Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/92/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514200224
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2514200224.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. XXX, U., právne zastúpený advokátom: Mgr. Petrom Kubalom, so sídlom Pod Párovcami 1362/55,
Piešťany, proti žalovanému TECHFIN, s.r.o., so sídlom Hlohovská cesta 94/22, Leopoldov, IČO: 47 415
797, právne zastúpený advokátom JUDr. Danielom Kostolanským, so sídlom Štúrova 4, Piešťany, o

zaplatenie 2.400 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany,
zo dňa 22. októbra 2015, č.k. 12C/259/2014-60, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu

2.400 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 06.01.2014 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a súčasne mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo
výške 144 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 437,51 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu a
to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 3, § 5 ods. 1 - ods.

3, § 8 Zákona č. 116/1990 Z.z., § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 13 ods. 1 veta druhá a §
133 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že medzi
stranami sporu bola dňa 07.10.2013 platne uzavretá nájomná zmluva, predmetom ktorej bol nájom
nebytových priestorov tam špecifikovaných, ďalej mal preukázané, že v zmluve sa strany dohodli
na výške nájomného 600 eur mesačne, splatného do 5. dňa príslušného mesiaca, pričom žalovaný
nezaplatil na nájomnom žiadnu sumu. Z dokazovania vyplynulo, že nájom zanikol na základe písomnej

výpovede samotného žalovaného zo dňa 12.12.2013 s tým, že v zmysle článku IX. zmluvy výpovedná
dobauplynula31.03.2014.Žalovanýsavkonaníbrániltým,žeaždodatočnezistil,žezmluvabolaspätne
podpísaná pôvodnou konateľkou P. L., ktorej funkcia v spoločnosti žalovaného zanikla 03.02.2014 a
ostatní spoločníci ani ďalší štatutárny zástupca o zmluve nemali vedomosť. S ohľadom na predmet
svojej činnosti žalovaný uvedený predmet nájmu špecifikovaný v nájomnej zmluve nikdy neužíval,
užívať nemohol a k fyzickému prevzatiu predmetu ani dôjsť nemohlo. Žalovaný sa dovolával relatívnej

neplatnosti právneho úkonu, najmä z dôvodu nespôsobilosti predmetu zmluvy o nájme a tiež tvrdil, že
napriek formálnej existencii nájomnej zmluvy, k faktickej realizácii práv a povinností z nej nikdy nedošlo a
je teda zrejmé, že išlo o právny úkon zastretý a neplatný. V prípade pochybností, či predmetná nájomná
zmluva je alebo nie je platná, žalovaný súčasne vzniesol kompenzačnú námietku v zmysle § 8 Zákona
č. 116/1990 Z.z. s tvrdením, že v rozhodnom období nemohol nebytový priestor užívať.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo znenia zmluvy, ktorá v článku I. stanovuje, že nebytové priestory
spĺňajú podmienky ako skladové priestory a k tomuto účelu sa aj prenajímajú. Podľa článku V. nájomcapreberá predmetné priestory určené k výkonu podnikateľskej činnosti v stave, ktorý tomuto účelu
zodpovedá. Podľa výpisu z Obchodného registra žalovaného ako štatutárny orgán boli zapísaní v
období od 04.10.2013 do 03.02.2014 u žalovaného dvaja konatelia a to P. L. a T. G., pričom za

spoločnosť konal každý konateľ samostatne. Za žalovaného uzavrela zmluvu P. L., ktorá bola oprávnená
v mene žalovaného tak urobiť, takže spoločnosť žalovaného pri uzavretí predmetnej nájomnej zmluvy
konala v súlade so spôsobom konania zapísaným v Obchodnom registri a pri označení nájomcu okrem
vlastnoručného podpisu konateľa, bol pripojený aj odtlačok pečiatky žalovaného. Tvrdenia žalovaného,
že predmetná nájomná zmluva mala byť uzavretá spätne, neboli ničím preukázané a zároveň sú

v rozpore s časovou následnosťou žalobcom predložených listinných dôkazov, keďže zmluva bola
uzavretá dňa 07.10.2013, P. L. bola konateľkou žalovaného v období od 04.10.2013 do 03.02.2014
pričom návrh na začatie konania bol súdu doručený už 21.01.2014, preto vôbec nie je zrejmé, na základe
čoho žalovaný dospel k záveru, že zmluva bola uzavretá spätne bez bližšej konkretizácie. V zmysle
článku IX. nájomnej zmluvy bola táto uzavretá na dobu neurčitú s tým, že každá zo zmluvných strán
ju môže vypovedať v jednomesačnej výpovednej lehote, ktorá začína plynúť od prvého dňa mesiaca

nasledujúceho po doručení výpovede. Upomienkou zo dňa 18.12.2013 vyzval žalobca žalovaného na
zaplatenie nájomného za obdobie od októbra do decembra 2013 v celkovej výške 1.800 eur v lehote do
31.12.2013. Písomnou výpoveďou z 12.12.2013, podpísanou druhým konateľom žalovaného, žalovaný
vypovedal predmetnú nájomnú zmluvu, kde súčasne konštatoval, že priestor spĺňa všetky predpoklady
na využitie skladových priestorov. Nájom vypovedal prvým dňom nasledujúceho kalendárneho mesiaca,

teda 01.01.2014 a nájomná zmluva skončila 31.01.2014. Tvrdenia žalovaného o tom, že prenajaté
priestory nevyužíval, sú irelevantné, nakoľko samotný žalovaný zmluvu v decembri 2013 písomne
vypovedal a zároveň konštatoval, že priestory spĺňajú potrebné náležitosti. To, či žalovaný priestory
užíval, alebo ich ponechal na užívanie tretím osobám, je tiež z hľadiska prejednávanej veci irelevantné.
Z uzavretej nájomnej zmluvy totiž žalobcovi vznikla povinnosť odovzdať prenajatý priestor v stave

spôsobilom na dojednané užívanie a žalovanému vznikla povinnosť za užívanie platiť dohodnuté
nájomné. To, či nájomca priestor skutočne užíval alebo nie (bez zavinenia prenajímateľa), alebo
umožnil jeho užívanie tretiemu subjektu, je vo vzťahu k žalobcovi s prihliadnutím na predmet konania
nepodstatné. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného o zastretom právnom úkone, toto nevychádzalo podľa
názoru súdu prvej inštancie ani zo základnej definície inštitútu zastretého resp. nezastretého právneho

úkonu a súd ho považoval za účelové tvrdenie. Rovnako žalovaný neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ
ide o vznesenú kompenzačnú námietku, neuviedol totiž aké konkrétne povinnosti si žalobca ako
prenajímateľ nesplnil, pre ktoré by žalovaný ako nájomca nemohol vôbec resp. len obmedzene užívať
prenajatý priestor, takže kompenzačná námietka je neurčitá a nezrozumiteľná.

4. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie zamietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania
navrhnuté žalovaným, keď ich považoval za nadbytočné a neúčelné a vyhovel žalobe v celom rozsahu
uložiac žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.400 eur predstavujúcu celé dlžné nájomné za
dobu trvania nájmu od 07.10.2013 do 31.01.2014 teda štyri mesiace krát 600 eur.

5. Súčasne súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako plne
úspešnémuvsporepriznalnáhradutrovkonaniavovýške144eurtitulomzaplatenéhosúdnehopoplatku
za návrh a trovy právneho zastúpenia vo výške 437,51 eur za štyri úkony právnej služby.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci

súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolanie zdôvodnil vadou konania, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej tým, že súd neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd potom
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a napokon tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Uviedol, že návrh je
nedôvodný jednak z dôvodu, že predmet nájmu mu nebol odovzdaný a jednak predmet nájmu nebol
spôsobilý na dohodnuté užívanie podľa nájomnej zmluvy z dôvodu jeho užívania tretími osobami, pričom
hoci tieto skutočnosti majú právnu relevanciu, nakoľko príslušná právna úprava oprávňuje nájomcu
neplatiť nájomné alebo primerane znížiť výšku nájomného v prípade vád predmetu nájmu, napriek

tomu súd prvej inštancie tieto skutočnosti považoval za irelevantné, čím podľa názoru žalovaného
vec nesprávne právne posúdil. Súd ďalej nevykonal dôkazy navrhované žalovaným (výsluch svedkyne
L., ktorá bola konateľkou v čase uzavretia nájomnej zmluvy, výsluch svedka L., ktorý podľa tvrdení
žalovaného užíval predmet nájmu v čase trvania nájomnej zmluvy v rámci jeho podnikateľských aktivít,výsluch starostu obce Podolie, návrh na zaobstaranie dôkazov o subjekte, ktorý platil náklady spojené
s užívaním predmetu nájmu), všetko dôkazy na preukázanie existencie skutkových okolností, majúcich
za následok zánik povinnosti platiť nájomné žalovaným. Existencia skutkových okolností, ktoré sú

podstatné pre právne posúdenie vzniku a zániku povinností platiť nájomné zo strany žalovaného,
je právne významná v merite veci a preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie tieto skutkové
okolnosti preskúmať v rámci navrhnutého dokazovania. Napokon odvolateľ dôvodil tým, že po ukončení
dokazovaniapredsúdom prvejinštanciesadostaldodispozíciežalovanéholistinnýdôkazatolistzodňa
02.01.2014 spolu s podacím lístkom, ktorý nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej

inštancie bez jeho viny. Týmto listom vtedajší konateľ žalovaného v čase uzavretia a trvania nájomnej
zmluvy žalobcovi výslovne uvádza, že predmet nájmu mu nebol odovzdaný ani na výzvu a preto si
má žalobca nájomné uplatňovať voči skutočnému užívateľovi nehnuteľností. Skutočnosti, uvedené v
predmetnom liste sú podstatné v merite veci a opätovne potvrdzujú ním uvádzané skutkové okolnosti,
podľa ktorých predmet nájmu nebol žalovanému odovzdaný resp. nebol spôsobilý na dohodnuté
užívanie z dôvodu jeho užívania tretím subjektom. Ide o skutočnosti, ktoré majú za následok zánik

povinnosti platiť nájomné. Predmetný list je podstatný pre úplné zistenie skutkového stavu veci a vytvára
tiež potrebu výsluchu okrem bývalej konateľky pani L. aj druhého konateľa pán G..

7. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v prípade, ak odvolanie bolo
podané včas (o čom má žalobca pochybnosti), navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako

vecne správne potvrdil. Poukázal na to, že z doterajšieho konania žalovaného ani z odvolania nevyplýva
dôvod, pre ktorý nebolo možné list zo dňa 02.01.2014 predložiť alebo označiť bez viny žalovaného,
pričom žalovaný nezdôvodnil a nepreukázal, čo mu bránilo. Žalovaným navrhnuté dôkazy žalobca
nepovažoval a nepovažuje za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, postup súdu prvej inštancie bol
správny, keď žiaden z navrhovaných dôkazov by nemohol zmeniť nič na závere súdu. Ak by aj vznikla

prekážka v užívaní predmetu nájmu, nárok na zľavu z nájomného alebo nárok na odpustenie povinností
platiť nájomné si žalovaný neuplatnil (vôbec), resp. ho neuplatnil riadne a včas, preto jeho tvrdenia
v tomto smere považuje žalobca za irelevantné. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok
potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je

dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12C/259/2014 je zaplatenie sumy
2.400eursúrokomzomeškaniavovýške5,25% ročnezosumy2.400,-eurod06.01.2014dozaplatenia
titulom dlžného nájomného.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi aj náhradu trov konania.

11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa domáha zaplatenia nájomného za dobu trvania

nájmu od 07.10.2013 do 31.01.2014 podľa nájomnej zmluvy, uzavretej medzi stranami sporu. Súd
vyhodnotil nájomnú zmluvu ako platne uzavretú a majúc potom preukázané, že žalobca neuhradil z
dohodnutéhonájomnéhovsume600,-eurmesačnežiadnusumu,považovalžalobuzadôvodnúvcelom
rozsahu. Obrana žalovaného sa zakladala na tvrdení o neplatnosti právneho úkonu ( nájomnej zmluvy )
najmä z dôvodu nespôsobilosti predmetu zmluvy o nájme byť užívaný v súlade so zmluvou, neplatnosť

zmluvy vyvodzoval tiež zo skutočnosti, že malo ísť o právny úkon zastretý, tvrdením tiež o tom, že
žalovaný až dodatočne zistil, že zmluva bola spätne podpísaná pôvodnou konateľkou P. L., ktorej funkcia
v spoločnosti žalovaného zanikla 03.02.2014 a ostatní spoločníci ani ďalší štatutárny zástupca o zmluve
nemali vedomosť a k prevzatiu predmetu nájmu zo strany žalovaného nikdy nedošlo, pričom s ohľadom
na predmet svojej činnosti žalovaný predmet nájmu nikdy neužíval ani užívať nemohol a napokon sa

bránil kompenzačnou námietkou v zmysle § 8 Zákona č. 116/190 Z.z., s tvrdením, že v rozhodnom
období nemohol nebytový priestor užívať. Žalovaný v podanom odpore proti vydanému platobnému
rozkazu navrhol za účelom preukázania svojich tvrdení zabezpečiť vykonanie dôkazu svedeckou
výpoveďou jeho bývalého konateľa P. L., ktorý návrh súd prvej inštancie uznesením zo dňa 22.10.2014zamietol z dôvodu, že žalovaný neosvedčil nevyhnutnosť zabezpečenia dôkazu preukázaním takej
dôvodnej obavy, že by tohto svedka nebolo možné v ďalšom konaní vypočuť. Následne súd vykonal
dokazovanie na pojednávaní dňa 22.10.2015, na ktorom boli oboznámené listinné dôkazy predložené

žalobcom a vykonaný výsluch strán sporu, kedy žalovaný zotrvával na tvrdeniach uvedených v odpore a
navrhol vykonanie dôkazov na ich preukázanie výsluchom už navrhovanej svedkyne ( bývalej konateľky
žalovaného), ďalej výsluchom svedka L. L., ktorý mal užívať tieto priestory ako ubytovňu, čo bránilo
tomu, aby priestory užíval odporca, tiež výsluchom zástupcu obce Podolie, ktorý sa mal vyjadriť za akým
účelom bola prevádzkovaná predmetná predajňa a skladové priestory a navrhol tiež doplniť dokazovanie

zabezpečením faktúr ohľadom odberu energií za účelom zistenia osoby, ktorej boli účtované. Súd všetky
návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania zamietol, dokazovanie ukončil a vo veci rozhodol, keď
ním označené dôkazy považoval za nadbytočné a neúčelné.

12. Prvoradou povinnosťou nájomcu je platiť nájomné. Žalovaný však v konaní okrem iného tvrdil,
že sú tu okolnosti, pre ktoré nie je povinný platiť nájomné a to v zmysle § 8 zákona č. 116/1990

Z.z., pretože nemohol nebytový priestor užívať z dôvodu nesplnenia si povinnosti prenajímateľa zo
zmluvy o nájme nebytových priestorov a preto ako nájomca má nárok na zľavu z nájomného. Z obsahu
spisu v prejednávanej veci potom vyplýva, že dôvodnou bola predovšetkým námietka žalovaného,
podľa ktorej súd prvej inštancie zamietol všetky návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania a tak
žalovaný prakticky nemal možnosť vyvrátiť pravdivosť verzie žalobcu v prejednávanej veci, keďže okrem

výsluchu mu nebol daný priestor na vykonanie dôkazov ním navrhnutých, keď súd rozhodol vec na
prvom pojednávaní majúc za to, že ďalšie dokazovanie je nadbytočné.

13. Občiansky súdny poriadok (a od 01.07.2016 Civilný sporový poriadok) ukladá stranám sporu
povinnosťoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Vzmysle§120ods.1O.s.p. (aod01.07.2016

v zmysle § 185 ods. 1 CSP) je to však súd, kto rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný
vykonať všetky navrhované dôkazy.

14. V uvedenom prípade súd nevykonal žiadny dôkaz navrhnutý žalovaným na preukázanie ním tvrdenej

rozhodujúcej skutočnosti - skutkových okolností, majúcich za následok zánik povinnosti platiť nájomné
žalovaným, nezisťoval vôbec, či si žalovaný uplatnil zľavu, kedy a v akej výške, hoci súd následne dospel
k záveru, že žalovaný ohľadom tohto tvrdenia neuniesol dôkazné bremeno. V tomto smere bolo potom
potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že pokiaľ žalovaný v konaní tvrdil, že sú tu skutočnosti, významné
pre právne posúdenie vzniku a zániku povinností platiť nájomné zo strany žalovaného a súd nevykonal

žiadnyktomunavrhnutýdôkaz,potomsújehoskutkovézistenianepostačujúce.Aksúdvôbecnezisťoval
skutočnosti tvrdené žalovaným ( a to najmä vo vzťahu k prípadnej existencii dôvodu na vznik práva
nájomcu na zľavu z nájomného, resp. práva na odpustenie nájomného podľa § 8 zákona č. 116/190 Z.z.,
a vo vzťahu k ich včasnému a relevantnému uplatneniu ), ktoré môžu byť rozhodujúce pre posúdenie
veci aj napriek tomu, že boli žalovaným tvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy, ide o dôvod

na zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie.

15. S poukazom na uvedené sú preto závery súdu prvej inštancie o dôvodnosti nároku žalobcu na
zaplatenie celého dohodnutého nájomného bez vykonania navrhnutých dôkazov predčasné a preto
vzhľadom na nedostatočne zistený skutkový stav odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa §

389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

16. V ďalšom konaní bude úlohou prvoinštančného súdu vec znova prejednať, doplniť dokazovanie
opätovným výsluchom žalovaného a vykonaním potrebných dôkazov navrhnutých žalovaným a to
vo vzťahu k uplatnenej kompenzačnej námietke, ktorej súd nevenoval dostatočnú pozornosť a v

odôvodnení len skonštatoval jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť, preto za týmto účelom vyzve žalovaného
na jej upresnenie a vyjadrenie sa k tvrdeným okolnostiam, pre ktoré mu malo vzniknúť právo v zmysle
§ 8 zák. č. 116/1990 Z.z., súd zistí, či nájomca nemohol reálne priestory užívať, ak nemohol, potom
či zavinením prenajímateľa alebo vlastným zavinením, teda či ide o prípad, kedy žalovanému vzniklo
právo na zľavu z nájomného a ak áno, v akej výške, pričom bude potrebné vysporiadať sa aj otázkou

včasnosti uplatnenia prípadného práva na zľavu z nájomného. Z navrhovaných dôkazov sa zatiaľ javí
ako relevantný vo veci dôkaz výsluchom svedkov a to bývalých konateľov žalovaného v čase existencie
predmetného nájomného vzťahu a tiež nový dôkaz, predkladaný žalovaným v odvolaní, ktorým je listinný
dôkaz zo dňa 02.01.2014, označený ako „ Nenaplnenie Nájomnej zmluvy“, ktorý inak ako odvolací dôvodnebol spôsobilý obstáť, keďže žalovaný ničím nepreukázal, že ho bez svojej viny nemohol označiť
alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie, avšak vzhľadom na nutnosť doplnenia dokazovania
z dôvodov uvádzaných vyššie bude namieste vykonať aj tento dôkaz. s tým, že súd prvej inštancie

následne rozhodne, či je tu potreba vykonania aj ďalších dôkazov výsluchom svedka L., prípadne iným
dôkazom alebo zistený skutkový stav postačuje na právne posúdenie veci, pričom svoje rozhodnutie v
súlade s § 220 ods. 2 CSP i riadne odôvodní a to nielen v časti žalovanej istiny, ale aj jej príslušenstva,
keďže odvolaním napadnutý rozsudok, ktorým bolo žalobcovi priznané aj príslušenstvo, neobsahuje
žiadne ( vecné ani právne) zdôvodnenie, čím v tejto časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).