Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/126/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811205285
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8811205285.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. predsedníčky senátu a
členieksenátuJUDr.JanyBurešovej,JUDr.GabrielyVilágiovejvsporežalobkyne:I.D.,nar.XX.X.XXXX,
bytom G. XXXX/XX S.., právne zastúpená JUDr. Jánom Kizivatom, Advokátska kancelária Kpt. Nálepku
8, Michalovce, proti žalovanému: OK Slovakia, s.r.o., Dobrianskeho 1646, Vranov nad Topľou, IČO: 36
474 878, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Stanislava Kaščáka, s.r.o., Ul. 1. mája 1246,
VranovnadTopľou,IČO:47245034,ourčenieavyplateniehodnotynehnuteľností,oodvolanížalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 10C/69/2011-174 zo dňa 28.10.2014 takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnej výške.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia
protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota nehnuteľností žalovaného vykonaná jej investičnou činnosťou
vo výške podľa znaleckého posudku, zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy
právneho zastúpenia vo výške 619,10 Eur.
2. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko účastníkov konania, obsah pripojeného spisu
Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 11C/77/2010, ďalej obsah listinných dôkazov, a to zmluvy č.
XX/XXXX/T.onájmenebytovýchpriestorovuzavretejdňa16.9.2003I.akoprenajímateľomažalobkyňou
ako nájomcom, ďalej na ohlásenie stavebných úprav adresovaných I. zo dňa 11.08.2003 s označením
- ohlásenie stavebných úprav podľa § 57 Stavebného zákona a § 6 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorým
žalobkyňa ako stavebník a osoba, ktorá chcela stavebné úpravy uskutočniť, ohlásila stavebné úpravy
na stavbe - na B. XX/V.. vo S. s tým, že druh, rozsah a účel stavebných úprav bol určený ako zmena
účelu stavby z predajne potravín na reštauráciu. I. S. - primátor mesta, v záväznom stanovisku č.
XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 9.9.2003 ako príslušný orgán v zmysle § 13 ods. 3 písmena c/ zákona
SNR č.369/90 Zb. vydal v zmysle § 4 ods. 3 písmena d/ citovaného zákona záväzné stanovisko
súhlasné s navrhovanou investičnou činnosťou na stavbu „zmena užívania časti stavby predajne na
reštauráciu spojenú so stavebnými úpravami, objekt sup. č. XX/V. na sídlisku B. vo S.. na pozemku
parc. č. XXXX/XX, k.ú. S... Ďalej súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie stavebného úradu
t.j. I. S.., rozhodnutie č. XXXX/XXXX zo dňa 8.4.2004 týkajúce sa povolenia zmeny užívania časti
stavby, predajne potravín na reštauráciu na pozemku parc. č. XXXX/XX v k.ú. S.., ako aj na listinné
dôkazy týkajúce sa zmeny vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti na strane žalovaného, a to na
kúpnu zmluvu č. XXX/XXX/XXXX zo dňa 26.5.2008 ktorá bola uzavretá medzi I. S.. ako predávajúcim
a žalovaným ako kupujúcim, na základe ktorej sa žalovaný stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
- budovy súp. č. XX, postavenej na pozemku parc. C-KN č.XXXX/XX, o výmere XXXX m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria. Dňom 26.5.2008 prešli na žalovaného aj práva a povinnostivyplývajúce z platných nájomných zmlúv k uvedenej nehnuteľnosti. Žalovaný listom zo dňa 27.5.2008
zmenu vlastníckych vzťahov žalobkyni oznámil a zároveň jej dal výpoveď z nájmu nebytových priestorov
v predmetnej nehnuteľnosti. Zmluvou č. X/XXXX o nájme nebytových priestorov zo dňa 25.6.2008
uzatvorenou medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobkyňou ako nájomcom, žalovaný prenechal
žalobkyni do nájmu nebytové priestory v predmetnej nehnuteľnosti na dobu určitú, t.j. od 1.7.2008
do 30.6.2013 s tým, že následne žalobkyňa listom zo dňa 25.8.2011 dala výpoveď z nájomných
priestorov a nájomný vzťah sa skončil k 31.12.2011. Súd prvej inštancie poukázal na stanovisko
žalovaného, ktorý so žalobou nesúhlasil, tvrdil, že žalobkyňa nemala súhlas k vykonaniu stavebných
úprav nebytových priestorov, lebo I. S. pri vystavovaní písomného stanoviska vystupovalo ako orgán
samosprávy na základe zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ako aj orgán verejnej správy.
Uvedené stanovisko nebolo stanoviskom prenajímateľa. Súd prvej inštancie citoval ust. § 720, § 667
Občianskeho zákonníka, § 1 písmena a/, § 2, § 3 zákona SNR č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ďalej ust. § 4 ods. 3 písmena d/ zákona SNR č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ďalej § 117 ods. 1, § 57 ods. 1, §
85 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) a
uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že žalobkyňa užívala ako
nájomca nebytové priestory v predmetnej nehnuteľnosti vo S.., na sídlisku B. č.XX/V. a to pôvodne
na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej s prenajímateľom - V. s predchádzajúcim
súhlasom vtedajšieho vlastníka predmetnej nehnuteľnosti I. S... V priebehu trvania nájomného vzťahu
došlo k zmene vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, ktorým sa stal žalovaný, a to na základe kúpnej
zmluvy z 26.5.2008, s ktorým aj žalobkyňa ako nájomca ukončila nájomný vzťah výpoveďou zo dňa
25.8.2011, k 31.12.2011. Žalobkyňa sa v konaní domáhala zaplatenia protihodnoty toho, o čo sa
zvýšila hodnota nehnuteľnosti vykonaná jej investičnou činnosťou, pričom nárok odvodzovala z ust.
§ 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie uviedol, že nájom a podnájom nebytových
priestorov upravuje zákon SNR č.116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov s tým, že na
vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov možno podporne aplikovať
všeobecnú úpravu vyplývajúcu z ustanovení Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve. Obsahom
práva nájmu je užívanie veci podľa zmluvy. Do obsahu tohto práva nepatrí právo nájomcu vykonávať
zmeny na prenajatej veci. Nájomca nie je zásadne oprávnený zasahovať do podstaty prenajatej veci
bez súhlasu prenajímateľa, a to ani na svoje náklady. Na každú zmenu prenajatej veci sa vyžaduje
súhlas prenajímateľa (§ 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Náklady spojené so zmenou veci zásadne
zaťažujú nájomcu, a to bez ohľadu na to, či od prenajímateľa mal alebo nemal súhlas. Nájomca
má právo na úhradu týchto nákladov iba vtedy, ak zmenu veci vykonal so súhlasom prenajímateľa.
Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa nepreukázala, že by jej pôvodným vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti I. bol ako nájomcovi udelený súhlas na zmenu nebytových priestorov a rovnako ani V.,
a.s., S.. ako prenajímateľom. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, najmä článku VI. v bode 1
vyplýva, že účastníci zmluvy si dojednali, že v prípade vykonania takýchto úprav bez písomného súhlasu
prenajímateľa je prenajímateľ oprávnený uložiť, aby nájomca dal nebytové priestory do pôvodného
stavu. Žalobkyňa v konaní nepredložila súdu dôkaz obsahujúci súhlas prenajímateľa so zmenou veci a
ani pôvodného vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, a teda nepreukázala splnenie jednej z podmienok
pre vznik nároku na úhradu nákladov spojených so zmenou predmetu nájmu, a preto nebolo možné
žalobe žalobkyne vyhovieť. Z týchto dôvodov preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. Zdôraznil, že za
súhlas nemožno považovať ani záväzné stanovisko I. S.. zo dňa 9.9.2003, lebo vydané stanovisko I. S..
bolo vydané v zmysle § 4 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení. Územná samospráva má na Slovensku
dve úrovne - obec alebo mesto a vyšší územný celok.
O trovách konania strán sporu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku tak, že priznal žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia
vo výške 619,10 Eur, ktoré špecifikoval k zaplateniu, ktorých zaviazal žalobkyňu.
3. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalobkyňa. Namietala nesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie. Trvala na tom, že súhlas I. S.. s vykonávaním
stavebných úprav v nebytových priestorov, ktoré užívala na základe nájomnej zmluvy bol vydaný.
Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Uplatnila si náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré špecifikovala.
Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobkyňa nepreukázala
v konaní, aby bol udelený súhlas prenajímateľa nebytových priestorov so zmenou na prenajatom
nebytovom priestore. Prenajímateľom podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov č. XX/XXXX T. zo
dňa 16.9.2003, v znení neskorších dodatkov, bol V., a.s., G. W. XXX, S., V.: XX XXX XXX. I. S. nebolovo vzťahu k žalobkyni v postavení prenajímateľa ani podľa jednej z postupne uzatváraných nájomných
zmlúv. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok, uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
4. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016
(ďalej len Civilného sporového poriadku), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa čl. 2 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Podľa čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento
zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
Citované ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, je vyjadrením princípu okamžitej aplikability aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti so zachovaním účinkov procesných úkonov
vykonaných za účinnosti pôvodného Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30.6.2016
i vtedy, ak novšia právna úprava s týmto následkom už nepočíta (princíp justifikácie účinkov procesných
úkonov§ 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
5.KrajskýsúdvPrešoveakoodvolacísúdpríslušnýnarozhodnutieoodvolaní(§34Civilnéhosporového
poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379, § 380, § 383 Civilného sporového poriadku, s nariadením termínu verejného
vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj na internetovej stránke (§
385 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
6. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zistením skutkovým
stavom, ako aj právnym posúdením veci súdom prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.
7. K odvolaniu žalobkyne uvádza, že uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení,
nesprávneho právneho posúdenia neboli dôvodné. Súd prvej inštancie náležite posudzoval uplatnený
nárok žalobkyne vychádzajúc z osobitného právneho predpisu zákona SNR č.116/1990 Zb. o nájme
a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ako aj všeobecnej právnej úpravy
vyplývajúcej z ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 667). V sporovom konaní mala žalobkyňa
dôkaznú povinnosť na preukázanie ňou tvrdených skutočností. Nepreukázala, že jej bol udelený
súhlas prenajímateľa I... k realizácií stavebných úprav v nebytovom priestore, ktorý na základe zmluvy
o nájme nebytového priestoru užívala. Ani záväzné stanovisko vo vzťahu k zmene účelu užívania
nebytového priestoru vydaného I. S. ani vydané rozhodnutie I. S.. ako stavebného úradu, nemožno
považovať za súhlas prenajímateľa s vykonaním stavebných úprav, lebo zmluva medzi žalobkyňou ako
nájomcom a prenajímateľom V., a.s., S. č. XX/XXXX/T. z 16.9.2003 nebola uzavretá s I. S.., ale s iným
samostatným subjektom. Ani zo strany žalovaného, ktorý nadobudol nehnuteľnosť, v ktorej sa nebytový
priestor nachádzal kúpnou zmluvou z 26.5.2008 (v spise na čl. 42) nebol udelený žalobkyni súhlas s
vykonávaním stavebných úprav v nebytovom priestore.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 387
ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.8. Podľa ust. § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom
prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
Podľa ust. § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku tak, že priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnej
výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom ( §
262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.