Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, January 21, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13Er/396/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207793
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615207793.1

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora Mgr. Jana
Virličová., Exekútorský úrad Bratislava, Vajnorská 100/A, 831 04, EX 9400/15 na návrh oprávneného
Poštová Banka, a.s. Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31340890 v zastúpení JUDr. veronikou
Kubrikovou PhD. advokátka, martinčekova 13, Bratislava proti povinnému A. C., Y.. XX.X.XXXX, E. XXX
o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie 759,66,-

EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.4.2015 bola na tunajší súd doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pre vymoženie 759,66 EUR s príslušenstvom na základe návrhu oprávneného a
exekučného titulu Rozhodcovského rozsudku sp. zn.: PC-A/0513/0331 zo dňa 19.3.2014.

Zo Zmluvy o úvere č. 4208049507 zo dňa 4.12.2007 , bolo zistené, že povinnému boli poskytnuté
zo strany oprávneného Poštová banka a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava finančné
prostriedky vo výške 995,98- eur ( 30 000 Sk), pričom mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 31
eur ( 934 Sk), počet splátok bol dohodnutý na 60, RPMN bola uvedená vo výške 25,57 % p.a., celková
suma pôžičky bola uvedená vo výške 1701,28 ,- eur ( 51 244,36 Sk).

Podľa § 243d ods. 1, veta prvá zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,
ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom
2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona.
Podľa § 243d ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti na exekučné
konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného

v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015 sa použijú predpisy účinné do 31.decembra 2014.
Podľa § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí

exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa

podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zoznamerozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd

dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie
poverenia zamietne.

Podľa článku 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS na účely tejto smernice:
a) nekalé podmienky znamenaj zmluvné podmienky definované v článku 3;

b) spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná
s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu
c) predajca alebo dodávateľov znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcichtejtosmernicikonáscieľomvzťahujúcimsakjehoobchodom,podnikaniualebopovolaniu
bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa článku 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou

zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Prílohaobsahujeindikatívnyanevyčerpávajúcizoznampodmienok,ktorésamôžupovažovaťzanekalé.
Podľa článku 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok.

Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok. V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods.
2, 3 Exekučného poriadku, súd ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma, či žiadosť
o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom.
Exekučný titul v danej veci bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. 4208049507 uzatvorenej medzi
navrhovateľom Poštová banka a.s. a povinným, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle vyššie

citovanej smernice, a to podľa článku 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS.
Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah Poštová banka a.s., Dvořákovo nábrežie 4,
Bratislava a povinným, ktorý vznikol na základe Zmluvy o úvere č. 4208049507 zo dňa 4.12.2007 je
vzťahom spotrebiteľským aj podľa ust. § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka.
Súčasne povinný s oprávneným uzavrel Rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola uzatvorená toho istého dňa

ako Zmluva o úvere t.j. 4.12.2007 taktiež na vopred pripravenej predtlači a túto rozhodcovskú zmluvu
súd považuje za neplatnú. Ustanovenie bodu 10 Rozhodcovskej zmluvy síce dáva možnosť riešenia
sporov alternatívne (všeobecnými súdmi alebo rozhodcovskými súdmi), je namieste konštatovať, že
žalobcom je vždy oprávnený, a ten si vždy zvolí rozhodcovský súd. Povinný teda nemá možnosť vyjadriť
sa k jeho rozhodnutiu a ani ho namietať. Žiadna dohoda tu neexistuje. Takéto neprijateľné podmienky

sú zo zákona neplatné a súd je povinný na nich prihliadať z úradnej moci. Rozhodcovskú doložku tejto
dohody považuje súd za neprijateľnú v zmysle vyššie uvedených ustanovení.
Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS má považovať
za kogentné ustanovenie (napr. bod 51 rozsudku Asturcom) a ochranu na dosiahnutie jeho účinku
treba považovať za ochranu na úrovni vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia

C-76/10), teda pravidiel, na ktorých štát musí bezvýhradne trvať.
Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie "politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany
spotrebiteľa".
Na posúdenie skutočností, či plnenie z exekučného titulu neodporuje dobrým mravom alebo či
nejde o právom nedovolené plnenie podrobil súd ex offo kontrole rozhodcovskú doložku. Posúdenie

rozhodcovskej doložky je pritom v súlade so zásadou hospodárnosti konania, pretože bez platnej
rozhodcovskej doložky nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovskýrozsudok.Zobsahuspisuvyplýva,žezmluvnédojednaniavrozhodcovskejzmluve,určujú
že sa všetky spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce z predmetnejzmluvy a v súvislosti s ňou, porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené v súdnom
konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej zmluvy. Výber jednej
z alternatív spočíva na žalobcovi. Spory zo zmluvy rozhodnuté s konečnou platnosťou v písomnom

rozhodcovskom konaní pred jedným z konkrétne uvedených rozhodcov.
Súd na základe uvedených skutočností zastáva názor, že rozhodcovská doložka predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka. Pri výklade
obsahu spotrebiteľských zmlúv sa pritom vychádza z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší
(ustanovenie § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka).

Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby všetky spory vzniknuté v
budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským orgánom. Takéto
dojednanie je v rozpore s Ústavou garantovaných práv na súdnu ochranu zaručených čl. 46 ods.1 a
nasl. Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Neprijateľnou podmienkou je taktiež rozhodcovská doložka, ktorá núti spotrebiteľa podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu, ak takéto konanie inicioval dodávateľ. Inak by spotrebiteľ musel podať návrh
na všeobecnom súde, aby zabránil rozhodcovskému konaniu. V danom prípade nemal povinný ako
spotrebiteľ ani možnosť výberu rozhodcovského súdu, pretože rozhodcovia boli presne stanovení v
rozhodcovskej doložke.
Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka vychádza z článku 3 smernice Rady 93/13/EHS o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa považujú
za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku smernice aj podmienka upravená
v písm. q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou. Súd považuje zmluvnú podmienku upravenú vo všeobecných
obchodných podmienkach, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, za podmienku ktorá bráni tomu,
aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.
Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle
citovanej smernice neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti,

a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby
mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť
podstatným spôsobom obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť. Povaha zmluvy je teda
adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky
bol dodávateľom vopred pripravený.

Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so
sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy
neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným
právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne
presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na

právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda
o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie
výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie
vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych
noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany,

aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné
ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou
smernicou. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského nálezu vyplýva absolútne opomenul
aplikovanie európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodca veľmi starostlivo posúdil
postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu

slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval.

Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský nález rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú
súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú v súlade s citovanou smernicou, súd v konečnom
dôsledku nemal inú možnosť ako zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon

exekúcie.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretož nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.