Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 14, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoE/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2303899075
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2303899075.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti povinnej: N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. W. XXX/XX, V., vedenej súdnym
exekútorom: JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom Exekútorský úrad P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, pod sp. zn.
EX 1235/03, o vymoženie 119,27 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávnenej proti

uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 8Er/210/2003-11 zo dňa 7. júna 2012, a o návrhoch oprávnenej
na prerušenie konania, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

Návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku
sa z a m i e t a .

Návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Rozhodnutie
právne odôvodnil aplikáciou 240 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 39

a 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Skutkovo svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
primárny právny vzťah medzi účastníkmi vznikol zo zmluvy o úvere č. 4220022, zo dňa 10.12.2002, v
ktorej povinná splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice (exekučný
titul) t.j. aby v jej mene uznal jej záväzok tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným
titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu na celý majetok povinnej do výšky vzniknutej
pohľadávky a jej príslušenstva. Nakoľko povinná nesplnila záväzok zo zmluvy, bola spísaná notárska

zápisnica, kde za povinnú osobu konal a zápisnicu podpísal Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý dlh v plnom
rozsahu, čo do základu aj do výšky uznal a zároveň vyhlásil, že dlh, ktorý je opísaný v notárskej
zápisnici povinný splatí v lehote do 12.03.2003, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej
zápisnice ako exekučného titulu. Súd s poukazom na ust. § 39 OZ dospel k záveru, že dohoda o
splnomocnení, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere je neplatný právny úkon, na základe ktorého nemohlo
dôjsť Mgr. Tomášom Kušnírom k uznaniu dlhu a teda k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá

je podkladom pre toto exekučné konanie. Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až
v budúcnosti, je neplatná, pričom konanie povinnej o splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie
exekučnéhotitulusúdpovažovalzakonanie,ktoréjevrozporesozákonom.Včaseuzatvoreniazmluvyo
úvere a splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, teda v tom čase nemohla povinná
osoba realizovať svoje právo dlh uznať a nemohla následne splnomocniť Mgr. Kušníra na také právo.
Z toho vyplýva aj nevedomosť povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v exekučnom

titule. Z uvedených dôvodov súd exekúciu zastavil. Vzhľadom na zastavenie exekúcie súd o návrhuoprávnenej na zmenu súdneho exekútora nerozhodoval. O trovách exekučného konania súd rozhodne
samostatným uznesením.
Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnená, v ktorom po

uvedení jednotlivých odvolacích dôvodov podala návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm.
c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, pričom žiadala,
aby súd Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:
1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?
2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Oprávnená poukázala na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Astucorum Tekecomunicaciones SL
proti Cristine Rodríguezovej Nogueriovej C-40/08 zo 06.10.2009 a Pannon GSM Zrt. Proti Erszébet
Sustikné Györfi C-243/08 zo 04.06.2009, z ktorých podľa jej názoru vyplýva, že súd konal v rozpore s
právom EÚ, ak vylúčil možnosť aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky bez toho, aby upozornil

spotrebiteľa a počkal na to, či spotrebiteľ dá najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, ako aj
bez toho, aby o svojom zámere informoval oprávnenú a umožnil jej vyjadriť sa. Oprávnená ďalej
namietala, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval
súlad notárskej zápisnice so zákonom a dobrými mravmi. Náprava nedostatkov notárskej činnosti je
prípustná len postupom podľa § 38 a § 40 Notárskeho poriadku. Postup exekučného súdu, ktorý bez

časového obmedzenia zasahuje do platných notárskych zápisníc, ktoré zakladajú, rušia alebo menia
právaalebopovinnostiindividuálneurčenýmadresátom,jevrozporesprincípomprávnejistoty.Povinnej
nič nebránilo domáhať sa nápravy cestou zrušenia notárskej zápisnice de iure, alebo sa domáhať
náhrady škody. Ak takto nepostupovala, nie je možné zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred
exekučným súdom. Platná notárska zápisnica, má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu. V

rámci rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia, exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú
správnosť exekučného titulu (skutkové a právne závery). Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť,
či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. V prípade, ak sa odvolací súd nestotožní s
uvedenými závermi, oprávnená žiadala, aby podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal
Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl.

1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých
subjektov práva v právny poriadok. Exekučný súd pri revízii notárskej zápisnice porušil princíp legality,
zásadu začatia konania na návrh účastníkov, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny
proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Exekučný súd zaobchádzal odlišne s povinnou na strane
jednej a s oprávnenou na strane druhej. Odlišné zaobchádzanie s oprávnenou nemožno ospravedlniť

jej odlišným postavením ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých
úverov, pretože by išlo o zakázané odlišné zaobchádzanie. Exekučný súd neaplikoval na zistený
skutkovýstavrelevantnúprávnunormu,ktoroubol §36,§38a§40Notárskehoporiadkuaaplikované
právne normy § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku interpretoval
ústavne nesúladným spôsobom, čím porušil právo oprávnenej na súdnu ochranu. Exekučný súd bez

toho, aby oprávnenú vypočul, rozhodol o zastavení exekúcie, preto oprávnená nemohla reagovať na
tvrdenia a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu, čím bola porušená zásada
rovnostizbraní.Exekučnýsúdnapadnutýmrozhodnutímvylúčilmožnosťpodaniaopravnéhoprostriedku
vo vzťahu k meritu veci a uskutočnením judiciálneho procesu v exekučnom konaní porušil zásadu
dvojinštančnostisúdnehokonania.Exekučnýsúdvšakvovecinevykonalriadnedokazovanieakusvojim

skutkovým záverom o nevýhodnosti právneho zastúpenia pre povinnú dospel bez riadneho zistenia
skutkového stavu. Udelením predmetného splnomocnenia oprávnenej nevznikli žiadne nové práva, či
výhody, povinná iba preniesla na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice
ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávnená, preto splnomocnenie nemohlo spôsobiť
pre oprávnenú nepomernú výhodu oproti stavu, keby by nebolo dojednané vôbec. Navyše povinná

mohla splnomocnenie podľa § 33b ods. 1 písm. b) OZ kedykoľvek odvolať, v čom jej nebránila žiadna
prekážka. Udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa preto nemožno považovať
za neprijateľnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
jeho neprospech. Navyše plnomocenstvo je jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám,nie je zmluvným ustanovením, preto naň nemožno aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných
podmienok podľa § 53 OZ. Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je pritom dostatočne určité a
zrozumiteľné. Poukázala na to, že inštitút uznania dlhu nie je možné viazať na splatnosť záväzku a

dospieť k záveru, že uznať možno len splatný záväzok. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť
uznaťdlh/záväzokvčasejehovzniku,tedasúčasnesuzatvorenímzmluvy,nazákladektorejdlh/záväzok
vzniká. Nejde o právo, ktoré by malo vzniknúť až v budúcnosti a ktorého by sa nebolo možné platne
vzdať. K námietke súdu voči skutočnosti, že zástupca určil v zápisnici splatnosť dlhu oprávnená uviedla,
že ide o podstatnú náležitosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu a je predpokladom, aby uznanie

dlhu bolo vykonané zákonným spôsobom. Preto nie je možné dospieť k záveru, že zástupca nebol
oprávnený v notárskej zápisnici uviesť, dokedy povinná dlh zaplatí. Rovnako je nesprávny záver súdu,
že zástupca nehájil záujmy povinnej, keď spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jej prospech. Zástupca
povinnej bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to je uznať dlh
vo forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si riadne splnil. Záver súdu, že záujmy zástupcu sú v rozpore
so záujmami zastúpeného, založil súd na dohadoch a domnienkach. Poukázal na to, že podmienkou

materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku nie je účasť
veriteľa. O skutočnosti, či je exekučný titul v súlade so zákonom už raz exekučný súd právoplatne
rozhodol, a to v rámci rozhodovania o žiadosti exekútora o udelenie poverenia.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§10 ods. 1 OSP), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§
204 ods. 1 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 OSP a § 37 ods. 1 Exekučného
poriadku), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 OSP a § 45 ods.
3 ZoRK), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP),

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212
ods. 1 OSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Z obsahu spisu bolo zistené, že medzi oprávnenou ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom bola uzavretá

zmluva o úvere č. 4220022 z 09.12.2002, na základe ktorej oprávnená poskytla povinnej úver 12.000
Sk, ktorý sa povinná zaviazala zaplatiť v 13 dvojtýždňových splátkach po 1.430 Sk. Súčasťou zmluvy o
úvere je aj splnomocnenie, na základe ktorého dlžník splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, so
sídlom v Bratislave, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene dlžníka uznal
záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia

podľa § 274 písm. e) OSP, resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, na celý
majetok dlžníka, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

ZnotárskejzápisnicenapísanejnotáromJUDr.ĽubomíromVlhom,sosídlomvBratislave,č.N643/2003,
NZ 15988/2003 z 05.03.2003 vyplýva, že Mgr. Tomáš Kušnír, advokát so sídlom v Bratislave, konajúci

na základe plnej moci udelenej v zmluve o úvere, ktorá je prílohou notárskej zápisnice, v mene povinnej
osoby vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej 21.166,- Sk a zaviazal sa dlh zaplatiť do 12.03.2003 k
rukám oprávnenej a zároveň vyhlásil, že v prípade neuhradenia dlhu v danej lehote súhlasí s exekúciou
spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného poriadku alebo súdnym výkonom rozhodnutia podľa § 258
OSP s tým, aby notárska zápisnica bola použitá ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 Exekučného

poriadku alebo § 274 písm. e) OSP.

Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že predmetná zmluva o úvere je tzv. typovou zmluvou,
teda zmluvou spotrebiteľskou a opačná námietka oprávnenej v odvolaní s poukazom na nižšie uvedené
neobstojí.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v z. č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Jeho § 23a účinný
v období od 01.01.2000 do 24.11.2004, teda v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi účastníkmi,
upravoval tzv. typovú zmluvu, ktorou sa podľa citovaného zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť

vo viacerých prípadoch ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na
škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo naprevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s
požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie
rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z formy a obsahu predmetnej zmluvy je nesporné, že išlo o zmluvu, ktorá sa mala uzavrieť vo viacerých

prípadochvoformepredtlače,doktorejsadopisovaliibajednotlivéúdaješpecifikujúcedlžníkaapredmet
úveru a z ktorej nesporne vyplýva, že spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom nemohol
ovplyvniť, ani neovplyvnil. Predmetná zmluva o úvere, ktorá je s poukazom na vyššie uvedené tzv.
typovou zmluvou, teda nesmela v zmysle § 23a z. č. 634/1992 Zb. obsahovať neprimerané podmienky,
ktorénaškoduspotrebiteľazakladajúnápadnýnepomermedziprávamiapovinnosťamizmluvnýchstrán
aanipodmienky,ktorésúvrozporesdobrýmimravmipodnásledkomichabsolútnejneplatnostivzmysle

cit. § 39 OZ.

Podľa názoru odvolacieho súdu, v danom prípade uznal záväzok a vyslovil súhlas s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice ako exekučného titulu zástupca, ktorého záujmy boli v rozpore so záujmami
zastupovanej povinnej, v dôsledku čoho sú predmetné splnomocnenie i nadväzný právny úkon

obsiahnutý v danej notárskej zápisnici neplatné a notárska zápisnica ako exekučný titul potom neúčinná
a materiálne nevykonateľná.

V zmysle § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká

na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Podľa § 24 OZ zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú
práva a povinnosti priamo zastúpenému. V zmysle § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno
dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo

splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa ods. 4 tohto
ustanovenia ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť
písomne. Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.

Z vyššie citovaného § 22 ods. 2 OZ vyplýva, že zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v

rozpore so záujmami zastúpeného. Ak by sa tak stalo, právne úkony urobené zástupcom v rozpore s
citovaným ustanovením sú potom v zmysle § 39 OZ neplatné.

V danom prípade z listinných dôkazov obsiahnutých v spise vyplýva, že dlžník ako spotrebiteľ mal
priamo v zmluve o úvere splnomocniť na svoje zastupovanie pri spísaní predmetnej notárskej zápisnice

advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, ktorého splnomocnenie je ale naformulované priamo v predtlači zmluvy
o úvere veriteľom - oprávnenou. Povinná splnomocnenca zrejme vôbec nepozná a možnosť výberu
iného zástupcu jej vzhľadom na predmetnú predtlač daná nebola. Navyše odvolaciemu súdu je z jeho
rozhodovacej činnosti známy vzťah medzi oprávnenou a Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý oprávnenú
zastupuje v mnohých exekučných konaniach voči dlžníkom z rovnakých formulárových zmlúv. Zo

skutočnosti, že záujmy veriteľa, resp. oprávnenej a nadväzne i jeho právneho zástupcu - advokáta, sú
nesporne v rozpore so záujmami dlžníka a povinnej, vyplýva jednoznačný rozpor záujmov povinnej a
Mgr. Tomáša Kušníra. Predmetné zastúpenie, resp. splnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere, je pre
rozpor so zákonom, konkrétne s § 22 ods. 2 OZ s poukazom na § 39 OZ, absolútne neplatným právnym
úkonom. Keďže potom Mgr. Tomáš Kušnír nemal oprávnenie povinnej pri predmetnom uznaní záväzku a

vyslovení súhlasu s vykonateľnosťou danej notárskej zápisnice zastupovať, jeho právny úkon zachytený
v predmetnej notárskej zápisnici je absolútne neplatný a notárska zápisnica ako exekučný titul neúčinná
a materiálne nevykonateľná s poukazom na § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, keďže v nej
fakticky chýba podstatná náležitosť - súhlas povinnej osoby s exekúciou.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že predmetná notárska zápisnica je materiálne nevykonateľná,
a preto boli splnené podmienky súdom prvého stupňa aplikovaného § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného
poriadku pre zastavenie exekúcie s poukazom na § 58 ods. 1 Exekučného poriadku i bez návrhu.Zatiaľ čo dôvody na základe ktorých súd obligatórne alebo fakultatívne zastaví exekúciu (§ 57 ods.
1 a 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih kedy tak má alebo
môže súd urobiť nie je v ňom explicitne stanovený. Z toho potom možno vyvodiť, že súd rozhodne

o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie
núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie exekúcie. Jedným z obligatórnych
dôvodov zastavenia exekúcie je pritom podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku skutočnosť,
že rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Uznesenie o udelení poverenia na vykonanie exekúcie

súdnemu exekútorovi pritom netvorí prekážku právoplatne rozsúdenej veci v zmysle § 159 ods. 3 OSP.
Exekučný súd nie je ani viazaný právnym názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice. S poukazom
na vyššie uvedené, neobstojí námietka odvolateľa, že súd vec už raz posudzoval a právoplatne rozhodol
pri vydaní poverenia súdnemu exekútorovi a preto sa už nemohol danými otázkami zaoberať znova.

Napokon odvolací súd považoval predmetné splnomocnenie obsiahnuté v danej zmluve o úvere za

absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom i s dobrými mravmi (§ 23a z. č. 634/1992 v
spojení s § 39 OZ) i z toho dôvodu, že danú zmluvnú podmienku v predmetnej typovej (spotrebiteľskej)
zmluve v podobe predmetného splnomocnenia považoval za neprimeranú podmienku, ktorá na škodu
spotrebiteľa zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a ktorá je
zároveň v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranosť tejto podmienky a jej rozpor s dobrými mravmi

odvolací súd videl v tom, že daný dvojstranný právny úkon vznikol zároveň v deň uzatvorenia zmluvy
o úvere, teda v čase, keď žiaden dlh ešte neexistoval a do budúcna nebolo možné predpokladať, či
vôbec vznikne a ak áno, kedy a v akej výške. Uznať záväzok alebo uznať dlh je v zmysle § 558 OZ
výlučným právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať alebo aj nemusí. Pokiaľ povinná ako
dlžník predmetným splnomocnením fakticky postúpila toto svoje právo uznať dlh už v čase uzavretia

zmluvy o úvere, kedy ešte žiaden dlh existovať nemohol a nebolo ani zrejmé, či bude existovať, kedy
a v akej výške, pričom zároveň na uznanie dlhu splnomocnila jej úplne neznámu tretiu osobu, ktorá jej
bola vnútená v predtlači zmluvy vopred vyhotovenej veriteľom, čím sa zároveň vopred vzdala možnosti
namietať dlh i jeho výšku, založilo to nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami veriteľa a dlžníka
a zároveň je to v rozpore s dobrými mravmi. I z tohto dôvodu je predmetné splnomocnenie absolútne

neplatné. Nadväzne nemôže byť platný ani právny úkon obsiahnutý v notárskej zápisnici, ktorým je
vyhlásenie povinnej o uznaní právneho záväzku a o súhlase s vykonateľnosťou, ktorú za neho mal
vykonať splnomocnený advokát.

S poukazom na uvedené je pritom úplne irelevantné, že povinná ako dlžník mala možnosť s poukazom

na § 33b OZ predmetné plnomocenstvo kedykoľvek po uzavretí zmluvy o úvere odvolať, na čo
poukazoval odvolateľ. Naviac odvolať je možné iba účinne a platne vzniknuté plnomocenstvo. Z podstaty
vecitotižlogickyvyplýva,ženemožnoúčinneodstúpiťodprávnehoúkonu,ktorýjeodpočiatkuabsolútne
neplatný.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, keďže ako exekučný titul bola oprávnenou predložená
notárska zápisnica, ktorá v sebe obsahuje absolútne neplatný právny úkon o uznaní dlhu a súhlase s jej
vykonateľnosťou, v dôsledku čoho nemôže byť účinným a materiálne vykonateľným exekučným titulom,
bolo plne dôvodným, aby prvostupňový súd preskúmavaným uznesením, s použitím § 57 ods. 1 písm.
a) Exekučného poriadku podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku i bez návrhu, predmetnú exekúciu

zastavil. Odvolací súd pritom poukazuje i na závery Ústavného súdu SR vo veci IV.ÚS 183/2011, kde v
sťažnosťami napadnutých rozhodnutiach súdy argumentovali obdobne, pričom Ústavný súd SR uzavrel,
že predmetnými rozhodnutiami súdov nemohlo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľky na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a ani jej práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu.

S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne s použitím § 219 OSP potvrdil.
Odvolací súd návrhu oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP nevyhovel
a tento zamietol, pretože ustanovenia právnych predpisov, ktoré vo veci aplikoval, nie sú v rozpore s

Ústavou Slovenskej republiky.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané napodklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Uvedené ustanovenie nie je podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s princípmi právneho štátu.
V tomto ustanovení zákonodarca zveril exekučnému súdu právomoc pred udelením poverenia
exekútorovi, preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Súd ako orgán ochrany práva je v rámci exekučného konania garantom
jeho zákonnosti, čo sa najvýraznejšie prejavuje v tomto štádiu exekučného konania - teda v štádiu
rozhodovania o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak potom exekučný

súd dospeje k záveru, že exekučný titul vôbec exekučným titulom nie je, prípadne je tu iná vada, pre
ktorú je exekúcia neprípustná, žiadosť o udelenie poverenie zamietne a exekučné konanie zastaví.
Takáto právomoc exekučného súdu je plne v súlade s princípmi právneho štátu, nie je preto dôvod na
prerušenie konania. Navyše Ústavný súd SR sa k tejto otázke už vyjadril v uznesení č. k. II. ÚS
545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu

v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už
začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania,
ako aj bez návrhu. Rovnako v už vyššie spomínanom uznesení IV. ÚS 183/2011 Ústavný súd uviedol,
že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené

všetky predpoklady na vedenie tohto konania. Ústavný súd sa vyjadril v podobnom duchu aj v rozhodnutí
IV. ÚS 78/2011, keď uviedol, že aj v rámci exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať
rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné,
ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.

Odvolací súd pritom nepovažoval za potrebné exekučné konanie prerušiť ani z dôvodu, že by vyhovel
návrhu oprávnenej a požiadal Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke výkladu primárneho a
sekundárneho úniového práva tak, ako to požadoval odvolateľ.
Podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia je súd ako autoritatívny orgán rozhodujúci spory a iné
právne veci povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267
Zmluvy o fungovaní EÚ Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej (prejudiciálnej)
otázke. Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej aj „ZFEÚ“) má

povahu osobitného nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej únie má
právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcii,
orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, o výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady
ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie
a zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva

rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné
pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej.

Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej
otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 ZFEÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne,

t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia
o predbežnej otázke. Zo žiadneho ustanovenia OSP totiž nevyplýva, že všeobecný súd musí na návrh
účastníka prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o
výklade právneho aktu Európskej únie a rovnako predpokladom takéhoto procesného postupu nie je
len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona Slovenskej republiky, do

ktorého boli transportované úniové právne normy, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho
predpisu. Dotknutý súd má iba možnosť položiť Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa výkladu normy práva
Únie (fakultatívne konanie o predbežnej otázke), ak to považuje za potrebné pre rozhodnutie sporu,
o ktorom koná a to i bez ohľadu na to, či to účastníci konania vo veci samej navrhli alebo nie. Súdproti rozhodnutiu ktorého už nie je možné podať opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je v
zásade povinný položiť takúto otázku Súdnemu dvoru, ale s výnimkou prípadov, ak v danej oblasti už
existuje judikatúra a prípadné nové okolnosti nevyvolávajú skutočné pochybnosti o možnosti uplatniť

túto judikatúru (acte éclairé), alebo ak sa správny spôsob výkladu dotknutého práva javí byť úplne
jednoznačným (acte clairé). Takisto aj súd proti rozhodnutiam ktorého je prípustný opravný prostriedok
(aj mimoriadny) môže sám rozhodnúť o správnom výklade práva Únie a použiť ho na ním zistený
skutkový stav, najmä ak usudzuje, že judikatúra Súdneho dvora mu poskytuje dostatok informácií. Ak
však ide o otázku platnosti aktu Únie, vnútroštátny súd vždy musí položiť prejudiciálnu otázku Súdnemu

dvoru, ak má pochybnosti o platnosti takéhoto aktu (obligatórne konanie o predbežnej otázke).

V zmysle záverov Európskeho súdneho dvora vo veci ESD-C-302/2004 ale Európsky súdny dvor nemá
právomoc na zodpovedanie prejudiciálnej otázky vtedy, ak okolnosti skutkového stavu v merite veci
predchádzajú vstupu do EÚ. Slovenská republika vstúpila do EÚ dňom 01.05.2004 a keďže k uzavretiu
záväzkového vzťahu, z ktorého sa odvodzuje vymáhaný nárok, došlo ešte 10.12.2002, teda pred

vstupom Slovenska do EÚ, z tohto hľadiska nie je daná právomoc ESD na zodpovedanie prejudiciálnej
otázky v danej veci.

Na základe uvedeného, odvolací súd z dôvodu nedostatku právomoci Súdneho dvora EÚ, návrh
oprávnenej na prerušenie konania zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté odvolacím senátom počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.