Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2016

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 7C/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816202286
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2016:6816202286.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, sudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: Secapital S. á.r.L., so

sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653 Luxemburg, Luxemburské veľkovojvodstvo, číslo registrácie
B 108305, právne zast. Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01
Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: Š. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. U. Y. G. XXX, XXX XX U. Y.
G., o zaplatenie 438,34 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta v celom rozsahu.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou došlou na súd 02.05.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy

vo výške 438,34 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 01.10.2015
do zaplatenia. Nároky odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Home
Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 (ďalej aj „HCS“)
a žalovaným bola dňa 14.11.2007 uzatvorená zmluva č. 5710037134, na základe ktorej poskytol
žalovanému peňažné prostriedky vo výške 663,88 Eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach, tento záväzok nedodržal a dohodnuté splátky
neplnil riadne a včas. HCS postúpil zmluvou zo dňa 31.08.2013 pohľadávku s prísl. na žalobcu, pričom

túto skutočnosť oznámil žalovanému listom zo dňa 21.10.2013. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa
10.10.2014 právny dokument „dohodu o urovnaní“, kde v časti B je uvedená výška dlhu žalovaného
a jeho špecifikácia. Výška dlhu bola medzi žalobcom a žalovaným sporná, preto sa dohodli v časti C
uvedenej dohody na jeho urovnaní a to tak, že doterajší záväzok žalovaného vrátane jeho príslušenstva
zanikol a nahradil sa novým záväzkom. Žalovaný sa v dohode o urovnaní zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu 588,34 Eur spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 7 % ročne z dlžnej čiastky, všetko v pravidelných
mesačných splátkach po 15,- Eur. Spolu sa tak žalovaný zaviazal uhradiť 665,65 Eur. V časti C bod 5

dohody sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ sa dlžník ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky,
stáva sa dlh bez ďalšieho splatný v celku. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať dlh riadne a včas
a do omeškania sa dostal s úhradou splátky splatnej dňa 31.08.2015. Na základe tejto skutočnosti mu
žalobca poslal dňa 21.03.2016 listinu - upozornenie na možnosť zosplatnenia dlhu, v ktorej poskytol
žalovanému dodatočnú 15 - dňovú lehotu na plnenie. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil, pristúpil
žalobca k zosplatneniu dlhu listom zo dňa 07.04.2016. Celkový dlh žalovaného ku dňu spísania žaloby
predstavuje 438,34 Eur a žalobca si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.3. Keďže sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a hodnota spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €, súd v zmysle § 297
ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vo veci nenariadil súdne pojednávanie a

oznámil vyvesením na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu miesto a termín verejného vyhlásenia
rozsudku v zmysle § 219 ods. 3 CSP.

4. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to najmä žalobou,
úverovouzmluvouč.5710037134zodňa26.02.2007(ďalejlen„zmluvao úvere“),Úverovýmizmluvnými

podmienkami spoločnosti HCS (ďalej len „ÚZP“), dohodou o urovnaní zo dňa 10.10.2014, zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 31.08.2013 s prílohami na č. l. 20 - 22 spisu a oznámením o postúpení
pohľadávok zo dňa 21.10.2013.

5. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 26.02.2007 uzatvorili HCS a žalovaný zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej HCS
poskytol jednorázovo žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 331,61 Eur (9.990,- Sk).
Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, platiť úroky v 18 mesačných splátkach, pričom prvá splátka
bola splatná dňa 26.04.2007 a každá ďalšia splátka vždy k 20. dňu v príslušnom mesiaci, t.j. z počtu
mesačných splátok vyplýva, že posledná splátka bola splatná dňa 20.10.2008. Celková čiastka, ktorú

mal spotrebiteľ zaplatiť činila 468,43 Eur (14.112,- Sk).

7. Zmluvou zo dňa 31.08.2013 postúpil HCS pohľadávku s príslušenstvom na terajšieho žalobcu. Dňa
21.10.2013 oznámil HCS postúpenie pohľadávky s prísl. žalovanému.

8. Dňa 10.10.2014 uzatvorili žalobca a žalovaný dohodu o urovnaní, podľa ktorej nie je sporné, že
žalobca má voči žalovanému pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 5710037134 uzavretej medzi HCS a
žalovaným dňa 14.11.2007, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou zo dňa 01.04.2014. V časti B -
konštatovanie sporných skutočností ods. 1 sa uvádza, že žalovaný (dlžník) záväzky zo zmluvy o úvere
riadne a včas neplnil, a preto má žalobca (veriteľ) ku dňu uzavretia dohody o urovnaní záväzok (dlh) v

celkovej výške 612,85 Eur vrátane príslušenstva, s ktorého zaplatením je žalovaný v omeškaní. Medzi
žalobcom a žalovaným bola výška záväzku sporná a z toho dôvodu uzatvárajú dohodu o urovnaní, na
základe ktorej urovnávajú vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere a to spôsobom
uvedeným v časti C dohody o urovnaní.

9. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil
nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:

10. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.01.2008

(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.“) na účely tohto zákona sa
rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o

spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ

nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej

alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru,

e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovivsúvislostisposkytovaním
úveru, okrem úrokov.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

13. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

15. Na základe uzatvorenej zmluvy o úvere v zmysle § 52 OZ a v zmysle § 4 zákona č. 258/2001
Z. z. poskytol HCS žalovanému spotrebiteľský úver, pretože zo zmluvy vyplýva a súdu je z úradnej

činnosti známe, že predmetom podnikania právneho predchodcu žalobcu je okrem iného poskytovanie
úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom, pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojho podnikania, je teda veriteľom a žalovanému poskytol úver na iný účel, ako na výkon
zamestnania, povolania, či podnikania, teda ako spotrebiteľovi.

16. Podľa § 585 ods. 1 OZ dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo
pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré
účastník nemohol pomýšľať.

17. Podľa § 585 ods. 2 OZ, ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o

urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.

18. Podľa § 585 ods. 3 OZ doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

19. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

20. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase
uzavretia dohody o urovnaní (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) nekalé obchodné praktiky sú

zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.21. Podľa § 7 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä
klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9.
Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

22. Podľa § 8 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s
prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú
informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o
obchodnejtransakcii,atýmzapríčiňujealebomôžezapríčiniť,žepriemernýspotrebiteľurobírozhodnutie

o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
23. Podľa § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak
predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným
spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej
praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ
prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

24. Podľa § 9a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa povinnosti podľa § 4 ods. 2 a 8, § 4a až 5a a §
7 až 9 sa vzťahujú aj na osobu, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky
vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy.

25. Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

26. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Dohoda o urovnaní (ako z jej časti A vyplýva) sa týkala úpravy vzájomných práv a povinnosti žalobcu

a žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Aj keď účinkom platnej dohody o urovnaní je zánik
pôvodného záväzku zo zmluvy o úvere, skutočnosť, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou
znamená, že aj dohoda o urovnaní je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 OZ, pretože sa týka úpravy
práv a povinností vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že zmluva
o úvere bola uzatvorená pred 01.01.2008, pretože s výnimkou posudzovania jej vzniku a nárokov z nej

vzniknutých, ktoré nastali do 01.01.2008, v zmysle § 879j OZ sa na ňu do budúcna hľadí ako na zmluvu
spotrebiteľskú. Navyše nárokom z nej vzniknutým pred 01.01.2008 dohoda o urovnaní nie je, pretože zo
zmluvy o úvere nevyplýva právo, ani povinnosť uzavrieť dohodu o urovnaní. Odhliadnuc od dátumových
nezrovnalostí uvedených v dohode o urovnaní ohľadne dátumu uzavretia zmluvy o úvere (14.11.2007,
hoci v skutočnosti bola uzavretá 26.02.2007) a dátumu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky

(01.04.2014, hoci v skutočnosti bola uzavretá 31.08.2013) má súd za to, že samotné vymedzenie toho,
čo je medzi stranami zmluvy sporné, nie je jednoznačné. Na jednej strane sa v časti A hovorí o tom, že
skutočnosť že veriteľ (žalobca) má voči dlžníkovi (žalovanému) pohľadávku špecifikovanú v ods. 1 a 2
nie je medzi zmluvnými stranami sporná. Z tohto ustanovenia sa dá vyvodiť, že nie je sporné, že žalobca
má pohľadávku zo zmluvy o úvere voči žalovanému, nie je sporný právny dôvod vzniku pohľadávky,

ani jej výška. Na druhej strane sa v časti B ods. 3 uvádza, že výška záväzku (pohľadávky) sporná je.
Súd má teda za to, že zmluva o urovnaní je neplatná pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť v zmysle §
37 ods. 1 OZ.

28. Podporne súd uvádza, že pri neprihliadaní na uvedené obsahové nezrovnalosti dohody o urovnaní,

je z okolností prípadu zrejmé, že hoci by dohoda o urovnaní spĺňala obsahové náležitosti vyžadované
OZ a vo všeobecnosti platí, že absenciu dobrej viery zmluvnej strany pri uzavretí dohody o urovnaní
je povinná preukazovať druhá zmluvná strana, v prípade spotrebiteľských zmlúv je v dôsledku § 8 a
9a zákona o ochrane spotrebiteľa situácia odlišná. Absenciu dobrej viery žalobcu totiž v tomto prípade
spočíva v použití nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 8 ods. 3 a 4 v spojení s § 9a ods. 1 zákona o

ochrane spotrebiteľa pri uzatváraní dohody o urovnaní. Nekalú obchodnú praktiku, konkrétne klamlivú
obchodnú praktiku súd vidí v tom, že v čase uzatvorenia dohody o urovnaní (10.10.2014) bola celá
pohľadávka zo zmluvy o úvere premlčaná (na premlčanie súd prihliada ex offo podľa § 5b zákona
o ochrane spotrebiteľa), nakoľko posledná splátka úveru bola splatná 20.10.2008 a aj pri akceptáciitoho, že zmluva o úvere je napriek jej spotrebiteľskému charakteru absolútnym obchodom, a teda
peňažný záväzok z nej sa premlčuje uplynutím štvorročnej premlčacej doby odo dňa, keď veriteľ mohol
právo na zaplatenie vykonať po prvýkrát (t.j. 21.10.2008), premlčacia doba uplynula ohľadne poslednej

splátky dňom 21.10.2012 a z dohody o urovnaní sa dlžník informáciu o tom, že sa ide urovnávať
premlčaný dlh (t.j. naturálna obligácia súdne nevymáhateľná) nedozvie. Práve opomenutie podstatnej
informácie, že dlh je premlčaný, súd považuje za klamlivú obchodnú praktiku zo strany žalobcu, pretože
túto informáciu priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie
o obchodnej transakcii (uzavrel dohodu o urovnaní) a tým žalobca zapríčinil, že žalovaný (priemerný

spotrebiteľ) takúto dohodu o urovnaní uzavrel, hoci by pri vedomosti o premlčaní dlhu tak neurobil,
pretože tým zhoršil svoje zmluvné postavenie. Klamlivé opomenutie v zmysle § 8 ods. 4 zákona o
ochrane spotrebiteľa spočíva aj v tom, že žalobca skryl uvedenú informáciu, resp. z dohody o urovnaní
nevyplýva, že žalovanému vysvetlil, prečo v skutočnosti žiada uzatvorenie dohody o urovnaní (motív
urobiť z naturálnej obligácie opätovne nárok súdne vymáhateľný), t.j. neoznámil účel obchodnej praktiky.
Vzhľadom na to, že klamlivá obchodná praktika v zmysle § 7 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa

sa považuje za nekalú obchodnú praktiku a tá je zakázaná, t.j. jej použitie je v rozpore so zákonom o
ochranespotrebiteľaatátoviedlakuzatvoreniudohodyourovnaní,ktorúbyžalovanývediacopremlčaní
neuzavrel, súd má za to, že dohoda o urovnaní bola pri použití nekalej obchodnej praktiky uzavretá v
rozpore so zákonom, a preto je v zmysle § 39 OZ neplatná.

29. K tomu, že sa v dohode o urovnaní uvádza, že v prípade neplatnosti časti dohody, na základe ktorej
sa urovnávajú vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, je žalovaný povinný plniť
svoj záväzok v pôvodných termínoch a lehotách tak, ako by dohoda o urovnaní nebola uzatvorená,
súd uvádza, že tento následok vyplýva priamo zo zákona, pretože, ak je dohoda o urovnaní neplatná,
nemôže spôsobiť ani právny účinok ňou sledovaný, t.j. nahradenie pôvodného záväzku záväzkom

novým. Premlčanie dlhu neznamená, že dlžník ho nie je povinný plniť, len nárok na plnenie v dôsledku
premlčania nie je súdne vymožiteľný (súd ho nemôže priznať). Súd je však viazaný skutkovým stavom,
tak ako ho vymedzil žalobca, a teda aj hmotnoprávnym titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňuje
pohľadávku v súdnom konaní. Žalobca si v tomto konaní uplatnil pohľadávku na základe neplatnej
dohody o urovnaní, nie na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto súd žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

30. Pokiaľ ide o ďalšie žalobcom predložené dôkazy, a to upozornenie na možnosť zosplatnenia dlhu
z dohody o urovnaní zo dňa 21.03.2016, poštový podací hárok o odoslaní upozornenia žalovanému,
oznámenie o zosplatnení dlhu zo dňa 07.04.2016 a poštový podací hárok o odoslaní oznámenia

žalovanému, súd tieto dôkazy vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neplatnosti dohody o urovnaní ako
nadbytočné a právne bezvýznamné nevykonal.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP nasledovne:

34. Keďže žalovaný mal plný úspech vo veci, nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, má
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Avšak nakoľko žalovanému v tomto konaní žiadne trovy
nevznikli, súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

35. Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.Odvolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní je nevyhnutné popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.