Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/484/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215187
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814215187.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu R., zastúpeného Z. proti žalovanej
F., zastúpenej N., do 30.06.2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej F., zastúpeného
N., o žalobe o zaplatenie 1.630,80 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 303,78 Eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. januára

2015, č.k. 13C/148/2014-90, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaná a F. m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom návrh žalobcu zamietol a súčasne uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť žalovanej sumu 303,78 Eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 20.12.2014 do
zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku vzájomný návrh žalovanej zamietol.

O trovách konania vyslovil, že rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa
10.09.2007 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej typ úveru
S08 vo výške 19.690,- Sk (653,59 Eur), ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 8 mesačných splátkach
po 2.884,- Sk (95,73 Eur), pri ročnej percentuálnej miere nákladov 50 %, a konečnou výškou úveru
23.072,- Sk (765,85 Eur). Súčasťou uvedenej úverovej zmluvy na prvej strane je aj ustanovenie, podľa

ktorého spoločnosť a klient podpisom tejto Úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru I, čiže Zmluvu o RU I., a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 Úverových podmienok navrhovateľa. Na základe takto
uzatvorenej Zmluvy o RU I vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového
úveru I prostredníctvom Úverovej karty za podmienok stanovených v hlave 8, 9, 10 a 11 Úverových
podmienok navrhovateľa. Zároveň spoločnosť a klient podpisom tejto Úverovej zmluvy súčasne
uzatvárajúzmluvuoposkytnutírevolvingovéhoúveruII,čižeZmluvuoRUII.,atosúverovýmrámcomas

pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 13 Úverových podmienok navrhovateľa
Na základe takto uzatvorenej Zmluvy o RU II vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového
úveru II prostredníctvom Kreditnej karty za podmienok stanovených v hlave 13
Úverových podmienok navrhovateľa. Zo splátkového kalendára zmluvy, ktorý je pripojený k úverovej
zmluve, mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaná, počnúc dňom 23.05.2008, vybrala až do
28.05.2013 celkom sumu 2.969,86 Eur v zmysle zmluvy o revolvingovom úvere

č. XXXXXXXXXX. Žalovaná z titulu poskytnutého úveru zaplatila žalobcovi do dňa 28.05.2013 sumu
3.273,64 Eur. Listom zo dňa 28.05.2013 žalobca vyhlásil splatnosť celého úveru a vyzval žalovanú
k úhrade dlžnej čiastky v sume 1.690,45 Eur. Súd prvej inštancie ustálil, že právny vzťah, založenýúverovou zmluvou zo dňa 10.09.2007 č. XXXXXXXXXX, ktorá zároveň mala byť aj zmluvou
o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, je potrebné posudzovať ako vzťah
spotrebiteľský. Následne, vychádzajúc z ustanovení Občianskeho zákonníka, zákona o

spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy a smernice Rady (ES) č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách považoval dojednaný revolvingový úver za neplatný právny úkon, vzhľadom na skutočnosť,
že tento záväzkový vzťah nebol dostatočne individualizovaný, pretože obsah zmluvy o revolvingovom
úvere nebol súčasťou osobitnej písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. S prihliadnutím na spôsob

uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere podľa predtlačeného zmluvného formulára, ktorý je súčasťou
úverovej zmluvy, kde v dolnej časti tejto predtlače je drobným, ťažko čitateľným písmom uvedený text, že
zmluvné strany uzatvárajú súčasne aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s úverovým rámcom s
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 ÚZP. Súd prvej inštancie
považoval uvedený spôsob uzavretia zmluvy za nekalú praktiku (neprijateľnú zmluvnú podmienku) zo
strany dodávateľa (žalobcu) a vzhľadom na nedostatok vôle žalovanej ako spotrebiteľa vstúpiť

aj do iného zmluvného vzťahu so žalobcom ako je úverová zmluva, nepovažoval právny úkon
(zmluvu o revolvingovom úvere) za platný. Poukázal na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej
vôle žalovanej spätý so skutočnosťou, či žalovaná vôbec mala reálnu možnosť sa oboznámiť so znením
ÚZPaajkebymala,tietosúrozsiahlesmnožstvomodbornejprávnejterminológie.Zuvedenýchdôvodov
súd zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru považoval za neplatnú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

2. Žalovaná sa vzájomnou žalobou domáhala od žalobcu zaplatenia sumy 303,78 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 303,78 Eur od 03.04.2014 do
zaplatenia a trov konania, ktorý nárok odôvodnila tým, že v rámci úverovej zmluvy č.

XXXXXXXXXX zo dňa 10.09.2007 došlo zo strany žalobcu bez ohľadu na vôľu žalovanej k
snahe platne uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere I. a II. Predmetnú zmluvu o
revolvingovom úvere I. a II. považovala žalovaná za absolútne neplatnú. Zo splátkového kalendára,
predloženého žalobcom, vyplýva, že poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 2.969,86
Eur a žalovaná žalobcovi vrátila sumu 3.273,64 Eur, preto sa žalovaná domáhala od žalobcu zaplatenia

sumy 303,78 Eur s úrokom z omeškania. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že keďže je zmluva o
revolvingovom úvere, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobcom a žalovanou dňa 10.09.2007, neplatná,
sú si účastníci predmetnej neplatnej zmluvy vrátiť všetko, čo na základe nej dostali. Ak žalobca poskytol
žalovanej finančné prostriedky vo výške 2.969,86 Eur a žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 3.273,64
Eur, z uvedeného vyplýva, že sa žalobca na úkor žalovanej bezdôvodne obohatil o sumu 303,78 Eur,

preto vzájomnú žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 303,78 Eur považoval čo do istiny
za dôvodnú. Žalovaná si uplatnila voči žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
303,78 Eur od 03.04.2014 do zaplatenia, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy malo dôjsť zo strany
žalobcu k poslednému bezdôvodnému obohateniu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca sa
dostal do omeškania s vrátením bezdôvodného obohatenia odo dňa nasledujúceho po dni, kedy sa

dozvedel, že žalovaná žiada vrátiť bezdôvodné obohatenie, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, čo mu
bola doručená vzájomná žaloba dňa 19.12.2014, teda od 20.12.2014 v zákonnej výške 5,05 % ročne.
Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie vzájomnej žalobe žalovanej vyhovel v časti o
zaplatenie 303,78 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 303,78 Eur od 20.12.2014
do zaplatenia a v ostatnej časti uplatneného úroku z omeškania ako nedôvodnú zamietol. Právne svoje

rozhodnutie odôvodnil ust. § 1, § 2 písm. a), b), § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 879j, §
451 ods. 1, ods. 2, § 457 Občianskeho zákonníka, o trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie. Uplatnil
odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d), písm. f), písm. a) v spojitosti s § 221 ods.
1 písm. h) a f), písm. b), písm. e) O.s.p. Uviedol, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o
úvere č. XXXXXXXXXX dňa 10.09.2007, súčasťou ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru č.

XXXXXXXXXX, ktorá zmluva nadobudla platnosť dňom podpisu úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX,
ale účinnosť až po aktivácii karty zo strany žalovanej. Vyjadril presvedčenie, že pri podpise
uvedenej zmluvy nebolo voči žalovanej vyvíjané žiadne násilie, ani nepriamy nátlak na jej psychiku,
preto požiadavka platnosti právneho úkonu - existencie vôle bola v tomto prípade naplnená, čo dokazujeaj skutočnosť, že žalovaná si sama aktivovala kartu, čerpala úver a čerpaný úver aj splácala. Vyjadroval
sa k neplatnosti právnych úkonov v teoretickej rovine v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (právny
úkon je neplatný, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa

prieči dobrým mravom). Zdôraznil, že príslušný súd nemožno chápať ako „advokáta“ toho - ktorého
spotrebiteľa. Považoval za zrejmé, že žalovaná podpisovala príslušnú úverovú zmluvu a uzatvárala
tak predmetný úverový vzťah so žalobcom v rozhodnom období ako
osoba plne spôsobilá na právne úkony, zmluvu podpisovala dobrovoľne, nikto ju k tomuto podpisu
nenútil, to znamená, plne si uvedomovala záväzky voči žalobcovi v zmysle úverovej zmluvy. Ďalej sa

vyjadroval k neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v teoretickej
rovine. Uviedol, že rozsah, množstvo právnej terminológie alebo písmo v dotknutej úverovej zmluve a
úverových zmluvných podmienkach, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, v danom prípade nemôže
mať za následok neplatnosť právneho úkonu s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
nakoľko text, týkajúci sa dojednania o revolvingu, je písaný takou veľkosťou písma, ktorá umožňuje zistiť
obsah dojednaní, s ktorými žalovaná prejavila súhlas podpísaním úverovej zmluvy. V čase uzavretia

predmetnej revolvingovej zmluvy žiaden právny predpis neurčoval formu zmluvy, na základe ktorej
záväzkový vzťah vznikal, resp. nestanovoval veľkosť písma, akou mala byť zmluva napísaná. Vzniesol
námietku premlčania nároku žalovanej v zmysle § 103 a § 107 Občianskeho zákonníka a dôvodil,
že žalovaná ho nikdy nevyzvala na zaplatenie bezdôvodného obohatenia písomnou formou v súlade
s úverovými podmienkami, ani sa s ním nekontaktovala pred podaním žaloby na súd. Považuje

za premlčané splátky od dátumu ich plnenia odo dňa 17.06.2008 do 18.11.2011, nakoľko žalovaná
začala čerpať revolvingový úver 23.05.2008, karta bola aktívna od 16.05.2008, objektívna premlčacia
lehota (správne doba) začala plynúť od okamihu, kedy bola zmluva platná, nakoľko platnosť bola skôr,
a to podpisom zmluvy o úvere dňom 10.09.2007. Poučil odvolací súd, že objektívna premlčacia lehota
(správne doba) nemôže byť dlhšia ako subjektívna a na základe týchto tvrdení považuje nárok žalovanej

za premlčaný. Žalovaná nepreukázala, že by išlo o 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu.

4. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého
stupňa v celom rozsahu potvrdiť ako dôvodný a správny a zaviazať žalobcu na náhradu
trov odvolacieho konania. Uviedla, že zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné podriadiť režimu

zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Pre absenciu
individualizácie zmluvy o revolvingovom úvere v smere náležitostí požadovaných v zmysle ust. § 4
ods. 2, 3 citovaného zákona, a tým súvisiacim nedostatkom jej písomnej formy predpísanej zákonom,
k uzatvoreniu platnej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovanou
nedošlo. Žalobca v konaní nepredložil žiadnu listinu, na základe ktorej by došlo k platnému uzatvoreniu

zmluvy o revolvingovom úvere, a preto je zmluva podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v rozsahu
týkajúcom sa vôle a prejavu vôle neplatná. Žalobca v postavení dodávateľa vnútil žalovanej ako
spotrebiteľovi iný úkon, než iba ten, ktorý bol v čase podpisu zmluvy vo sfére jej záujmu, keď žalovaná
súčasne so zmluvou o úvere podpísala časť textu, ktorá je vytlačená v dolnej časti zmluvy drobným,
voľným okom takmer nečitateľným písmom, ktorý nemožno prečítať ani za pomoci lupy, čo robí tento

text absolútne nezrozumiteľným a nečitateľným, čo považuje za zavádzanie spotrebiteľa. Jej primárnym
záujmom bolo uzatvorenie úverovej zmluvy na kúpu tovaru, pričom nevedela, že uzatvára aj iný zmluvný
vzťah o revolvingovom úvere, preto sa jedná o nedostatok vôle konajúcej osoby vstúpiť do zmluvného
vzťahu so žalobcom. Tento absolútne neplatný právny úkon nemožno dodatočne schváliť,
ani konvalidovať.

5. Vedľajší účastník na strane žalovanej sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadril. Podaním,
doručeným súdu 21.07.2016, sa domáhal, aby s ním súd ďalej konal ako s osobitným subjektom podľa
§ 95 CSP.

6. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015
Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol stranami sporu spochybnený vo výroku, ktorým bola vo zvyšku
vzájomná žaloba žalovanej zamietnutá. V tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol
právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom v napadnutej časti
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie,
uvedenými v odôvodnení jeho rozsudku, vo výroku, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá a vo výroku,

ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 303,78 Eur s príslušenstvom, na ktoré
odôvodnenie v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Na zdôraznenie správnosti dôvodov rozsudku súdu
prvej inštancie v napadnutej časti odvolací súd dodáva nasledovné:

9. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d), O.s.p. (účinného do

30.06.2016), v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. f) CSP a dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

10. Podstata odvolacieho dôvodu podľa citovaných zákonných ustanovení spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je,
že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené,

prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov.
Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za
skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 191 CSP (§ 132 O.s.p). Podľa

citovaných zákonných ustanovení hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť
súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol

rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov
odporuje citovaným zákonným ustanoveniam. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok
činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako
k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani
polemizovať s jeho skutkovými závermi.

11. V preskúmavanej veci mal odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za
preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol
žalovanej ako dlžníčke spotrebiteľský úver. Neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy boli i úverové
zmluvné podmienky žalobcu a žalovaná svojím podpisom potvrdila, že je s nimi oboznámená, že

sú jej zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaná. Rovnako
tak, vychádzajúc z obsahu predmetnej úverovej zmluvy, žalovaná podľa predtlače, nachádzajúcej sa
v predposlednom poslednom odseku zmluvy, zároveň uzatvorila so žalobcom zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru I., čiže zmluvu o RU I., a to s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške dohodnutej v hlave 8 a 9 Úverových podmienok žalobcu s tým, že na základe tejto

zmluvy žalovanej vzniká právo na poskytnutie revolvingového úveru I. prostredníctvom Úverovej karty za
podmienok 8, 9, 10 a 11 Úverových podmienok žalobcu. V poslednom odseku zmluvy súčasne žalobca
so žalovanou uzatvorili zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II., čiže zmluvu
RU II. s úverovým rámcom a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v
hlave 13 Úverových podmienok žalobcu s tým, že na základe tejto zmluvy vzniká žalovanej právo na

poskytnutie revolvingového úveru II. prostredníctvom Kreditnej karty za podmienok stanovených v hlave
13 Úverových podmienok žalobcu.

12. Žalobca v tomto konaní uplatnený nárok nevyvodzuje zo samotnej úverovej zmluvy, ale práve zo
zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere.

13. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že ustanovenie, podľa ktorého účastníci zmluvného
vzťahu zo zmluvy o úvere zároveň uzatvorili zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, nie je platným
uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere, pretože jednoznačne a zrozumiteľne neobsahuje
podstatné náležitosti takejto zmluvy v zmysle vtedy platného zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch, keď vo svojej podstate v súvislosti s odkazom na úverové podmienky je len
spotrebiteľovým súhlasom s úverom, no nie zmluvou, keďže neobsahuje ani konkrétnu výšku úveru,
nakoľko podľa hlavy 8 si účastníci dohodli úverový rámec 15.000,- Sk, no už pri aktivácii úverovej karty je
klient oprávnený rozhodnúť o zvýšení úverového rámca, pretože už pri podpise úverovej zmluvy prejavilzáujem o zvýšenie úverového rámca. Zakomponovanie tohto ustanovenia do inej zmluvy (úverovej
zmluvy) je neprijateľnou podmienkou takejto zmluvy, pretože je nerovnovážne v právach
a povinnostiach zmluvných strán a jednoznačne v neprospech spotrebiteľa a nedôvodne

zvýhodňuje žalobcu v tom, že tento si pre budúcnosť zabezpečuje možnosť zisku jednoduchým úkonom
spotrebiteľa (telefonickou aktiváciou karty) bez toho, aby už spotrebiteľa zrozumiteľne a jednoznačne
oboznámil so všetkými podmienkami úveru, výškou splátok a ďalšími povinnosťami v súvislosti s
nákladmi a splácaním úveru.

14. Takto dohodnuté ustanovenia „zmluva o poskytnutí revolvingového úveru I“„ zmluva o poskytnutí
revolvingového úveru II“ sú neprijateľné aj v nadväznosti na množstvo úverových podmienok, na ktoré
odkazujú, a s ktorými sa bežný spotrebiteľ pri uzatvorení zmluvy o úvere nemá možnosť dôsledne
pri podpise zmluvy oboznámiť, vzhľadom na ich rozsah, množstvo skratiek (VIČ, RÚ, ÚZ, ÚP, ÚK)
a neprimerane drobné písmo. Posudzovaná zmluva teda i podľa názoru odvolacieho súdu svojím
rozsahom, štruktúrou, ako i voľbou písma je štandardnou adhéznou zmluvou, pre ktorú je typický dlhý

neprehľadný text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom s odkazom na úverové zmluvné
podmienky tvoriace jej neoddeliteľnú súčasť v rozsahu 3 strán, obdobne napísané nečitateľným
písmom bez zrejmého zvýraznenia jednotlivých častí, vrátane zmluvných podmienok týkajúcich sa
revolvingových úverov.

15. S ohľadom k predostrenému spôsobu vyhotovenia zmluvy a jej štylizácie je preto dôvodný záver,
že žalovaná v postavení priemerného spotrebiteľa ani nemohla vedieť, že spolu s úverovou zmluvou
uzatvára i ďalšie záväzkové vzťahy so žalobcom, a to zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru
I. a zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II. Žalobcom predkladané úvahy o platnosti uvedených
zmlúv, o ich riadnom písomnom vyhotovení, o hodnotení prejavu vôle žalovanej, o neexistencii

nerovnováhy v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech žalovanej a pod., preto
odvolací súd považoval za nenáležité, keď naopak je potrebné vychádzať z toho, že určitosť
písomného prejavu je objektívna kategória a prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti ani
medzi účastníkmi právneho vzťahu, ani u osôb nezúčastnených na ich zmluvnom vzťahu.

16. Z týchto dôvodov žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (účinného
do 30.06.2016), v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. f), CSP, nebol daný.

17. Pokiaľ žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. a tvrdil, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací dôvod podľa § 205

ods. 2 písm. f) O.s.p. a tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojitosti s §
221 ods. 1 písm. h) a f) a tvrdil, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p.

a tvrdil, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, odvolací súd môže len konštatovať, že odvolateľ síce uvedené odvolacie
dôvody uplatnil, žiadnym spôsobom ich však nekonkretizoval a z obsahu jeho odvolania odvolací súd
nezistil, v čom videl dôvodnosť uplatnených týchto odvolacích dôvodov.

18. K námietke premlčania, vznesenej žalobcom v zmysle § 103 a § 107 Občianskeho zákonníka,
odvolací súd udáva, že námietka premlčania nebola vznesená dôvodne, nakoľko z obsahu spisu
bez akýchkoľvek pochybností (z podacieho hárku EPH XXXXXXXXX, predloženým žalobcom v tomto
súdnom konaní o platbách žalovanej) vyplýva, že žalovaná sumu 303,78 Eur , ktorej zaplatenia
sa titulom bezdôvodného obohatenia vzájomnou žalobou od žalobcu domáha, zaplatila žalobcovi od

20.02.2013 do 20.05.2013. Pokiaľ žalovaná svoju vzájomnú žalobu podala na súd dňa 16.12.2014,
urobila tak včas, k márnemu uplynutiu premlčacej doby nedošlo a námietka premlčania nebola žalobcom
vznesená dôvodne.

19. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej časti

potvrdil.20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaná a F. (do 30.06.2016 vedľajší účastník na strane žalovanej) majú
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

21. Pokiaľ F., so sídlom v C. prostredníctvom svojho zástupcu podaním zo dňa 20.07.2016 navrhlo, aby
odvolací súd s ním v predmetnej veci od 01.07.2016 konal ako s osobitným procesným subjektom podľa
§ 95 ods. 1 CSP, odvolací súd konštatuje, že neboli splnené predpoklady pre procesný postup súdu v
zmyslecitovanéhozákonnéhoustanovenia,nakoľkoabsentovalsúhlasžalovanejspribratímuvedeného

občianskeho združenia do konania ako osobitného subjektu.

22. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).