Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sdo/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200920
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:4013200920.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: F. P., bytom N. XX, N., proti odporcovi:
Okresný úrad Nové Zámky, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Podzámska 25, Nové Zámky,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. OPÚ-26/13/5463/AF zo dňa 24. júna 2013 a
rozhodnutia č. ObPÚ-26-13/5496/AF zo dňa 26. júna 2013, konajúc o dovolaní navrhovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sp/39/2013-57 zo dňa 8. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 23Sp/39/2013-57 zo dňa 08.12.2014 potvrdil rozhodnutie odporcu
č.OPÚ-26/13/5463/AFzodňa24.06.2013ač.ObPÚ-26-13/5496/AFzodňa26.06.2013.Navrhovateľovi

právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Navrhovateľ proti uvedenému rozsudku Krajského súdu v Nitre podal dňa 4. marca 2016 dovolanie,
v ktorom zrozumiteľne nešpecifikoval, čoho sa domáha.

3. Predmetným rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č. k. 23Sp/39/2013-57 zo dňa 08.12.2014 bolo

právoplatne ukončené súdne konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu podľa piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej správne súdnictvo. Rozsudok krajského súdu nadobudol
právoplatnosť dňa 05.03.2015.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal dovolanie navrhovateľa a dospel k záveru, že konanie
o ňom treba zastaviť.

5. Pre riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa primerane
použijú ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona; opravný prostriedok je v konaní podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku prípustný len vtedy, ak je to v tejto časti ustanovené (§ 246c ods.
1, prvá a druhá veta O.s.p.).

6. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. (§
236 ods. 1 O.s.p.).

7. Podľa § 250s veta tretia O.s.p. obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné.

8. Podľa § 243e ods. 1 O.s.p., ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania,

osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránenýchzáujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

9. Dovolanie a mimoriadne dovolanie sú mimoriadnymi opravnými prostriedkami podľa tretej a
štvrtej hlavy, štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy
Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo vyplýva, že v konaní podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku, opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu nie je
prípustný, teda vychádzajúc zo znenia právnej normy upravujúcej prípustnosť opravného prostriedku

proti rozhodnutiu správneho súdu je zrejmé, že proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v správnom
súdnictve nie je prípustný tak riadny ako aj mimoriadny opravný prostriedok a súčasne zo žiadneho
ustanovenia piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo nevyplýva
prípustnosť dovolania resp. mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu súdu v správnom súdnictve.
Z uvedeného plynie záver, že najvyšší súd v správnom súdnictve nie je dovolacím súdom a teda
ako súd dovolací nemá právomoc konať. S poukazom na uvedené dôvody neprípustnosť dovolania i

mimoriadneho dovolania je prekážkou ďalšieho konania v danej veci pred najvyšším súdom.

10. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 104 ods. 1 v spojení s § 246c
O.s.p. konanie vo veci zastavil, keďže nemal právomoc konať vo veci samej.

11. Pre úplnosť najvyšší súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.
februára 2010, číslo II. ÚS 65/2010 k prípustnosti dovolania v správnom súdnictve.

12. V odôvodnení uznesenia sa zaoberal aj nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 283/07, ktorým bol na určitý čas vyjadrený opačný právny názor na prípustnosť dovolania.

13.Ústavnýsúdnálezomsp.zn.IV.ÚS283/07zrušiluznesenienajvyššiehosúduoodmietnutídovolania
dôvodiac, že tzv. zmätočné dovolacie dôvody sa vzťahujú aj na súdne rozhodnutia vydané podľa V.
časti Občianskeho súdneho poriadku. Argumentácia IV. senátu ústavného súdu bola založená na texte
záhlavia ustanovenia § 237 O.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sú naplnené zmätočné dôvody.

14. Týmto nálezom ústavný súd nepochybne autoritatívne dal na vedomie nielen konkrétnemu
sťažovateľovivovecisp.zn.IV.ÚS283/07,žejehosťažnosťbolaúspešná,alezároveň(prostredníctvom
internetu) tým oznamoval aj eventuálnym sťažovateľom, že do budúcna môžu podať dovolanie zo

zmätočných dôvodov proti rozhodnutiu správneho súdu v prípade, ak sa tieto budú kryť s dôvodmi
ústavnoprávnymi. Zároveň tým aj najvyššiemu súdu naznačil, aby zmenil koncepciu prípustnosti
dovolania v správnych veciach.

15.Ústavnýsúdvuznesení zo16.februára2010,čísloII.ÚS65/2010,aleuviedol,žeotázkaprípustnosti

dovolania v správnom súdnictve mala byť pôvodne predmetom konania o zjednotení právnych názorov.
Z rozpravy pléna ústavného súdu však vyplynulo, že citovaný nález ústavného súdu bol ojedinelým, v
inak konštantnej judikatúre ústavného súdu akceptujúcej neprípustnosť dovolania v správnych veciach,
a preto nie je nevyhnutné využiť procedúru zjednocovania právnych názorov. Napokon aj štvrtý senát
akceptoval uvedený právny názor v náleze sp. zn. IV. ÚS 208/08 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 274/09.

16. Ústavný súd Slovenskej republiky v doterajšej judikatúre vyslovil právny záver, podľa ktorého „niet
žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné“ (II. ÚS
87/09, IV. ÚS 208/08).

17. Ústavný súd taktiež vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho konania z dôvodu neprípustnosti
dovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti s poukazom na to, že: „v civilnom dovolacom
konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť
rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo prerokúvaný
od začiatku na všeobecnom súde, oproti tomu je správne súdnictvo preskúmavaním zákonnosti

rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Už správne súdnictvo je
kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovažoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej
správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne súdnictvo
nemusíbyťzjednocovanéprostredníctvomdovolania,pretožedruhostupňovérozhodovanienajvyššiehosúdu v správnom súdnictve už túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, že správne a
civilné súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe“ (IV. ÚS
208/08).

18. Podanie dovolania v správnom súdnictve preto ani s poukazom na uznesenie IV. ÚS 283/07
neprichádza do úvahy.

19. V dôsledku tohto právneho názoru ústavného súdu nedošlo k zmene v rozhodovacej činnosti

najvyššieho súdu, a preto bolo konanie vo veci zastavené pre nedostatok podmienok konania.

20. O náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s
§ 246c O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo
zastavené a u žiadneho z účastníkov nezistil zákonný nárok na ich náhradu.

21. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako to je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

22. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 5:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od

1. mája 2011).

23. V tejto veci postupoval podľa ustanovení O.s.p. s poukazom na § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok, (ďalej len „SSP“) keďže v tomto prípade - veci ide o konanie podľa tretej hlavy
piatej časti O.s.p., ktoré bolo začaté pred 1. júlom 2016. Na záver senát dodáva, že ani pri aplikácii SSP,

by rozhodnunie nebolo pre dovolateľa priaznivejšie s poukazom na ustanovenie § 25 SSP v spojení s
§ 99 písm. b) SSP, keďže dovolanie je v civilnom sporovom poriadku upravené až v štvrtej časti, ktorá
sa na konanie pred správnym súdom nepoužije.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.