výške 1840,83 eur, splatných pokút vo výške 405,04 eur a splatného poistného
vo výške 150,40 eur. Žalobca v 1.rade uhradil dňa 04.04.2013 splátku vo výške 81,50 eur, pričom sa
jednalo o poslednú splátku. Žalobca v 1. rade napriek tomu, že je od júla 2014 zamestnaný, neuhradil
ani jednu splátku, a teda na jeho strane neexistuje reálna vôľa úver splácať. Tvrdenia o tom, že žalovaný
mu znemožňuje úhradu dlhu neboli v konaní preukázané a pokladali sa za účelové s cieľom vyhnúť sa

splneniu dlhu. Okrem toho veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie a v prípade, že tak nespraví, môže
dlžník čiastočné plnenia uhrádzať do súdnej úschovy, čo sa nestalo. Neplatením zo strany žalobcu v 1.
rade tak došlo k nárastu dlhu na sumu viac ako 10000 eur, a preto aj vzhľadom na hodnotu nehnuteľnosti
vo výške 19500 eur je výkon záložného práva primeraný, zákonný a aj nevyhnutný, aby pohľadávka
bola uhradená. Žalobkyňa v 2. rade sama vybrala, akú nehnuteľnosť poskytne a musela si byť vedomá,
že ak žalobca v 1. rade dlh nebude splácať, žalovaný pristúpi k výkonu záložného práva.

5. Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 03.11.2015 uviedli, že žalovaný potreboval 4 ústne
pojednávania a 2 písomné podania po viac než 4 rokoch od uzavretia zmluvy o úvere, aby dospel
k záveru, že v tomto prípade nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa hlavičky je zmluva
uzavretá v súlade s ustanovením § 497 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z.. Na

pojednávaní dňa 18.09.2015 sa právny zástupca žalovaného vyjadril, že v tomto prípade s odkazom
na ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. je nepochybné, že poskytnutý úver nie je úverom,
na ktorý sa aplikuje zákon o spotrebiteľských úveroch. Takéto vnútorné nesúrodé konanie žalobcu ale
nie je možné prehliadnuť a nemôže ostať bez následkov. Uzatvorenie zmluvy za použitia zákonom
zakázanej nekalej obchodnej praktiky má za následok neplatnosť úverovej a záložnej zmluvy, a preto

žalovaný nedisponuje legitimáciou vykonať dobrovoľnú dražbu obydlia. Táto argumentácia žalobcov sa
nepovažovalazaprávnevýznamnú,nakoľkozostranyžalovanéhonedošloknekalejobchodnejpraktike.
Žalovaný zmluvu podpísal dňa 10.06.2010, teda za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého
sa zmluva spravovala. Zo strany žalovaného tak nemohlo ísť o uvádzanie nepravdivých informácií ani
o uvedenie žalobcu v prvom rade do omylu. Žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou, keďže

zmluva obsahovala všetky náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.. Žalovaný nemohol ovplyvniť
dátum akceptácie zmluvy zo strany žalobcu v 1. rade, a preto ak k prijatiu zmluvy došlo až za účinnosti
zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý sa na túto zmluvu nevzťahuje, tak tento stav žalovaný nezapríčinil.

6. Za nedôvodnú sa považovala i ďalšia námietka žalobcov, podľa ktorej nie je dôležité, aký podiel na

celkovej výške pohľadávky majú zmluvné pokuty a poplatok za spracovanie zmluvy, nakoľko dôležitá je
objektívna zodpovednosť za škodu spôsobenú záložným veriteľom a nezákonné vyčíslenie pohľadávky
je dôvod prečo má byť žaloba úspešná ako prostriedok preventívnej ochrany s cieľom nedostať sa do
stavu nutnej nápravy protizákonného konania. Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť
pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne

porušením tejto povinnosti, sa nemožno zbaviť. Nesprávne vyčíslenie pohľadávky preto nemôže byť
dôvodom na to, aby žalobe žalobcov bolo vyhovené, keď sporné zmluvné pokuty a poplatky predstavujú
sumu 629,04 eur zo sumy 10367,53 eur. Tým by bolo odňaté právo žalovaného realizovať záložné
právo dobrovoľnou dražbou a tým aj realizáciu uhradzovacej funkcie záložného práva nad rámec
potrebnejmiery.Navyšeexistencianeprijateľnýchpodmienokbymalazanásledokneplatnosťniektorých

zmluvných dojednaní, nie zmluvy celej, pričom aj Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 10.09.2014
vo veci C34/2013 Monika Kušionová proti SMART Capital pripustil výkon záložného práva dobrovoľnou
dražbou tiež vtedy, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

7. S prihliadnutím na vyššie uvedené prvoinštančný súd žalobu zamietol.

8. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p..

9. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli rozsudok
zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedli, že rozhodnutie vychádza

z neúplne zisteného skutkového stavu veci a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak aj v konaní sa
dospelo k záveru, že záložná zmluva je zmluvou platnou, neskúmalo sa dostatočne, či je možné v treťom
tisícročí v štáte Európskej únie urobiť z päťčlennej rodiny, v ktorej sú tri maloleté deti, bezdomovcov. V
prvom rade nie je jednoznačné, či úverová zmluva bola uzatvorená počas účinnosti zákona č. 258/2001Z.z. alebo už počas účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalobcovia majú k dispozícií len úverovú zmluvu
podpísanú dňa 10.06.2010, pričom zákon č. 129/2010 Z.z. sa stal účinným až 11.06.2010. Ak je ich
tvrdenie pravdivé, úverová zmluva bola uzatvorená počas účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. a išlo by o

úver spotrebiteľský. Dátum podpísania záložnej zmluvy nemá na skutočnosť, či ide o úver spotrebiteľský
alebo nie, vplyv. Aj keby v danej veci neišlo o spotrebiteľský úver, nič to nemení na podstate právneho
vzťahu, ktorý spotrebiteľským je. Nemalo by byť prípustné, aby zabezpečovací inštitút mohol slúžiť na
to, aby obchodník mohol získať od spotrebiteľa plnenie, na ktoré mu nevynikol zákonný nárok. Preto i v
konaní o zdržanie sa výkonu záložného práva prináleží spotrebiteľovi ako slabšej strane súdna ochrana

vyplývajúca z únijnej politiky ochrany spotrebiteľov zakotvenej v primárnych a sekundárnych právnych
aktoch Európskej únie a podľa tomu zodpovedajúcemu výkladu noriem vnútroštátnych.

10. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379 § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalobcov nie je opodstatnené.

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto právnych a skutkových
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením, podľa ktorého zmluva o poskytnutí úveru bola
uzatvorená za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do
10.06.2010. Zo zmluvy o poskytnutí úveru predloženej žalobcami ( č. l. 8 a 9 spisu) vyplýva, že tento
úkon bol dňa 10.06.2010 podpísaný iba žalovaným. Zmluva je síce podpísaná žalobcom v 1. rade,

avšak bez uvedenia dátumu kedy sa tak stalo. Z ďalších listinných dôkazov ale nepochybne vyplýva, že
žalobca v 1. rade tento právny úkon podpísal dňa 17.06.2010, teda za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Podľa predloženej zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti (č.l. 10 a 11 spisu) táto mala zabezpečovať pohľadávku
žalovaného vyplývajúcu zo zmluvy o poskytnutí úveru uzatvorenej dňa 17.06.2010 zo žalobcom v 1.

rade. Dátum 17.06.2010 ako deň uzatvorenia zmluvy o poskytnutí úveru zo žalobcom v 1. rade je
uvedený tiež v oznámení o začatí realizácie záložného práva zo dňa 23.10.2013 ( č. l. 45 spisu).
Záver podľa ktorého k podpisu zmluvy o poskytnutí úveru zo strany žalobcu v 1. rade došlo až za
účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z. má oporu vo vykonanom dokazovaní. Zákon č. 129/2010 Z.z. v
ustanovení § 1 ods. 3 písm. c) za spotrebiteľský úver nepovažoval úver zabezpečený záložným právom

k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako 10 rokov. Napriek tomuto konštatovaniu uzatvorená
zmluva mala charakter zmluvy spotrebiteľskej uzatvorenej v súlade s ustanovením § 52 Občianskeho
zákonníkavzneníúčinnomkudňuuzatvoreniazmluvy.Podľatohtouzatvoreniaspotrebiteľskouzmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy, nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

13. Pokiaľ ide o možnosť zriadenia záložného práva podľa ustanovenia § 151 a) a nasl. Občianskeho
zákonníka táto bola daná i v prostredí spotrebiteľských zmlúv. Je to zrejme tiež z ustanovenia § 53
ods. 10 Občianskeho zákonníka účinného od 01.06.2014, podľa ktorého ak záložné právo zabezpečuje

záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť
len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných
predpisov. Takýmto osobitným zákonom je zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení
skorších predpisov.

14. Čo sa týka povinností žalovaného zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou túto by
bolo možné uložiť len v prípade existencie nepriaznivých okolností majúcich vplyv na možnosť splácania
dlhu dlžníkom. Len skutočnosť, že žalobcovia sa starajú o tri maloleté deti, nie je dôvodom pre neplnenie
povinnosti vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy o poskytnutí úveru. Už v zrušujúcom uznesení zo dňa21.05.2015 č.k. 7Co/85/2015-109 bolo uložené prvoinštančnému súdu skúmať, prečo žalobca v 1. rade
si prestal plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, odkedy a dokedy trval stav neumožňujúci
tomuto účastníkovi splácať úver, akým spôsobom, odkedy a v akej výške začal splácať dlh po odpadnutí

prekážky brániacej mu v jeho splácaní a aká je celková výška dlhu doposiaľ neuhradeného.

15. V prejednávanej veci, ako to bolo náležitým spôsobom zistené, posledná splátka vo výške 81,50 eur
bolazostranyžalobcuv1.radeuhradenádňa04.04.2013.Hocižalobcav1.radepodľavlastnýchtvrdení
niekedy v mesiaci február roku 2013 v dôsledku dopravnej nehody stratil zamestnanie a nemal príjem

na to, aby si plnil svoj záväzok zo zmluvy o úvere, v júli roku 2014 sa zamestnal v Dopravnom podniku
mesta Prešov, kde pracuje doteraz. Čistý mesačný príjem žalobcu v 1. rade v súčasnosti dosahuje sumu
680 eur, čo vyplýva z výpovede tohto účastníka na pojednávaní konanom dňa 18.09.2015. Zamestnanou
a majúcou príjem z pracovnej činnosti je i žalobkyňa v 2. rade, ktorá je družkou žalobcu v 1. rade.
Žalobca v 1. rade napriek tomu, že od júla roku 2014 má príjem zo stáleho zamestnania, už viac ako
dva roky si ani len čiastočne neplní svoje povinnosti vyplývajúce z poskytnutého úveru. Tento účastník

síce žije v spoločnej domácnosti so žalobkyňou v 2. rade a troma maloletými deťmi, avšak na nákladoch
spojených s vedením domácnosti a výživou detí sa má možnosť podieľať i žalobkyňa v 2. rade, ktorá je
taktiež zamestnaná. Za situácie, ak žalobca v 1. rade dlhodobo nie je ochotný uhrádzať svoje záväzky
vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy o poskytnutí úveru, hoci už viac ako dva roky má pravidelný príjem
zo zamestnania a ani výška žalovaným vyčíslenej pohľadávky na sumu 10367,53 eur, i po zohľadnení

žalobcami namietaných sporných zmluvných pokút a poplatkov v čiastke 629,04 eur, nie je zjavne
neprimeraná k hodnote zálohu stanovenej sumou 19500 eur, súd prvej inštancie správne postupoval
ak žalobu žalobcov zamietol.

16. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP

rozsudok ako vecne správny potvrdil.

17. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).