Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 14, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4T/78/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116010885
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Korbeľová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6116010885.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Korbeľovej a prísediacich

Ing. Eleonóry Rafajovej a Magdalény Haškovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. 11. 2016 v
Banskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Y.. H. Š. M. E. R. X. C. , nar. XX. XX. XXXX U. F. F.,
trvale bytom F. F., C. XX, prechodne bytom F. F., T. Z. XX,

j e v i n n ý , ž e

dňa 10. 11. 2008 v ranných hodinách v čase okolo 07.40 h v Banskej Bystrici na triede SNP pri materskej
škole pristavil maloletého I..Ť.., W.. XX. XX. XXXX, ktorého sa opýtal, či má pri sebe peniaze, na čo mu
on odpovedal, že nemá a následne ho pod hrozbou násilia so slovami „neklam, lebo ťa zbijem, aj tak
u teba peniaze nájdem a potom ťa zbijem“ vyzval na vydanie peňazí, na čo sa maloletý I..Ť.. zľakol a
povedal mu, že dobre, že mu dá tisícku a bude pokoj a odovzdal mu bankovku v nominálnej hodnote

1.000 Sk ( 33,19 €), čím vznikla Ľ. Ť., W.. XX. XX. XXXX škoda vo výške 33,19 € (1.000,- Sk),

t e d a

proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký čin spáchal
na chránenej osobe

č í m s p á c h a l

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 117 ods. 1, 2 Tr. zák., § 38 ods.2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j),
l) Tr. zák., § 42 ods.1 Tr. zák., § 118 ods. 1 Tr. zák., § 46 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 6 ( šesť ) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody sa z a r a ď u j e do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa u obžalovaného z r u š u j e výrok o treste z trestného rozkazu Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa 21. 03. 2013, právoplatný dňa 07. 05. 2013, ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej

došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods.1 Tr. por. sa u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Ľ. Ť., W..
XX. XX. XXXX, F. Y.Ô. Č.. XX, okres F. F. škodu vo výške 33,19 €.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 05. 10. 2016 bola súdu doručená obžaloba Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici sp. zn. 1 Pv

522/15/6601 -28 zo dňa 03. 10. 2016 na H. Š., W.. XX. XX. XXXX ( v čase skutku ešte mladistvého),
pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona a to na tom skutkovom základe,
ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. 11. 2016 na základe vyhlásenia obžalovaného H. Š. o

nepopreníspáchaniaskutku,kladenémumuzavinuobžalobou,predsedasenátuzasúhlasuprokurátora
Okresnej prokuratúry Banská Bystrica a poškodených, podľa § 257 ods. 8 Tr. por. jeho vyhlásenie prijal a
vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný nepoprel spáchanie skutku nevykoná a vykoná
len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Za súhlasu prokurátora a obžalovaného sa na hlavnom pojednávaní čítali listinné dôkazy a to správy
a posudky na obžalovaného čl. 136 - 143, lustrácie súdu na čl. 157 - 162, bol oboznámený obsah
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3T/44/2015 a 1T/35/2011, pričom zo strany obžalovaného po ich prečítaní
námietky neboli, k listinným dôkazom sa nevyjadril.

Zločinu lúpeže sa podľa§ 188 ods. 1 Tr. zák. dopustí ten, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu
bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci.

Podľa § 188 ods. 2 písm. d) Tr. zák., odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

V zmysle § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. je sa za chránenú osobu považuje dieťa, ktorým sa podľa § 127
ods. 1 Tr. zák. rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 ods.10 Tr. por. súd je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom

nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie. Dôkazy obstaráva z
úradnej povinnosti, pričom právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Súd je ďalej povinný v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Keďže súd u obžalovaného nezistil žiadnu okolnosť vylučujúcu jeho trestnú zodpovednosť a sám
obžalovaný nepoprel spáchanie skutku, tento oľutoval, zaviazal sa škodu poškodenému uhradiť, súd ho
uznal vinným v zmysle obžaloby v celom rozsahu.

Zo zákonom stanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu

spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.
Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký
druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom tento zákon v osobitnej
časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súdprihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Vzásadeplatí,žepáchateľovimožnouložiťlentakýdruhtrestualenvtakejvýmere,akojetoustanovené
v Trestnom zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia
slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

Keďže sa v danom prípade sa jednalo o mladistvého páchateľa, bolo potrebné pri rozhodovaní o treste
aplikovať ustanovenie § 117 Tr. zák., v ktorom ods. 1 sa hovorí o tom, že trestné sadzby odňatia slobody
ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby
nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky. Takto upravená
trestná sadzba u obžalovaného by predstavovala 2 roky až 6 rokov.

Dôležitým ustanovením pritom je ustanovenie § 117 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého nepodmienečný trest
odňatia slobody môže súd mladistvému uložiť len za podmienky, že by vzhľadom na okolnosti prípadu,
osobu mladistvého alebo vzhľadom na predtým uložené opatrenia uloženie iného trestu zjavne neviedlo
k dosiahnutiu účelu trestu podľa tohto zákona.

Toto zákonné ustanovenie teda hovorí o tom, že nepodmienečný trest odňatia slobody možno
mladistvému uložiť iba za splnenia zákonom ustanovených podmienok. Musí ísť o výnimočné prípady,
keď po zhodnotení subjektívnych a objektívnych okolností, vrátane neúčinnosti predchádzajúcich
opatrení, uloženie iného trestu nemôže splniť účel zákona a nepodmienečný trest odňatia slobody je

v systéme uvedených opatrení posledným prostriedkom potrestania mladistvého. V tomto prípade súd
výnimočné okolnosti u ml. obžalovaného H. Š. mal za preukázané a to s poukazom na jeho následný
život, keď po skutku prejednávaného v tomto konaní, sa opakovane dopustil násilnej trestnej činnosti,
za ktorú bol odsúdený. Naposledy bol odsúdený ( za majetkovú trestnú činnosť) trestným rozkazom
OkresnéhosúduBanskáBystricazodňa28.07.2015sp.zn.XT/XX/XXXXnapodmienečnýtrestodňatia

slobody v trvaní 8 mesiacov so stanovením skúšobnej doby na 1 rok 6 mesiacov, do 11. 02. 2017.

Nakoľko v tomto prípade súd odsudzoval obžalovaného ako páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal
skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin podľa §
42 ods. 1 Tr. zák., bolo potrebné mu uložiť súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu a

spolu s uložením súhrnného trestu súd zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa 21. 03. 2013, právoplatný dňa 07. 05. 2013, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutianatentovýrokobsahovonadväzujúce,pokiaľvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,
stratili podklad.

Súd dáva do pozornosti aj to, že z vyšetrovacieho spisu ORPZ, OKP Banská Bystrica ČVS:ORP-965/2-
OVK-BB-2008 bolo zistené, že vyšetrovateľom bolo uznesením zo dňa 31. 03. 2009 podľa § 206 ods.
1 Tr. por. vznesené obvinenie vtedy ešte ml. H. Š. za skutok zo dňa 10. 11. 2008, pričom uznesením
vyšetrovateľa zo dňa 25. 11. 2009 bolo jeho trestné stíhanie prerušené, nakoľko pre neprítomnosť
svedka, osoby mladšej ako 15 rokov I.. Ť.. nebolo možné vec náležite objasniť. K vypočutiu svedka

došlo až dňa 11. 01. 2016 a až dňa 05. 10. 2016 bola tunajšiemu súdu doručená samotná obžaloba
prokurátor v danej veci.

Z poukazom na vyššie uvedené, treba dať do pozornosti, že Ústava Slovenskej republiky v čl. 48 ods.
2 zaručuje, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolu č. 11, ktorý nadobudol
účinnosť 1. novembra 1998 v čl. 6 ods. 1 zakotvuje, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Primeraná
lehotavktorejmábyťvecprejednaná,niejevýslovnestanovená,jevšakriešenájudikatúrouEurópskeho

súdu a vyplýva z nej, že v trestnom konaní lehota začína plynúť od vznesenia obvinenia. Pri posudzovaní
lehoty je potrebné prihliadať na zložitosť prípadu, chovanie osôb, ktoré mohli prispieť k prieťahom a tiež
k spôsobu, akým štátne orgány záležitosť prejednávali. Vo výnimočných prípadoch Európsky súd uznal
za primeranú lehotu konania pred vnútroštátnymi orgánmi lehotu v trvaní šesť rokov. Svojimi dôsledkamiv kontexte desiatich rokov od spáchania obžalobného skutku môžu nadobudnúť charakter odopretia
spravodlivosti (denegatio iustitiae).

Kompenzáciou porušenia práva na rýchlosť konania sa zaoberá aj Uznesenie Ústavného súdu SR č.
I. ÚS 236/2011, ktorý hovorí o tom, že hoci Európsky súd pre ľudské práva nevyvodil z porušenia čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd povinnosť zmluvného štátu automaticky
kompenzovať prieťahy v konaní zastavením trestného stíhania alebo zmiernením trestu, súčasne takú
formu kompenzácie pripustil, lebo

ich považuje za dostatočnú nápravu porušeného práva, ak ho národný súd použije výslovne preto, že
bolo porušené právo na prejednanie veci v primeranej lehote, a pokiaľ ide o zmiernenie trestu, uvedie,
v akej miere bol trest z tohto dôvodu zmiernený.

V uvedenej trestnej veci je teda zrejmé, že od vznesenia obvinenia (31. 03. 2009) uplynulo viac ako 7
a pol roka a od spáchania skutku dňa 10. 11. 2008 viac ako 8 rokov.

To, že samotné konanie trvalo tak dlhú dobu, súd nemohol dať na ťarchu obžalovaného, ktorý nedal
príčinu na to, že jeho trestné stíhanie bolo takú dlhú dobu prerušené

V danom prípade vzhľadom na hore uvedené, súd musel jednoznačne konštatovať, že u obžalovaného
H. Š. bolo porušené jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote, z ktorého dôvodu u neho
súd pristúpil k zmierneniu trestu o 75% z trestnej sadzby, ktorá by mu hrozila pri uložení trestu na úplne
spodnejhranicistanovenejtrestnejsadzbyvosobitnejčastitrestnéhozákonaúčinnéhovčasespáchania

skutku, jednoznačne prihliadnuc aj k tomu, že sa v čase skutku jednalo o mladistvého páchateľa.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že výška trestu, ktorá by hrozila obžalovanému pri jeho uložení na úplne
spodnejhranicistanovenejtrestnejsadzbyvosobitnejčastitrestnéhozákonaúčinnéhovčasespáchania
skutku predstavovala 2 roky a preto súd u obžalovaného za použitia § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. a teda

dvoch zistených poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Tr. zák., ako osoby ktorá pred spáchaním
skutku viedla riadny život a osoby, ktorá sa ku skutku doznala a tento oľutovala podľa § 36 písm. l)
Tr. zák., nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák., pri zmiernení trestu o 75% , mu
uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, majúc za to, že takto uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody je trestom postačujúcim na jeho nápravu. K uloženiu nepodmienečnému trestu súd

musel pristúpiť s poukazom na to, že sa odsúdenému ukladal trest súhrnný a teda došlo k zrušeniu
výroku o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa 21.
03. 2013, právoplatný dňa 07. 05. 2013, ktorým bol síce obžalovanému uložený trest povinnej práce vo
výmere 160 hodín, avšak uznesením zo dňa 27. 02. 2014 došlo k nariadeniu jeho nepodmienečného
výkonu vo výmere 61 dní, ktorý trest aj obžalovaný vykonal v ústave na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia a to dňa 26. 05. 2014. Z ustanovenia § 42 ods. 2 Tr. zák. je pritom jednoznačne
stanovené, že súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.

Pre výkon tohto trestu súd obžalovaného, napriek tomu že skutok spáchal ako mladistvý, zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., nakoľko v

časerozhodovaniaobžalovanýprekročiliosemnástyroksvojhovekuspoukazomna§117ods.4Tr.zák.

Nakoľko si poškodený Ľ. Ť. riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 33,19 €, obžalovaný
voči jej výške nenamietal a túto sa zaviazal nahradiť, súd podľa § 287 ods.1 Tr. por. obžalovanému túto
povinnosť nahradiť škodu poškodenému aj uložil.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok
(§306/2).
Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

- Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia obžalovaný uviedol, že sa vzdáva práva
podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné jeho odvolanie právne neúčinné.